Jesus Cristo Yekare Lucas Nîmenukaꞌpî 22:1-71

22  Penane tîîkoꞌmanse Judeuyamîꞌ entamoꞌkatoꞌ weiyu wanîꞌpî toꞌ festarî iteseꞌ Páscoa. Mîrîrî yai isaꞌmotoꞌ ton pîn trigo puusaꞌ yaku toꞌya eꞌpîtîꞌpî konoꞌ kaisarî.  Mîrîrî yai teepîremasanon esanon eseurîmaꞌpî Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon yarakkîrî îꞌ kaiꞌma amaꞌ pe Jesus anwîpai tîwanîkon pîꞌ. Aronne ikupî toꞌya pra awanîꞌpî maasa pra arinîkon pemonkonyamîꞌ nama tîuyaꞌnîkon yeꞌnen. Iteyaton Yenyaꞌ Jesus Rumaka Judasya  Mîrîrî yai Makui ewomîꞌpî Judas Iscariotes yewan yaꞌ. Mîîkîrî Judas wanîꞌpî Jesus nenupaꞌsan asakîꞌne puꞌ pona tîîmoꞌtaiꞌnîkon yonpa pe.  Mîîkîrî Judas wîtîꞌpî eseurîmai teepîremasanon esanon pia. Moropai toꞌ epîrematoꞌ yewîꞌ eraꞌmanenan esanon pia. Îꞌ kaiꞌma Jesus rumaka tîuya toꞌ pia ekaremeꞌse attîꞌpî.  Mîrîrî taa Judasya yeꞌnen inkamoro wanîꞌpî mararî pra taatausinpai. Mîrîrî yeꞌnen Judas pia tîniru tîrî tîuyaꞌnîkon taꞌpî toꞌya itepeꞌpî pe.  Mîrîrî pîꞌ Judasya —Morî pe man —taꞌpî. Mîrîrî yeꞌnen îꞌ kaiꞌma Jesus anapiꞌpai tîwanî pîꞌ Judas esenumenkaꞌpî arinîkonya eraꞌma pra tîîse, toꞌ wanmîra amaꞌ pe. Entamoꞌkantoꞌ Yanpurumaꞌpî Toꞌya  Isaꞌmotoꞌ ton pîn trigo puusaꞌ pîꞌ toꞌ entamoꞌka weiyu erepamîꞌpî. Mîrîrî yai Judeuyamîꞌya carneiroyamîꞌ tîꞌka eꞌpai awanîꞌpî tîwentamoꞌkatoꞌkon ton mîrîrî festa iteseꞌ Páscoa yai.  Mîrîrî yai nîrî Jesusya asakîꞌne tînenupaꞌsan yonpa moꞌkaꞌpî toꞌ yarimapa kaiꞌma. Inkamoro wanîꞌpî Pedro moropai João. Inkamoro pîꞌ taꞌpîiya see warantî: —Atîtî cidade pona Páscoa pîꞌ entamoꞌkantoꞌ ton konekatantî eꞌmaiꞌ pe —taꞌpîiya toꞌ pîꞌ.  Inkamoroya Jesus pîꞌ ekaranmapoꞌpî: —Oꞌnon pataꞌseꞌ entamoꞌkantoꞌ ton koneka annaya yuꞌse awanî? —taꞌpî toꞌya. 10  Jesusya yuukuꞌpî: —Maasa etatî —taꞌpîiya. —Cidade pona eewomîkon pe moro warayoꞌ tuna mankanen eporîyaꞌnîkon. Mîîkîrî wenairî matîtîi wîttî ta eerepamî pîkîrî. 11  Moropai wîttî ta eerepansaꞌkon pe wîttî esaꞌ pîꞌ makatîi: “Uyenupanenkonya anna yarimasaꞌ sîrîrî tîpemonkonoyamîꞌ pokonpe tîwentamoꞌka Páscoa pîꞌ pataꞌseꞌ ton wîttî ekaranmapoi”, makatîi —taꞌpîiya. 12  —Mîîkîrîya kureꞌnan wîttî ekaremekî apîꞌnîkon tamîꞌnawîron mesakon ita tîweꞌsen wîttî kawînpan ekaremekîiya. Mîrîrî ta entamoꞌkantoꞌ ton mîkonekatîi —taꞌpî Jesusya. 