Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

Nni Ntitelele Hai Onwara Muchu Ahiihaano?

Nni Ntitelele Hai Onwara Muchu Ahiihaano?

‘Munware mutxhu a hihano.’​—KOLOSI 3:10.

MACIPO: 43, 27

1, 2. (1) Nnasuwela hai wi ti wooweryeya wa hiyo onwara muchu ahiihaano? (2) Mikhalelo taani sa omuchu wahiihaano nnahuseryaahu mu Kolosi 3:10-14?

MU BIBILIYA Nsu na Muluku, ninnaphwanyamo nsu “mutxhu musyani” naari “mutxhu a hihano” ikhwaha piili. (Éfeso 4:24; Kolosi 3:10) Onaahiwa omuchu yoowo “opatusiwe ntoko mwa Muluku.” Apwanne ti wooweryeya wa hiyaano onwara muchu ahihano? Aai! Yehova aapatunxe achu oophwana ni yoowo, mwawiihiiha nnanwerya otakiherya mikhalelo sawe saphaama.​—Maphatxuwelo 1:26, 27; Éfeso 5:1.

2 Eparipari wi nthowa na orava ohiphaameya, oothene ahu ikwaha ikina ninnakhalano soochuna soonanara. Ninnavoloweliwa tho ni ichu sinrukurenrye. Nyenya nnikhaviheryo na ikharari sa Yehova, nnanwerya okhala achu yaawo onachuneiye wi nikhale. Wi nikhaviheryeye okhala oolakelela weerano yeela, hankooni nthokororye mikhalelo seiyo sinapaka makupa a omuchu muvyaani. (Mwaalakhanye Kolosi 3:10-14.) Voocharela nnahaala woona mukhalelo nneeraahu nooniherye mikhalelo seiyo mmuteko ahu woolaleerya.

“OTHENE NYUWO MURI MMOHA”

3. Tuuvi ori mukhalelo mmoha wa omuchu wahiihaano?

3 Paulo aahithariha wi oohikhala nthalu makupa ookhweleya a omuchu wahiihaano. Owo aaloca: “Havo Grego nari Ayuda, awineliwa nari òhineliwa, namarwa nari mopiha, kapuro nari nethi.” * (Moone masu avathi.) Mmulokoni, haavo onaphwanela wiisoona okhala aphaama waapwaha akina nthowa na mwiili awe, elapo naari murici oreiyeno. Ntakhara heeni? Nthowa nawi ntoko oomuchara a Kristu, oothene nri “mmoha.”​—Kolosi 3:11; Galasya 3:28.

Hinnaphwanela omukhaliha muchu moohiyana nthowa na elapo naari mwiili awe

4. (1) Akapuro a Yehova anaphwanela waakhaliha hai akina? (2) Mukhalelo taani oni okacamihe wiiwanana wa Akristu?

4 Vaavaa nnawaraahu omuchu wahiihaano, ninnaakhaliha achu oothene mwancicimiho, moohipwacha mwiili aya naari elapo aya. (Aroma 2:11) Mmakupa makina a elapo, enamukhala yoovila. Ntoko yootakiherya, khalai o Afrika Oohico, alamuleli yaahitikitherya minlaano wi ekhalekemo achu a ilapo soohiyana hiyana. Achu ancipale mu elapo yeele, ophitaanyerya Anamoona, nlelo anakhala mmapuro yaawo. Nikhuuru noolamulela naachuna waalipiha annihu oothene wi ‘yunnuwe.’ Mwawiihiiha mu Otupuru a 2013, yaaheemererya marehereryo avameekhaaya yaawo yaahaala waakhaviherya anna a mahimo oohiyana hiyana osuwelana phaama.​—2 Korinto 6:13.

5, 6. (1) Marehereryo taani yaapakiwe mu elapo emoha wi yaakhaviherye achu a Muluku okhala awiiwanana? (Moone eruku yoopacerya.) (2) Taavi yaari mareeliho ene?

