Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

Muhithoriheke ni Meerelo Awooneya

Muhithoriheke ni Meerelo Awooneya

“Muhithoriheke ni merelo awoneya, nto muthoriheke ni mathorihelo awokolola!”—YOHANI 7:24.

MACIPO: 54, 43

1. Tiheeni yooloherya ya Isaiya yaaloncaaya sa Yesu, nave ntakhara heeni enanlipihaaya?

YOOLOHERYA ya Isaiya vooloca sa Yesu Kristu ennanilipiha nave ennanivaha ewehereryo. Isaiya aahiloherya wi Yesu ‘hakathorihaka ntoko anonelayavo mitho; hakathorihaka mulatxu wa nthowa na masu a wiwa’ nave wi aahaala ‘wathoriha atxhu òhawa ni wokololowa.’ (Isaiya 11:3, 4) Ntakhara heeni ela eryaaya yoolipiha? Nthowa nawi nnakhala mu elapo yeeyo osaren’yemo nthalu, nave achu anathorihana mukina ni mukhweiye moorweela wa yeeyo anaweryaaya woona. Hiyaano chiryene ninnamuchuna muthoriha oophaameya, Yesu, yoowo ohini anithorihe moorweela wa meerelo a wooneya!

2. Tiheeni Yesu olamulenleiye wi nipake, nave tiheeni nneeraahu nthokororye mmwaha yoola?

2 Mahiku oothene, ninnakhalano miyoonelo vooloca sa akina. Nyenya tahi naachu oophaameya ntoko Yesu, mwawiihiiha miyoonelo sahu tahi soophaameya. Ninnaakuvela ovoloweliwa ni yeeyo nnoonaahu. Nyenya Yesu oolamulela: “Muhithoriheke ni meerelo awooneya.” (Yohani 7:24) Mwawiihiiha Yesu onachuna wi nikhale ntoko yoowo nave nihaathorihe akina moorweela wa meerelo awooneya. Mmwaha yoola nnahaala othokororya ichu chaaru sini iwerye ovolowela miyoonelo sahu: mwiili wa muchu, naari elapo, waaca wa ikhorowa oreiyeno, ni mukhalelo wa iyaakha sawe. Mmukhalelo ti mukhalelo, nnahaala ohuserya ti mwawiihai nneeraahu nimwiiwelele Yesu nave nihaathorihe akina moorweela wa meerelo awooneya.

MUHITHORIHE MWAWIIWANANA NI MWIILI NAARI ELAPO

3, 4. (1) Ntakhara heeni Petro aahitoroka moonelo awe vooloca sa yaawo yahaari Ayuta? (Moone eruku yoopacerya.) (2) Eparipari taani evyaani Yehova aamuhusinheiye Petro?

3 Nkuupuwelani mukhalelo murummwa Petro aakhanleiye vaavaa aavekiweiye oya o Kaisareya, veechokoni va Korneliyu yoowo ahaari Muyuta! (Saweriwa T’arummwa 10:17-29) Petro unnunwe eemereryaka wi yaawo yahaari Ayuta yaari ooriipiheya. Nyenya ichu ikina saahikhumelela mwawaakuveya seiyo saamweerinhe wuupuwela mmukhalelo woohiyana. Ntoko yootakiherya, aahaakhela yawoona yaarweela wa Muluku. (Saweriwa T’arummwa 10:9-16) Mu yawoona, Petro aahoona echu yaalikana ni ekuwo etokweene erweelaka wirimu, osaren’yemo asinama yaawo yaari ooripiheya. Voocharela nsu naahiloca wa yoowo: “Haya, Pedro, wiphe ni okhure!” Mu ikwaha chaaru, Petro aahikhooca moomalela. Mu ekwaha ti ekhwa, nsu naahiloca: “Ohere ya mwikho yele Muluku orèrin’heiye.” Emanle yawoona, Petro hiiwexenxe yeeyo nsu neereryaaya omuleela. Voocharela, anamichaka yaarwenle wa Korneliyu yaahiphiya. Munepa waweela waahimukhaviherya Petro oya veechokoni ya Korneliyu, mwawiihiiha owo aahipwaha ni anamichaka.

