Faigi nösi

Faigi ba gangolifa

WAÖ-WAÖ WAʼAURI

Oya Utema Howu-Howu Börö Me Oya Ufahaʼö Ndraʼo ba Duma-Duma si Sökhi

Oya Utema Howu-Howu Börö Me Oya Ufahaʼö Ndraʼo ba Duma-Duma si Sökhi

ME AWUYU-WUYU ndraʼo, abua sibai khögu wamalua halöwö fanuriaigö. Ba gafuriata, no hauga kali laʼandrö khögu ba wamalua halöwö si tebai ufalua moloʼö yaʼo. Hizaʼi, so ösa ndra talifusöda si tobali duma-duma khögu. Latolo ndraʼo enaʼö lö khögu faʼataʼu, irege tola urasoi howu-howu sahöli-höli dödö me tebeʼe khögu halöwö safönu inötö ba zi 58 fakhe faʼara. Omasido ututunö sanandrösa khöra.

Tumbu ndraʼo ba Quebec City, ba provinsi Quebec, sangogunaʼö li Prancis ba mbanua Kanada. Laʼomasiʼö ba laʼameʼegö tödö sibai ndraʼo ira satuagu sotöi Louis hegöi Zélia. Niha saila-aila bapagu, ba omasi sibai ia mombaso. Omasido sibai manura-nura ba terou sibai dödögu tobali wartawan.

Me 12 fakhe ndröfigu, so samösa nawö bapagu wohalöwö sotöi Rodolphe Soucy, möi ia ba nomoma ba no iʼohe nawönia. Yaʼira andre Samaduhuʼö Yehowa. Lö aboto sibai ba dödögu sanandrösa khö ndra Samaduhuʼö Yehowa, ba lö göi adöni dödögu ba agama daʼö. Hizaʼi, ahöli-höli dödögu börö me si fao faʼasökhi dödö, tefaudu wameʼera fanema li ba wanofu-nofu nibeʼema, ba laʼogunaʼö Zura Niʼamoniʼö. Ahöli-höli göi dödö bapagu faoma mamagu, irege fao dödöma ba wamörögö famahaʼö ba Zura Niʼamoniʼö.

Me luo daʼö, sekola ndraʼo ba sekola Katolik. Itaria, ututunö khö ndra awögu ba kelas hadia zi no ufahaʼö ndraʼo khö ndra Samaduhuʼö Yehowa. Ba gafuriata, laʼila nifaluagu andre ira guruma nifotöi pastor. So samösa ba gotaluara zamöbögö khögu si lö duhu föna ndra awögu ba kelas, iwaʼö wa yaʼodo niha samadaö. Hizaʼi, lö iʼogunaʼö Zura Niʼamoniʼö ba wangoromaʼö wa fasala niwaʼögu. Hewaʼae na möi faʼataʼugu zalua andrö, sindruhunia so mbua nitemagu. Awena aboto ba dödögu wa lö tefaudu ba Zura Niʼamoniʼö wamahaʼö agama si so ba zekolagu. Uʼila wa moguna uheta ndraʼo moroi ba daʼö. Börö me latehegö khögu ira satuagu, andrö wa findra ndraʼo moroi ba zekola daʼö.

UFOREGE ENAʼÖ SO KHÖGU WAʼATEROU DÖDÖ BA WANURIAIGÖ

Lö uböhöli wamahaʼö yaʼo ba Zura Niʼamoniʼö, hizaʼi ara tedou ndraʼo ba wamati börö me ataʼudo manuriaigö ba nomo-omo. Me luo daʼö, ebua sibai kuaso Gereja Katolik, lasaisi sibai halöwö fanuriaigö. So samösa zondröniaʼö politik ba Quebec sotöi Maurice Duplessis, ba fahuwu sibai ia ba Gereja. Daʼö mbörö wa asese laʼoʼaya ba lafakao ndra Samaduhuʼö, börö me ituhini niha sato Duplessis ba wamalua daʼö. Andrö wa moguna sibai waʼabarani khö ndra Samaduhuʼö ba wamalua halöwö fanuriaigö.

