Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

MWAHA WOOHUSERYA 3

Mwa Achu Asisapo wa Yehova Muluku Anyu!

Mwa Achu Asisapo wa Yehova Muluku Anyu!

“Ánupuwenle vohasuwa vahu.”—SAL. 136:23, BNM.

NCIPO 33 Mmuleele Yehova Sawuukhula Sanyu

YEEYO NNAHAALAAHU OHUSERYA *

1-2. Makacamiho taani achu ancipale a Yehova anahoolelaaya, nave eni yaavolowele hai?

MUTHOKORORYE saweereya iha raru: Munna yoowo ori mmiravo ooleeliwa ni totore awe wi ookhalano ereca yeeyo enahaala omweeriha okhala ooceecheyaxa. Munna yoowo orino iyaakha opwaha makhumi mathanu ooyeleela muteko awe, nave moohipwacha wiilipiserya wawe hanawerya ophwanya muteko mukina. Murokora oororomeleya yoowo ori awuuluvala hanawerya opaka sincipale mmuteko wa Yehova hiiha ntoko eereleiye khalai.

2 Wakhala wi munnahoolela makacamiho ntoko yaala aromoliwe, akhweya munahaala wiisoona ntoko wi himunaphariheleya muteko. Makacamiho ntoko yaala ananwerya owaakhaani ohakalala wanyu, oweerihaani wiisoona moonanara, ntoko yookhumelela, onanariha onthamwene anyu ni akina.

3. Satana vamoha ni yaale anamutakiherya anuupuwela hai vooloca sa esisapo ya ekumi ya achu?

3 Achu a elapo yeela hanavaha esisapo ekumi ntoko Satana. Ilukuluku soothene Satana onnaweeriha achu wuupuwela wi tahi asisapo. Moonanara murima, Satana aahimuleela Eva wi aahaala okhala ootaphuwa orweela mwa ohimwiiwelela Muluku, naamwi aasuwela wi yookhumelela ya ohimwiiwelela Muluku ti okhwa. Ilukuluku soothene Satana onnaahoolela alipa amaroca, epoliitika, ni malapelo atheru a elapo yeela. Mwawiihiiha henantikhiniha owoona alipa amaroca ancipale, achu a epoliitika, ni ahooleli a malapelo yaawo ahinavaha esisapo ekumi ya achu ni ohipwacha mukhalelo achu anoonaaya.

4. Tiheeni nnahaalaahu othokororya mmwaha yoola?

4 Moohiyana ni Satana, Yehova onachuna wi nsuwele wi naachu asisapo, nave owo onnanikhaviherya elukuluku nnahoolelaahu makacamiho yaawo ananeeriha wiisoona ohikhala echweenevo. (Sal. 136:23; Aro. 12:3) Mwaha ola onahaala othokororya mukhalelo Yehova onanikhaviheryeiye mmikhalelo iha inacharela: (1) Elukuluku nnahooxeyaahu ni ereca, (2) vaavaa onakhalaaya woovila ophwanye ikhorowa sawaakhwanela, (3) vaavaa wuuluvala onaneerihaaya wuupuwela wi hinni niwerye opaka echu vyakala mmuteko wa Yehova. Voopacerya, nnahaala ohuserya ntakhara heeni ninnaphwanela ororomela wi muchu ti muchu a hiyo tasisapo wa Yehova.

NRI ASISAPO WA YEHOVA

5. Tiheeni enooniherya wa nyuwo wi achu tasisapo wa Yehova?

5 Naamwi nipakiwe orweela wa nchupi na echaya, hiyaano nookhalano esisapo etokweene opwaha nchupi vakhaani. (Map. 2:7) Muthokororye mathowa makina yaawo ananeeriha osuwela wi naachu oochuneya wa Yehova. Owo aapanke achu wi eweryeke otakiherya mikhalelo sawe. (Map. 1:27) Mu weerano hiiha, owo ooweeriha achu okhala oophwanelelaxa opwaha yoopatuxiwa eri yoothene ya mweelaponi, ophiyerya wi oonivaha murici wa okhapelela elapo ni asinama.—Sal. 8:4-8.

