Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

MWAHA WOOHUSERYA 31

“Hinnavolola”!

“Hinnavolola”!

“Wanthowa nenla hinnavolola.”—2 KOR. 4:16.

NCIPO 128 Mvilele Ophiyerya Omakuchuwelo

YEEYO NNAHAALAAHU OHUSERYA *

1. Tiheeni Akristu anaphwanelaaya opaka wi ephiye omakuchuwelo mu ochimaka ntakhara ekumi?

AKRISTU ari mu ochimaka ntakhara ekumi. Akhweya nyuwaano mvolonwe hiihaanoru mu ochimaka wuuwu, naari munnachimaka mu iyaakha sincipale. Moohipwacha elukuluku munachimakaanyu, oothene hiyo nnaphwanela otitelela ochimaka ophiyerya omakuchuwelo. Murummwa Paulo aahaavaha ekano Akristu o Filipi nave yeeyo eni eniceenyerye ohivolola mu ochimaka. Elukuluku Akristu o Filipi yaakhenlaaya ekaarata ni ekano yeela, akina a yaawo yiiha emurumeelaka Yehova mu iyaakha sincipale. Awo yaanakhumelela phaama mu ochimaka, nyenya Paulo aahiwuupuxerya echu yoochuneyaxa: wi ephiye omakuchuwelo, awo yaaphwanela otitelela ochimaka ni oovilela. Paulo aachuna wi Akristu o Filipi echarihe yootakiheryaawe nave yiilipixerye ‘ochimakela okhomoni wi yachuweliwe.’—Fil. 3:14.

2. Ntakhara heeni ekano ya Paulo wa Afilipi yaahiphiya mu elukuluku yoophwanelela?

2 Ekano ya Paulo yaaphin’ye mu elukuluku yoophwanelela wa Akristu o Filipi. Mweeparipari, awo yaanahoolela makacamiho a wiikariwa ovinyerya vaavaa waatikitheryiwaaya Muloko o Filipi. Soothene iho saapacenrye mu eyaakha ya 50, vaavaa Muluku aamurummeiye Paulo wi ‘alapuwele tho oMaketooniya.’ (Saw. 16:9) Vaavaa Paulo ni Sila yaaphin’yaaya weiwo awo yaahimusuwela muthiyana yoowo iichaniwa Litiya. Owo ‘aaniiwa phaama’ michaka yaphaama nave “Apwiya [Yehova] yaamuhulela murima awe.” (Saw. 16:14) Emanle elukuluku vakhaani, Litiya vamoha ni oothene aveemusini vawe yaapatisiwa. Nyenya Musaserya haari moona wookola meco. Aaheeriha wi achu a muceche yoole yaakerihe Paulo ni Sila wa alipa oothoriha a vanipuroni, ewootheryaka wi yanampaka namvutuka mu epooma. Ntoko yookhumelela, Paulo ni Sila yaahimaniwa nave ewaleliwa, ohoolo waya yaahilamuleliwa okhuma mpooma. (Saw. 16:16-40) Apwanne awo yaahivolola? Hooye! Hanka vooloca sa anna ni arokora a muloko muvyaani waamanle otikitheryiwa? Awo tho yaavilela! Moohikhwa minikwa, awo yaahilipiheya ni yootakiherya yaphaama yeeyo Paulo ni Sila yoonihenryaaya.

3. Tiheeni Paulo aasuweleiye, nave makoho taani nnahaalaahu othokororya mmwaha yoola?

3 Paulo aahilakelela ohivolola. (2 Kor. 4:16) Nave owo aanasuwela wi aaphwanela otikitherya muupuwelo awe mu nchuwelo, wi aphiye okhomoni wa ochimaka. Tiheeni nnahuseryaahu mu yootakiherya ya Paulo? Sootakiherya taani sa hiihaano sa nroromelo sinanooniherya wi ti wooweryeya ovilela moohiphwacha makacamiho? Nave ti mwawihai ewehereryo ahu ya muhoolo enahaalaaya onikhaviherya okhala oolakelela ohivolola?