Talifusöda John Rae, lulusan ba Sekolah Gilead kelas si siwa, zanolo yaʼo ba wangasiwai faʼataʼugu. Yaʼia andre, samösa niha si no aro ba wamati. No ihaogö-haogö manö, so khönia wangide-ngideʼö, ba fahuwu ia ba niha. Lö asese iʼanemaiʼö iʼamenesi ndraʼo na so nifaluagu, hizaʼi oya ufahaʼö ndraʼo ba duma-dumania. Lö onekhe sibai fahuhuo John ba li Prancis, andrö wa asese fao ndraʼodo khönia ba wanuriaigö hegöi ba wanolo yaʼia. Börö me asese fariawö ndraʼo khö John, ba gafuriata uhalö gangetula enaʼö tobalido Samaduhuʼö Yehowa. Tebayagö ndraʼo idanö me 26 mbaŵa si Lima 1951, fulu fakhe me no aefa falukha ndraʼo khö ndra Samaduhuʼö Yehowa.

Duma-duma moroi khö John Rae (A) si tobali fanologu (B) wangasiwai faʼataʼugu na möi manuriaigö ba nomo-omo

Ba mbanua niha Keriso side-ide si so ba Quebec City, ato ndra talifusöda zi tobali perintis. Börö me uʼila duma-dumara, ulau göi merintis. Me luo daʼö, lö maʼogunaʼö publikasi na möi ndraʼaga manuriaigö ba nomo-omo. Ha Sura Niʼamoniʼö niʼogunaʼöma. Börö daʼö, moguna maforege enaʼö onekhe ndraʼaga ba wangogunaʼö Sura Niʼamoniʼö. Andrö, uforege ba wotöngöni ayati si so ba Zura Niʼamoniʼö enaʼö tola uʼogunaʼö daʼö ba wangombakha sindruhu. Hizaʼi, ato niha si lö omasi mombaso Sura Niʼamoniʼö, na Sura Niʼamoniʼö andrö lö mufaduhuʼö ia ba Gereja Katolik.

Me döfi 1952, mangowalu ndraʼo khö Simone Patry, samösa dalifusöda ira alawe si lö faröi si toröi ba mbanua Quebec City. Findra ndraʼaga ba Montreal. Döfi aefa daʼö, tumbu nonoma alawe sotöi Lise. Hewaʼae na no ubato merintis lö ara fatua lö mangowalu ndraʼaga, yaʼo hegöi Simone maforege ba woʼöna-önaiʼö faʼaurima enaʼö oya zi tola mafalua ba mbanua niha Keriso si no tobali ösi nomoma.

Fulu fakhe me no aefa ubato merintis, ifuli zui tumbu ba wangera-ngeragu tobali perintis. Me döfi 1962, fao ndraʼo ba Sekolah Pelayanan Kerajaan khö ndra satua sokubaloi ba Mbetieli Kanada ba zi sara waŵa faʼara. Me luo daʼö, sambua bateʼe ndraʼo khö dalifusöda sotöi Camille Ouellette. Faʼaterou Camille ba wanuriaigö zameʼe khögu faʼamohiʼa dödö, mendrua manö me uʼila wa so khönia ndraono. Me luo daʼö, arakhagö lö hadöi ndra talifusöda si no mangokhögö iraono zangai halöwö tobali perintis. Hizaʼi iforege sibai Camille ba wamalua daʼö. Ifarou dödögu Camille enaʼö uʼangeragö hadia zalua khögu. Ba zi hauga waŵa, faduhu dödögu wa tola ifuli merintis ndraʼo. So ösa niha sangumaʼö wa ambö tefaudu gangetula nihalögu, hizaʼi hasambalö ulau merintis. Faduhu dödögu wa hasambalö ifahowuʼö Yehowa hadia nifaluagu, enaʼö itugu oya zi tola ufalua ba wanuriaigö.