6. Sawooniherya taani ikina inaneeriha osuwela wi Yehova onnaavaha esisapo achu oohiphaameya?

6 Ophiyerya wi Atamu amanle ocheka, Yehova aahititelela waavaha esisapo achu. Owo onnanivaha esisapo vancipale ophiyerya omvaha Mwanawe ookhweleya, Yesu, ntoko yawoopola ntakhara soocheka sahu. (1 Yoh. 4:9, 10) Apharihelaka mphurelo wa yawoopola, Yehova onahaala waaviha yaale akhwile nthowa na yoocheka ya Atamu, mmakhuuru oomeeli “ékhaikhai ni óhikhala ékhaikhai.” (Saw. 24:15, NN) Masu awe annooniherya wi naachu asisapo wa yoowo moohipwacha waakhanle wi nnamwiiceliwa, naachu oohaawa, naari awuuluvala.—Saw. 10:34, 35.

7. Mathowa taani awaaceererya alapeli a Muluku aryaayano wi Yehova onnaavaha esisapo?

7 Nookhalano mathowa awaaceererya ananeeriha ororomela wi Yehova onnanivaha esisapo. Owo oonaacameliha wa yene, nave oohoona mukhalelo naakhulenlaahu michaka yaphaama. (Yoh. 6:44) Vaavaa nnapaceryaahu omwaacamela Yehova, owo onnanaacamela tho. (Tiy. 4:8) Yehova onnamaliha elukuluku yincipale anihusihaka, ooniheryaka wi naachu asisapo wa yoowo. Owo onnasuwela muchu a mukhalelo taani nryaahu hiihaano, nave onnasuwela mukhalelo nneeraahu nrehererye omuchu ahu. Nave owo onnalaka nthowa nawi onnanisivela. (Masi. 3:11, 12) Iha sawooniherya sakuru seiyo inanikhaviherya osuwela wi Yehova onnanivaha esisapo!

8. Masu anaphwanyeya mu Salumu 18:27-29 anavolowela hai mukhalelo nnaphwanelaahu woonaka makacamiho ahu?

8 Akina yamoona Mwene Tavite ntoko muchu yoowo aari oohiphwanelela, nyenya yene aanasuwela wi Yehova aanamusivela nave wi aanamukhaviherya. Woona wi Tavite aanasuwela yeela, eyo yaahimukhaviherya ovilela ni makacamiho awe ni muupuwelo woophwanelela. (2 Sam. 16:5-7) Elukuluku nnakhalaahu awuukhuwa naari nnahoolelaahu makacamiho, Yehova onanwerya onikhaviherya woonaka ichu mmukhalelo woophwanelela navetho onamunikhaviherya ovootha yookwaculiha. (Mwaalakhanye Salumu 18:27-29.) Vaavaa nnakhalaahuno nikhaviheryo na Yehova, hiyaavo enahaala onihiiha omurumeela moohakalala. (Aro. 8:31) Hankooni nthokororye mikhalelo iha miraru sooluluwanya xaxaxa elukuluku nnaphwanelaahu wuupuwela wi Yehova onnanisivela nave onnanivaha esisapo.

VAAVAA NNAHOOSEYAAHU NI ERECA

Waalakhanya masu ooveereliwa a Yehova enahaala onikhaviherya ovootha moonelo woonanara yoowo ereca enanruuhelaaya (Moone iparakrafo 9-12)

9. Wiiceliwa onavolowela hai mukhalelo nniisoonaahu mukhatiihu?

9 Wiiceliwa onanwerya ovolowela muupuwelo ahu, ni oneeriha wiisoona wi tahi naachu oochuneyaxa. Nnamukhala awuuliwa muru vaavaa achu anoonaaya okotakota wahu, naari elukuluku nnachunaahu nikhaviheryo na akina. Naamwi akina ehisuwelaka okotakota wahu, nnamukhalano moonelo wa wuuliwa muru, woona wi hannawerya opaka ichu ntoko neerelaahu khalai. Mu ilukuluku sawuukhula ntoko seiya, Yehova onnanilipiha. Mwawiihai?

