Faigi nösi

Faigi ba gangolifa

Fanofu Zombaso

Fanofu Zombaso

Hana wa ira matua nitötöi ba Ruti 4:1, 6, iwaʼö wa rugi ia mazui tekiko danö ondröitania na ihalö Ruti tobali foʼomonia?

Na no mangowalu si samösa ira matua ba götö Zura Niʼamoniʼö, ba mate ia lö ononia, hewisa dania danö niʼokhögönia? Hadia taya döi nosi nomo ndra matua andrö sagötö faʼara? Fanema linia so ba Goroisa Moze.

Na mate zi samösa ira matua, mazui na aekhu ia ba waʼatosasa ba lö tola löʼö iʼamawa danö niʼokhögönia, hewisa dania danönia andrö? Talifusönia matua mazui si fahatö khönia tola ifuli isanu mazui iʼöli mangawuli danö andrö. Börö daʼö, lö tebulö töi nösi nomonia zangokhögö tanö andrö.—3 Mo. 25:23-28; 4 Mo. 27:8-11.

Enaʼö lö tebulö so döi nösi nomo ndra matua si no mate andrö, talifusönia matua moguna mangowalu ia ihalö lakhania. Eluahania, ihalö woʼomo dalifusönia ira matua si no mate andrö tobali foʼomonia. Börö daʼö, na moʼono ndra alawe andrö, tola itohugö döi nösi nomo ndra matua si no mate no mege ba wangokhögö tanönia. Börö me so gamakhoita si sökhi andre, tola tebönökhi zoguna khö ndra alawe andrö. Daʼa goi-goi niʼoʼö Ruti.—5 Mo. 25:5-7; Mat. 22:23-28.

Nehegö duma-duma Naʼemi. Möi ia nihalö khö zi samösa ira matua sotöi Elimelekhi. Ba gafuriata, mate woʼomonia hegöi iraononia matua si darua irege lö hadöi sameʼe soguna khönia. (Rut. 1:1-5) Me no aefa mangawuli Naʼemi ba Yehuda, ifarou Ruti umönönia ba wangandrö khö Boasi enaʼö ifuli iʼöli mangawuli danöra. Boasi andre si fahatö khö Gelimelekhi. (Rut. 2:1, 19, 20; 3:1-4) Hizaʼi, aboto ba dödö Boasi wa so nasa ndra matua sabölö ahatö khö Gelimelekhi si tola mowöli tanö andrö.—Rut. 3:9, 12, 13.

Ba wamobörö, omasi ndra matua andrö ba wanolo Naʼemi. (Rut. 4:1-4) Hewaʼae na ibeʼe gefenia ba wowöli mangawuli tanö Gelimelekhi. Aboto ba dödönia wa tebai saʼae moʼono Naʼemi si tola manohugö ba wangokhögö tanöra. Börö daʼö, tanö Gelimelekhi tobali okhöta ndra matua andrö. Daʼö mbörö wa omasi ia itolo Naʼemi börö me isöndra hare.

Hizaʼi, tebulö wangera-ngera ndra matua andrö börö me irongo wa Ruti zi tobali foʼomonia. Andrö imane wangumaʼö, ”Na simanö, lö sagu khögu wosanu, rugi ndraʼo dania [mazui, ”tekiko dana khögu dania”].” (Rut. 4:5, 6) Hana wa iwaʼö zimane daʼö?

Na ira matua andrö mazui niha böʼö zangai Ruti, aefa daʼö moʼono Ruti ono matua, ba ono daʼö dania zangokhögö tanö Gelimelekhi. Börö daʼö, hana wa tola manö rugi ndra matua andrö? Lö nifatunö Zura Niʼamoniʼö khöda. Hizaʼi, so ösa wa tola iwaʼö daʼö.

  • Si oföna, moguna ibeʼe gefenia ba wowöli tanö Gelimelekhi, hizaʼi tenga khönia dania danö andrö, tobali tana khö nono Ruti.

  • Si dua, monoro dödö ia ba wombönökhi soguna khö Naʼemi hegöi Ruti.

  • Si tölu, na no so nono ndra matua daʼö, ba so göi nononia khö Ruti, lö tola löʼö ibagi göi haratonia khö nono Ruti.

  • Si öfa, na lö hadöi ono ndra matua andrö, ba ononia khö Ruti zangokhögö tanönia hegöi tanö Gelimelekhi. Börö daʼö, na mate ndra matua andrö, tanönia tobali tana khö nono zanohugö töi Gelimelekhi tenga töinia. Andrö lö omasi ia wanolo Naʼemi, börö me ataʼu ia na taya danö niʼokhögönia. Imane tödönia wa abölö sökhi na Mboasi zosanu yaʼia. Me no aefa ndra matua andrö, Boasi zinangea mangokhögö noro dödö ba wosanu yaʼia. Ba omasi Mboasi wamalua daʼö enaʼö ifuli mangawuli danö niʼokhögö dalifusönia, ba lö taya döi nösi nomo dalifusönia andrö.—Rut. 4:10.

Abölö iʼofönaiʼö töinia hegöi tanönia ira matua andrö. Hizaʼi, hewaʼae no iforege ba wangofönaiʼö töinia, iadaʼa lö muʼila haniha döinia. Lö göi tebeʼe khönia döi si sökhi nitema Mboasi, tobali tua moroi khö Mesia, Yesu Keriso. Tatu manö rugi ndra matua andrö börö me ha yaʼia niʼera-erania ba lö omasi ia itolo niha sinangea mutolo!—Mat. 1:5; Luk. 3:23, 32.