MANGAWULI BA QUEBEC CITY TOBALI PERINTIS ISTIMEWA

Me döfi 1964, yaʼo hegöi Simone mufataro ndraʼaga tobali perintis istimewa ba Quebec City, ba mbanuama samösa. No hauga fakhe mufataro ndraʼaga ba mbanua daʼö. Me luo daʼö, no alö zi fatuwu ba halöwö fanuriaigö, hizaʼi so ösa nasa niha si fatuwu khöma.

Me luo Satu sihulö wongi, laraʼu ndraʼo ba Sainte-Marie, ba zi sambua mbanua side-ide lö fandröndröu sibai moroi ba Quebec City. So samösa folisi zolohe yaʼo ba gödo folisi ba ikuru ndraʼo börö me iwaʼö lö khögu zura fanehegö ba wamalua halöwö fanuriaigö ba nomo-omo misa. Aefa daʼö, laʼohe ndraʼo föna zanguhuku sotöi Baillargeon, tola ataʼu niha wamaigi sikhalania. Isofu khögu haniha zi tobali pengacaramö. Ba ginötö utötöi Glen How, * samösa Samaduhuʼö si no tobali pengacara si tehöngö, si fao faʼataʼu imane wangumaʼö, ”Edah, yaʼia zui!” Me luo daʼö, no tehöngö dalifusöda Glen How ba wangoʼawögö ndra Samaduhuʼö Yehowa. Lö ara aefa daʼö, ifatunö gödo zanguhuku wa no teʼefaʼö khögu fefu wamöbögö si lö duhu.

Börö me ato niha ba Quebec si fatuwu ba halöwö fanuriaigö, abua khöma ba wangokosi nahia gangowuloa. No ide-ide sibai nahia gangowuloama, ba mafalua ia ba naha wangiröʼö moto satua si lö hadöi fangaukhu. Ba mbaŵa sokafu-kafu, laʼogunaʼö ira talifusöda fakake wangaukhu nifoʼösi faoma fanikha. Fatua lö mubörögö gangowuloa, si toʼölönia owulo ndraʼaga ba mafasui nahia wangaukhu daʼö ba zi hauga za faʼara, ba matutunö hadia manö zalua khöma zi möi famarou dödö.

Omuso sibai dödögu me uʼila waʼatedou halöwö fanuriaigö ba zi ngafulu fakhe. Me döfi 1960-an, ha maʼifu mbanua niha Keriso si so ba Quebec City, ba mbanua Côte-Nord, hegöi Semenanjung Gaspé. Hizaʼi iadaʼa, töra dombua wilayah si so ba mbanua daʼö, ba tola owulo ndra talifusöda ba Balai Mbanua Lowalangi si sökhi fangehaogö.

MUKAONI BA WAMALUA HALÖWÖ FAMASUI

Me 1977, ba Toronto Kanada, möi ndraʼo ba wangondrasi rafe zatua samasui

Yaʼo hegöi Simone, lakaoni ndraʼaga ba wamalua halöwö famasui me döfi 1970. Aefa daʼö, me döfi 1973, mufataro ndraʼo tobali pengawas distrik. Ba zi hauga fakhe daʼö, oya wamahaʼö nihalögu moroi khö ndra talifusöda sagatua-tua simane Laurier Saumur * hegöi David Splane. * Me luo daʼö, tebeʼe göi khöra halöwö famasui. Ero na awai kebaktian, asese fahuhuo ndraʼaga David sanandrösa ba lala wamaluama famahaʼö. Itörö tödögu me ifatunö khögu David, ”Omasido sibai huhuo safuria nifaʼemamö Léonce. Baga sibai. Hizaʼi, te tola mututunö tobali tölu döla huhuo daʼö lö.” Sindruhu sa, wa oya sibai informasi ninönögu ba döla huhuo nifaʼemagu. Moguna ufahaʼö ndraʼo ba wamaʼema huhuo sadogo-dogo.