5 Anna yaahipaka marehereryo wi mu isumana ikina Anamoona a Yehova a miloko miili a ilocelo naari mahimo oohiyana yaaphwanela omalihaka elukuluku vamoha. Anna ni arokora a miloko soomiili yaanaya mmuteko woolaleerya, othukumana vamoha ni osekuryana mukina ni mukhwaawe mmawannyaya. Miloko mincipale saahikhavihera marehereryo yaala, nave efiliyale yaahaakhela miselo saphaama. Ophiyerya wi achu akina yahaari Anamoona yaahitikhiniheya. Ntoko yootakiherya, muhooleli mmoha a ikerexa aaloca: “Miyaano tahi ka Namoona a Yehova, nyenya kaahaala oloca wi nyuwaano munakhala ooreheryeya phaama mmuteko anyu woolaleerya, nave himwaano nthalu.” Mano, anna ni arokora yoonne hai vooloca sa marehereryo yaala?

6 Woopaceryani, murokora Noma yoowo aaloca elocelo ya Exosa aanakhala oonyeenyeya waawopa Anamoona a muloko wa elocelo ya Enklesi wi eye owannyawe. Nyenya amanle olaleerya ni Anamoona yaawo yaari akunya nave asekurya owannyaya, owo aahikhala oohuukhuwa. Owo ooloca: “Awo achu ntoko yeehu!” Mwawiihiiha vaavaa anna ni arokora a muloko wa elocelo ya Enklesi yaarwiilaaya wi elaleerye vamoha ni anna a muloko wa elocelo ya Exosa, Noma aahaawopa akina a yaawo wi yalye owannyawe. Owo aari ootikhiniheya vaavaa aasuwenleiye wi muleco awe mmoha, mutokweene a muloko yoowo aari mukunya, aahisiveliwa okiraathi vasulu va ekatera ya plastiko. Moorweela wa oya vahoolo wa marehereryo yaala, anna ni arokora ancipale yaahaapaka asinthamwene avyaani nave annatitelela waasuwela yaale yaarwenle mu maloko oohiyana hiyana.

MWIIWARIHE EPEWE NI MURIMAWA IKHARARI

7. Ntakhara heeni mahiku oothene ninnaphwanela wooniherya murima wa ikharari?

7 Ophiyerya omakuchuwelo wa elapo yeela ya Satana, achu a Yehova anahaala okumanano saweeha. Orameya wa muteko, ireca sawoopiha, wiikariwa, ipahu sa maphacuwelo, oyeleela sookhalano nthowa na nlala naari mikhalelo mikina sinanwerya onivolowela oothene ahu. Wi nikhaviheryane mukina ni mukhwaawe variyari va saweeha, nnaphwanela okhalano murima wa ikharari. Murima wa ikharari onahaala onceenyerya waakhaliha akina mweepewe. (Aefeso 4:32, Nlakano Nahihano) Mikhalelo seiya makupa a omuchu wahiihaano. Iho sinahaala onikhaviherya omutakiherya Muluku ni waahakalaliha akina.​—2 Korinto 1:3, 4.

8. Ichu taani saphaama sinakhumelela vaavaa nnakhalaahu a murima wa ikharari ni eepewe ni oothene a mmulokoni? Mvahe yootakiherya.

8 Nni niweherye hai wooniherya epewe wa yaale a mmulokoni mwahu athamme elapo ekina naari ari oothoiwa? Nnachuna owaakhela phaama, okhala asinthamwene aya, ni waakhaviherya wi yoone wi ninnaakhwela mmulokoni. (1 Korinto 12:22, 25) Ntoko yootakiherya, Tanikarl aahikhuma o Filipina athaamela o Xapau. Woona wi aari namarwa, owo aanakhalihiwa moohiyana ni anamalapa akina omutekoni wawe. Voocharela aahithukumana ni Anamoona a Yehova. Tanikarl ooloca: “Ancipale yaari mmithukumano yaari o Xapau, naamwi hiiha awo yaahikaakhela phaama, waakhala ntoko wi yaakisuwela phaama.” Epewe ya anna yaahikikhaviherya okhala vakhiviru va Yehova. Veelukuluku aya Tanikarl aahipatisiwa, nave olelo onarumeela ntoko mutokweene. Atokweene akhweiye ari oohakalala ni yene vamoha ni mwaariye Xenifa, opaka makupa a muloko nave aaloca: “Awo aakhweiha okumi aya ntoko mapiyoneero nave aatikitherya yootakiherya yaphaama ya waavya voopacerya Omwene.”​—Luka 12:31.

