Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

MWAHA WOOHUSERYA 36

Armaketo Ori Muchaka Waphaama!

Armaketo Ori Muchaka Waphaama!

“Saathukumanya mamwene yaale . . . . [mu] Haremaketooni.”—WUP. 16:16.

NCIPO 150 Mmwaasye Muluku wi Mvuluxiwe

YEEYO NNAHAALAAHU OHUSERYA *

1-2. (1) Ntakhara heeni Armaketo muchaka waphaama ntakhara achu? (2) Makoho taani nnahaalaahu waakhula mmwaha yoola?

APWANNE montoko owiiwa achu epharihelaka nsu “Armaketo” ntoko ekhoco enahaala otolosa ichu soothene naari epahu ya maphacuwelo? Moohiyana, yeeyo Piipiliya onaloceiye sa Armaketo ennavolowela michaka saphaama sinakumiherya ohakalala! (Wup. 1:3) Ekhoco ya Armaketo henahaala waatolosa achu, nyenya waavuluxa! Mmukhalelo taani?

2 Piipiliya onathariha wi ekhoco ya Armaketo enahaala waavulusa achu ni omaliha olamulelo wa achu. Ekhoco eyo enahaala waavuluxa achu ni waatoloxa achu aweera ichu soonanara nyenya waahiya achu aweera sawookololowa. Nave enahaala waavuluxa achu moorweela wa okhapelela elapo wi ehitolosiwe. (Wup. 11:18) Wi enikhaviherye wiiwexexa nihusiheryo nenla mookwakwaleya, hankooni nthokororye makoho masese: Tiheeni Armaketo? Ichu taani sinahaala weereya ehaakumve ekhoco ya Armaketo? Muni nwerye hai ovuluwa mu ekhoco ya Armaketo? Nni ntitelele hai okhala oororomeleya vaavaa makuchuwelo anaacamelaaya?

ARMAKETO TIHEENI?

3. (1) Nsu Armaketo nnataphulela heeni? (2) Mwawiiwanana ni Wupulula 16:14, 16, ntakhara heeni nnalocaahu wi Armaketo tahi nipuro nawooneya?

3 Mwaalakhanye Wupulula 16:14, 16. Nsu ‘Armaketo’ nnaphwanyeya ekwaha emoha Mpiipiliya, nave nnarwa mu masu a Ehepiri anataphulela “[Mwaako] Mekito.” (Wup. 16:16) Mekito yaari epooma mu Isarayeli akhalai. (Yos. 17:11) Nyenya Armaketo hanathoonyerya nipuro vyakala nawooneya veelaponi. Mwevelevelo, onaahiwa mukhalelo yoowo onahaala oweeriha “mamwene a elapo yoothene” wi ethukumane moovanyihana ni Yehova. (Wup. 16:14) Nyenya mmwaha yoola, nnahaala opharihela nsu ‘Armaketo’ wi nthoonye ekhoco yeeyo mwawaakuveya enahaala weeriha othukumanyiwa wa mamwene a elapo. Nnasuwela hai Armaketo nnaahiwa nipuro noosiphela? Yoopacerya, hiwaavo mwaako wawooneya wo Mekito. Yanawiili, muceche wo Mekito ti wooyeva wi waathukumanye “mamwene a elapo yoothene” ni akhoco vamoha ni akapuchi aya .Yaneeraru, ntoko nnahaalaahu woona mu mwaha ola, ekhoco ya Armaketo enahaala opacerya vaavaa “mamwene” a elapo ya vathi eneeraaya yaahiphele achu a Muluku, yaawo anaphwanyeya mu elapo yoothene.

4. Ntakhara heeni Muluku oniiwananiheiye ekhoco etokotoko yookuchula ni Mekito?

4 Ntakhara heeni Yehova oniiwananiheiye ekhoco etokotoko yookuchula ni Mekito? Mekito ni museresere wa Mukoti Jezreel naari nipuro na owaniha otokweene. Mu ekwaha emoha, Yehova aahaakhaviherya achu awe ovootha. Ntoko yootakiherya, “waacamela muhice Mekito,” Yehova aahimukhaviherya Muisarayeli, Mulipa oothoriha Paraki, waavootha akhoco o Kanani yaawo yaahooleliwa ni nakhoco nsina nawe Sisera. Paraki ni mulipa a miririmu Tepora yaahimuthamalela Yehova ntakhara ovootha waya. Awo yaahiipa ncipo: “Itheneeri saanawana seeceecaka wiirimu saawana ni Siisera. Amwiicani yaawooriwa ni orweela wa muhice Kishoni.”—Amut. 5:19-21.

