Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

Muloce Eparipari

Muloce Eparipari

“Mutxhu ti mutxhu amulotxeleke mukhwawe yèparipari.”—ZAKARIYA 8:16.

MACIPO: 56, 124

1, 2. Echu taani Musaserya aapharihenleiye wi aahooseno vatokovene achu?

IKHANKOONYA ikina, ntoko telefoni, ilampata, ekaaro, ni konxelatori, sinneeriha ekumi okhala yoophwanelela. Nyenya ikhankoonya ikina, ntoko miina, soona, epompa atoomika ni sikina sinnahela ekumi ahu va yawoopiha. Nyenya yookhalavo echu emoha yakhalaixa yeeyo enaahoosa achu vatokovene. Tiheeni yeeyo? Wootha! Wootha ori oloca echu yeeyo nnasuwelaahu wi tahi yeeparipari ni yoolakelela ya onwoka, naari omulekecha muchu. Taani aalonce wootha woopacerya? Musaserya! Yesu Kristu aamwiichana owo “tithi a wotha.” (Mwaalakhanye Yohani 8:44.) Ti liini owo aalonceiye wootha woopacerya?

2 Owo eenreno yeeyo mu iyaakha macikhwi muculi mu emaca ya Eteni. Atamu ni Eva yaanapuha ekumi mu Parataiso ooreera yoowo Yehova aampatunxeiye ntakhara yaawo. Muluku aahaaleela wi wakhala wi aalya “mwiri yole onasuweliha yaphama ni yonanara” awo yaahaala okhwa. Naamwi Satana asuwelaka yeela, owo aahipharihela enowa wi emuleele Eva: “Tahi eparipari wi mwalya munamukhwa.” Owo waari wootha otokotoko woopacerya. Satana aahilocatho: “Muluku òsuwela wi mwalya sawima iho mìtho anyu anamuhuleya, munamukhala ntoko yowo: munamusuwelaka yorèra ni yonanara.”—Maphatxuwelo 2:15-17; 3:1-5.

3. Ntakhara heeni wootha wa Satana waaryaaya woonanaraxa, nave tiheeni yeeren’ye nthowa na yeeyo?

3 Wootha wa Satana waari woonanaraxa nthowa nawi owo aahisuwela wi wakhala wi Eva onwiriyana nave alya yawiima eyo, owo aahala okhwa. Nave ti yeeyo chiryene yeeren’ye. Eva nave vahoolo vaya Atamu hiyawiriyanne nlamulo na Muluku nave ohoolo waya yaahikhwa. (Maphatxuwelo 3:6; 5:5) Opwaha yeeyo, wanthowa na yoocheka ya Atamu, “wòvolowa mwelaponi okhwa.” Mweeparipari, “okhwa wànàlamula yawotho yaharino yotxheka yohiwelela ntoko ele ya Adamu.” (Aroma 5:12, 14) Ti nthowa nene nryaahu oohiphaameya ni nihinakhalaahu okhala wookhala hiiha ntoko Muluku aachuneleiye. Moohiyana, pahiru muchu onakhala “miyakha . . . makhumi mathanu nameli, olipasa t’anaphiyerya miyakha makhumi mathanu namararu, sintxipale mwa sothene iho iri ohawa ni wukhuwa” mu ikumi sahu. (Salumu 90:10) Soothene seiya, sineereya wa nthowa na wootha wa Satana!

4. (1) Makoho taani nnaphwanelaahu wiikoha? (2) Mwawiiwanana ni Salumu 15:1, 2, taani pahiru oni akhale nthamwene a Yehova?

4 Yesu aahithariha vooloca sa Satana: “Halekenle mwa eparipari, ntakhara mwa yowo hiwamo eparipari.” Satana hatoroken’ye. Owo Nlelo “munyenka a elapo yothene” ni wootha wawe. (Wupulula 12:9) Nyenya hinnachuna wi Satana anihuwelihe. Mwawiihiiha nnachuna osuwela maakhulo a makoho mararu. Satana onaahuweliha hai achu olelo? Ntakhara heeni achu annootha? Nave nni niwerye hai oloca eparipari ilukuluku soothene wi nihiyeleele onthamwene ahu ni Yehova, ntoko Atamu ni Eva ayelenlaaya?—Mwaalakhanye Salumu 15:1, 2.

SATANA ONAAHUWELIHA HAI ACHU?

5. Satana onaahuweliha hai achu olelo?

5 Nnanwerya osepa ohuwelihiwa ni Satana. Murummwa Paulo aahiloca: “Nòsuwela onakhweleiye.” (2 Korinto 2:11) Noosuwela wi Satana tonalamulela elapo yoothene. Owo tonalamulela malapelo atheru, owotho onnalamulela epoliitika. (1 Yohani 5:19) Henantikhiniha wi Satana ni masololo awe annaavolowela achu mwakuru wi eloceke “sawotha.” (1 Timóteo 4:1, 2, NN) Ntoko yootakiherya alipa a maroca annaloca sawootha evuwihaka maroca aya wi ewaakhe achu ikhorowa saya naari waalekecha othuma ichu sihirino mphurelo.