10. Mwawiiwanana ni Masiposipo 12:25, tiheeni enahaala onikhaviherya vaavaa nniiceliwaahu?

10 Elukuluku nniiceliwaahu “masu aphaama” ananwerya onihakararya. (Mwaalakhanye Masiposipo 12:25.) Mpiipiliyani, Yehova onnanleela ichu sincipale saphaama seiho inanuupuserya wi naachu asisapo wa yoowo naamwi niiceliwaka. (Sal. 31:19; 41:3) Vaavaa nnaalakhanyaahu mwawuuluulela masu yaala ooveereliwa, Yehova onamunikhaviherya ovootha muupuwelo wooheseya yoowo ereca ahu enanruuhelaaya.

11. Ti mwawiihai munna mmoha aakhenleiye nikhaviheryo na Yehova?

11 Muthokororye yootakiherya ya Xorxe. Ntoko mmiravo, Xorxe aakhalano ereca yeeyo yaatempe mwawaakuveya, nave emweeriha wiisoona okhala oohiphwanelela. Owo ooloca: “Nkaari ooreheryeya ni sookhumelela seiyo ereca aka yaaweerihaaya achu okivarerya. Vaavaa ereca aka yaatepa, kaanuupuwela mukhalelo okumi aka waahaalaaya otorokeya. Kaahitepa wuukhuwa, nave kaahimveka Yehova wi akikhaviherye.” Yehova aamukhavihenrye hai Xorxe? Owo oriye: “Woona wi kaatikitheryen’ye mmakacamiho, kaanalipiheya waalakhanya makupa vakhaani a Salumu anooniherya mukhalelo Yehova onaathokororyeiye akapuro awe. Kaanaalakhanya mwawuuluulela iversikulu seiho nihiku ti nihiku, nave iho saanatepa okilipiha. Moovira wa elukuluku, achu yaahipacerya woona wi kaari oohakalalaxa. Ophiyerya wi yaanaloca wi moonelo aka woophwanelela, waanaalipiha. Kaahisuwela wi Yehova aahaakhula mavekelo aka! Owo aahikikhaviherya otoroka mukhalelo kiisoonaaka. Kaahipacerya otikitheryeya mwa yeeyo Masu awe yaalocaaya sa mukhalelo owo aakooneiye moohipwacha wiiceliwa waka.”

12. Vaavaa muniiceliwaanyu, tiheeni munaphwanelaanyu weera wi mwaakhele nikhaviheryo na Yehova?

12 Wakhala wi munnahooseya ni ereca, muroromele wi Yehova onnasuwela mukhalelo munoonaanyu. Mumveke nikhaviheryo wi nweryeke wuupuwela mmukhalelo woophwanelela vooloca sa nikacamiho nenlo munahoolelaanyu. Voocharela mphwanye muchaka woohakararya Mpiipiliyani yoowo Yehova ovaherenryeiye ntakhara nyuwo. Mutikitheryeye mu iversikulu seiyo sinooniherya ophiyerya mweeryo taani Yehova onaavaheiye esisapo alapeli awe. Elukuluku muneeraanyuno hiiha, munahaala woona wi Yehova taphaama wa oothene yaale anamurumeela moororomeleya.—Sal. 84:11.