5. Mmukhalelo taani woochuneyaxa ekhoco ya Armaketo enahiyanaaya ni ekhoco Paraki aawaninheiye?

5 Paraki ni Tepora yaakuchunle ncipo naya ni masu: “Apwiya amwiicani anyu oothene etoloshiwe hiihaa, nto yaawo anookhwelaani ekhaleke ntoko nsuwa nnoopa nikuru!” (Amut. 5:31) Variyari va ekhoco ya Armaketo, amwiicani a Muluku anahaala otoloxiwa, vaavaa yaale anamusivela Muluku eneeraaya evulusiwe. Nyenya wookhalavo ohiyana woochuneyaxa variyari va ikhoco seiha piili. Variyari va ekhoco ya Armaketo, achu a Muluku heni ewanihe. Awo hanahaala wiirehererya ntakhara owana ekhoco! ‘Wiichaala ni olipa’ waya onahaala okhala mu Yehova ni akhoco awe awirimu.—Isa. 30:15; Wup. 19:11-15.

6. Yehova oni aatoloxe hai amwiicani awe mu Armaketo?

6 Muluku oni aatoloxe hai amwiicani awe mu Armaketo? Owo onahaala opharihela mikhalelo sawaaca. Ntoko yootakiherya, owo onanwerya opharihela ocikinyeya wa elapo, maralala naari overunya wa etari. (Yobi 38:22, 23; Ezek. 38:19-22) Owo onanweeriha amwiicani owanaka yaawoyaawo. (2 Math. 20:17, 22, 23) Nave onanwerya waapharihela ankeelo awe wi ewiiphe amwiicani awe. (Isa. 37:36) Moohipwacha mukhalelo Muluku onahaaleiye opharihela, yene onahaala ovootha moomalela. Amwiicani awe oothene anahaala otoloxiwa. Nave awookololowa oothene anahaala ovuluxiwa.—Masi. 3:25, 26.

ICHU TAANI SINAHAALA WEEREYA EHAAKUMVE EKHOCO YA ARMAKETO

7-8. (1) Mwawiiwanana ni 1 Tesalónika 5:1-6, olaleya taani alamuleli a elapo anahaalaaya opaka? (2) Ntakhara heeni olaleya iwo onahaala okhala wootha wawoopiha?

7 Okhuwela ntakhara ‘murecele, [ni] wiichaala’ onahaala weereya nihaakumve “nihiku na Apwiya [Yehova].” (Mwaalakhanye 1 Tesalónika 5:1-6.) Mu 1 Tesalónika 5:2, “nihiku na Apwiya [Yehova]” anaahiwa ‘makacamiho matokotoko.’ (Wup. 7:14) Nni nsuwele hai wi makacamiho matokotoko anahaalaaya opacerya? Piipiliya onnanleela wi onahaala okhalavo olaleya otokweene. Olaleya iwo onahaala okhala eneneeryo yawi makacamiho matokotoko anahaala opacerya.

8 Owo onahaala okhala olaleya yoowo waaloheryiwa wa ‘murecele, [ni] wiichaala.’ Ntakhara heeni alamuleli a elapo anahaalaaya oloca yeela? Apwanne ahooleli a malapelo anahaala opaka makupa mu olaleya iwo? Akhweya. Naamwiihiiha, noosuwela wi vaavaa alamuleli eelapo eneeraaya elaleye ‘murecele [ni] wiichaala,’ eyo enahaala okhala yawootha enahaala orweela wa masololo. Nyenya yawootha eyo enahaala okhala yawoopiha nthowa nawi enahaala waaruuhela achu moonelo wa wiichaala, elukuluku yeeyo makacamiho matokotoko eneeraaya epacerya moohilekela. Aai, “mootutusha anamutoloshiwa; ntoko masooso a muthiyana onahaawela oyara.” Tiheeni enahaala weereya ni alapeli oororomeleya a Yehova? Awo anamukhala ootikhiniheya mu orwa wootutuxa wa nihiku na Yehova, nyenya eni eneera eri ooreheryeya ntakhara yeeyo.

