Skip to content

Al lor tablo konteni

“Fer Sa an Mo Memwar”

“Fer Sa an Mo Memwar”

“Apre ki li ti remersie Bondie, li ti kas [dipin-la] ek li ti dir: ‘Sa reprezant mo lekor ki mo pou done pou zot. Kontign fer sa an mo memwar.’”​—1 COR. 11:24.

1, 2. Ki bann zapot kitfwa ti panse avan ki Jésus ti fer so dernie vwayaz pou al Jérusalem?

 ‘LESIEL kler, ek nou kapav trouv lalinn ki pe koumans paret. Sirman yer swar, bann dimounn ki ti ena responsabilite pou vey lalinn dan Jérusalem, finn trouv lalinn. Deswit kouma Sanhédrin ti tann sa, zot ti anonse ki enn nouvo mwa ti’nn koumanse, mwa Nisan. Apre, gras-a bann signal dife ouswa bann mesaze, sa nouvel-la inn fane partou. Ek mem bann dimounn isi inn tann sa. Sirman Jésus pou anvi al Jérusalem avan Pâque.’

2 Kitfwa se seki sertin zapot ti pe panse kan zot ti avek Jésus avan so dernie vwayaz pou al Jérusalem. Dan sa moman-la, zot ti dan Pérée ki ti trouv lot kote la Rivier Jourdain. (Mat. 19:1; 20:17, 29; Marc 10:1, 32, 46) Kan bann Zwif ti kone kan mwa Nisan ti’nn koumanse, zot ti konpran ki zot ti bizin selebre Pâque 13 zour plitar, apre kouse soley, le 14 Nisan.

3. Kifer bann Kretien interes zot ar dat Pâque?

3 Dat ki nou fer Repa nou Segner, koresponn avek dat Pâque ki bann Zwif ti fer, ek li pou tom le 14 Avril 2014, apre kouse soley. Sa zour-la pou spesial pou bann vre Kretien ek bann dimounn ki interese. Kifer? Parski nou lir dan 1 Corinthiens 11:23-25: “Dan lanwit ki ti pou livre nou Segner Jésus, li ti pran enn dipin, ek apre ki li ti remersie Bondie, li ti kas sa ek li ti dir: ‘Sa reprezant mo lekor ki mo pou done pou zot. Kontign fer sa an mo memwar.’ . . . Li ti fer parey avek koup-la.”

4. (a) Ki kestion ou kapav poz oumem avan Memoryal? (b) Kouma nou kalkil dat Memoryal sak lane? (Get lankadre “Memoryal 2014.”)

4 Pena dout ki ou pou anvi asiste sel levennman ki Jésus ti demann so bann disip pou selebre sak lane. Avan sa zour-la vini, demann oumem: ‘Kouma mo bizin prepar mwa avan sa levennman-la? Ki lanblem pou servi? Kouma sa levennman-la pou deroule? Ki sa levennman-la ek bann lanblem ki pou servi reprezante pou mwa?’

BANN LANBLEM

5. Ki Jésus ti demann so bann zapot prepare pou dernie Pâque avek zot?

5 Kan Jésus ti dir so bann zapot al prepar enn lasal pou repa Pâque, li pa ti dir zot fer bann gran dekorasion; okontrer, li ti anvi sirtou enn lasal konvenab, prop ek kot ena ase lespas pou li ek so bann zapot. (Lir Marc 14:12-16.) Zot ti pou bizin prepar sertin kitsoz pou sa repa-la, parmi ti ena dipin san levin ek divin rouz. Apre ki zot ti manz repa Pâque, Jésus ti koz lor sa de lanblem-la.

6. (a) Apre repa Pâque, ki Jésus ti dir konsernan dipin? (b) Ki kalite dipin ki servi pou Memoryal?