ELUKULUKU ONAKHALAAYA WOOVILA OPHWANYA IKHOROWA SAWAAKHWANELA

Wuupuwela wi Yehova oororomeliha onivaha enanthowa enahaala onikhaviherya vaavaa nnahoolelaahu nikacamiho na ophwanya muteko (Moone iparakrafo 13-15)

13. Elukuluku munna othenle onayeleeleiye muteko onoona hai?

13 Muru wa emusi ori woothene onnachuna ovahererya ichu soochuneya wa emusi awe. Nyenya munna onamphiyerya oyeleela muteko awe, naamwi ahipanke echu yooheseya. Owo onniilipiserya waavya muteko mukina nyenya hanaphwanya. Nthowa nawi ela yoomukhumelela onamwiisoona ohiphwanelela. Otikitheryeya mu soororomeliha sa Yehova eni emukhaviherye hai?

14. Mathowa taani anamweeriha Yehova okhwaaniherya soororomeliha sawe?

14 Ilukuluku soothene Yehova hanatoroka soororomeliha sawe. (Yos. 21:45; 23:14) Owo onneerano eyo ni mathowa mancipale. Nthowa nimoha ti nawi, eyo ennavolowela nsina nawe ni ophwanelela wawe. Yehova oororomeliha wi onahaala waakhapelela alapeli awe oothene oororomeleya, nave onniisoona okhala ookhinyereryeya okhwaaniherya yoororomeliha yeela. (Sal. 31:1-3) Mwawaacererya, Yehova oosuwela wi naahaala okhala awuukhuwaxa waakhanle wi hanaakhapelela yaale anapaka makupa mu emusi awe. Owo oororomeliha onivaha yeeyo nnachunaahu wi nikhaleno ekumi ni yeeyo nnachunaahu wi ntitelele omurumeela moororomeleya, nave hiyaavo echu eni emuhiihe okhwaaniherya yoororomeliha yeela!—Mat. 6:30-33; 24:45.

15. (1) Nikacamiho taani Akristu a nsana noopacerya yaahoolenlaaya? (2) Yoororomeliha taani nnaphwanyaahu mu Salumu 37:18, 19?

15 Elukuluku nnuupuwelaahu ntakhara heeni Yehova onnaakhwaniherya soororomeliha saya, nnanwerya ororomela wi Yehova onamunikhaviherya vaavaa onakhalaaya woovila ophwanya ikhorowa sawaakhwanela. Muthokororye yootakiherya ya Akristu a nsana noopacerya. Vaavaa muloko wo Yerusalemu waapacenryaaya wiikariwa, ‘wahiya Arummwa, atxhu othene yàmwalamwala.’ (Saw. 8:1, BNM) Muupuwele echu eyo yaahaalaaya otaphulela. Ohaawa omwiilini! Enooneya wi Akristu yaahiyeleela ipa ni anakoso aya. Naamwiihiiha, Yehova haacuwanle; nyenya tho hiyaayelenle ohakalala waya. (Saw. 8:4; Ahe. 13:5, 6; Tiy. 1:2, 3) Yehova aahaakhaviherya Akristu ale oororomeleya, nave tho onahaala onikhaviherya.—Mwaalakhanye Salumu 37:18, 19.

ELUKULUKU NNAVILELAAHU NI MAKACAMIHO NTHOWA NA WUULUVALA

Otikitheryeya mwa yeeyo nnaweryaahu opaka, naamwi nuuluvanle, enamunikhaviherya ororomela wi Yehova onnanivaha esisapo vamoha ni muteko ahu woororomeleya (Moone iparakrafo 16-18)

16. Tiheeni yaahaala oneeriha wuupuwela wi omulapa wahu Yehova hiwaanono esisapo?

16 Elukuluku nnuuluvalaahu, nnampacerya wuupuwela wi hinni niwerye omvaha sincipale Yehova. Akhweya Mwene Tavite aahuukhuwa mmukhalelo woolikana vaavaa uuluvanleiye. (Sal. 71:9) Yehova oni anikhaviherye hai?

17. Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa yaweereya ya murokora Xeri?