9. Mmukhalelo taani Muluku onahaaleiye otoloxa elapo ya Satana?

9 Yehova hani atoloxe elapo yoothene ya Satana ntoko eerenleiye mmahiku a Nowa. Moohiyana, owo onahaala otoloxa mmikhalelo miili. Yoopacerya, onahaala omutoloxa Papulu Mutokotoko, eyo ti wi, malapelo oothene atheru. Voocharela, mu Armaketo, owo onahaala otoloxa makupa oohalela a elapo ya Satana, ophitaanyerya marehereryo a epoliitika, akhoco ni mareheryo a nakoso. Vano hankooni nthokororye vakhiviru khiviru nikupa ti nikupa na saweereya seiha soochuneya.

10. Mwawiiwanana ni Wupulula 17:1, 6, ni 18:24, ntakhara heeni Yehova onahaala omutoloxa Papulu Mutokotoko?

10 “Othorihiwa wawe namararuwe mutokweene.” (Mwaalakhanye Wupulula 17:1, 6; 18:24.) Papulu Mutokotoko onnaruuha munyemu mutokweene ntakhara nsina na Muluku. Owo onnahusiha sawootha vooloca sa Muluku. Owo onnapaka mararuwo mmakupa oomunepani moorweela wa opaka onthamwene ni alamuleli eelapo. Malapelo atheru annaakhinyererya achu aya ni owiiyerya ikhorowa saya. Nave owo onnayeeha nikhami, ophiyerya tho nikhami na alapeli a Muluku. (Wup. 19:2) Mmukhalelo taani Yehova onahaaleiye omutoloxa Papulu Mutokotoko?

11. “Mwaashinama oophilivila” tiheeni, nave Muluku oni ampharihele hai wi amutoloxe Papulu Mutokotoko?

11 Yehova onahaala omutoloxa “namararuwe mutokweene” moorweela wa “manyaka khumi” ari va “mwaashinama oophilivila.” Mwaaxinama yoola oophilivila oneemelela marehereryo a Maloko Awiiwanana. Manyaka khumi aneemelela owerya wa epoliitika yeeyo enakhaviherya marehereryo yaala. Mu elukuluku yoophwanelela ya Muluku, onahaala opharihela owerya wa marehereryo a epoliitika yaala wi emuhiphele Papulu Mutokotoko. Awo “anammutatusha okhala milepe emuhiye ari epwitikiri ene” moorweela wa okusa muhakhu awe ni wooniherya vanlakani vene soocheka sawe soothene opankeiye. (Wup. 17:3, 16) Otoloxiwa iwo onahaala okhala wawaakuveya, onahaala wooneya ntoko wi weeren’ye mu nihiku nimoha, enahaala okhala yootutusa wa yaale yaakhavihenrye malapelo atheru. Opwaha soothene, Papulu Mutokotoko onniirumiha alocaka: “Kikilaanthe ntoko mwaara a mwene; nkiri naamukhwele nave nkinawehererya tho wunla.”—Wup. 18:7, 8.

12. Tiheeni Yehova ohinahaaleiye weemererya wi maloko eelapo epake, nave ntakhara heeni?

12 Muluku heemererya wi maloko eelapo yaatoloxe achu awe. Awo mwawiirumiha annacicimiha nsina nawe, nave anniiwelela olopola wawe ntakhara okhuma mu Papulu Mutokotoko. (Saw. 15:16, 17; Wup. 18:4) Awo annalapa mwakuru wi yaakhaviherye akina okhuma mwemmo. Mwawiihiiha alapeli a Yehova hanahaala ‘wuuka ipahu sawe.’ Naamwiihiiha, nroromelo naya nnahaala weehiwa.

Moohipwacha mpuro aryaayawo veelaponi yavathi, achu a Muluku anahaala omuroromela Muluku vaavaa anahaalaaya ohipheliwa (Moone eparakrafo 13) *

13. (1) Koki taani? (2) Mwawiiwanana ni Ezekiyeli 38:2, 8, 9, Koki ani atannye hai ekhoco ya Armaketo?

