Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

MWAHA WOOHUSERYA 29

“Vaavaa Kinaceecheyaaka, Kinalipaaka”

“Vaavaa Kinaceecheyaaka, Kinalipaaka”

“Wanthowa na Kristu, kinnahakalalela mu oceecheya, mu oruwaniwa, mu othoiwa, mu ohocahociwa, mu ohooshiwa.”—2 KOR. 12:10.

NCIPO 38 Muluku Onamoolipihaani

YEEYO NNAHAALAAHU OHUSERYA *

1. Tiheeni murummwa Paulo aasuwenleiye?

MURUMMWA Paulo aanasuwela wi mu ilukuluku ikina aanakhala ooceecheya. Paulo aaheemererya wi mwiili awe ‘waanuuca,’ wi aanawaniha achunaka opaka yeeyo yaari yawookololowa, nave wi mu ilukuluku ikina Yehova haakhula mavekelo awe hiiha ntoko aawehereryeiye. (2 Kor. 4:16; 12:7-9; Aro. 7:21-23) Paulo aahisuwela tho wi amwiicani awe yaamoona owo ntoko muchu ooceecheya. * Nyenya Paulo heemerenrye wi moonelo woohiphwanelela wa akina naari oceecheya wawe omweerihe wiisoona okhala muchu oohiphwanelela.—2 Kor. 10:10-12, 17, 18.

2. Mwawiiwanana ni 2 Korinto 12:9, 10, echu taani yoochuneya Paulo aahusenryeiye?

2 Paulo aahihuserya echu emoha—wi muchu onanwerya okhala akuru naamwi iisoonaka okhala ooceecheya. (Mwaalakhanye 2 Korinto 12:9, 10.) Yehova aahimuleela Paulo wi ikuru Sawe “sinnakhwaanihereya mwa oceecheya,” eyo enataphulela wi Yehova aahaala omvaha Paulo ikuru seiho aachuneiye. Voopacerya, hankooni noone ntakhara heeni hannaphwanela okhala oonyeenyeya vaavaa amwiicani ahu ananruwanaaya.

“KINNAHAKALALELA . . . MU ORUWANIWA”

3. Ntakhara heeni ninnaphwanela ohakalalela oruwaniwa?

3 Haavo mmoha a hiyo onamusivela oruwaniwa. Naamwi hiiha, wakhala wi amwiicani ahu annaniruwana nave nikhala awuukhuwa, nnamukhala ooceecheya. (Masi. 24:10) Vano nnaphwanela woonaka hai oruwana wa amwiicani? Moolikana ni Paulo, nnanwerya ‘ohakalalela . . . mu oruwaniwa.’ (2 Kor. 12:10) Ntakhara heeni? Nthowa nawi oruwaniwa ni amwiicani eneneeryo yawi na oohuserya eeparipari a Yesu. (1 Ped. 4:14) Yesu aahiloca wi oomuchara awe yaahaala wiikariwaka. (Yoh. 15:18-20) Ela yaaheereya ni Akristu a nsana noopacerya. Mu elukuluku yeele achu yaale yaavoloweliwe ni sookhovelela sa Akriki, yaawoona Akristu ntoko achu yahaarino mavyakelo ni ooceecheya. Nave variyari va Ayuta, Akristu yooniwa okhala “anammawaani ni oohihuserya,” hiiha ntoko murummwa Petru ni Yohani. (Saw. 4:13) Akristu yooniwa ntoko ooceecheya, awo hiyaavolowela miyaha sa epoliitika naari sa ekhoco, nave hiyaacicimihiwa.

4. Tiheeni Akristu oopacerya yeenraaya vaavaa achu yaalocelaaya ichu soonanara?

4 Apwanne Akristu ale oopacerya, yaaheemererya wi moonelo woohiphwanelela wa amwiicani aya waamaalihe? Hooye. Ntoko yootakiherya, murummwa Petru ni Yohani yoona okhala ncicimiho wiikariwa nthowa na omuchara Yesu ni waahusiha akina vooloca sa yoowo. (Saw. 4:18-21; 5:27-29, 40-42) Oohuserya hiyaarino nthowa na wuuliwa muru. Mweeparipari, Akristu yaala awiiyeviha a nsana noopacerya yaahipaka ichu sincipale saphaama opwaha echu vyakala amwiicani aya yaapankaaya. Ntoko yootakiherya, aliivuru ooveereliwa arempwale ni akina a Akristu yaala, annatitelela ovaha nikhaviheryo ni ewehereryo wa amilyawu a achu. Nave omwene yoowo yaalaleyaaya, onnalamulela wirimu nave voohilekela onahaala olamulela wa achu oothene. (Mat. 24:14) Nyenya olamulelo woowerya wo Roma yoowo waawiikara Akristu woopwata mu iyaakha sincipale muculi, nyenya oohuserya yaale oororomeleya, mamwene wirimu. Nyenya amwiicani aya aakhwa, nave wakhala wi awo aaviihiwa, anahaala olamuleliwaka ni Omwene yoowo waalaleiwa ni Akristu yaawo yaawiicaaya.—Wup. 5:10.