YOOTAKIHERYA YA PAULO ENANIHUSIHA EHEENI?

4. Paulo oonihenrye hai wi aari oowetha moohipwacha mukhalelo awe?

4 Mu elukuluku Paulo aarepenleiye ekaarata a Filipi, owo aahooniherya wi aari oowetha. Owo aahiwaleliwa mu empa o Roma nave haawerya okhuma wi aalaleerye. Mwa yeeyo, Paulo aaweiwe aalaleeryaka achu yaawo yaamuxekurya ni orepela ikaarata mmiloko soorakamela. Olelo, aakhalavo anna ni arokora oohiyanahiyana yaawo ahinawerya okhuma vaate wi yalaleerye, ni mathowa oophwanelela. Naamwiihiiha, awo annaphwanya ekari ya oolaleerya michaka saphaama wa yaale anaaxekurya. Nave tho annaarepela ikaarata soohakalaliha akaneene a vaate yaawo ahinawerya ophwanyiwa mmawannyaya elukuluku anna analaleeryaaya empa ni empa.

5. Mwawiiwanana ni Filipi 3:12-14, tiheeni yamukhavihenrye Paulo ohikhala awaakanyeryeya?

5 Paulo heemerenrye wi ichu saphaama naari soonanara aapankeiye imuhiihe omurumeela Yehova. Ntoko yene olonceiye ‘kinnacuwala ichu sooculi’ waari mukhalelo woochuneya wi awerye ‘wiilipiserya wa [ichu] sa muhoolo,’ eyo tiwi, aakhwaniherye ochimaka wawe. (Mwaalakhanye Filipi 3:12-14.) Ichu taani saahaala omwaakanyerya Paulo? Yoopacerya, owo aahipaka ichu sincipale sootikhiniha ntakhara malapelo a Ayuta. Nyenya Paulo oona ichu soothene seiha ntoko “itheru sene.” (Fil. 3:3-8, NN) Yanaawiili, heemerenrye omaala nthowa na owiikara Akristu khalai. Yaneeraru, owo hiisoona wi aahipaka sincipale mmuteko wa Yehova. Paulo aahipaka ichu sincipale mmuteko woolaleerya naamwi aphariwaka, amaniwaka, ovonyiwa maluku, ohoolela opwina mmaahini ni ohoolela ilukuluku ahirino yoolya ni soowara. (2 Kor. 11:23-27) Moohipwacha ichu soothene owo aapankeiye ni aahoolenleiye, Paulo aahisuwela wi aaphwanela otitelela oyano vahoolo muteko wa Yehova. Hiyo nnaphwanela okhalano moonelo mmohamoha.

6. Tiivi siri ‘ichu sooculi’ akhweya nnaphwanelaahu ocuwala?

6 Nni nimutakiherye hai Paulo mu ‘ocuwala ichu sooculi’? Annihu akina anniiphwanyerya mathowa ntakhara soocheka apankaaya khalai. Wakhala wi munoona hiiha, munoona hai opacerya opaka marehereryo a yoohuserya ya muchu mukhateiye vooloca sa mukucho wa woopola wa Yesu? Variyari va yoohuseraanyu, muupuwelele mwaha yoowo nave muvekele vooloca sa yeeyo. Eyo enamookhaviheryaani owaniha ni muupuwelo wa wiiphwanyerya mathowa moohiphwanelela. Nyuwaano munanwerya omaala wiilaka ntakhara soocheka seiho Yehova olevelenleiye. Muupuwele echu ekina nihusenryaahu ni Paulo. Anna akina aahiya muteko waaliva ikhorowa sincipale mulaponi wi epake sincipale mmuteko wa Omwene. Waakhanle wi moheerano yeela, mukhalelo mmoha wa ‘ocuwala ichu sooculi’ ori ohiya oweha miphurelo sa ichu soomwiilini akhweya muhin’yaanyu muculi. (Nam. 11:4-6; Ekle. 7:10) ‘Ichu sooculi’ inanwerya tho ophitaanyerya ichu saphaama seiho nipankaahu mmuteko wa Yehova ni saweeha seiho niwenryaahu ovootha khalai. Eparipari wi wuupuwelela mukhalelo Yehova onireelinheiye ni onikhaviherya moovira wa iyaakha ori mukhalelo wa olipiha onthamwene ahu ni yene. Nyenya hannaphwanela okhala oolekecheya, nuupuwelaka wi noopaka sincipale ntakhara Yehova.—1 Kor. 15:58.