13 Ohiphela wa Koki. (Mwaalakhanye Ezekiyeli 38:2, 8, 9.) Emanle otoloxiwa marehereryo oothene a malapelo atheru, pahiru anahaala okhalavo malapelo mamoha veelaponi yavathi. Pahiru akapuro a Yehova tanahaala ohala. Mweeparipari, Satana onahaala osarasareya. Owo onahaala wooniherya osarasareya wawe apharihelaka owoka wa masololo—“minepa . . . soonanara” seiho sinahaala ovuwiha sawootha wa maloko eelapo wi yaahiphele alapeli a Yehova. (Wup. 16:13, 14) Nikhuuru nenla na maloko nniichaniwa “elapo ya oMakoki.” Vaavaa maloko eelapo anahaalaaya waahiphela achu a Yehova, ekhoco ya Armaketo enahaala opacerya.—Wup. 16:16.

14. Tiheeni Koki onahaaleiye osuwela?

14 Koki onahaala ororomela ‘ikuru saachu,’ eyo tiwi, akhoco awe oowerya. (2 Math. 32:8) Nyenya hiyo nnahaala omuroromela Yehova Muluku ahu—yeeyo enahaala wooniwa ntoko olosowa vamiithoni va maloko eelapo. Ntakhara heeni? Nthowa nawi Papulu Mutokotoko aari oowerya, nyenya amuluku awe heni emvuluxe wa “mwaashinama” orino “manyaka khumi”! (Wup. 17:16) Mwawiihiiha, maloko eelapo anahaala wuupuwela wi anahaala onitoloxa mookhweya. ‘Ntoko neeku nihuruwenle elapo’ Koki onahaala waahiphela achu a Yehova. (Ezek. 38:16) Nyenya Koki onahaala osuwela wi ohuuwela mmulapani ni eculi. Hiihaa ntoko Farawo mu eniya Yoophilivila, Koki onahaala osuwela wi onawana ni Yehova.—Muk. 14:1-4; Ezek. 38:3, 4, 18, 21-23.

15. Tiheeni Yesu onahaaleiye opaka mu ekhoco ya Armaketo?

15 Kristu ni akhoco awe awirimu onahaala owaakiha achu a Muluku ni omutoloxa Koki moomalela. (Wup. 19:11, 14, 15) Nyenya hanka vooloca sa mwiicani mutokotoko a Yehova, Satana, yoowo omwaramwanxe sawootha seiyo saakerinhe achu mu Armaketo? Yesu onahaala ommaka yene ni masololo awe nave arihele mmukotini wawiixa, mwemmo anahaalaaya omaliha iyaakha masanaru khumi.—Wup. 20:1-3.

MUNI NWERYE HAI OVULUWA MU EKHOCO YA ARMAKETO?

16. (1) Mmukhalelo taani nnooniheryaahu wi ‘noomusuwela Muluku’? (2) Tiheeni enahaala weereya ni achu amusuwenle Yehova mu ekhoco ya Armaketo?

16 Moohiphwacha waakhanle wi nri mu eparipari mu iyaakha sincipale naari hooye, wi nivuluxiwe mu Armaketo, nnaphwanela ‘omusuwela Muluku’ ni wiiwelela “michaka yaphaama ya Pwiyaahu Yesu.” (2 Tes. 1:7-9) Hiyo ‘ninnamusuwela Muluku’ vaavaa nnahuseryaahu yeeyo onasiveleiye, yeeyo enamunanara, ni malamulo awe. Hiyo ninnooniherya tho omusuwela yene vaavaa nnamusivelaahu, omwiiwelela ni omulapela yoowo pahiru. (1 Yoh. 2:3-5; 5:3) Vaavaa nnooniheryaahu wi noomusuwela Muluku, ninnakhalano ekari ya ‘osuweliwa ni yoowo,’ yeeyo enahaala oneeriha ovuluwa mu Armaketo. (1 Kor. 8:3) Mwawiihai? Nthowa na ‘osuweliwa ti Muluku’ enanwerya otaphulela okhalano weemererya wawe.