5. Mwawiiwanana ni Yohani 15:19, ntakhara heeni achu a Yehova anooniwaaya ntoko achu oohiphwanelela?

5 Olelo achu akina annawiica Anamoona a Yehova nave annaniphuca nthowa nawi ananoona okhala achu ahirino mavyakelo ni ooceecheya. Ntakhara heeni? Nthowa nawi hanneemererya muupuwelo wa achu yaawo anirukurenrye. Ninneererya okhala achu awiiyeviha, oomaala, ni awiiwelela. Mmakupa makina, achu olelo anaacicimiha yaale ari awiirumiha, ni oomwaryeya. Mwawaaceererya, hinniivoliiherya mu epoliitika, nave hinniivoliiherya mu nikhuuru nakhoco na elapo vyakala. Naachu oohiyana ni achu a mweelaponi olelo, mwa yeeyo awo anuupuwela wi naachu oohiphwanelela.—Mwaalakhanye Yohani 15:19; Aro. 12:2.

6. Tiheeni Yehova onaweryeiye waakhwaniherya ni achu awe?

6 Naamwi achu a mweelaponi enoonaka ntoko achu ooceecheya, Yehova onnanipharihela wi apake ichu itokotoko. Owo onnaakhwaniherya mukipici mutokweene wa olaleerya yoowo oneeriwa veelaponi yoothene. Alapeli a Yehova olelo annataphulela ni okawa irevista sincipale veelaponi yavathi, nave awo annampharihela Piipiliya wi yaakhaviherye amilyawu a achu otoroka ikumi saya. Mathamalelo oothene ntakhara miteko sootikhiniha saakhwaniheryiwe anaya wa Yehova, yoowo onapharihela nikhuuru naachu nenlo nnooniwa ntoko nooceecheya wi apake miteko seiya sakuru. Vano hanka vooloca sa muchu ti muchu a hiyo? Apwanne Yehova onanwerya onikhaviherya okhala akuru? Waakhanle wi ti hiiha, tiheeni nnaphwanelaahu weera wi naakhele nikhaviheryo nenla? Vano hankooni nthokororye ichu raru seiho nnaphwanelaahu ohuserya orweela wa yootakiherya etikitheryiwe ni murummwa Paulo.

MUHIROROMELE IKURU SANYU

7. Echu taani nnahuseryaahu orweela wa yootakiherya ya Paulo?

7 Echu emoha nnaphwanelaahu ohuserya orweela wa yootakiherya ya Paulo, ti ela: Nihiroromele ikuru sahu naari mavyakelo ahu vaavaa nnamurumeelaahu Yehova. Mmoonelo wa achu, Paulo aahikhalano mathowa a wiirumiha naari wiiroromela mukhateiye. Owo unnunwe o Tarsi, epooma etokweene yo Roma. Tarsi yaari epooma ya isikola sa vasulu ni soovuwa. Paulo aari muchu oohuserya—owo aahusihiwe ni muhooleli oovuwa a Ayuta a mmahiku awe, iichaniwa Kamaliyeli. (Saw. 5:34; 22:3) Nave mu elukuluku ekina Paulo aahikhala muchu oochuneyaxa variyari va Ayuta akhwaawe. Owo ooloca: “Kaari awaapwaha akhwaaka ancipale a eYuuta kaaphwanaphwanaakano wunnuwa.” (Gal. 1:13, 14; Saw. 26:4) Nyenya Paulo hiiroromela mukhateiye.

Ichu seiho sooneya ntoko sasisapo Paulo oona ntoko ichu sa “va’chúrwani” aalikanyihaka ni ekari ya omuchara Kristu (Moone eparakrafo 8) *

8. Mwawiiwanana ni Filipi 3:8, mmukhalelo taani Paulo ooneiye ichu sa elapo, nave ntakhara heeni aanahakalala “mu oceecheya”?