6, 7. (1) Ntakhara heeni enakhalaaya yoonanara xaxaxa vaavaa ahooleli a malapelo analocaaya sawootha? (2) Sawootha taani nwiiwalaanyu ahooleli a malapelo elocaka?

6 Enakhala yoonanara xaxaxa vaavaa ahooleli a malapelo analocaaya sawootha. Ntakhara heeni? Nthowa nawi wakhala wi muchu oheemererya mahusiho oowoka nave apaka echu yeeyo Muluku oniiceiye, muchu owo onamuyeleela ekari ya okhala ni ekumi okhala wookhala. (Oseya 4:9) Yesu aahisuwela wi ahooleli a malapelo mmahiku awe yaanaahuweliha achu. Owo moolipa murima aahaaleela ariki: “Otxulu ti wa nyuwo, alipa òrepa ni afarisi, awisotherya! Munetxetxa ephareya ni elapo, mmwasyaka mutxhu wi akhale muhuseryanyu; nto mwamphwanyà, munamwera mwana a omoroni” eyo ti wi otoloxiwa moomalela. (Mateu 23:15) Yesu aahiloca wi ahooleli a malapelo ale yaari ntoko tiithi aya Musaserya, yoowo “ori mulipa awipha.”—Yohani 8:44.

7 Aakhalavotho ahooleli a malapelo ancipale mmahiku ahu. Awo akhweya ananwerya wiichaniwa mapastore, anamukucho, naari ni masina makina. Hiiha ntoko afarisi, awo hanahusiha eparipari yoorweela Mmasu a Muluku, nyenya “àhakakhanya eparipari ya Muluku ni wotha.” (Aroma 1:18, 25) Awo annavuwiha mahusiho makina awootha ntoko ovya omooroni, ekumi yoohikhwa, nave owoka wawi Muluku onneemererya okonihana wa achu a mwiikho woolikana ni mikhalelo mikina sa okonihana.

8. Wootha taani ahooleli a malapelo anahaalaaya oloca moohilekela, nave nnaphwanela waakhulela hai?

8 Alipa a epoliitika annootha wi yaahuwelihe tho achu. Yawootha etokweene voohilekela anahaalaaya oloca ti yawi awo anamuruuha “murechele ni ohúkhuwa” mweelaponi. Nyenya “vavo yotolosha yophachuwa’vo tiniriaya yáphachuwele.” Mwawiihiiha hannaphwanela waaroromela ahooleli yaawo a epoliitika yaawo analoca wi ichu sinnaya vahoolo. Eparipari ti yawi noosuwela “phama wi nihiku na Apwiya n’ni-nrwe ntoko mulipa-wiya ohiyu.”—1 Tesalónika 5:1-4, NN.

NTAKHARA HEENI ACHU ANNOOTHA?

9, 10. (1) Ntakhara heeni achu annootha, nave sookhumelela taani inakhalavo? (2) Tiheeni nnaphwanelaahu wuupuwela vooloca sa Yehova?

9 Wakhala wi yohuupululiwa echu, eyo enakhala yawunlaana. Ti yeeyo yenren’ye ni wootha. Tahi wi pahiru achu oowerya tanootha. Wa achu ancipale, wootha yoolya ya nihiku nnihiku. Mwaha mmoha wa erevista National Geographic orino muru “Ntakhara heeni nnoothaahu,” olonce wi wootha onnapaka makupa a okhala wa achu. Wiiliwiili achu annootha wi yiisaakihe, akhweya ovitha yoocheka, naari wiivuwiha, yeereryaka okanyaari ikhorowa naari mphurelo mukina. Mwaha owo waahilocatho wi ancipale a hiyo, “mmiyaha sookhweleya naari hooye, ninnootha wa anamarwa, achu nnalapaahuno, asinthamwene ophiyeryatho yaale nnasivelaahu.”

Elukuluku achu anoothaaya ananwerya waawoka achu, nto hanawerya onwoka Yehova

10 Tiivi eri yookhumelela ya wootha woothene yoola? Achu hanaroromelana naari vakhaani, navetho onthamwene onnapahuwa. Ntoko yootakiherya, nkaanyiheryani mukhalelo ichu sinahaalaaya onanara vaavaa mulopwana onasuweleiye wi mwaariye ooraruwa nave voocharela akhuwa yeeyo opankeiye. Naari mwaanyiherye yawoopiha eni ekhalevo vaavaa mulopwana ohinamukhaliheiye phaama mwaariye ni anaawe, nyenya ooniheryaka okhala oosivela ni oopwacha vaavaa onakhaleiye variyari va akina. Achu sintoko yaawo ananwerya waawoka achu, nto nnaphwanela wuupuwela wi awo hanawerya onwoka Yehova. Piipiliya onnaloca wi “itxhu sothene iri sokhunuliwa ni sawoneya vamithoni va yowo.”—Ahebri 4:13.