9, 10. Mvahe sootakiherya sa sookhumelela saphaama vaavaa nnooniheryaahu ikharari mmuteko woolaleerya.

9 Nookhalano ekari ya oweerela “saphama atxhu othene” vaavaa nnalaleeryaahu michaka yaphaama ya Omwene. (Galasya 6:10) Anamoona ancipale annamoriwa ikharari ni anamarwa nave anneererya ohuserya elocelo aya. (1 Korinto 9:23) Wiilipiherya waya onnakumiherya sookhumelela saphaama. Ntoko yootakiherya, murokora Tifani yoowo ori piyoneera o Australiya aahihuserya Esuwahili wi akhaviherye muloko wa elocelo ya Esuwahili o epooma yo Prispane. Naamwi ohuserya elocelo yaari ekhoco, okumi awe onnakhalano yootaphulela. Tifani ooloca: “Wakhala wi munnachuna muteko woohakalaliha, murumeele mmuloko wa elocelo yookhopela. Onakhala ntoko opaka mukwaha muhipwanhe mu epooma anyu. Muchu onnasuwela onnaahu wa elapo yoothene ni woona ni miitho wiiwanana wootikhiniha.”

Tiheeni enaweeriha Akristu ochuna waakhaviherya anamarwa? (Moone eparakrafo 10)

10 Emusi yo Xapau yaahipaka echu yoolikana. Mwanaya mwaamuthiyana Sakiko, ooloca: “Wiiliwiili naanakumanano anamarwa o Prasili vaavaa naayaahu mmuteko woolaleerya. Vaavaa naawoonihaahu yoorepa ya Wupulula 21:3, 4 naari Salumu 37:10, 11, 29 orweela mu Piipiliya a elocelo yo Prasili, awo yaaniiwexexa phaama, ikwaha ikina yaanaphiyerya omoriha miithori.” Emusi ela yaanamoriwa ikharari ni anamarwa yaala nave yaanachuna waakhaviherya ohuserya eparipari, mwawiihiiha ntoko emusi yaahipacerya ohuserya ekunya. Ohoolo waya, emusi yaahipaceryiha muloko wa elocelo ya ekunya. Moovira wa iyaakha, awo ahaakhaviherya anamarwa ancipale okhala arummwa a Yehova. Sakiko ooloca: “Waari muteko mutokweene ohuserya ekunya, nyenya mareeliho aavirelela wiilipiherya woothene. Ninnatepa omuthamalela Yehova.”​—Mwaalakhanye Saweriwa T’arummwa 10:34, 35.

MWIIWARIHELE WIIYEVIHA

11, 12. (1) Ntakhara heeni ninnaphwanela okhalano yoolakelela yoophwanelela vooloca sa owara omuchu wahiihaano? (2) Tiheeni eni enikhaviherye okhala awiiyeviha?

11 Yoolakelelaahu ya owara omuchu wahiihaano, enaphwanela okhala omucicimiha Yehova, ohiya waakhela ncicimiho na akina. Muupuwele wi munkeelo oophaameya aahikhala awiirumiha nave acheka. (Mulikanyihe ni Ezekiyeli 28:17.) Naachu oohiphaameya, mwawiihiiha ti woovilaxa wa hiyo osepa wiirumiha. Naamwi hiiha, nnanwerya wiiwarihela wiiyeviha. Tiheeni eni enikhaviherye weerano yeela?