13  Moropai inkamoro wîtîꞌpî. Moropai tamîꞌnawîrî îꞌ kaiꞌma Jesusya taꞌpî yawîrî wîttî eporîꞌpî toꞌya. Moropai miarî entamoꞌkantoꞌ ton konekaꞌpî toꞌya Jesus ton pe. Entamoꞌkantoꞌ Pîꞌ Toꞌ Wanî 14  Moropai mîrîrî tîpo, miarî Jesus ereutaꞌpî entamoꞌkai mesa pia tînenupaꞌsan pokonpe. 15  Moropai taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ: —Kureꞌne amîrîꞌnîkon pokonpe sîrîrî Páscoa pîꞌ entamoꞌkapai uurî wanîꞌpî uurî eꞌtarumaꞌtîtoꞌ rawîrî —taꞌpîiya. 16  —Tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Sîrîrî entamoꞌkantoꞌ wanî îꞌ eꞌkupî ekaremeꞌnen pe. Inîꞌrî apokonpeꞌnîkon entamoꞌka pepîn îꞌ eꞌkupî aweꞌkuꞌsaꞌ pîkîrî. Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon tîpemonkonoyamîꞌ esaꞌ pe tîwanî Paapaya yenpo. Tîîse mîrîrî yai uyarakkîrî awentamoꞌkakon. 17  Mîrîrî tîpo Jesusya pisa yapisîꞌpî. Moropai eepîremaꞌpî. —Paapa, morî puꞌkuru amîrî. Anna wuku ton tîrî pîꞌ nai —taꞌpîiya. Moropai itîrîꞌpîiya tînenupaꞌsan pia. Taꞌpîiya: —Maa, seeniꞌ yapiꞌtî moropai akaisarîꞌnîkon itaꞌnîꞌtî —taꞌpîiya. 18  —Tauya sîrîrî apîꞌnîkon. Ayenkuꞌtîuyaꞌnîkon pepîn. Uusaꞌmanta rawîrî inîꞌrî sîrîrî uva yekku enîrîuya kupî pepîn sîrîrî apokonpeꞌnîkon, tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe tîweꞌtoꞌ yenpo Paapaya pîkîrî. Tîîse mîrîrî yai inîꞌrî upokonpe enîrîyaꞌnîkon tarîpai —taꞌpîiya. Jesus Eseurîma Tîpun Pîꞌ Moropai Tîmînî Pîꞌ 19  Moropai mîrîrî tîpo trigo puusaꞌ yapisîꞌpîiya moropai eepîremaꞌpî. —Paapa, morî puꞌkuru amîrî. Anna yuu ton tîrî pîꞌ nai —taꞌpîiya. Moropai mîrîrî pîrikkaꞌpîiya moropai itîrîꞌpîiya tînenupaꞌsan kaisarî. —Maa, sîrîrî wanî sîrîrî upun pe, uyesaꞌ pe. Sîrîrî warantî uyesaꞌ waikapîtî toꞌya kupî sîrîrî amîrîꞌnîkon nîkupîꞌpî imakuiꞌpî wenai. Mîrîrî yeꞌnen upîꞌ awenpenatakon pe sîrîrî yaꞌtî —taꞌpîiya. 20  Tîwentamoꞌkakon tîpo mîrîrî warantî nîrî toꞌ wuku ton tîrîꞌpîiya pisa yaꞌ. Moropai taꞌpîiya: —Sîrîrî uva yekku wanî sîrîrî umînî pe. Mîrîrî wanî mîrîrî uurîꞌnîkon esetatoꞌ amenan pe. Maasa pra uusaꞌmanta yai umînî kamouya amîrîꞌnîkon yepeꞌ pe. 21  Tîîse maasa eraꞌmatî. Manniꞌ uyeyatonon pîꞌ uyekaremekî ton tarî man. Uupia eereutasaꞌ entamoꞌkai uyarakkîrî ayonpakon rî. Mîîkîrîya uyekaremekî pe man —taꞌpîiya. 22  —Maasa pra uurî kaꞌ poi iipîꞌpî saꞌmanta kupî sîrîrî Paapaya taꞌpî yawîrî. Tîîse mîîkîrî saꞌne uurî ekaremekîtîpon uyeyaton pîꞌ eꞌtarumaꞌtî kupî sîrîrî mararî pra —taꞌpîiya. 