Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

‘Onnakikhwela Miyo Opwaha [Iha]?’

‘Onnakikhwela Miyo Opwaha [Iha]?’

‘Simoni, mwana a Yohani, onnakikhwela miyo opwaha [iha]?’YOHANI 21:15.

MACIPO: 32, 45

1, 2. Amalinhe ohiyu atothaka ihopa, tiheeni Petro aahusenryeiye?

OOHUSERYA athanu napiili a Yesu yaahimaliha ohiyu woothene etothaka ihopa mu ephareya ya o Kalileya. Nyenya hiyaaphanre ehopa emoharu mano. Yesu aviihiweene, nihiku nimoha woosiiselo aahikiraathi ophareya, aavareryaka. Voocharela Yesu aahi wa yaawo: “Reyani milapa mono wolopwana wa mwatxeya ni munamphara ihopa. Yàreya milapa, ehinawerya opurula wona wi ihopa sàtepa watxa.”Yohani 21:1-6.

2 Yesu aahaavaha oohuserya awe ihopa ni iphaawu. Voocharela aarukunuwela wa Simoni Petro nave aahimukoha: ‘Simoni, mwana Yohani, onnakikhwela miyo opwaha [iha]?’ Yesu aahisuwela wi Petro aanasiveliwa ototha ihopa. Akhweya ti yeeyo yaamweerinhe Yesu omukoha Petro waakhanle wi aanamusivela owo ni ichu aamuhusinheiye opwaha nakoso awe a ototha ihopa. Petro aahimwaakhula Yesu: “À, Pwiya. Weyano wòsuwela wi kinnokhwela.” (Yohani 21:15) Ovinyerya nihiku nenne Petro aahooniherya yootaphulela ya yeeyo aalonceiye. Aahooniherya wi aanamusivela Kristu moorweela wa otitelela olaleerya, nave aahikhala muchu ookhweleya a muloko Weekristu.

3. Echu taani Akristu anaphwanela okhalano ephoole?

3 Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa masu a Yesu wa Petro? Nnaphwanela okhalano ephoole wi niheemererye wi omusivela wahu Kristu ovukuwe. Yesu aahisuwela wi okumi veelaponi yeela waahaala okhala wooceecheiha nave wi naahaala okumanano makacamiho. Mu niphwanaphwaniho nawe na mulipa oomisa, Yesu aaloca wi achu akina yaahaala weemererya “masu a omwene” nave woopaceryani yaahaala okhala amvai. Nyenya voocharela, “soweiha sa mwilaponi ni mawoko a muhaku” yaahaala ‘wiphelela masu,’ nave achu yaawo yaahaala oyeleela mvai aya. (Mateu 13:19-22; Marko 4:19) Wakhala wi hinaanono ephoole, sooteteiwa sa okumi sa nihiku ti nihiku sinahaala ovolowela omulapela wahu Yehova. Mwawiihiiha Yesu aahaalopola oohuserya awe: “Mwikosopeke wi mirima sanyu sihilimeliwe ni sotxapaheya, ohapaliwa, ni oteteiwa wa ekumi.”Luka 21:34.

4. Tiheeni eni enikhaviherye osuwela waakhanle wi omusivela wahu Kristu ti woolipa? (Moone eruku yoopacerya.)

4 Ntoko Petro, nnamooniherya omusivela wahu Kristu moorweela wa okuha muteko woolaleerya vanipuro noopacerya mu ikumi sahu. Nni nsuwele hai wi ninnatitelela weerano yeeyo? Nnaphwanela wiikoha: ‘Mookumini mwaka, tiheeni kinasiveliwaakano vancipale? Apwanne ohakalala waka onarweela mu omurumeela Yehova naari mmiteko mikina?’ Wi nikhaviheryeye waakhula makoho yaala, hankooni naalikhele makupa mararu a okumi yaahaala oceecheiha omusivela wahu Kristu. Makupa awo ti muteko, mathatelo, ni wiithukumanyerya.