12 Echu emoha eni enikhaviherye okhala awiiyeviha ori waalakhanya Masu a Muluku mahiku oothene ni wuupulela yeeyo nnaalakhanyaahu. (Malamulo 17:18-20) Xaxaxa nnaphwanela wuupuwelela yeeyo Yesu onihusinheiye ni yootakiherya awe yaphaama ya wiiyeviha. (Mateu 20:28) Yesu aari awiiyeviha ophiyerya orapiha inaani sa arummwa awe. (Yohani 13:12-17) Echu ekina eni enikhaviherye ori omveka Yehova munepa awe waweela. Munepa awe onanwerya onikhaviherya owaniha nchuno vyakala na wiisoona wi nri aphaama waapwaha akina.​—Galasya 6:3, 4; Filipi 2:3.

Vaavaa nnakhalaahu awiiyeviha, muloko onahaala okhala wa murecele ni wawiiwanana

13. Mareeliho taani arivovo mu okhala awiiyeviha?

13 Mwaalakhanye Masiposipo 22:4. Yehova onachuna wi nikhale awiiyeviha. Wiiyeviha onnaruuha mareeliho mancipale. Vaavaa nnakhalaahu awiiyeviha, muloko onahaala okhala wa murecele ni wawiiwanana. Navetho Yehova onahaala onivaha mahala awe. Murummwa Pedro ooloca: “Nyenya othene nyu muware wiyeviha wi murumélane; ntakhara Muluku annahíha awírumiha, nyenya annavaha ikharari wa awiyeviha.”​—1 Petro 5:5NN.

MWIIWARIHE OREERA MURIMA NI OVILELA

14. Taani ori yootakiherya yaphaama ya oreera murima ni ovilela?

14 Mu elapo yeela, wakhala wi muchu tooreera murima ni oovilela, akina anuupuwela wi onamwiiceliwa. Nyenya eyo tahi eparipari. Mikhalelo seiya saphaama sinarwa wa Yehova, Muchu a owerya woothene. Owo yootakiherya yaphaama ya okhala oreera murima ni oovilela. (2 Pedro 3:9) Ntoko yootakiherya, muupuwele vooloca sa mukhalelo Yehova aakhanleiye oovilela vaavaa aamwaakhuleiye Aparahamu ni Loti moorweela wa ankeelo Awe. (Maphatxuwelo 18:22-33; 19:18-21) Nave Muupuwele vooloca sa mukhalelo Yehova aakhanleiye oovilela ni Aisarayeli oohiiwelela opwaha iyaakha 1.500.​—Ezekiyeli 33:11.

15. Yootakiherya taani Yesu otikithenryeiye mu wooniherya oreera murima ni ovilela?

15 Yesu aari “òrèra murima.” (Mateu 11:29) Owo aari oovilela ni oceecheya wa oohuserya awe. Variyari va muteko awe woolaleerya veelaponi yavathi, Yesu wiiliwiili aananyemuliwa nave aanootheriwa. Nyenya owo aari awiiyeviha ni oovilela ophiyerya okhwa awe. Vaavaa Yesu ooneiye wiicela vamwirini woohooxa, owo amveka Tiithi awe wi aalevelela alopwana yaale yaamukhomenlevo. Owo aahiloca: “Hesuwenle enereya.” (Luka 23:34) Naamwi Yesu oonne wiicela otokotoko, owo aahititelela okhala ooreera murima ni oovilela.​—Mwaalakhanye 1 Pedro 2:21-23.

16. Nni nooniherye hai oreera murima ni ovilela?

16 Paulo aahiromola mukhalelo mmoha nneeraahu nooniherye oreera murima ni ovilela vaavaa aarempeiye: “Mukhale òvilela ni akhwinyu, nave mulevelelaneke wakhalavo nthowa ni mukhwinyu. Ntoko Apwiya olevelenlayani ni nyuwotho mwaleveleleke akhwinyu.” (Kolosi 3:13) Wi naalevelele akina, nnaphwanela okhala ooreera murima ni oovilela. Ela enahaala ovuwiha ni okhapelela wiiwanana mmulokoni.