6 Matthieu, enn parmi bann zapot Jésus, ti laba ek plitar li ti ekrir: “Jésus ti pran enn dipin ek apre ki li ti fer enn lapriyer, li ti kas sa ek letan li ti pe donn sa so bann disip, li ti dir: ‘Pran, manze.’” (Mat. 26:26) Sa ‘dipin-la’ ti enn dipin san levin parski se mem dipin ki ti servi pou selebre Pâque. (Ex. 12:8; Deut. 16:3) Ti fer sa dipin-la avek lafarinn dible ek delo, san levin ni okenn asezonnman, kouma par exanp, disel. Li pa ti pou monte parski pa ti ena levin ladan. Pa ti met nanye ladan, li ti sek ek kram-kram, fasil pou kase. Zordi, avan zour Memoryal, kitfwa bann ansien pou demann enn kikenn pou fer enn dipin koumsa avek lafarinn dible ek delo. Li pou kwi sa dan enn resipian avek enn tigit delwil. (Si pena lafarinn dible, kapav servi lafarinn diri, lorz, may, ouswa enn lot sereal ki parey.) Kapav osi servi dipin azyme, enn dipin san levin ki bann Zwif servi ek ki pena ni malt, ni dizef, ouswa zwanion.

7. Ki kalite divin Jésus ti servi pou Repa nou Segner, ek ki kalite divin nou kapav servi zordi pou Memoryal?

7 Matthieu ti dir: “[Jésus] ti pran . . . enn koup, ek apre ki li ti fer lapriyer pou remersie Bondie, li ti donn zot sa, ek li ti dir: ‘Bwar sa zot tou.’” (Mat. 26:27, 28) Jésus ti pran enn koup divin rouz. (Dan sa koup-la pa ti ena zi rezin ki ti’nn fek fer, parski ti’nn fini fer rekolt rezin depi lontan.) An Égypte, bann Izraelit pa ti servi divin kan zot ti selebre premie Pâque. Pourtan, Jésus pa ti defann ki bwar divin pandan ki ti selebre Pâque. Li ti mem servi inpe divin pandan Repa nou Segner. Alor, kan bann Kretien selebre Memoryal, ena divin. Li pa ti neseser azout nanye avek disan Jésus pou fer li ena plis valer. Se pou sa rezon-la ki nou servi enn divin rouz ek ladan pa’nn azout okenn liker ouswa zepis. Alor, bizin servi enn divin rouz natirel. Li kapav enn divin ki’nn fer lakaz ouswa ki’nn aste, kouma par exanp, Beaujolais, Burgundy, ouswa Chianti.

SINIFIKASION BANN LANBLEM

8. Kifer bann Kretien interese ar sinifikasion dipin ek divin?

8 Lapot Paul ti dir ki apart bann zapot, bann lezot Kretien osi ti bizin selebre Repa nou Segner. Li ti ekrir bann Kretien dan Corinthe: “Mo finn gagn ar Lesegner seki mwa osi mo finn transmet zot . . . [Segner Jésus] ti pran enn dipin ek apre ki li ti remersie Bondie, li ti kas sa ek li ti dir: ‘Sa reprezant mo lekor ki mo pou done pou zot. Kontign fer sa an mo memwar.’” (1 Cor. 11:23, 24) Alor, ziska zordi bann Kretien ankor pe selebre sa levennman spesial la sak lane ek zot interese ar sinifikasion dipin ek divin.

9. Ki fos krwayans sertin dimounn ena konsernan dipin ki Jésus ti servi?

9 Sertin dimounn ki al legliz fer remarke ki Jésus ti dir dan enn fason literal: ‘Sa se mo lekor,’ alor, zot krwar ki dipin ti transforme par mirak pou vinn so laser. Selman, pa sa ki ti arive. a Lekor Jésus ti devan so bann zapot fidel parey kouma dipin san levin ki zot ti pou manze. Alor li kler ki Jésus ti pe koz dan enn fason sinbolik, parey kouma li ti fer plizir fwa.​—Jean 2:19-21; 4:13, 14; 10:7; 15:1.

10. Dipin ki servi pandan Memoryal, ki li reprezante?

10 Dipin ki ti devan bann zapot ek ki zot ti pre pou manze, ti reprezant lekor Jésus. Ki lekor? Lontan, bann serviter Bondie ti krwar ki dipin ti reprezant kongregasion bann Kretien ki pou al dan lesiel ki Labib apel “lekor Christ.” Zot ti krwar sa parski Jésus ti kas dipin an plizir bout alor ki okenn lezo Jésus pa ti kase kan li ti mor. (Éph. 4:12; Rom. 12:4, 5; 1 Cor. 10:16, 17; 12:27) Me apre ki zot ti fer plis resers dan Labib, zot ti konpran ki sa dipin-la reprezant lekor Jésus. Jésus ti “soufer dan laser” ek ti mor lor enn poto. Alor, pandan Memoryal, dipin reprezant lekor fizik ki Jésus inn sakrifie pou “sarye nou bann pese.”​—1 Pierre 2:21-24; 4:1; Jean 19:33-36; Héb. 10:5-7.