8 Paulo aari oohakalala ohiya muculi ichu soothene sahaala omweeriha okhala oowerya a mweelaponi. Mweeparipari, oona ichu seiye achu anoonaaya okhala sa mphurelo, ntoko ichu sa “va’chúrwani.” (Mwaalakhanye Filipi 3:8, NN.) Paulo aahihoolela makacamiho mancipale nthowa na okhala oomuchara a Kristu. Owo aahiiciwa ni achu a nloko nawe. (Saw. 23:12-14) Nave owo aahimaniwa ni owaleliwa mukalaposo ni anamurala akhwaawe, Aroma. (Saw. 16:19-24, 37) Mwawaaceererya, Paulo aahoona wiicela nthowa na osuwela okotakota wawe. (Aro. 7:21-25) Owo haahin’ye okhala oomuchara a Kristu nthowa nawi akina yaanamwaakaaha naari nthowa na okhala awuukhuwa, moohiyana owo aanakhalano ohakalala “mu oceecheya.” Ntakhara heeni? Nthowa nawi, vaavaa Paulo aakhaleiye ooceecheya aanawerya woona ikuru sa Muluku mu okumi awe.—2 Kor. 4:7; 12:10.

9. Mmukhalelo taani nnaphwanelaahu woonaka ichu seiho sinooniwa okhala sa mphurelo?

9 Wakhala wi ninnachuna waakhela ikuru inarweela wa Yehova, hannaphwanela wuupuwela wi ikuru soomwiilini, mahusiheryo, sookhovelela, naari muhakhu ineerihe okhala achu oochuneyaxa. Ichu seiha hasinaneeriha okhala achu oochuneya wa Yehova. Mweeparipari, achu ancipale a Muluku tahi “amiruku, ntoko mwa mwiili; a vakhaani yaari oowerya; a vakhaani yaari oosuwanyeya.” Mwawiihiiha, Yehova aathanlile ichu “sooceecheya sa veelaponi yavathi.” (1 Kor. 1:26, 27) Mwawiihiiha, ichu seiho sinooniwa okhala sa mphurelo muhooneke ntoko sookwaculiha vaavaa munamurumeelaanyu Yehova. Ohiya yeeyo, mooneke iho ntoko ekari ya woona ikuru sa Yehova ilapaka mwa nyuwo. Ntoko yootakiherya, wakhala wi munnuuliwa muru ni yaale aneererya oweerihaani okhwa minikwa soororomela sanyu, mvekele wa Yehova wi oovaheeni olipa murima vaavaa munaakihaanyu nroromelo nanyu. (Éfe. 6:19, 20) Wakhala wi munnawaniha wi nvilele ni ereca etokweene, mumveke Yehova ikuru munachunaanyu wi mutitele okhala ooweiwa mmuteko awe ophiyerya munaweryelaanyuvo. Ilukuluku soothene munoonaanyu nikhaviheryo na Yehova, nroromelo nanyu ninnannuwa nave nyuwaano tho munnalipiheya.

MUHUSERYE ORWEELA WA SOOTAKIHERYA SA MPIIPILIYANI

10. Ntakhara heeni nnaphwanelaahu ohuserya sootakiherya sa achu a Mpiipiliyani ntoko yaawo aromoliwe mu Ahebri 11:32-34?

10 Paulo aanahuserya Soorempwa mwawiiseela. Owo aahihuserya iparipari sincipale, nyenya aahihuseryatho orweela wa sootakiherya sa achu yaawo saweereya saya irempwe Mmasu a Muluku. Vaavaa aarepenleiye ekaarata Akristu yaawo yaari Ahepri, Paulo aahaaveka wi yuupuweleke vooloca sa sootakiherya itikitheryiwe ni alapeli a Yehova oororomeleya. (Mwaalakhanye Ahebri 11:32-34.) Mmuthokororye mmoha a alapeli yaala, Mwene Tavite. Owo aanahoolela waakaahiwa ohiya pahiru orweela wa amwiicani awe nyenya tho orweela wa yaale mu elukuluku ekina yaari asinthamwene awe. Vaavaa nnathokororyaahu yootakiherya ya Tavite, nnahaala wiiwexexa ti mwawiihai wuupuwelela yootakiherya awe waamukhavihenryaaya Paulo, ni mukhalelo nneeraahu nimutakiherye.

Tavite hoomve owana ni Koliyati naamwi aari mmiravo ni ooniwa okhala ooceecheya. Tavite aahimuroromela Yehova, nthowa nawi owo aanasuwela wi Yehova ahaala omvaha ikuru wi amvoothe Koliyati, nave eyo yaaheereya (Moone eparakrafo 11)

11. Ntakhara heeni Tavite ooniweiye ookhala ooceecheya? (Moone eruku ya ekaapa.)

11 Koliyati yoowo aari mukhoco awuupa aamoona Tavite ntoko muchu ooceecheya. Vaavaa Koliyati aamonneiye Tavite “anamunyemula.” Opwaha soothene, Koliyati aari muchu mutokotoko, ooreheryeya phaama, ni oovyakihiwa ntakhara ekhoco. Mmakupa makina, Tavite aari mmiravo ahaarino mavyakelo, yoowo ooniwa wi haari ooreheryeya wi awane. Nyenya Tavite yoowo ooniwa okhala ooceecheya aahikhala akuru. Owo aahiroromela ikuru sa Yehova, nave aahimvootha mwiicani awe.—1 Sam. 17:41-45, 50.