17. Ntakhara heeni ooreera murima ni ovilela ti sookhweleya?

17 Yehova onachuna wi nikhale ooreera murima ni oovilela ni akina. Mikhalelo seiya ti soochuneya wakhala wi ninnachuna okhala mu elapo awe evyaani. (Mateu 5:5; Tiyako 1:21) Vaavaa nnakhalaahu ooreera murima ni oovilela, ninnamucicimiha Yehova nave ninnaakhaviherya akina weerano emohamoha.​—Galasya 6:1; 2 Timóteo 2:24, 25.

WARANI MURIMA WOOKHWELANA

18. Okhwela ni ohikhala nthalu oniiwanana hai?

18 Mikhalelo soothene nimanlaahu othokororya siniiwanana ni Okhwela. Ntoko yootakiherya, oohuserya Tiyako aanaphwanela waavaha ekano annawe nthowa nawi awo yaakhaliha phaama achu ooreela waapwaha oohaawa. Owo aahithariha wi eyo hiyiiwanana ni nlamulo na Muluku naaloca wi “omukhweleke mukhwà ntoko weyano.” Voocharela owo aahaaceererya: “Nto mwapaka nthalo n’atxhu, munnatxheka.” (Tiyako 2:8, 9) Wakhala wi ninnaakhwela achu, hinni nimulamwihe muchu nthowa na ohuserya wawe, elapo naari muteko. Hinnaphwanela pahiru opaka ichu moohikhala nthalu. Ohikhala nthalu enaphwanela okhala makupa a omuchu ahu.

19. Ntakhara heeni ti wookhweleya wiiwarihela okhwela?

19 Okhwelatho ti wa “ovilela ti wa orèra murima” nave “honìkusererya.” (1 Korinto 13:4) Nnaphwanela okhala oovilela, ooreera murima ni awiiyeviha wi ntitelele olaleerya michaka yaphaama wa amwaacamani ahu. (Mateu 28:19) Mikhalelo seiyatho sinneeriha okhala wookhweya okhala vamoha ni anna ni arokorahu oothene mmulokoni. Vaavaa oothene ahu nnooniheryaahu okhwela ntoko yoowo, miloko sahu sinahaala okhala sawiiwanana nave sinahaala omucicimiha Yehova. Akina anahaala woona wiiwanana yoola nave anahaala ovolowa mu eparipari. Ti yoophwanelela wi otharihiwa wa Mpiipiliya vooloca sa omuchu wahiihaano onakuchuwa mmukhalelo ola: “Opwaha sothene warani murima wa okhwelana t’ori nimakelo nawakhwanela.”​—Kolosi 3:14.

MUTITELELE ‘OKHALA AHIHANO’

20. (1) Makoho taani nnaphwanelaahu wiipakela? Ntakhara heeni? (2) Omwaahiyu taani woohakalaliha nnaweheryaahu?

20 Oothene ahu nnaphwanela wiikoha, ‘Matorokelo taani nlelo kinachunaaka opaka wi kirule omuchu wakhalai ni ohikookela?’ Nnaphwanela ovekela wa Yehova ni ompachaanyerya wi anikhaviherye. Nnaphwanela olapa moowetha wi ntoroke muupuwelo ni saweera soonanara wi niwerye ‘ophwanya omwene wa Muluku.’ (Galasya 5:19-21) Nnaphwanelatho wiikoha, ‘Apwanne kinnatitelela otoroka mukhalelo aka wa wuupuwela wi kimuhakalalihe Yehova?’ (Aefeso 4:23, 24, NN) Naachu oohiphaameya, mwawiihiiha nnaphwanela otitelela olapa moowetha wi ntitelele onwara muchu ahiihaano. Mukhalelo ola ti wootitelela. Onahaala okhala okumi woohakalaliha vaavaa achu oothene eneeraaya enware muchu ahiihaano ni otakiherya mikhalelo soophaameya sa Yehova!

^ par. 3 Khalai, achu yuupuwela wi moopiha yaari achu oohihusiheya, mwawiihiiha awo yaanaathanya.