Mangai halöwö ndraʼo ba ngawalö mbanua tanö yöu Kanada

Tebeʼe noro dödö khö pengawas distrik ba wangabölöʼö ndra satua samasui. Hizaʼi, ato ndra sanuriaigö ba Quebec zi fahuwu khögu. Andrö me möido ufalukhaisi ira, ato ndra sanuriaigö zomasi fao khögu ba wamalua halöwö fanuriaigö. Omasido falulu fohalöwö khöra, irege ambö saʼae inötögu fariawö khö ndra satua samasui. Samuza inötö, so samösa zatua samasui si sökhi tödö zamasugi ba dödögu, ”Baga sibai brur, na öʼogunaʼö ginötö wefao khö ndra talifusöda ba wanuriaigö, hizaʼi böi olifuʼö, tohare ndraʼugö migu daʼa ba wamalukhaisi yaʼo. Omasido göi muʼabölöʼö he!” Mene-mene si sökhi andrö zanolo yaʼo ba wangokhögö lala wangera-ngera si tefaudu ba wamalua halöwögu.

Me döfi 1976, ba zi lö mudöna-döna, göna fökhö sabölö-bölö woʼomo niʼomasiʼögu Simone ba mate ia. Yaʼia andrö foʼomo si sökhi börö me so khönia waʼaoha gölö ba iʼomasiʼö Yehowa. Hewaʼae ba wangabu dödö so ndraʼo, teʼabölöʼö ndraʼo börö me oya ubeʼe ginötögu ba halöwö ba wamati. Uʼandrö sibai saohagölö khö Yehowa me lö tebulö itolo ndraʼo sagötö utaögö wangabu dödö andrö. Ba gafuriata, mangowaludo khö Carolyn Elliott. Yaʼia andrö samösa perintis biasa sangogunaʼö li Inggris si möi ba Quebec börö me ato muʼogunaʼö zanuriaigö ba mbanua daʼö. Carolyn andre niha salio fahuwu ba iʼameʼegö tödö sibai niha böʼö, mendrua manö niha saila-aila mazui si lö awö-awö. Oya wanolo nibeʼenia khögu sagötö wamaluama halöwö famasui.

DÖFI SI TOHUDE

Me baŵa si Sara 1978, laʼandrö khögu tobali samahaʼö ba kelas si oföna sibai ba Sekolah Dinas Perintis. Aombö sibai dödögu börö me lö irai fao ndraʼo ba zekola daʼö, ba lö irai uʼila hewisa mbuku niʼogunaʼö si tobali dane-dane wamahaʼönia. Andrö wa no si bohou urasoi daʼö ba simane daʼö göi nirasoi siswa si fao ba zekola daʼö. Uʼandrö sibai saohagölö börö me ato siswa ba kelas daʼö, si no ara tobali perintis. Hewaʼae na yaʼo zamahaʼö yaʼira, oya wamahaʼö nisöndragu moroi khöra!

Ba gafuriata me döfi 1978, mufalua Kebaktian Internasional ba Stadion Olimpiade Montreal, tuhonia, ”Famati Solohe Faʼamöna”. Daʼö kebaktian sebua si no irai mufalua ba Quebec. Töra 80.000 niha zangondrasi. Tebeʼe khögu halöwö ba wanolo Departemen Layanan Berita. So ginötögu fahuhuo khö ndra wartawan. Omuso sibai dödögu börö me oya ngawalö zi sökhi si no lasura sanandrösa ba kebaktian andrö. Fahuhuo ira khöma ba TV hegöi acara radio, töra 20 za. Ba ngaotu waʼoya artikel si no lacetak sanandrösa ba kebaktian daʼö. No famaduhuʼö si sökhi sibai daʼa!