12. Nikacamiho taani nikina Tavite aavilenleiyeno?

12 Tavite aahihoolela nikacamiho nikina nenlo naahaala omweeriha okhala ooceecheya. Tavite aahimurumeela muchu yoowo Yehova aamuthanlileiye okhala mwene o Isarayeli, Sawuli. Woopaceryani Mwene Sawuli aanamucicimiha Tavite. Ohoolo waya, wiirumiha waahimweeriha Sawuli omukhalela nrima Tavite. Sawuli aahimukhaliha moonanara Tavite, ophiyerya wi aaneererya omwiipha.—1 Sam. 18:6-9, 29; 19:9-11.

13. Tavite aakhulenle hai vaavaa aakhalihiweiye moohookololowa ni Mwene Sawuli?

13 Moohipwacha okhalihiwa wawe moohookololowa ni Mwene Sawuli, Tavite aahititelela wooniherya ncicimiho wa mwene yoowo aathanliwe ni Yehova. (1 Sam. 24:6) Tavite haamunyemunle Yehova nthowa na ichu soonanara Sawuli aamweereleiye. Ohiya yeeyo, Tavite aahimuroromela Yehova wi amvahe ikuru seiho aachuneiye wi avilele ni yaweeha awe yoovila.—Sal. 18:1, masu oohulela.

14. Nikacamiho taani murummwa Paulo aahoolenleiye nenlo naalikana ni na Tavite?

14 Murummwa Paulo aahihoolela nikacamiho noolikana ni nenlo Tavite aahoolenleiye. Amwiicani a Paulo yaari ooweryaxa ompwaha yene. Ahooleli ancipale oovuwa a mmahiku awe yaanamwiica. Wiiliwiili, awo yaanammana ni omukeriha mukariposo. Moolikana ni Tavite, Paulo aahikhalihiwa moonanara ni achu yaawo yaaphwanela okhala asinthamwene awe. Ophiyerya wi achu akina a mmuloko Weekristu yaanamwaakaaha. (2 Kor. 12:11; Fil. 3:18) Nyenya Paulo aahaavootha oothene yaawo yaamwaakaaha. Mwawiihai? Owo aahititelela olaleerya, moohipwacha waakaahiwa. Owo aahititelela okhala ororomeleya wa anna ni arokora awe naamwi yaamuukhula. Nave opwaha soothene, owo aari ororomeleya wa Muluku ophiyerya omakuchuwelo wa ekumi awe. (2 Tim. 4:8) Owo aahivootha wiica otokotoko, ohiya ni ikuru sawe nyenya nthowa nawi aahimuroromela Yehova.

Mukhale ancicimiho ni oreera murima vaavaa muneereryaanyu ovaanela ni yaale anaakaaha soororomela sanyu Seekristu (Moone eparakrafo 15) *

15. Teevi eri yoolakelela ahu, nave nni niwerye hai waakhwaniherya?

15 Apwanne munnahoolela oruwaniwa naari wiikariwa ni asinthamwene anyu oosikola, asinthamwene oomutekoni, naari amusi anyu yaawo ahiri Anamoona? Apwanne munnakhalihiwa moonanara ni muchu a mmulokoni? Waakhanle wi tihiiha, muupuwele yootakiherya ya Tavite ni Paulo. Munanwerya otitelela ‘ovootha yoonanara ni yaphaama.’ (Aro. 12:21) Vaavaa achu ananaakaahaaya, hannawana ni yaawo ntoko Tavite aawanneiye ni Koliyati. Ohiya yeeyo, ninnavootha yoonanara moorweela wa weererya waakhaviherya ohuserya sa Yehova ni Piipiliya. Nyuwaano munanwerya waakhwaniherya yoolakelela yeela moorweela wa omuroromela Piipiliya wi mwaakhule makoho a achu, moorweela wa okhala a ncicimiho ni ooreera murima wa yaale anookhalihaani moonanara, ni orweela mwa oweerela saphaama oothene, ophitaanyerya amwiicani anyu.—Mat. 5:44; 1 Ped. 3:15-17.