4 Waakhanle wi Petro aahithoriha moorweela wa merelo awoneya,” haahaala oya veechokoni va Korneliyu. Ayuta hiyaaya veechokoni va yoowo ahaari Muyuta. Vano ntakhara heeni Petro aayawo? Naamwi aarino nthalu ni yaawo yahaari Ayuta, yawoona yeeyo onneiye ni ohoolela wa munepa waweela saahitoroka muupuwelo awe. Petro amanle onwiriyana Korneliyu, owo aahiloca: “Pariparyene vano kòsuwela wi Muluku hano nthalo n’atxhu, nto mutxhu othene a ilapo ti ilapo onamova ni onaphara miteko sawokolola, onnamusiveliha Muluku.” (Saweriwa T’arummwa 10:34, 35) Wiiwexexa wuuwu ovyaani waari wootikhiniha wa Petro, nave eyo yaahaala waavolowela Akristu oothene. Mwawiihai?

Naamwi nuupuwelaka wi hinaano nthalu, apwanne ti wooweryeya wi nlelo nikhaleno miyoonelo sa nthalu?

5. (1) Tiheeni Yehova onachuneiye wi Akristu oothene yiiwexexe? (2) Naamwi nsuwenle eparipari, miyoonelo taani akhweya nryaahuno nlelo?

5 Yehova aahimpharihela Petro wi aakhaviherye Akristu oothene wiiwexexa wi Owo haanono nthalu. Wa Yehova, mwiili, ilapo, mahimo, naari ilocelo tahi echu. Pahiru wakhala wi ninnamoova Muluku nave nipaka yeeyo eri yawookololowa, nnanwerya okhala aweemereryiwa ni yoowo. (Galasya 3:26-28; Wupulula 7:9, 10) Nyuwaano akhweya moosuwela yeela. Nyenya hanka wakhala wi munnunwe mu elapo naari mu emusi mwemmo nthalu nryaaya nawunlaana? Naamwi muupuwelaka wi himwaano nthalu, apwanne ti wooweryeya wi nlelo mukhaleno miyoonelo sa nthalu? Naamwi Petro aamanle waakhaviherya akina osuwela wi Muluku haanono nthalu, owo nlelo aahooniherya nthalu. (Galasya 2:11-14) Mwawiihiiha nni niwerye hai omwiiwelela Yesu ni omaala waathoriha akina moorweela wa meerelo awooneya?

6. (1) Tiheeni eni enikhaviherye osepa nthalu? (2) Yoorepa ya munna aarino murici yoonihenrye eheeni vooloca sa yoowo?

6 Wi nsuwele waakhanle wi nookhalano miyoonelo sa nthalu, nnaphwanela wiisaalikhela. Nnaphwanela olikanyiha moonelo ahu ni yeeyo nnahuseryaahu Mmasu a Muluku. (Salumu 119:105) Nnaphwanelatho omukoha nthamwene waakhanle wi onnoona nthalu vyakala mwa hiyo, nenlo nihinaweryaahu woona mukhatiihu. (Galasya 2:11, 14) Akhweya nnamukhovelela miyoonelo seiyo ophiyerya ohisuwela wi nookhalano nthalu! Ela yaaheereya ni munna aarino murici. Owo aahirepa mwaha vooloca sa mutheli amvai yoowo aari mmuteko wa elukuluku yoothene. Mulopwana aari a nihimo nenlo achu ancipale yoonaaya okhala noohisuwanyeya. Munna aarino murici aahirepa ichu sincipale saphaama vooloca sa munna nyenya aahaaceererya: “Naamwi ola ari a [elapo ela], saweera ni mukhalelo wa okumi awe sinnaakhaviherya akina wiiwexexa wi okhala [a nihimo nla] henataphulela okhalano mukhalelo wa okumi wookukumala ni wooyevasa, yoowo ori wawunlaana [wa] achu yaala.” Tiheeni nnahuseryaahu? Moohipwacha murici nryaahuno mmarehereryo a Yehova, nnaphwanela wiisaalikhela nave neemererye nikhaviheryo wi noone miyoonelo vyakala sa nthalu nlelo nryaahuno. Echu taani ekina nnaphwanelaahu opaka?