MUKUHE MUTEKO VANIPURO NOOPHWANELELA

5. Murici taani ahooleli a emusi aryaayano?

5 Wa Petro, ototha ihopa tahi wi waari muteko aamooneiye osiveliwano pahiru. Owo waari muteko waamukhaviherya ovakulela emusi awe. Olelotho, Yehova onnaavaha murici ahooleli a imusi ovakulela emusi aya. (1 Timóteo 5:8) Awo anaphwanela olapa mwakuru wi yeereno yeela. Nyenya, mmahiku yaala ookuchula muteko onanweeriha okhala ooteteiwa.

6. Ntakhara heeni miteko sinakhalaaya sooceecheiha?

6 Aakhalavo achu ancipale anachuna muteko iniiha irivo miteko vakhaani pahiru. Wa nthowa na yeeyo, achu anniilipiserya ophwanya muteko. Akina anoona wi annaphwanela olapa iwora sawaaceererya, naamwi eliviwaka vakhaani. Mapuro a miteko annakhalano ichu sincipale saphaama pahiru ni anamalapa vakhaani opwaha khalai. Mwawiihiiha, anamalapa annakhala ooceecheya, oovelavela, ophiyerya wiiceliwa. Ancipale annoova oyeleela muteko aya, mwa yeeyo annapaka echu eri yoothene pwiyaya onaarumeiye.

Akristu, toororomeleya wa Yehova opwaha wa muchu mukina

7, 8. (1) Taani nnaphwanelaahu okhala oororomeleya? (2) Tiheeni ohusenryeiye munna o Tailantiya vooloca sa muteko awe?

7 Ntoko Akristu, nnaphwanela okhala oororomeleya wa Yehova, opwaha wa muchu mukina, ophitaanyerya asipwiyahu. (Luka 10:27) Muteko ahu onnanikhaviherya okhalano echu yawiivakulelano ni okhaviherya muteko ahu woolaleerya. Nyenya nahikhalano ephoole, mirici sahu omutekoni sinanwerya ovolowela malapelo ahu. Nnanwerya ohuserya echu orweela wa munna o Tailantiya. Owo ooloca: “Muteko aka wa waareherya akomputatore waari wookhweleyaxa, nyenya owo waanavolowela olapa iwora sincipale. Ntoko yookhumelela, nkaakhalano elukuluku mmiteko soomunepani. Kaahiphiyerya wuupuwela wi kaariki kihele sookhwela sa Omwene vanipuro noopacerya, kaaphwanela otoroka mukhalelo aka wa olapa.” Tiheeni munna ola enreiye?

8 Owo onnathariha: “Kimanle wuupuwelela mu eyaakha emoha, kaahilakelela omutumiha sorveti. Woopaceryani kaahikumanano makacamiho nave kaahiceecheya. Vaavaa kaakumanaaka ni asinthamwene a muteko aka wakhalai, yaanakitheya nave yaanakikoha ntakhara heeni omutumiha sorveti okhanlaaya wookhweleyaxa opwaha olapa ni a komputatore mu ikupweete. Kaavekela wa Yehova kimvekaka wi akikhaviherye ovilela ni ophwanya yoolakelelaaka ya okhalano elukuluku yincipale mu miyaha soomunepani. Ehivinre elukuluku yincipale, ichu saapacerya otorokeya. Kaahisuwela phaama soochuna sa yaawo yaamuthuma sorveti aka nave kaahikhalano mavyakelo a ompaka phaama sorveti. Voocharela, kaanamutumiha sorveti aka oothene mu nihiku ti nihiku. Vano, kookhalano ikhorowa sawaakhwanela opwaha vaavale kaalapaaka ni akomputatore. Eyo ennakeeriha ohakalala woona wi nkinakhala awuukhuwa ni awoova hiiha ntoko mmuteko aka wakhalai. Nave echu yookhweleyaxa, vano kookhalano onthamwene ni Yehova.”Mwaalakhanye Mateu 5:3, 6.

Apwanne kinoona muteko aka okhala woohakalaliha opwaha omulapela waka Muluku?