FINDRA BA MBANUA SANGOGUNAʼÖ LI TANÖ BÖʼÖ

Iʼotarai me tebayagö ndraʼo idanö, tebeʼe khögu halöwö ba mbanua sangogunaʼö li Prancis ba Quebec. Hizaʼi, me döfi 1996, so waʼatebulö sebua. Laʼandrö khögu enaʼö tobali ndraʼo pengawas distrik ba mbanua niha Keriso sangogunaʼö li Inggris ba mbanua Toronto. Urasoi wa lö sinangea ndraʼo ba wamalua halöwö daʼa. So khögu göi waʼataʼu ba wamaʼema huhuo sebua börö me lö onekhedo ba wangogunaʼö li Inggris. Moguna uʼaseseʼö mangandrö ba uʼodaligö Yehowa.

Hewaʼae na so khögu waʼaombö dödö me luo daʼö, sindruhunia omuso sibai dödögu börö me tola ufalua halöwö ba toronto ba zi dua fakhe faʼara. Si fao faʼebolo dödö, itolo ndraʼo Carolyn enaʼö itugu barani fahuhuo ba li Inggris, ba lö tebulö latuhini ba laʼabölöʼö ndraʼo ira talifusöda göi si so ba daʼö. Iʼanemaiʼö oya zi fahuwu khöma.

Baero ba wamaʼanö kebaktian hegöi ba wamalua ngawalö halöwö tanö böʼö, asese manuriaigö ndraʼo ba nomo-omo ba zi sambua za ero hari Zumaha tanö owi. Tola manö so zangumaʼö, ’Hana wa manuriaigö na mahemolunia mufalua kebaktian?’ Hizaʼi, urasoi waʼohahau dödö na falukha ndraʼo ba niha sadöni tödö ba ginötö ulau manuriaigö. Irugi iadaʼa, lö tebulö so khögu waʼomuso dödö na no aefa ulau manuriaigö.

Me döfi 1998, yaʼo hegöi Carolyn, mufataro ndraʼaga ba Montreal tobali perintis istimewa. Ba zi hauga fakhe, asese utema halöwö ba wotatugöi fanuriaigö si tohude hegöi falulu fohalöwö ba media massa ba wangatulöʼö hadia ia zi lö tefaudu sanandrösa khö ndra Samaduhuʼö Yehowa. Omuso sibai dödöma börö me tola manuriaigö ndraʼaga ba niha si tohare, si findra ba Kanada, somasi mangila sanandrösa ba Zura Niʼamoniʼö.

Fao khö woʼomogu sotöi Carolyn

Na uʼangerönusi wangaigu halöwö tobali ono mbanua Yehowa si no tebayagö idanö ba zi 68 fakhe faʼara, urasoi wa sindruhu-ndruhu tefahowuʼö ndraʼo. So khögu waʼomuso dödö börö me tola ufalua halöwö fanuriaigö ba utolo niha böʼö enaʼö aboto ba dödöra zindruhu. Onogu Lise hegöi foʼomonia, tobali ira perintis biasa börö me no ebua-bua ndraonora. Omuso sibai dödögu börö ato ndra talifusö sameʼe duma-duma hegöi mene-mene si sökhi khögu. Daʼö fefu zanolo yaʼo ahatö khö Yehowa ba tola ufosumange ia ba ngawalö halöwö tanö böʼö. Urasoi samösa wa moguna sibai uʼodaligö geheha niʼamoniʼö Yehowa sahöli-höli dödö. Ha daʼö zi tobali fanologu ba wamalua halöwö moroi khö Yehowa. (Zin. 51:13) Lö irai ubato ba wangandrö saohagöIö khö Yehowa börö me no ibeʼe khögu döi si sökhi ba wamolakhömi töinia!​—Zin. 54:8.

^ par. 16 Baso waö-waö waʼauri dalifusöda W. Glen How, ”Ini Bukan Pertempuran Kamu, tetapi Pertempuran Allah” ba Sedarlah! 22 Mbaŵa si Öfa 2000.

^ par. 20 Baso waö-waö waʼauri Laurier Saumur ba The Watchtower 15 Mbaŵa si Felezara 1976, ngaʼörö 690-695.

^ par. 20 Iadaʼa David Splane yaʼia samösa ba gotalua Mboto Solohe ndra Samaduhuʼö Yehowa.