11, 12. (a) Ki Jésus ti dir konsernan divin? (b) Divin ki servi pandan Memoryal, ki li reprezante?

11 Sa ed nou pou konpran seki Jésus ti dir apre lor divin. Nou lir: “Apre repa, li ti fer parey avek koup-la, ek li ti dir: ‘Sa koup-la reprezant nouvo lalians gras-a mo disan.’” (1 Cor. 11:25) Boukou Labib tradir sa verse-la dan enn fason literal parey kouma tradiksion Labib Robert Young ki dir: “Sa koup-la se nouvo lalians dan mo disan.” (Se nou ki finn met sa mo-la an italik.) Eski se sa koup ki ti ena dan lame Jésus la ki ti nouvo lalians? Non. Sa mo “koup” la fer referans ar seki ti ena ladan, setadir divin. Dapre Jésus, ki sa divin-la ti reprezante? Disan ki li ti pou verse.

12 Dan Levanzil Marc, Jésus ti dir: “Sa reprezant mo disan, ‘disan lalians’ ki pou verse pou boukou dimounn.” (Marc 14:24) Wi, disan Jésus ti pou “verse pou boukou pou pardonn bann pese.” (Mat. 26:28) Alor, sa divin rouz la ti bien apropriye pou reprezant disan Jésus. Gras-a sa disan-la, nou kapav gagn delivrans par la ranson, ek “pardon pou nou bann pese.”​—Lir Éphésiens 1:7.

Bann zapot ti bwar divin ki ti reprezant disan Jésus, disan lalians (Get paragraf 11 ek 12)

SEKI PASE PANDAN MEMORYAL

13. Kouma Memoryal deroule sak lane?

13 Si premie fwa ou pou asiste Memoryal avek bann Temwin Jéhovah, ki ou pou trouve? Sirman, ou pou remarke ki Lasal kot pou fer sa, pou zoli, sinp, prop ek konfortab pou ki tou dimounn profit sa levennman-la. Li posib ki pou ena enn dekorasion sinp avek bann fler, me ou pa pou trouv enn kantite dekorasion partou koumadir dan enn fet. Enn ansien kalifie pou examinn seki Labib dir lor sa levennman-la dan enn fason kler ek dign. Li pou ed bann ki prezan pou konpran ki Christ inn donn so lavi an ranson pou nou kapav gagn lavi. (Lir Romains 5:8-10.) Frer-la pou explik de lesperans ki Labib mansione.

14. Pandan diskour Memoryal, lor ki de lesperans orater-la pou koze?

14 Enn parmi sa de lesperans-la konsern bann Kretien ki pou regn avek Christ dan lesiel. Zis enn ti group Kretien ki ena sa lesperans-la, parey kouma bann zapot fidel. (Luc 12:32; 22:19, 20; Rév. 14:1) Enn lot lesperans konsern laplipar Kretien fidel ki pe servi Bondie dan nou lepok. Zot ena lesperans pou viv pou touletan dan paradi lor later. Dan sa paradi-la, volonte Bondie pou fer lor later parey kouma dan lesiel, ek bann Kretien finn touletan priye pou sa. (Mat. 6:10) Labib dekrir bann kondision extraordiner ki zot pou profite lor later pou touletan.​—Is. 11:6-9; 35:5, 6; 65:21-23.

15, 16. Ki fer avek dipin pandan Memoryal?

15 Apre ki li pou fini explik sa de lesperans-la, lorater pou dir ki’nn ariv ler pou fer seki Jésus ti demann so bann zapot pou fer. Parey kouma nou ti dir avan, pou servi de lanblem, dipin san levin ek divin rouz. Sa de lanblem-la pou lor enn latab pre ar lorater. Li pou atir latansion lor enn pasaz Labib an rapor avek seki Jésus ti dir ek ti fer kan li ti etabli sa selebrasion-la. Par exanp, nou lir dan Levanzil Matthieu: “Jésus ti pran enn dipin ek apre ki li ti fer enn lapriyer, li ti kas sa ek kan li ti pe donn sa so bann disip, li ti dir: ‘Pran, manze. Sa reprezant mo lekor.’” (Mat. 26:26) Jésus ti kas dipin san levin pou ki li kapav donn sa so bann zapot ki ti akote avek li. Le 14 Avril ou pou trouv dipin san levin ki’nn fini kase dan bann lasiet.