11. Yootakiherya yoonanara ya Hananiya ni Savira enanihusiha eheeni? (Moone eruku yoopacerya.)

11 Mpiipiliyani yookhalamo yootakiherya ya mutheli Eekristu yoowo aavoloweliwe ni Satana wi anwoke Muluku. Hananiya ni Savira yaaheererya waawoka arummwa. Awo yaatumiha ikina mwa sookhalano saya nave evaha pahiru nikupa na ikhorowa wa arummwa. Hananiya ni savira yaachuna waalekecha akina mmulokoni, ophiyerya wi yaaleela arummwa wi awo yaaveleela ikhorowa soothene. Nyenya Yehova aahisuwela wi awo yaamootha, nave owo aahaalaka.—Saweriwa T’arummwa 5:1-10.

12. Tiheeni enahaala weereya ni alipa awootha yaawo ahinacharuwa, nave ntakhara heeni?

12 Yehova onoona hai vooloca sa achu yaawo anootha? Achu oothene yaawo anapaka wootha woopahula, nave ahinacharuwa anahaala oriheliwa mu “ntxhiya na moro” hiiha ntoko Satana. Mmasu makina, awo anahaala otoloxiwa moomalela. (Wupulula 20:10; 21:8; Salumu 5:6) Ntakhara heeni? Nthowa nawi Yehova onawoona alipa wootha yaawo mmukhalelo woolikana ni oothene “yaale saweera saya siri soothanyeya vamiithoni va Muluku.”—Wupulula 22:15, Masu a vathi mu TNM.

13. Tiheeni nnasuwelaahu vooloca sa Yehova; nave eyo enanceenyerya opaka eheeni?

13 Hiyaano noosuwela wi Apwiya Yehova “hakhanle ntoko mutxhu onawerya wotha” nave wi ‘hanawerya oniwoka.’ (Namarepela 23:19; Ahebri 6:18) Yehova ‘onnathanya nlumi nawotha.’ (Masiposipo 6:16, 17) Wakhala wi ninnachuna omuhakalaliha yoowo, nnaphwanela olocaka eparipari. Mwawiihiiha ‘nihotheryaneke mukina ni mukhwawe.’—Kolosi 3:9.

HIYAANO NINNALOCA “YÈPARIPARI”

14. (1) Tiheeni enaahiyaniha Akristu eeparipari ni achu a malapelo atheru? (2) Mutharihe nlakiheryo nnaphwanyeya mu Luka 6:45.

14 Tuuvi ori mukhalelo mmoha yoowo onooniherya wi Akristu eeparipari toohiyana ni achu a malapelo atheru? Hiyaano ninnaloca “yèparipari.” (Mwaalakhanye Zakariya 8:16, 17.) Paulo aahiloca: “Ninnisemereriha ntoko amulapeli a Muluku . . . ni nsu neparipari.” (2 Korinto 6:4, 7) Nave Yesu aahiloca wi achu analoca “itxhu isaren’ye mmurimani.” (Luka 6:45) Ela enooniherya wi muchu oororomeleya onahaala olocaka yeeparipari. Owo onahaala olocaka eparipari wa anamarwa, achu onalapeiyeno, asinthamwene, ni oosiveliwaawe. Hankooni nthokororye sootakiherya sa mummo nneeraahu nooniherye wi ninneererya okhala oororomeleya mu ichu soothene.

Apwanne munnoona nikacamiho mu okumi wa murokora ola? (Moone iparakrafo 15, 16)

15. (1) Ntakhara heeni eryaaya yoonanara okhala oohiroromeleya? (2) Tiheeni eni yaakhaviherye amiravo ni asimwali ovilela ni okhinyereryiwa wa asinthamwene? (Moone masu avathi.)