7. Nni nooniherye hai wi “murima ahu wohuleya”?

7 Wakhala wi “murima ahu wohuleya,” nnahaala oraceeliha nthalu ni osivela (2 Korinto 6:11-13) Apwanne munasiveliwa omaliha elukuluku pahiru ni achu a mwiili woolikana, a elapo anyu, nihimo naari elocelo? Waakhanle wi ti hiiha, mweererye omaliha elukuluku ni achu akina. Munanwerya waawopa anna ni arokora a mukhalelo woohiyana wi mulape ni yaawo mmuteko woolaleerya. Naari munanwerya waawopa wi yalye owannyu naari ochekulano. (Saweriwa T’arummwa 16:14, 15) Moovira wa elukuluku, murima anyu onahaala osareya osivela ophiyerya wi ohikhalemo mutathari wa nthalu. Vano hankooni nthokororye mukhalelo mukina akhweya nnaathorihaahu akina “ni merelo awoneya.”

MUHAATHORIHE ACHU ORWEELA WA MUHAKHU NAARI OHAAWA

8. Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa Onamukutxho 19:15 vooloca sa mukhalelo oreela naari ohaawa wa muchu oneeraaya ovolowele moonelo ahu vooloca sa akina?

8 Moonelo ahu vooloca sa akina onanwerya ovoloweliwa orweela wa muhakhu naari ohaawa wa muchu. Onamukutxho 19:15 Tradução do Novo Mundo, oni: “Nyuwo hamunaphwanela wooniherya nthalu wa oohaawa naari omukhaliha phaama ooreela. Ni ekhaikhai munaphwanela waathorihaka akhwiinyu.” Ti mwawiihai oreela naari ohaawa wa muchu waahaalaaya ovolowela mukhalelo nnamoonaahu?

9. Eparipari taani Solomoni orempeiye, nave tiheeni eyo enanihusihaaya?

9 Solomoni aaveereliwa orepa eparipari ela yoothananiha: “Mutxhu òhawa onnathanyiwa t’ahimawe; òrèla watxano asinthamwene awe.” (Masiposipo 14:20) Tiheeni Masiposipo ala ananihusihaaya? Wakhala wi hinaanono ephoole, nnahaala ochuna waapaka asinthamwene ni anna ooreela nave ohiya ni oohaawa. Ntakhara heeni eryaaya yawoopiha waathoriha achu moorweela wa yeeyo aryaayano naari ahiryaayano?

10. Nikacamiho taani naamweerinhe Yakopo waalopola Akristu?

10 Wakhala wi ninnaathoriha annihu orweela wa muhakhu aryaayano naari ohaawa, nnahaala okawanya muloko. Eyo yaaheereya mmuloko wa nsana noopacerya, nave Yakopo aahaalopola Akristu yaale vooloca sa yeeyo. (Mwaalakhanye Tiyako 2:1-4.) Hannaphwanela weemererya wi muloko ahu okawanyeye. Vano, nni niwerye hai osepa waathoriha achu orweela wa yeeyo aryaayano?

Nnaphwanela weemererya nikhaviheryo wi noone miyoonelo sa nthalu nlelo nryaahuno

11. Apwanne ichu soomwiilini muchu oreiyeno sinnavolowela onthamwene awe ni Yehova? Mutharihe.

11 Nnaphwanela owoonaka annihu hiiha ntoko Yehova. Muchu hanakhalano esisapo nthowa nawi tooreela naari toohaawa. Onthamwene ahu ni Yehova honarweela nthowa na ikhorowa sincipale naari ichu soomwiilini nryaahuno. Ti yeeparipari yeeyo Yesu aalonceiye wi “ovila mulipa òrèla avolowe momweneni wa wirimu,” nyenya owo haalonce wi heni eweryeye. (Mateu 19:23) Yesu aahilocatho: “Òrèriwa [naari oohakalala] ti nyuwo òhawa, ntakhara omwene wa Muluku ti wawinyu.” (Luka 6:20) Nyenya ela henataphulela wi alipa oohaawa oothene yaahaala onwiriyana Yesu nave yaakhele mareeliho avameekhaaya. Yaahikhalavo achu ancipale oohaawa yahaamuchanre Yesu. Eparipari ti yawi, hannaphwanela othoriha onthamwene wa muchu ni Yehova orweela wa ichu soomwiilini oreiyeno.

