Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

Apwanne Mwaanasuwela?

Apwanne Mwaanasuwela?

Apwanne Mortekai mweeparipari aahikhala?

MUYUTA mmoha awiichaniwa Mortekai onnapaka makupa oochuneya mu saweereya sa mu liivuru a Estere. Owo aari Muyuta oophariwa aalapa mu empa ya mwene o Persiya. Eyo yeeren’ye omapacereryo wa nsana naneethanu E.E.K. “mmahiku a [Mwene] Asuwero.” (Achu ancipale olelo aneemererya wi mwene owo aari Xerxes 1.) Mortekai aheeriha wi mwene ahiiphiwe. Wi ooniherye oothamalela, mwene aahipaka marehereryo wi Mortekai acicimihiwe variyari va achu. Voocharela, Hamani amanle okhwa, yoowo aari mwiicani a Mortekai ni Ayuta akina,mwene aahimuthanla Mortekai wi akhale ministru oopacerya. Ntoko ministru oopacerya, Mortekai aahipaka nlamulo nenlo naawooponle Ayuta yaahaala wiiphiwa o Persiya.—Est. 1:1; 2:5, 21-23; 8:1, 2; 9:16.

Alipa oohuserya miyaha akina a omapacereryo wa nsana 20 yaahiloca wi liivuru a Estere ethale nave wi Mortekai hintonko okhala. Nyenya, mu 1941,alipa ootholathola yaahiphwanya echu yeeyo yaari yawooniherya wi yeeyo Piipiliya onaloceiye vooloca sa Mortekai, eeparipari. Tiheeni awo yaaphwanyaaya?

Alipa ootholathola yaahiphwanya nipawa Noopersiya naamuloca Mulopwana awiichaniwa Marduka (mu Elomwe Mortekai). Owo aalapa ntoko muhooleli, mwawooneya mmuteko wa weerenka ichu sa mwene o Susa. Mu elukuluku yeele nipawa naaphwanyiwaaya, Arthur Ungnad,yoowo aari mulipa oohuserya miyaha amavyakelo mmukuma yoole, aahirepa wi yeele “yaari ekwaha yoopacerya Mortekai aalociweiye mu etukumentu ekina yaahaapaka makupa a Piipiliya.”

Oovinyerya elukuluku yeele Ungnand aavanheiye yoolokoha,alipa oohuserya ancipale yaahitaphulela yeeyo yaari mmapawa makina o Persiya macikhwi macikhweene. Variyari va yaawo sakhalavo ithaapwa sa Persepoli, saaphwanyiwe mmilepe saakhapeleliwamo ichu soochuneya, waacamela mu isiri sa epooma. Makupa a oculi sa ithaapwa seiho sooniherya olamulelo wa Xerxe 1. Iho iri mu elocelo ya Elamita nave akhalavo masina mancipale anaphwanyeya mu liivuru a Estere. a

Mukhalelo nsina na Mortekai (Marduka) nnaphwanyeyaaya mu mapawa Oopersiya

Ithaapwa sincipale sa Persepoli sinnamuromola Marduka, yoowo aarumeela ntoko sekertaariyu a mwene o Susa variyari va olamulelo wa Xerxe 1. Ethaapwa emoha yaanamuthariha Marduka ntoko mulipa ootaphulela. Yooleeliherya ela enniiwanana ni yeeyo Piipiliya onaloceiye vooloca sa Mortekai. Owo aathanliwa ntoko mulapeli amwene Asuwero (Xerxes 1) nave analoca ilocelo piili. Wiiliwiili Mortekai aanakiraathi va milako va empa ya mwene o Susa. (Est. 2:19, 21; 3:3) Mulako owo naari nipuro ntokweene weiwo alapeli a mwene yaalapaayawo.

Wookhalavo oolikanela wa Marduka onalociwa mu ithaapwa ni Mortekai onalociwa Mpiipiliyani. Awo yaakhala mu ilukuluku ni mu nipuro nimohamoha nave yaamurumeela mwene mu nipuro nimohamoha. Olikanela woothene wuuwu vamoha, enooniherya wi echu alipa ootholathola ephwannyaaya eniiwanana ni Mortekai onalociwa mu liivuru a Estere.

a Mu 1992, Muhusiha Edwin M. Yamauchi aahirepa mwaha yaarivo masina khumi yaarweela mu soorepa sa Persepoli yaawo tho anaphwanyeya mu liivuru a Estere.