15 Waakhanle wi mwa mmiravo, munamuchuna wi asinthamwene anyu eweemereryeeni. Mwawiihiiha wa nthowa na nchuno nenla, amiravo akina hanakhala oororomeleya. Awo annooniherya okhala achu arino meecelo aphaama vaavaa anakhalaaya ni amusi aya naari ni muloko nyenya eniiha eri oohiyana moomalela elukuluku anampharihelaaya saiti a makhuuru naari anakhalaaya ni achu yaawo ahinamurumeela Yehova. Awo anampharihela malocelo oonanara, owara soowara soohiphwanelela, owiriyana macipo oohiphwanelela, ohapaliwa, olya mirece, opaka ompwana, naari opaka ichu ikina soonanara. Awo annaawoka asitiithi aya, anna ni arokora aya, navetho Yehova. (Salumu 26:4, 5) Nyenya Yehova onnasuwela vaavaa nnamucicimihaahu naari vaavaa nnapakaahu ichu owo oniiceiye. (Marko 7:6) Ti yoophwanelela opaka yeeyo masiposipo analocaaya: “Ohakhaleleke nrima atxhu òtxheka, nto watxitximiheke Apwiya mwa ekumi à yothene.”—Masiposipo 23:17. *

16. Nnaphwanela waakhula hai makoho a epetisau ntakhara muteko wa elukuluku yoothene?

16 Wakhala wi munachuna okhala piyoneero ookilaatheya naari ovolowa mmuteko wa vameekhaaya wa elukuluku yoothene, ntoko yootakiherya oya o Peteli, nyuwo munanwerya orepela epetisau. Ti yookhweleya olokoha eparipari vooloca sa ekumi anyu, mukhalelo wa mathatelo munathanlaanyu, ni meecelo anyu. (Ahebri 13:18) Vano hanka wakhala wi moopaka echu vyakala yeeyo Yehova oniiceiye naari echu yeeyo ephoreihale yawuupuxerya-ya-murima anyu nyenya muhilokoha wa atokweene? Mwaaveke nikhaviheryo nave wi nwerye omurumeela Yehova ni yawuupuxerya-ya-murima yaphaama.—Aroma 9:1; Galasya 6:1.

17. Tiheeni nnahaalaahu opaka elukuluku ale ananiikara ananikohaaya vooloca sa annihu?

17 Tiheeni munaphwanelaanyu opaka wakhala wi muteko ahu onnakhwatiihiwa mu elapo munakhalaanyuwo nave alamuleli ahoopharaani nave annookohaani makoho vooloca sa anninyu? Apwanne munahaala waaleela echu eri yoothene munasuwelaanyu? Tiheeni Yesu aapankeiye elukuluku Mulamuleli o Roma aamukonheiye? Yesu aahipharihela nlakiheryo na Piipiliya nawi yookhalavo “elukuluku yomàla, elukuluku yolotxa” nave ikwaha ikina owo aakhala oomaala! (Eklesiyaste 3:1, 7; Mateu 27:11-14) Wakhala wi nri mmukhalelo woolikana, nnaphwanela okhala oovyaka ni oororomeleya wi nihaahele annihu va yawoopiha.—Masiposipo 10:19; 11:12.

Muni mulakelele hai elukuluku munaphwanelaanyu okhala oomaala ni elukuluku munaphwanelaanyu oloca iparipari soothene? (Moone iparakrafo 17, 18)

18. Tuuvi ori murici ahu wakhala wi atokweene aanikoha vooloca sa annihu?

18 Vano hanka wakhala wi muchu mmulokoni oopaka yoocheka etokotoko nave nyuwo moosuwela vooloca sa yeeyo? Atokweene aakhalano murici wa weeliha muloko, nyenya awo anamookohaani vooloca sa yeeyo musuwenlaanyu. Tiheeni munahaalaanyu opaka, xaxaxa wakhala wi muchu owo nthamwene anyu a vanikuthani naari mmusi anyu? Piipiliya oni: “Walotxa eparipari onavuwiha wokololowa.” (Masiposipo 12:17; 21:28) Mwawiihiiha mookhalano murici wa waaleela atokweene iparipari soothene muhikhunwe echu. Atokweene aakhalano ophwanelela wa osuwela iparipari wi ewerye ophwanya mukhalelo woophwanelela wa omukhaviherya muchu owo orehererya onthamwene awe ni Yehova.—Tiyako 5:14, 15.

19. Tiheeni nnahaalaahu othokororya mmwaha onacharela?

19 Tavite aahivekela wa Yehova: “Nyuwo munnahakalalano eparipari mu nipuroni na mpuwa’mmo.” (Salumu 51:6, NN) Tavite aahisuwela wi echu eri yookhweleya ti yeeyo nryaahu mpuwa. Ntoko Akristu eeparipari, ilukuluku soothene “mutxhu ti mutxhu amulotxeleke mukhwawe yèparipari.” Mukhalelo mukina wa wooniherya wi nri oohiyana ni achu a malapelo oowoka ori ohusiha eparipari yoorweela Mpiipiliyani. Mmwaha onacharela, nnahaala othokororya mukhalelo wa weerano yeeyo mmuteko ahu woolaleerya.

^ par. 15 Moone mwaha 15 Como posso resistir à pressão dos colegas?ni mwaha 16 Alguém precisa saber que levo vida dupla?,” mu liivuru Os Jovens Perguntam — Respostas Práticas, Volume 2.