12. Tiheeni Soorempwa sinaahusihaaya achu ooreela ni oohaawa?

12 Variyari va achu a Yehova, aakhalavo anna ni arokora yaawo ari ooreela nave akina oohaawa. Nyenya oothene annamusivela Yehova nave annamurumeela yoowo ni murima woothene. Soorempwa sinnaaleela alipa ooreela wi “ehikuhe [ewehereryo] aya mmuhakhuni, wona wi yowo onnamala, nto mwa Muluku.” (Mwaalakhanye 1 Timóteo 6:17-19.) Masu a Muluku annaalopola tho alapeli oothene a Yehova, ooreela ni oohaawa, wi ti yawoopiha osivela muhakhu. (1 Timóteo 6:9, 10) Vaavaa nnawoonaahu annihu hiiha ntoko Yehova, hinni naathorihe yaawo moorweela wa yeeyo aryaayano naari ahiryaayano. Vano hanka vooloca sa iyaakha sa muchu? Apwanne nla nthowa na waathoriha akina?

MUHAATHORIHE ACHU MWAWIIWANANA NI IYAAKHA SAYA

13. Tiheeni Piipiliya onanihusiheiye vooloca sa owooniherya ncicimiho achu awuuluvala?

13 Wiiliwiili Piipiliya onnaloca wi nnaphwanela waacicimiha achu awuuluvala. Onamukutxho 19:32 oni: “Mwemeleke ni ntxitximiho ohòlo wa asimokwasa. Ni metxelo anyu, moneiheke [okoova] wanyu.” Masiposipo 16:31 annanleela wi “ipwi, ekhara ya ncicimiho, sakhala mu ephiro yawookololowa.” Paulo aahimuleela Timoteo wi ahaasameleke achu awuuluvala, nto aloceke ni yaawo ntoko asitiithi awe. (1 Timóteo 5:1, 2) Naamwi Timoteo aarino owerya variyari va anna awuuluvala, wiiliwiili aaphwanela okhala ooreera murima ni ancicimiho.

14. Elukuluku taani nnaphwanelaahu omookolola muchu ori awuuluvala moohiyana ni hiyo?

14 Hanka wakhala wi muchu awuuluvala oopaka yoocheka moolakelela naari onnavuwiha echu ehinamuhakalaliha Yehova? Yehova harwa ahimuthoriha namacheka oohicharuwa, naamwi muchu ari awuuluvala nave acicimihiwaka. Moone nlakiheryo nnaphwanyeya mu Isaiya 65:20: “Nave wa namacheka, naamwi arino iyaakha nsana, onamuulumeliwa.” Ninnaphwanya nlakiheryo noolikana mu yawoona ya Esekiyeli. (Ezekiyeli 9:5-7) Echu eri yookhweleyaxa, ori omucicimiha Yehova, Muchu Awuuluvala. (Daniyeli 7:9, 10, 13, 14) Ncicimiho nahu ntakhara yoowo nnahaala onivaha olipa murima nnachunaahu wi nimookolole muchu onachuna nikhaviheryo, moohipwacha wuuluvala wawe.—Galasya 6:1.

Apwanne munnaacicimiha anna ari amiravo? (Moone eparakrafo 15)

15. Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa murummwa Paulo vooloca sa owooniherya ncicimiho anna ari amiravo?