Mu ochimaka ntakhara ekumi, muheemererye wi echu vyakala ewaakanyeryeeni, mutikitheryeye mu nchuwelo (Moone eparakrafo 7)

7. Mwawiiwanana ni 1 Korinto 9:24-27, teevi eri yoochuneya wi nivoothe ochimaka ntakhara ekumi? Mvahe ntakiheryo.

7 Paulo aaniiwexexa phaama masu a Yesu: “Mwiilipishereke.” (Luka 13:23, 24) Paulo aanasuwela wi, hiiha ntoko Kristu, aaphwanela wiilipixerya vancipale ophiyerya omakuchuwelo. Mwa yeeyo, aalikanyiha okumi wa mukristu ni ochimaka. (Mwaalakhanye 1 Korinto 9:24-27.) Mu ochimaka wa mapokha, mulipa oochimaka onateteiwa ophiya okhomoni nave haneemererya wi echu vyakala emwaakanyerye. Ntoko yootakiherya, alipa oochimaka yaawo anachimaka vapooma akhweya anahaala ochara ephiro yeeyo esaren’ye anakoso ni ichu ikina seiho saahaala oweeriha okhala awaakanyeryeya. Munnawerya omwaanyiherya mulipa oochimaka eemenle elukuluku onachimakeiye wi awehe vakhaani ichu inatumihiwa mulooxa? Mwawooneya hooye! Wakhala wi oheerano yeeyo, owo onahaala oyeleela nchuwelo. Mmukhalelo woolikana, hiyo nri mu ochimaka ntakhara okumi, hannaphwanela okhala awaakanyeryeya. Nnaphwanela opaka emohamoha ntoko Paulo: ntikitheryeye mu yoolakelela nave niilipixerye vancipale. Pahiru hiiha nneeraahu niphwanye nchuwelo.

NNI NTITELELE HAI OMURUMEELA YEHOVA NAAMWI NIKUMANAKA NI MAKACAMIHO?

8. Makacamiho taani mararu nnahaalaahu othokororya?

8 Makacamiho makina ananwerya oneeriha ovukula ochimaka wahu. Hankooni nthokororye mararu a yaawo: (1) olekela wa ichu nnawehereryaahu, (2) ekumi yooceecheya naari wuuluvala ni (3) saweeha sinamaliha elukuluku yincipale. Echu enahaala onikhaviherya ori woona mukhalelo anna akina awenryaaya ovootha mikhalelo seiha.—Fil. 3:17.

9. Tiheeni enahaala weereya wakhala wi soowehererya sahu sootorokeya?

9 Olekela wa ichu nnawehereryaahu. Oothene ahu nri oolakelela woona ichu saphaama seiho Yehova olaihenryeiye. Moonelo yoola tahi wooheseya. Vaavaa mulipa a miririmu Hapakukhi aalonceiye wi aanachuna vancipale woona makuchuwelo a mikhalelo soonanara sa Ayuta, Yehova aaloca wa yene: “Owehereryeke.” (Hab. 2:3) Nyenya ikwaha ikina, onanwerya okhala ntoko wi soowehererya sahu sinnalekela okhwaaniheryeya. Eyo enanwerya weeriha wi mvai ahu ntakhara eparipari ovukuwe nave ophiyerya oneeriha okhala ooceecheya. (Masi. 13:12) Ti yeeyo yeeren’ye ni anna akina oothanliwa ni munepa waweela mu 1914. Ancipale yuupuwela wi yaahaala oya wirimu mu eyaakha yeele. Nyenya vaavaa eyo yaaheeren’yaaya, ancipale yaahikhala oceecheya. Tiheeni yaapankaaya?