23  Mîrîrî pîꞌ inkamoro inenupaꞌsan esekaranmapoꞌpîtîꞌpî, tiaronkon tonpakon pokonpe. —Anîꞌ see mîîkîrî ekaremekîton, anîꞌ pîꞌ taiya mîrîrî? —taꞌpî toꞌya tîîwarîrîꞌnîkon. Anîꞌ Wanî Ipîkku Pe Panpîꞌ 24  Mîrîrî tîpo inenupaꞌsan eseurîmaꞌpî mararî pra ipîkku pe anîꞌ wanî anepuꞌpai tîwanîkon pîꞌ tîkoreꞌtaꞌnîkon. 25  Inkamoro maimu yuukuꞌpî Jesusya: —Aꞌkî, pata esanon reiyamîꞌ wanî tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ esaꞌ pe. Moropai pata esanon governadoryamîꞌ wanî pemonkonyamîꞌ yaipontînen pe. Moropai tamîꞌnawîronkon tapurîkon yuꞌse toꞌ wanî. Ipîkkukon yeseru mîrîrî. 26  Tîîse amîrîꞌnîkon koreꞌta mîrîrî warantî pra eꞌtî. Anîꞌ ipîkku pe panpîꞌ tîweꞌsen wanî ya akoreꞌtaꞌnîkon, mîîkîrî eꞌpai awanî toꞌ maꞌre panpîꞌ. Moropai anîꞌ toꞌ yaipontînen ipîkku pe tîweꞌsen wanî ya, mîîkîrî eꞌpai awanî toꞌ poitîrî pe. 27  Anîꞌ wanî mîrîrî ipîkku pe tîweꞌsen warantî? Manniꞌ entamoꞌka ereutaꞌpî ou manniꞌ toꞌ entamoꞌkatoꞌ ton tîrîiya manniꞌ? Inna, ipîkku pe tîweꞌsen mesa pona eereutasaꞌ manniꞌ. Tîîse uurî wanî manniꞌ toꞌ maꞌre tîwanî yeꞌnen toꞌ yekkari ton tîînen warantî akoreꞌtaꞌnîkon. 28  Tîîse amîrîꞌnîkon kupîuya kupî sîrîrî ipîkkukon pe. Maasa pra amîrîꞌnîkon koꞌmansaꞌ uyarakkîrî. Uurî eꞌtarumaꞌtî tanne urumakayaꞌnîkon pra awanîkon yeꞌnen. 29  Mîrîrî yeꞌnen Uyunya uupia meruntî tîrîꞌpî tamîꞌnawîronkon esaꞌ pe ukupîꞌpî warantî, amîrîꞌnîkon nîrî kupîuya pemonkonyamîꞌ esaꞌ pe awanîkonpa. 30  Mîrîrî yeꞌnen amîrîꞌnîkon entamoꞌka moropai awukukon enîrîyaꞌnîkon kupî sîrîrî uyarakkîrî upataꞌseꞌ yaꞌ, taatausinpai. Moropai amîrîꞌnîkon ereuta kupî sîrîrî uyaponseꞌ pona. Mîrîrî yai tamîꞌnawîronkon pemonkonyamîꞌ Judeuyamîꞌ esaꞌ pe eenakon kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya. Pedro Yeurîma Jesusya 31  Jesus eseurîma koꞌmannîpîꞌpî. Taꞌpîiya: —Simão, maasa etakî morî pe. Paapaya Makuiya ayonpatoꞌ pataꞌseꞌ ton tîîsaꞌ man ayewankon yaꞌ. Mîrîrî yeꞌnen ayonpaiya kupî sîrîrî. Apîꞌ eesenyakaꞌma manniꞌ trigo pîmîtîponya imenka yare koreꞌtapai warantî, apîꞌ ayonpaiya imakuiꞌpî kupîpa. 32  Tîîse apona epîrema koꞌmansaꞌ sîrîrî kureꞌne innape ukupî pîꞌ aakoꞌmamîpa. Moropai îꞌ pensa imakuiꞌpî kupîya yai moropai uupia awennaꞌpo ya, kureꞌne ayonpayamîꞌ meruntîtannîpîi —taꞌpî Jesusya. 33  Moropai Pedroya yuukuꞌpî: —Îꞌ pensa amîrî eꞌtarumaꞌtî ya uurî nîrî eꞌtarumaꞌtî. Moropai aasaꞌmanta ya, ayarakkîrî uusaꞌmanta nîrî —taꞌpîiya. 