16 Avan ki pas bann lasiet, enn frer pou fer enn lapriyer kourt. Pou ena ase lasiet pou ki, dan enn letan rezonab ek dan enn fason ordone, kapav pas sa bann lasiet-la avek tou dimounn. Sa pou deroule dan enn fason pratik, ki adapte ar bann sitiasion lokal ek san okenn seremoni extravagan. Enn tigit dimounn pou manz dipin (kitfwa mem personn), parey kouma sa ti pase dan laplipar kongregasion kan ti ena Memoryal an 2013.

17. Pandan Memoryal, kouma nou swiv seki Jésus ti dir konsernan divin?

17 Apre, orater-la pou lir seki Jésus ti fer avek divin: “[Jésus] ti pran . . . enn koup, ek apre ki li ti fer lapriyer pou remersie Bondie, li ti donn zot sa, ek li ti dir: ‘Bwar sa zot tou; parski sa reprezant mo disan, “disan lalians” ki pou verse pou boukou pou pardonn bann pese.’” (Mat. 26:27, 28) Nou osi nou swiv sa model-la. Enn ansien pou fer enn lot lapriyer ek apre, pou pas bann koup avek tou bann dimounn.

18. Mem si ena enn tigit dimounn ouswa pena personn ki manz dipin ek bwar divin, kifer li inportan ki nou asiste Memoryal?

18 Kan pas bann lanblem, laplipar parmi bann asistan pa manz dipin ni bwar divin, parski Jésus ti dir ki zis bann ki pou regn avek li dan lesiel ki fer sa. (Lir Luc 22:28-30; 2 Tim. 4:18) Tou bann lezot dimounn asiste Memoryal avek respe antan ki bann observater. Me, li bien inportan kanmem ki zot prezan pou Memoryal, parski sa montre ki kantite sakrifis Jésus ena valer pou zot. Pandan Memoryal, zot kapav reflesi lor bann benediksion ki zot kapav gagne gras-a sakrifis Jésus. Zot ena lesperans pou form parti dan “gran lafoul” ki pou gagn lavi sov pandan “gran detres.” Sa bann adorater-la pou parmi bann ki “finn lav zot long rob ek . . . finn fer sa vinn blan dan disan Lagno.”​—Rév. 7:9, 14-17.

19. Ki ou kapav fer pou prepar ou pou asiste Memoryal ek pou profit sa levennman-la?

19 Kouma bann Temwin Jéhovah partou lor later prepar zot pou Memoryal? Plizir semenn avan sa zour-la, nou invit enn maximum dimounn pou vinn asiste sa levennman spesial la. Anplis, dan peryod avan Memoryal, nou lir bann resi dan Labib an rapor avek seki Jésus ti fer ek seki ti arive avan Repa nou Segner an 33 Nou Lepok. Nou pou organiz nou alavans pou nou kapav asiste Memoryal. Li bon ki nou ariv bien avan premie kantik ek lapriyer pou ki nou kapav akeyir bann invite ek pou ki nou pa rat okenn parti dan program. Nou tou, bann manb kongregasion ek bann invite, nou pou gagn bann gran bienfe si nou swiv dan nou Labib kan lorater lir ek explik bann verse Labib. Pli inportan ankor, kan nou asiste Memoryal nou montre enn gran rekonesans pou sakrifis Jésus ek nou montre ki nou obeir so komannman: “Kontign fer sa an mo memwar.”​—1 Cor. 11:24.

a Heinrich Meyer, enn Alman, ki enn spesialis lor Labib, ti dir ki bann zapot pa ti panse ki zot ti pe vremem manz lekor Jésus ek bwar so disan, parski “lekor Jésus ti ankor antie (ankor vivan)” devan zot. Li ti dir osi ki Jésus ti servi “bann mo sinp” pou explik sinifikasion dipin ek divin, ek ki Jésus pa ti pou anvi ki so bann zapot mal konpran li.