Ewehereryo ya Royal vamoha ni Pearl Spatz hiyaakhwanenle mu 1914, nave awo yaahititelela okhala ororomeleya mu iyaakha sincipale (Moone eparakrafo 10)

10. Tiheeni mutheli mmoha aapankeiye vaavaa yaheeren’yaaya yeeyo yaaweheryaaya?

10 Moone yootakiherya ya Royal ni Pearl Spatz, mutheli ororomeleya yoowo aahoolenle yaweereya yeela. Royal aapatisiwe mu 1908, arino iyaakha makhumi meeli. Owo aari oolekecheya wi moohilekela aahaala oya wirimu. Ophiyerya wi vaavaa aamvenkeiye Pearl wi epake othela mu 1911, owo aaloca: “Weyaano woosuwela yeeyo enahaala weereya mu 1914. Wakhala wi onnachuna wi nipake othela, nnaphwanela weerano mwawaakuveya!” Nyenya eyaakha ya 1914 yaahiphiya nave awo hiyaakelewo wirimu. Apwanne eyo yaamweeriha mutheli ole ovolola mu ochimaka ntakhara ekumi? Hooye. Echu yoochuneyaxa wa yaawo waari omurumeela Muluku, ohiya pahiru waakhela nchuwelo. Royal ni Pearl yaari oolakelela otitelela okhala ororomeleya ochimaka moovilela. Nyenya ti yeeyo yaapankaaya ophiyerya okuchula wa muteko aya veelaponi yavathi ivinrevo iyaakha sincipale. Olelo nri vakhiviru va elukuluku yeeyo Yehova onahaaleiye weeliha nsina nawe ni ooviihavo sawootha soothene opakeliweiye. Ninnachuna woona Muluku ooniheryaka wi olamulelo awe ti weeparipari nave akhwaaniheryaka yeeyo ororomelinheiye. Muroromele wi ichu seiha sinahaala weereya mu elukuluku yeeyo Yehova onooneiye wi ti yoophwanelela. Ophiyerya vaavaa ela enahaalaaya weereya, titelelani okhala ooweiwa mmuteko wa Muluku nave muhemererye wi olekela wa ichu oweeriheeni ochimaka vakhaani.

Moohipwacha wuuluvala wawe, Arthur Secord aahilakelela otitelela oya vahoolo (Moone iparakrafo 11)

11-12. Ntakhara heeni ninnaphwanela otitelela oya vahoolo naamwi nihoolelaka makacamiho a ekumi yooceecheya naari wuuluvala? Mvahe yootakiherya.

11 Ekumi yooceecheya naari wuuluvala. Alipa ochimaka yaawo anapaka mapokha mu ochimaka woomwiilini annachuna okhalano ikuru. Nyenya tahi yeeyo enaweheryiwa wa hiyo wi ntitelele winnuwa omunepani. Mweeparipari, annihu ancipale annooniherya mvai ni yoolakelela moohiphwacha iyaakha naari makacamiho ookumi. (2 Kor. 4:16) Moone yaweereya ya munna Arthur Secord. * Owo aarino iyaakha 88 sa oyariwa, navetho aahirumeela Opeteli mu iyaakha 55, nyenya aahiiceliwa vancipale. Vanihikuni, mulipa murece a mwaamuthiyana aaphiya vakhiviru va ekaama awe wi amukhaviherye. Owo anweha yene ni aaloca ni ncicimiho: “Munna Secord, mwiili anyu wootepa opaka mikwaha mincipale mmuteko wa Yehova.” Nyenya munna Arthur haatikitheryen’ye mwa seiyo aapankeiye khalai. Owo aahinweha mulipa murece, aatheya nave aamwaakhula: “Eyo eparipari. Nyenya echu yoochuneyaxa tahi yeeyo nipankaahu khalai. Ohiya yeeyo, yoochuneyaxa ti yeeyo nnahaalaahu opaka ovinyerya hiihaano n’yaaka muhoolo.”