15 Hanka wakhala wi munna mmiravo? Apwanne eyo enataphulela wi owo hanaphwanela ncicimiho? Hooye. Paulo aarepa wa Timoteo: “Ahikhale oni anyemule omiravo à. Nto okhale moneiho wa akristu mmasuni, mmereloni, mokhwelani, munroromeloni ni n’wisumalihani.” (1 Timóteo 4:12) Elukuluku Paulo aarempeiye yeela, Timoteo akhweya aarino iyaakha makhumi mararu. Nyenya Paulo aahimvaha murici wookhweleyaxa. Tiheeni nnahuseryaahu? Hannaphwanela waathoriha amiravo nthowa na iyaakha saya. Nkuupuwelani soothene Yesu aapankeiye vaavaa aareiyeno iyaakha makhumi mararu nararu!

16, 17. (1) Atokweene analakelela hai waakhanle wi munna onnaphwanelela orumeela ntoko murummwa oorumeela naari mutokweene? (2) Ti mwawiihai miyoonelo sa muchu naari yookhovelela ya vanipuro ehiniiwananaaya ni Soorempwa?

16 Mu sookhovelela ikina, achu hanaacicimiha amiravo. Ntoko yookhumelela, atokweene akina akhweya hanaweemererya amiravo orumeela ntoko arummwa oorumeela naari ntoko atokweene, naamwi awo ephwanelelaka. Nyenya Piipiliya hanaloca wi munna onaphwanela okhalano iyaakha sammoori wi athanliwe ntoko murummwa oorumeela naari ntoko mutokweene. (1 Timóteo 3:1-10, 12, 13; Tito 1:5-9, Nlakano Nahihano) Wakhala wi mutokweene onnapaka malamulo vooloca sa yeela nthowa na yookhovelela, owo hanachariha Masu a Muluku. Atokweene hanaphwanela waathoriha amiravo moorweela wa miyoonelo saya naari yookhovelela ya vanipuro, nyenya moorweela wa malakiheryo a Masu a Muluku.—2 Timóteo 3:16, 17.

17 Wakhala wi atokweene hanachariha malakiheryo a Piipiliya vooloca sa waathanla arummwa oorumeela naari atokweene, awo anahaala waakookiheryaka muculi anna anaphwanela othanliwa. Mu elapo emoha, murummwa oorumeela aanapaka miteko phaama, nave atokweene yaaheemererya wi owo aanaphwanelela orumeela ntoko mutokweene mwawiiwanana ni Piipiliya. Nyenya, atokweene akina awuuluvala yaahiloca wi ootepa okhala mmiravo wi akhale mutokweene, mwawiihiiha awo hiyaamuthanlile. Moothananiha, munna ola haathanliwe, nave eyo yeeren’ye nthowa na mukhalelo awe. Nave enakhala wi muupuwelo yoola ori wawunlaana mmapuro mancipale a elapo. Ti yookhweleya vancipale wa hiyo omuroromela Piipiliya opwaha ororomela miyoonelo sahu naari yookhovelela ya vanipuroni. Voocharela nnahaala omwiiwelela Yesu nave nimaale waathoriha akina moorweela wa meerelo aya awooneya.

MUTHORIHE MWAWOOKOLOLOWA

18, 19. Tiheeni enahaala onikhaviherya owoona annihu hiiha ntoko Yehova?

18 Hiyaano naachu oohiphaameya, nyenya nlelo nnanwerya ohuserya owoona akina moohikhala nthalu, hiiha ntoko Yehova onawooneiye. (Saweriwa T’arummwa 10:34, 35) Mwawiihiiha wiiliwiili nnaphwanela wiiwelelaka sawuupuserya inarweela Mmasu a Muluku. Vaavaa nnapharihelaahu, ninniiwelela nlamulo na Yesu nawi “muhithoriheke ni merelo awoneya.”—Yohani 7:24.

19 Moohilekela Mwene ahu, Yesu Kristu, onahaala waathoriha achu oothene. Othoriha wawe onahaala othipeleya mu malakiheryo eekhaikhai a Muluku, ohiya mwa yeeyo onooneiye naari oniiweiye. (Isaiya 11:3, 4) Hiyaano ninnaweherya elukuluku yeeyo yootikhiniha!