9. Nni niwerye hai otitelela okhalano moonelo woophimelela vooloca sa muteko?

9 Yehova onnathamalela muteko ahu vaavaa nnalapaahu mwakuru. Muteko wakuru onnavaha nchuwelo. (Masiposipo 12:14) Nyenya nnaphwanela ororomela wi muteko ahu hori wookhweleyaxa wa hiyo opwaha muteko ahu wa Yehova. Alocaka sa soothowa sahu soomwiilini, Yesu aahi: “Mpatxerye wasya omwene wa Muluku ni wokololowa waya, ni itxhu sothene ikina munamwatxereriwa.” (Mateu 6:33) Nyenya nni nsuwele hai waakhanle wi nookhalano moonelo woophimelela vooloca sa muteko? Nnaphwanela wiikoha: ‘Apwanne kinoona muteko aka okhala woochuneya ni woohakalaliha nave omulapela waka Muluku ntoko echu yoohiphwanelela naari yoovelaveliha?’ Wuupuwela vooloca sa nikoho nenla enamunikhaviherya osuwela yeeyo nnasivelaahu chiryene.

10. Echu taani yookhweleya Yesu ohusinheiye?

10 Yesu oonihusiha yeeyo nnaphwanelaahu okuha vanipuro noopacerya mu okumi ahu. Mu ekwaha emoha, owo aahisekurya echoko ya arokora eeli, Marta ni Mariya. Mwawaakuveya, Marta aahipacerya orehererya yoolya wa yoowo, nyenya Mariya aahikiraathi waacamela aarivo Yesu nave aanawiriyana mahusiheryo awe. Marta aahiikhupanyerya wi Mariya haamukhaviherya. Yesu aaloca wa Marta: “Maria, eparipari othanla etxhu yaphamasa onereiye ahakhiwe.” (Luka 10:38-42) Vala, Yesu oovaha nihusiheryo nookhweleya. Wi nsepe wuukhuwa ni soothowa sahu nave nooniherye osivela wahu wa Kristu, nnaphwanela othanla “etxhu yaphamasa.” Eyo enataphulela wi onthamwene ahu ni Yehova enaphwanela okhala echu yookhweleyaxa mu okumi ahu.

MOONELO AHU VOOLOCA SA MATHATELO NI OCHEKULA

11. Tiheeni Piipiliya onaloceiye sa wiichuuwa ni ohuukhuwa?

11 Nnakhala ooweiwa, mwawiihiiha mu ikwaha ikina onnachuneya wiichuuwa ni ohuukhuwa. Ninnaalakhanya Mpiipiliyani: “Etxhu emoharu enamweliha murima mutxhu: olya ni owurya nave opuha sorèra sa miteko sawe.” (Eklesiyaste 2:24) Yesu aahisuwela wi yaari yookhweleya wa oohuserya awe wiichuuwa. Ntoko yootakiherya, emanle olapa mwakuru mmuteko woolaleerya, Yesu aahiloca wa yaawo: “Murwe wiphini, nipuro nawipitheya ni mwitxhuwe vakhani.”Marko 6:31, 32.

12. Ntakhara heeni ninnaphwanela okhalano ephoole vooloca sa mathatelo ni ochekula? Mvahe yootakiherya.

12 Mathatelo ni ochekula sinamunikhaviherya wiichuuwa ni ohuukhuwa. Nyenya nnaphwanela okhalano ephoole wi ochekula ehikhale echu yookhweleyaxa mu okumi ahu. Mu nsana noopacerya, ancipale yaakhalano moonelo wawi: ‘Nlyeke niwuryeke, wona wi omelo nnamukhwa.’ (1 Korinto 15:32) Moonelo mmohamohatho ti wawunlaana olelo. Ntoko yootakiherya mmiravo mmoha o Europa aahipacerya ophiya mmithukumano Seekristu. Nyenya aanasiveliwa vancipale ni mathatelo ophiyerya ohiyererya othukumana ni Anamoona a Yehova. Voocharela, aahoona wi mathatelo awe yaamukumiherya makacamiho mancipale. Owo aahuuluula omuhuserya Piipiliya, nave moovira wa elukuluku, aahipacerya olaleerya michaka saphaama. Amanle opatisiwa, owo aaloca: “Ekeerelani kiryaakano ti yawi kooyeleela elukuluku aka yincipale kihisuwelaka wi omurumeela Yehova onnaruuha ohakalala wawaaca opwaha opuha mathatelo elapo yeela enavahaaya.”