MWEEMERERYE NIKHAVIHERYO NA AKINA

16-17. Tiheeni Paulo aahaacuwanleiye?

16 Murummwa Paulo ahaakumve okhala oohuserya a Kristu, owo aari mmiravo awiikhoma yoowo aawiikara oomuchara a Yesu. (Saw. 7:58; 1 Tim. 1:13) Yesu mwaneene aahimmaaliha Paulo, yoowo aasuweliwe ntoko Saulo, wi ahiye ohiphela muloko Weekristu. Yesu aahiloca ni Paulo orweela wirimu nave aahimuruuhela evaasi. Wi apacerye woona, Paulo aaphwanela waavya nikhaviheryo wa achu ene yaawo aawiikareiye. Mwawiiyeviha Paulo aaheemererya nikhaviheryo na oohuserya mmoha iichaniwa Hananiya yoowo aahunle miitho awe.—Saw. 9:3-9, 17, 18.

17 Ohoolo waya, Paulo aahikhala muchu aasuweliwe phaama mmuloko Weekristu, nyenya owo haacuwanle echu yeeyo Yesu aamuhusinheiye mu ephiro ya o Tamasko. Paulo aahititelela okhala awiiyeviha, nave aari ooreheryeya weemererya nikhaviheryo na anna ni arokora awe. Paulo aanasuwela wi awo yaari “nihakalaliho” wa yoowo.—Kol. 4:10, 11.

18. Ntakhara heeni ilukuluku ikina hinnachuna weemererya nikhaviheryo noorweela wa akina?

18 Tiheeni nnaphwanelaahu ohuserya orweela wa Paulo? Vaavaa naapacenryaahu othukumana ni achu a Yehova, akhweya naaneemererya nikhaviheryo noorweela wa akina, nsuwelaka wi naari anamwane omunepani nave wi saahikhalavo sincipale naachunaahu ohuserya. (1 Kor. 3:1, 2) Nyenya hanka vooloca sa hiihaano? Waakhanle wi noomurumeela Yehova mu iyaakha sincipale nave nikhalano saweereya sincipale, akhweya hinni nchune waakhela nikhaviheryo, xaxaxa wakhala wi muchu onanivaha nikhaviheryo hakhanle mu eparipari mu iyaakha sincipale. Mwawiihiiha, Yehova onaapharihela anna ni arokora ahu wi enilipihe. (Aro. 1:11, 12) Mwawiihiiha, wakhala wi ninnachuna waakhela nlipiho noorweela wa Yehova, nnaphwanela weemererya nikhaviheryo na anna ni arokora ahu.

19. Ntakhara heeni Paulo aahikhumelela phaama?

19 Paulo aahaakhwaniherya ichu ikina sootikhiniha amanle okhala Mukristu. Ntakhara heeni? Nthowa nawi aahihuserya wi okhumelela phaama honarweela mu ikuru sa muchu, mahusiheryo, okumi waphaama ni sookhovelela, nyenya mu wiiyeviha ni omuroromela Yehova. Oothene ahu nnanwerya omutakiherya Paulo (1) orweela mu omuroromela Yehova, (2) moorweela wa ohuserya sootakiherya sa Mpiipiliyani, nave (3) orweela mwa weemererya nikhaviheryo na Akristu akhwiihu. Voocharela, moohipwacha oceecheya nnahaalaahu okhalano, Yehova onamuneeriha okhala oowerya!

NCIPO 71 Hiyo na Anakhoco a Yehova!

^ par. 5 Mmwaha yoola, nnahaala othokororya yootakiherya ya murummwa Paulo. Nnahaala woona wi, wakhala wi naachu awiiyeviha, Yehova onamunivaha ikuru nnachunaahu wi nivilele ni ophuciwa ni ovootha oceecheya wahu.

^ par. 1 MASU ATHARIHIWE: Nnanwerya okhala ooceecheya ni mathowa oohiyanahiyana—ohiphaameya, ohaawa, wiiceliwa naari okhalano mahusiheryo avakhaani. Mwawaaceererya, amwiicani ahu ananwerya oniceecheiha orweela mwa oloca soohiphwanelela ntakhara hiyo naari onihiphela.

^ par. 57 ERUKU VA EPAAXINA: Vaavaa Paulo aayeiye olaleeryaka vooloca sa Kristu, aahiya oculi ichu soothene saapaka makupa a okumi awe ntoko Mfarisi. Iho inaphitaanyerya isikola seelapo ni aliivuru aya.

^ par. 61 ERUKU VA EPAAXINA: Asinthamwene oomutekoni anneererya omukhinyererya munna wi yakhale vamoha va efesta ya nihiku na oyariwa wa nthamwene aya oomutekoni.