12 Akhweya nyuwaano munnamurumeela Yehova mu iyaakha sincipale, nave vano munnoona wi okumi anyu ti wookotakota ophiyerya wi hamunawerya opaka sincipale ntoko mweeraanyu khalai. Waakhanle wi muri mmukhalelo yoowo, muhicecheye. Muroromele wi Yehova onnavaha esisapo etokweene soothene seiho mpankaanyu khalai ntakhara yoowo. (Ahe. 6:10) Nave vooloca sa hiihaano, muupuwele wi omulapela wahu Yehova honarweela mu waaca wa muteko yoowo nnapakaahu ntakhara yene. Hiyaano ninnooniherya ophiyerya mweeryo taani nnamusivelaahu Yehova moorweela wa okhalano moonelo woophwanelela ni weera soothene mwawiiwanana ni mukhalelo wa okumi ahu. (Kol. 3:23) Yehova onniiwexexa okotakota wahu nave hananiveka omvaha echu nihinaweryaahu.—Mar. 12:43, 44.

Anatoly vamoha ni Lidiya Melnik yaahivilela moororomeleya moohipwacha makacamiho mancipale (Moone iparakrafo 13)

13. Yootakiherya ya Anatoly ni Lidiya enanceenyerya hai otitelela oya vahoolo moohipwacha makacamiho mancipale?

13 Saweeha sinamaliha elukuluku yincipale. Annihu akina annahoolela makacamiho ni wiikariwa mu iyaakha sincipale. Ntoko yootakiherya, Anatoly Melnik *, o Moltaviya, aarino iyaakha 12 vaavaa apaapawe yaaphariwaaya, ewaleliwa nave ekerihiwa wookapuroni o Siperiya, opwaha mastatiya awaakhwana macikhwi mathanu nameeli ocai wa emusi awe. Evinrevo eyaakha emoha, Anatoly, amamaawe vamoha ni asivovo awe yaakuxiwa ekerihiwa tho o Siperiya. Moovira wa elukuluku yaahipacerya oya mmithukumano o muceche mukina, nave yaaneeca mastatiya awaakhwana makhumi mararu eniiha oriwo exeelu mu elukuluku ya nakhutu. Ohoolo waya, Anatoly aahimaliha iyaakha raru mu karipooso, ocai ni mwaariye, Lidiya, vamoha ni mwanawe amwaamuthiyana a eyaakha emoha pahiru. Naamwi aahoolenle makacamiho mu iyaakha sincipale, Anatoly ni emusi awe yaatitelela oya vahoolo. Olelo Anatoly orino iyaakha 82 nave onarumeela mu Nikhuuru na efiliyale o Asiya a veeri. Mukhale oolakelela opaka emohamoha hiiha ntoko Anatoly ni Lidiya: mpake soothene munaweryaanyu mmuteko wa Yehova nave mutitelele ovilela, hiiha ntoko mvilenlaanyu khalai.—Gal. 6:9.

NINNACEENYERYEYA NI EWEHERERYO AHU YA MUHOOLO

14. Tiheeni Paulo aaphwaneleiye opaka wi aphwanye nchuwelo?

14 Paulo aahiroromela wi aahaala ophiya okhomoni wa ochimaka wi aakhele nchuwelo. Paulo ntoko Mukristu oothanliwa ni munepa waweela, nchuwelo aavyeiye waari “wiichaniwa wirimu onarwa wa Muluku.” Nyenya aanasuwela wi, aariki aphwanye nchuwelo aaphwanela otitelela ‘ochimaka.’ (Fil. 3:14) Wi aakhaviherye a Filipi otikitheryeya mu yoolakelela aya, Paulo aahipaka niphwanaphwaniho noochuneya.