34  Mîîkîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Apîꞌ tauya, etakî. Sîrîrîpe kariwana etun rawîrî eseurîwîꞌne iteꞌka unepuꞌtî pepîn mîîkîrî taaya kupî sîrîrî —taꞌpî Jesusya Pedro pîꞌ. Tînenupaꞌsan Yeurîma Jesusya 35  Moropai Jesusya tînenupaꞌsan ekaranmapoꞌpî: —Manniꞌ yai ayarimauyaꞌnîkon yai isakuni pra moropai abolsarikon ton pra, moropai aꞌsaꞌsakon ton pra. Îꞌ ituꞌse aweꞌtoꞌkon ton pra awanîꞌpî? —taꞌpî Jesusya. —Kaane, tamîꞌnawîrî wanîꞌpî —taꞌpî toꞌya. 36  Mîrîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Sîrîrî patapai tiaron pe awanî kupî sîrîrî. Anîꞌ wanî ya tîbolsari ke moropai tîsakuni ke yapisîya eꞌpai awanî mîrîrî. Tîîse anîꞌ ikasuparai ton pîn wanî ya, taꞌsan ke aweꞌrepa eꞌpai awanî mîrîrî tîkasuparai ton yennapa. Maasa pra nariꞌ pe awanî kupî sîrîrî. 37  Maasa pra Paapa maimuya taasaꞌ yawîrî aweꞌkupî eꞌpai awanî uyarakkîrî. Taasaiꞌya see warantî:Mîîkîrî wanî mîrîrîmanniꞌkan pemonkon wîîtîponkon pokonpeikuꞌsaꞌ toꞌya mîrîrî. taasaiꞌya. Mîrîrî yeꞌnen apîꞌnîkon tauya, uyarakkîrî mîrîrî eꞌkupî pe man. 38  Moropai inenupaꞌsanya taꞌpî ipîꞌ: —Anna yepotorî, asakîꞌne kasupara man tarî ukoreꞌtaꞌnîkon —taꞌpî toꞌya ipîꞌ. Mîrîrî pîꞌ —Aasîrî man —taꞌpîiya. Oliveira Yeꞌka Kîrî Pona Jesus Wîtî 39  Mîrîrî tîpo Jesus epaꞌkaꞌpî moropai attîꞌpî teserukon yawîrî oliveira yeꞌka kîrî pona. Moropai inenupaꞌsan nîrî wîtîꞌpî ipokonpe. 40  Miarî tîpataꞌseꞌkon yaꞌ teerepamîkon pe, taꞌpîiya tînenupaꞌsan pîꞌ: —Epîrematî meruntî ke imakuiꞌpî ewomî namai ayewankon yaꞌ. 41  Mîrîrî taa tîpo toꞌ pîꞌ Jesus atarimaꞌpî toꞌ piapai aminke puꞌkuru pra. Moropai mîîkîrî eꞌsekunkaꞌpî miarî moropai eepîremaꞌpî. 42  Taꞌpîiya: —Uyun, tamîꞌnawîron kupîya eꞌpainon. Upîikaꞌtîkî eꞌtarumaꞌtî namai. Tîîse ituꞌse uurî wanî yawîrî kîꞌkupîi. Tîîse ituꞌse awanî yawîrî ikuꞌkî —taꞌpîiya. 43  Moropai kaꞌ poi inserî iipîꞌpî iipia. Mîîkîrîya meruntî ke ikupîꞌpî. 44  Kureꞌne teesewankonoꞌmai Jesus epîremaꞌpî inîꞌ panpîꞌ. Mîrîrî yai eepîrema tanne eewaitoꞌ atasuꞌkaꞌpî mararî pra. Mîn warantî aatasuꞌkaꞌpî non pona. 45  Miarî teepîrema tîpo aweꞌmîꞌsaꞌkaꞌpî. Mîîkîrî ennaꞌpoꞌpî oꞌnon pata tînenupaꞌsan wanî manniꞌ pata. Moropai inkamoro tînenupaꞌsan eporîꞌpîiya toꞌ wetun tanne. Maasa pra inkamoro esewankonoꞌmasaꞌ wanîꞌpî mararî pra. 46  Moropai Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Îꞌ waniꞌ awanî yeꞌnen awetunkon puꞌkuru mîrîrî? Apakatî moropai epîrematî imakuiꞌpî ena