17. Enataphulela eheeni wiiwelela “Michaka yaphaama ya Pwiyaahu Yesu”?

17 “Michaka yaphaama ya Pwiyaahu Yesu” inaphitaanyerya iparipari soothene seiyo Yesu ohusinheiye seiho inaphwanyeya Mmasu a Muluku. Ninniiwelela Michaka saphaama vaavaa nnapharihelaahu mu okumi ahu. Wiiwelela iwo onavolowela otitelela ohela Omwene mu nipuro nopacerya, okhala mwawiiwanana ni malamulo a wookololowa a Muluku, ni olokoha Omwene wa Muluku. (Mat. 6:33; 24:14) Eyotho enavolowela waavaha nikhaviheryo anna oothanliwa a Kristu, vaavaa anapharaaya muteko aya mutokweene.—Mat. 25:31-40.

18. Asinna a Kristu oothanliwa eni ewerye hai okookiherya oreera murima yoowo ooniheryiwaaya?

18 Alapeli a Muluku oothanliwa ni munepa waweela moohilekela anahaala waavaha phatamari ale a “ipucepuche ikina.” (Yoh. 10:16) Mwawiihai? Ehaakumve ekhoco ya Armaketo, oothene a 144,000 anahaala oviihiwa mookhwani wi eye wirimu ntoko minepa soohikhwa. Awo anahaala opaka makupa a akhoco awirimu yaawo anahaala omutoloxa Koki ni okhapelela “mucici muncipale” wa achu a Yehova. (Wup. 2:26, 27; 7:9, 10) Chiryene, mucici muncipale onahaala okhala woohakalalasa waakhaviherya akapuro oothanliwa a Yehova eri ene veelaponi yavathi!

NNI NTITELELE HAI OKHALA OOROROMELEYA VAAVA MAKUCHUWELO ANAACAMELAAYA?

19-20. Moohipwacha makacamiho ahu, nni ntitelele hai okhala oororomeleya vaavaa Armaketo onaacameleiye?

19 Variyari va mahiku yaala ookacamiha ookuchula, achu ancipale a Yehova annahoolela saweeha. Naamwiihiiha, nnanwerya ovilela nuuhakalala. (Tiy. 1:2-4) Echu emoha enahaala onikhaviherya ori otitelela ovekela. (Luka 21:36) Hannaphwanela pahiru ovekela nyenyatho nnaphwanela ohuserya Masu a Muluku nihiku ti nihiku ni wuupuwelela yaawo, ophitaanyerya sooloherya seiho sinahaala weereya moohilekela. (Sal. 77:12) Opaka yeela, ni opaka makupa mmuteko woolaleerya, enahaala olipiha nroromelo ni ewehereryo ahu!

20 Muupuwele ohakalala munahaalaanyu okhalano elukuluku Papulu Mutokotoko oneereiye atoloxiwe ni vaavaa ekhoco ya Armaketo eneeraaya emale! Navetho, haya muupuwele ohakalala muneeraanyu mukhaleno vaavaa muchu ti muchu oneereiye acicimiheke nsina na Muluku ni ophwanelela wawe olamulela! (Ezek. 38:23) Chiryene, Armaketo muchaka waphaama wa yaale amusuwenle Muluku, anamwiiwelela mwanawe, nave anavilela ophiyerya omakuchuwelo.—Mat. 24:13.

NCIPO 143 Ntitelele Owehererya

^ par. 5 Achu a Yehova annanweherya Armaketo mu elukuluku yincipale.  Mmwaha ola, nnahaala othokororya tiheeni Armaketo, ichu taani sinahaala weereya ehaakumve ekhoco ya Armaketo, ni mukhalelo nneeraahu ntitelele okhala ororomeleya vaavaa makuchuwelo anaacamelaaya?

^ par. 71 ERUKU VA EPAAXINA: Saweereya itokweene sinahaala weereya moorukurerya mwahu. Nnaphwanela (1) olaleerya ophiyerya nnaweryelaahuvo, (2) oyano vahoolo marehereryo a yoohuserya ahu, ni (3) otitelela ororomela okhapelela wa Muluku.

^ par. 85 ERUKU VA EPAAXINA: Nikhuuru na mapilisa ninniirehererya wi nivolowe mu empa ya amusi ari Akristu yaawo anaroromela wi Yesu ni ankeelo awe annasuwela yeeyo eneereya.