13. (1) Mvahe niphwanaphwaniho nnooniherya ntakhara heeni mathatelo ni ochekula soopwaha mphimo tahi saphaama. (2) Tiheeni eni enikhaviherye okhalano moonelo woophimelela vooloca sa mathatelo ni ochekula?

13 Mathatelo anaphwanela onikhaviherya wiichuuwa wi nikhaleno ikuru. Mwawiihiiha iwora kavi nnachunaahu omaliha mmathateloni? Wi enikhaviherye waakhula nikoho nenla, nnaphwanela wuupuwela eyo mmukhalelo ola. Achu ancipale annasiveliwa okhuura epoolu ni onwurya suumu. Nyenya noosuwela wi olya seiyo mu elukuluku yoothene, sinahaala onanariha ekumi ahu. Wakhala wi ninnachuna okhalano ekumi yaphaama, nnaphwanela olyaaka yoolya yaphaama wa hiyo. Moolikana, wakhala wi ninnamaliha elukuluku ahu yincipale mmathatelo ni ochekula, eyo enahaala ovolowela onthamwene ahu ni Yehova. Vano, tiheeni eni enikhaviherye osuwela waakhanle wi nookhalano moonelo woophimelela vooloca sa mathatelo naari hooye? Echu emoha nnaphwanelaahu opaka ori othanla esumana ni orepela iwora nnamalihaahu mmiteko siniiwanana ni omulapela wahu Yehova, hiiha ntoko mithukumano, olaleerya ni omuhuserya Piipiliya. Voocharela nnaphwanela orepela iwora nnamalihaahu va esumana mmathatelo, hiiha ntoko omvonya mphirya, omoona televisau, naari ixilema sa axooku. Vaavaa nnalikanyihaahu iwora, tiheeni nneeraahu nihuserye? Apwanne onamuchuneya opaka matorokelo?Mwaalakhanye Éfeso 5:15, 16.

14. Tiheeni eni enikhaviherye othanla phaama mathatelo ni ochekula?

14 Yehova onnaneemererya othanla mathatelo ahu, nave ahooleli a echoko ananwerya othanla mathatelo wa emusi aya. Mpiipiliyani, Yehova oonivaha malakiheryo annooniherya mukhalelo onuupuweleiye. Malakiheryo yaawo annanikhaviherya opaka soolakelela samiruku. * (Moone masu a vathi.) Mathatelo aphaama “yovaha ya Muluku.” (Eklesiyaste 3:12, 13) Eparipari wi achu oohiyana annathanla mathatelo oohiyana. (Galasya 6:4, 5) Nyenya mathatelo vyakala nnathanlaahu, nnaphwanela okhalano ephoole. Yesu ooloca: “Ntakhara orivo muhakhu-à, vavo t’orivo murima-à.” (Mateu 6:21) Omusivela wahu Mwene ahu, Yesu, ennaneeriha wuupuwela, oloca, ni weera ichu mmukhalelo onooniherya wi Omwene echu yookhweleyaxa wa hiyo opwaha echu ekina.Filipi 1:9, 10.

OWANIHA WAHU WIITHUKUMANYERYA

15, 16. (1) Wiithukumanyerya oni okhale hai muraakho wa hiyo? (2) Ekano taani yamiruku Yesu ovanheiye vooloca sa wiithukumanyerya?

15 Ancipale olelo anuupuwela wi annaphwanela okhalano soowara sahiihaano, telefone, komputatore ni ichu ikina. Awo aavoloweliwa ni wiithukumanyerya, mukhalelo wa okumi onooniwa wi ichu soomwiilini ni ikhorowa ti sookhweleya vancipale opwaha echu ekina. Ntoko Mukristu, echu taani eri yookhweleya wa nyuwo? Mwiikohe: ‘Apwanne kinnamaliha elukuluku yincipale kuupuwelelaka othuma moota wa hiihaano, opwaha orehererya mithukumano sa muloko? Kinnamaliha elukuluku yincipale ni miteko vyakala ophiyerya okhalano elukuluku vakhaani ya ovekela ni omwaalakhanya Piipiliya?’ Wakhala wi hinaano ephoole, osivela ichu soomwiilini onamukhala otokotoko opwaha omusivela Kristu. Nnaphwanela wuupuwelela masu a Yesu: “Mwikhapelele osepa okhalela nrima wothe wene.” (Luka 12:15, Nlakano Nahihano) Ntakhara heeni aalonceiye yeela?