namai ayentaiꞌnîkon. Imakuiꞌpî kupîyaꞌnîkon namai epîrematî —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ. Jesus Yapisî Toꞌya 47  Jesus eseurîma koꞌmannîpî tanne, tiwin inenupaꞌsan yonpa Judas pokonpe arinîkon pemonkonyamîꞌ Jesus yapiꞌse tuiꞌsanon erepamîꞌpî Jesus pia. Mîîkîrî Judas wanîꞌpî toꞌ yeꞌmaiꞌnorî pe. Mîrîrî yai Jesus pia emîꞌpamîꞌpî yuꞌnapa. 48  Mîîkîrî pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Judas, mîrîrî warantî uyuꞌnaya ke uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe rumakaya mîrîrî uyeyatonon yenyaꞌ? —taꞌpîiya. 49  Mîrîrî kupî toꞌya eraꞌma tîuyaꞌnîkon yai Jesus pîꞌ inenupaꞌsanya taꞌpî: —Anna yepotorî, anna kasuparai yapisî annaya sîrîrî inkamoro pemonkonyamîꞌ yarakkîrî anna epîtoꞌpe? —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ. 50  Moropai tiwinan toꞌ yonpaya teepîremasanon esanon yepotorî poitîrî pana yaꞌtîꞌpî tîkasuparai ke meruntî winon taiken. 51  Tîîse Jesusya taꞌpî toꞌ pîꞌ: —Kaane, mîrîrî warantî pra —taꞌpîiya. Moropai Jesusya mîîkîrî warayoꞌ pana yapisîꞌpî moropai ipataꞌpî yaꞌ itîrîꞌpîiya, yepiꞌtîꞌpîiya. 52  Mîrîrî pe rî teepîremasanon esanon pîꞌ moropai epîremantoꞌ yewîꞌ eraꞌmanenan esanon pîꞌ moropai Judeuyamîꞌ esanon inkamoro tapiꞌse iipîꞌsan pîꞌ taꞌpî Jesusya: —Amîrîꞌnîkon iiꞌsaꞌ mîrîrî akasuparaikon moropai akaitapukon yarakkîrî uyapiꞌse manniꞌ pemonkon amaꞌyeꞌ siꞌpî yapiꞌse tuiꞌsen warantî? 53  Akoreꞌtaꞌnîkon uukoꞌmanpîtîꞌpî wei kaisarî epîremantoꞌ yewîꞌ ta ayenupakon pîꞌ. Tîîse mîrîrî yai uyapisîyaꞌnîkon pra awanîꞌpîkon. Tîîse sîrîrî imakuiꞌpî kupîyaꞌnîkon weiyu eseposaꞌ sîrîrî. Moropai Makui esenyakaꞌmatoꞌ meruntîri ke mîrîrî kupîyaꞌnîkon sîrîrî ewaron ta siꞌma imakuiꞌpî pe awanîkon yeꞌnen —taꞌpî Jesusya toꞌ pîꞌ. —Mîîkîrî Unepuꞌtî Pepîn —Taa Pedroya 54  Moropai inkamoroya Jesus yapisîꞌpî. Moropai yarîꞌpî toꞌya teepîremasanon esanon yepotorî yewîꞌ ta. Moropai inkamoro yeꞌmaꞌpî pîꞌ aminke siꞌma Pedroya toꞌ wenaimaꞌpî, iipia aweꞌrennuku pra awanîꞌpî. 55  Mîrîrî tanne, apoꞌ awittanîꞌsaꞌ toꞌya wanîꞌpî wîttî poro yiꞌpîrî po taatapinatoꞌkon ton. Mîrîrî pia Pedro wîtîꞌpî moropai eereutaꞌpî apoꞌ pia pemonkonyamîꞌ apoꞌ pia ereutaꞌsan koreꞌta. 56  Mîrîrî tanne teepîremasanon poitîrîpaꞌya Pedro eraꞌmaꞌpî apoꞌ pia eereutasaꞌ. Moropai taꞌpîiya ipîꞌ: —Aꞌkî mîserî warayoꞌ wanî nîrî Jesus yarakkîrî. 