15. Paulo aapharihenle hai olikanyiha vooloca sa onethi wi aaceenyenrye Afilipi otitelela ‘ochimaka’?

15 Paulo aahiwuupuxerya Afilipi wi onethi aya waari wirimu. (Fil. 3:20) Ntakhara heeni yaaryaaya yoochuneya wa yaawo wuupuwelaka yeela? Mu elukuluku yeele achu yaanavaha esisapo okhalano onethi o Roma. * Nyenya Akristu awoocihiwa yaahaala waakhela onethi waphaamaxa, yoowo waahaala oruuha mphurelo wawaaca. Nlikanyihaka ni onethi wa wirimu, onethi wo Roma hiwaari echu! Mwa yeeyo, Paulo aahaaceenyerya Afilipi: “Meecelo anyu ephwanelele michaka yaphaama ya Kristu.” (Fil. 1:27) Akristu othanliwa ni munepa wa weela a mahiku ahu yaala annavaha yootakiherya yaphaama vaavaa aniilipiseryaaya wi ephwanye ekumi yoohimala wirimu.

16. Moohiphwacha ewehereryo ahu waari wirimu naari veelaponi yavathi, tiheeni nnaphwanelaahu opaka mwawiiwanana ni Filipi 4:6, 7?

16 Moohipwacha ewehereryo ahu—okhala wirimu naari mparataiso veelaponi ya vathi—nnaphwanela otitelela wiilipiserya wi niphwanye nchuwelo nahu. Hannaphwanela oweha ichu sa muculi nave niheemererye wi echu vyakala enihiihe oya vahoolo. (Fil. 3:16) Naamwi ewehereryo anyu elekelaka waakhwanela naari mvilelaka ni okumi wookotakota, wuuluvala naari saweeha inamaliha elukuluku yawaaca, ‘muhiipiwe murima ni echu ekina.’ Ohiya yeeyo, mmuleele Muluku sawuukhula sanyu, nave owo onahaala woovahaani murecele yoowo onahaala opwaha soothene munuupuwelaanyu.—Mwaalakhanye Filipi 4:6, 7.

17. Tiheeni nnahaalaahu othokororya mmwaha onacharela?

17 Hiiha ntoko mulipa oochimaka oniilipiseryeiye vaavaa onaacameleiye okhomoni wa ochimaka, mutitelele otikitheryeya mu nchuwelo nave mulakelele ophiya omakuchuwelo wa ochimaka ntakhara ekumi. Mwa yeeyo, mutitelele wiilipiserya nave mweere soothene munaweryaanyu mwawiiwanana ni mikhalelo sanyu ni ikuru. Vano tiheeni nnaphwanelaahu weera wi nchimakeke n’yaaka makupa oophwanelela wi nihivolole? Mwaha onacharela onahaala onikhaviherya osuwela yeeyo nnaphwanelaahu ohela vanipuro noopacerya mu okumi ahu ni mukhalelo nneeraahu niwerye ‘osuwela othanla . . . yeeyo eri yaphaamasha.’—Fil. 1:9, 10.

NCIPO 79 Mwaahusihe Ekhale Oolipa

^ par. 5 Moohipwacha elukuluku taani nipacenryaahu omurumeela Yehova, nnaphwanela otitelela winnuwa omunepani ni wiilipixerya okhala Akristu aphaama. Murummwa Paulo aahaaceenyerya Akristu a nsana noopacerya wi ehivolole. Mu ekaarata awe aarepenleiye a Filipi enamunikhaviherya otitelela okhala oolipa mu ochimaka wahu ntakhara ekumi. Mwaha ola onahaala onooniherya mukhalelo nneeraahu nipharihele masu a Paulo.

^ par. 11 Moone yaweereya ya okumi ya munna Arthur Secord mmwaha A minha parte no progresso da adoração correta,” mu Mulipeleli 15 a Yaneru a 1966 (a Ekunya).

^ par. 13 Moone yaweereya ya okumi ya Anatoly Melnik, mmwaha Aprendi a amar a Deus desde pequeno,” mu Vinyani! 22 a Otupuru a 2004 (a Ekunya).

^ par. 15 Olikanyiha wa Paulo waahikhalano yootaphulela yaphaama wa Afilipi. Epooma yo Filipi yaalamuleliwa ni achu o Roma, nave achu a weiwo yaahikhalano ophwanelela yoowo achu o Roma yaaraayano.