Tahi yooweryeya omvaha Yehova owetha wahu nave mu elukuluku emohamoha oweiwa ni ichu soomwiilini

16 Yesu aahiloca ariki: “Havo onawerya walapa asitokwene eli.” Owo aahaaceererya: “Nyuwo himunawerya omulapa Muluku ni olapa musurukhu.” Tahi yooweryeya omvaha Yehova owetha wahu nave mu elukuluku emohamoha oweiwa ni ichu soomwiilini. Yesu aahithariha wi muchu “oni anammwitxa mmoha nave anammukhwela mukina” naari “oni anammutxhuna mmoha ni anammunyemula mukina.” (Mateu 6:24) Woona wi naachu oohiphaameya, nnaphwanela otitelela owaniha vooloca sa “okhwela wahu wa mmwilini,” ophitaanyerya wiithukumanyerya.Éfeso 2:3.

17. (1) Ntakhara heeni akina annoona okhala woovila okhalano moonelo woophimelela vooloca sa ichu soomwiilini? (2) Tiheeni eni enikhaviherye osepa wiithukumanyerya?

17 Achu ancipale olelo annateteiwa ni soochuna ni soohakalaliha saya, mwa yeeyo onnakhala woovila okhalano moonelo woophimelela vooloca sa ichu soomwiilini. (Mwaalakhanye 1 Korinto 2:14.) Woona wi hanuupuwela phaama, onamukhala woovila wa yaawo osuwela ohiyana orivovo variyari va yaphaama ni yoonanara. (Ahebri 5:11-14) Nchuno naya vooloca sa ichu soomwiilini nnamukhala ntokweene. Nave vaavaa anakhalaayano ichu sincipale, annachunatho sincipale. (Eklesiyaste 5:9) Nyenya yookhalavo echu nnaphwanelaahu opaka wi niwanihe muupuwelo yoowo. Waalakhanya Masu a Muluku enahaala onilipiha osepa wiithukumanyerya. (1 Pedro 2:2) Yesu aahuupuwelela miruku sa Yehova, nave eyo yaahimukhaviherya osepa weeha wa Musaserya. (Mateu 4:8-10) Olelotho, wakhala wi ninnachuna osepa wiithukumanyerya, nnaphwanela opharihela miruku sa Yehova mu ikumi sahu. Eyo enahaala omooniherya Yesu wi ninnamusivela vancipale opwaha ichu soomwiilini.

Teevi eri yookhweleyaxa mu okumi anyu? (Moone eparakrafo 18)

18. Teevi eri yoolakelela anyu?

18 Vaavaa Yesu aamukonheiye Petro, ‘onnakikhwela miyo opwaha [iha]?’, owo aamuhusiha wi omurumeela Yehova yaaphwanela okhala echu yookhweleya mu okumi awe. Ti yaphaama woona wi nsina na Petro nnataphulela “Nikupa na Nluku.” Mikhalelo saphaama sa Petro sinanwerya olikanyihiwa ni nluku. (Saweriwa T’arummwa 4:5-20) Olelotho, ninnachuna wi omusivela wahu Kristu okhale woolipa. Mwawiihiiha, nnaphwanela ororomela wi muteko, mathatelo ni ichu soomwiilini sookhalano nipuro noophwanelela mu ikumi sahu. Weerano hiiha enahaala okhala wi nnaloca ntoko Petro, nriki: “À, Pwiya. Weyano wòsuwela wi kinnokhwela.”

^ par. 14 Moone mwaha “A sua recreação é benéfica?” mu Mulipeleli 15 a Otupuru a 2011 ipaaxina 9-12, iparakrafo 6-15 (a ekunyu).