57  Tîîse Pedroya kaane taꞌpî wîriꞌ pîꞌ: —Unepuꞌtî pepîn mîîkîrî —taꞌpîiya. 58  Mîrîrî tîpo mararî tîîkoꞌmanse tiaron warayoꞌya eraꞌmaꞌpî moro rî. Moropai taꞌpîiya ipîꞌ: —Amîrî itonpa ipokonpe tîweꞌsen —taꞌpîiya. —Kaane, itonpa pepîn uurî —taꞌpî Pedroya. 59  Mîrîrî tîpo tiwin hora tîîkoꞌmanse tiaronya taꞌpî: —Inna, seruꞌ pepîn, mîserî nîrî wanîꞌpî mîîkîrî yarakkîrî. Maasa pra Galiléia pon mîîkîrî —taꞌpîiya. 60  Tîîse Pedroya yuukuꞌpî: —Kaane, uyepuꞌtî pepîn pîꞌ eseurîman pîꞌ nai, tiwin kin mîîkîrî unepuꞌtî pepîn —taꞌpîiya. Mîrîrî taa Pedroya tanne, kariwana yunkon eꞌnaꞌpî. 61  Mîrîrî pe rî Uyepotorîkon eraꞌtîꞌpî Pedro eraꞌmai. Morî pe eraꞌmaꞌpîiya. Teraꞌma Uyepotorîkonya yeꞌnen Pedro enpenataꞌpî îꞌ taꞌpî Uyepotorîkonya pîꞌ. —Sîrîrîpe maasa kariwana etun pra tîîse eseurîwîꞌne iteꞌka unepuꞌtî pepîn mîîkîrî taaya kupî sîrîrî —taꞌpî Uyepotorîkonya pîꞌ Pedro enpenataꞌpî. 62  Mîrîrî pe rî Pedro epaꞌkaꞌpî moropai attîꞌpî tîkarau yeꞌka pe mararî pra. Eesewankonoꞌmaꞌpî îꞌ kaiꞌma seruꞌyeꞌ tîweꞌsaꞌ pîꞌ. Jesus Poꞌpîtî Toꞌya 63  Inkamoro warayoꞌkon Jesus eraꞌmanenanya imuꞌtunpaꞌpî mararî pra. Moropai ipaꞌtîpîtîꞌpî toꞌya. 64  Jesus yenpata yettapurîꞌpî toꞌya moropai taapîtîꞌpî toꞌya: —Anîꞌya apaꞌtîsaꞌ epuꞌtî pîꞌ nan? —taꞌpî toꞌya Jesus pîꞌ. 65  Mîrîrî warantî tuꞌke îꞌ rî see taapîtîꞌpî toꞌya imuꞌtunpa tîuyaꞌnîkon yeꞌnen. Ipîkku Pe Tîweꞌsen Pia Jesus Yarî Toꞌya 66  Moropai erenmaꞌsaꞌ pe Judeuyamîꞌ esanon moropai teepîremasanon esanon, moropai Moisés nurîꞌtîya yenupantoꞌ pîꞌ yenupatonkon pokonpe toꞌ emurukuntîꞌpî îꞌ kupî tîuyaꞌnîkon pîꞌ eseurîmai. Moropai Jesus enepî meꞌpoꞌpî toꞌya inkamoro ipîkkukon emurukuntîsaꞌ pia. 67  Inkamoroya Jesus ekaranmapoꞌpî: —Kaꞌkî anna pîꞌ. Amîrî wanî Paapa nîmenkaꞌpî pe, inarimaꞌpî pe awanî? —taꞌpî toꞌya. Toꞌ maimu yuukuꞌpîiya: —Inna, Paapa narimaꞌpî uurî tauya ya apîꞌnîkon innape ikupîyaꞌnîkon pepîn. 68  Moropai mîrîrî pîꞌ uurîya ayekaranmapokon ya, umaimu yuukuyaꞌnîkon pepîn. 69  Tîîse tauya sîrîrî patapai uurî kaꞌ poi iipîꞌpî pemonkon pe ereuta kupî sîrîrî Paapa meruntîri winî meruntî ke puꞌkuru. 70  Mîrîrî taiya yeꞌnen tamîꞌnawîronkonya ekaranmapoꞌpî: —Moriya, amîrî wanî Paapa munmu pe? —Inna, yairî amîrîꞌnîkonya taa mîrîrî —taꞌpî Jesusya. 71  Moropai inkamoroya taꞌpî: —Inîꞌrî etapai pra man. Aasîrî iwinîpai etaꞌnîkon man. Îꞌ kaiꞌma tîpîꞌ eeseurîma imaimu eta man —taꞌpî toꞌya.

Imenukasa kaareta yare ito'ko