17 Muthokororye yaweereya ya murokora Xeri. Owo aahiwompwa va muthukumano yoowo weeren’ye mu Empa ya Omwene waavyakiha anna ni arokora mmukhalelo wa orehererya ipa, nyenya owo haachuna oyawo. Owo aahiloca: “Kohuuluvala, ka naamukhwele, nave nkaanono mavyakelo wi Yehova apharihele. Hiyaavo kinaweryaaka opaka.” Mu ohiyu nihaakumve nihiku na muthukumano, murokora owo aahimuleela Yehova sawuukhula sawe soothene okhumela vathi va murima. Vaava aaphin’yeiye o Empa ya Omwene mu nihiku noocharela, nlelo aniikoha waakhanle wi aanaphwanela okhala va muthukumano yoole. Variyari va muthukumano, mmoha a anna yaawo yaaperekha miyaha, aahiceenyerya wi mavyakelo ahu oochuneyaxa, ti nchuno nahu na ohusihiwa ni Yehova. Xeri onnuupuwela: “Kaahiloca mmurimani mwaka kiriki, ‘kookhalano mavyakelo yaawo!’ Kaahipacerya winla vaavaa kaasuwenlaaka wi Yehova ohaakhula nivekelo naka. Yehova aahikiroromeliha wi kookhalano echu yasisapo kaaphwanelaaka omvaha, nave wi aahaala okihusiha opaka muteko wamphurelo!” Uupuwelaka sa muculi, Xeri oriye: “Kaaphin’ye mmuthukumano ole kiri othanana, ooceecheya, ni awuukhuwa. Nyenya kaakhumme kiri oolipiheya, nave kiisoonaka okhala amphurelo.”

18. Piipiliya onooniherya hai wi Yehova onnatitelela ovaha esisapo omulapa wahu elukuluku nnuuluvalaahu?

18 Vaavaa nnuuluvalaahu, nnaphwanela ororomela wi nlelo Yehova onnanikhaviherya wi niwerye omurumeela. (Sal. 92:12-15) Yesu oonihusiha wi wakhala wi ichu seiho nnaweryaahu opaka inooneya ntoko soohichuneyasa wa hiyo, Yehova onnavaha esisapo echu vyakala nnaweryaahu opaka mmuteko awe. (Luka 21:2-4) Mwawiihiiha, mutikitheryeye mwa yeeyo munaweryaanyu opaka. Ntoko yootakiherya, nyuwo munanwerya oloca sa Yehova, ovekela ntakhara anna ni arokora nyu, ni waalipiha akina wi etitelele okhala oororomeleya. Yehova onawoonaani ntoko namuteko mukhweiye, ohiya nthowa na yeeyo munaweryaanyu opaka, nyenya nthowa na omwiiwelela wanyu ni murima woothene.—1 Kor. 3:5-9.

19. Yoororomeliha taani nnaphwanyaahu mu Aroma 8:38, 39?

19 Ninnatepa othamalela omurumeela Yehova, Muluku yoowo onaavaha esisapo alapeli awe! Owo onipatunxe wi nipakeke yookhwela awe, nave awo malapelo eeparipari aneeriha ikumi sahu okhalano yootaphulela. (Wup. 4:11) Naamwi elapo enoonaka ntoko achu oohiphwanelela, Yehova hananoona mmukhalelo yoowo. (Ahe. 11:16, 38) Elukuluku nnakhalaahu awuukhuwa nthowa na ereca, othowa wa ikhorowa, naari wuuluvala, nnaphwanela wuupuwela wi hiyaavo echu enahaala onimwalanya ni osivela wa Tiithiihu awirimu.—Mwaalakhanye Aroma 8:38, 39.

^ par. 5 Apwanne yohintoko wookhumelelaani echu yeeyo yaweerinheeni okhala ookhulumuwa? Mwaha ola onahaala owuupuxeryaani ophiyerya mweeryo taani muryaanyu asisapo wa Yehova. Mwaha olatho onahaala wookhaviheryaani mmukhalelo muneeraanyu mwiisooneke okhala oochuneya moohipwacha yeeyo eneereya mookumini mwanyu.

NCIPO 30 Muluku Aka, Nthamwene Aka ni Tiithi