Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Dipono Tše Tšhošago le Mahlasedi a Kholofelo

Dipono Tše Tšhošago le Mahlasedi a Kholofelo

Dipono Tše Tšhošago le Mahlasedi a Kholofelo

“MEAGO E BEGO E NTIKOLOGILE E BE E ŠIŠINYEGA GOMME DIKGABO TŠA MOLLO DI LAUMA. GE KE DUTŠE KE TŠHABA, BATHO BAO BA BEGO BA LE KA MAHLAKORENG KA MOKA BA BE BA LLA, BA RAPELA LE GO KGOPELA THUŠO. KE BE KE NAGANA GORE BOFELO BJA LEFASE BO FIHLILE.”—G. R., MOPHOLOGI WA TŠHIŠINYEGO YA LEFASE.

NGWAGA o mongwe le o mongwe, ditšhišinyego tša lefase tše dimilione di šišinyega go phuleletša boka-godimong bja polanete ya rena yeo e sa dudišegego. Ke therešo gore bontši bja tšona di ka se ke tša kwewa e le ka kgonthe. * Lega go le bjalo, go ya ka palogare, ditšhišinyego tša lefase tše di nyakilego go ba 140 tšeo di diregago ngwaga o mongwe le o mongwe, ke tše dikgolo ka mo go lekanego gore di ka swawa e le “tše matla,” le “tše dikgolo.” Go theoša le histori, ditšhišinyego tša bogolo bjo bjalo di ile tša baka mahu a dimilione le tekanyo e sa balegego ya tshenyo ya dithoto.

Ditšhišinyego tša lefase gape di baka tšharakano e tseneletšego kudu ya maikwelo go baphologi. Ka mohlala, ka morago ga gore ditšhišinyego tše pedi tša lefase di šišinye El Salvador o šoro mathomong a 2001, molomaganyi wa komiti ya tša tshedimošo ka bophelo bjo bobotse bja monagano wa kgoro ya tša maphelo ya naga yeo o itše: “Batho ba tsena boemong bja mathata a bophelo bjo bobotse bja monagano ao a bonagatšwago ke go nyama, go itlhoboga le kgalefo.” Ga se mo go makatšago ge bašomi ba tša maphelo kua El Salvador ba begile koketšego ya 73 lekgolong palong ya balwetši bao ba tlaišwago ke kgateletšego le matshwenyego. Ge e le gabotse, dinyakišišo di bontšha gore gare ga dinyakwa tša bao ba lego dikampeng tša tlhakodišo, tlhokomelo ya tša bophelo bjo bobotse bja monagano e maemong a bobedi go latela go nyakega ga meetse.

Eupša taba ya ditšhišinyego tša lefase e akaretša se se fetago lehu, tshenyo le go itlhoboga. Maemong a mantši, dikotsi tše di ile tša tutuetša batho gore ba bontšhe botho bjo bo sa tlwaelegago le boikgafo. Ka kgonthe, ba bangwe ba ile ba šoma ka thata bakeng sa go lokiša meago e sentšwego le go tsošološa maphelo ao a šarakantšwego. Mahlasedi a bjalo a kholofelo a ile a nea lebaka la go ba le kholofelo gaešita le maemong a tšhošago kudu, go etša ge re tla bona.

[Mongwalo wa ka tlase]

^ ser. 3 Tše di akaretša ditšhišinyego tša lefase tše nyenyane kudu, tšeo tše dikete tša tšona di diregago letšatši le lengwe le le lengwe.

[Seswantšho go letlakala 17]

Kua Athene, Gerika, tate o thabišitšwe ke go lemoga gore morwedi wa gagwe wa nywaga e mehlano o phološitšwe

[Mothopo]

AP Photos/Dimitri Messinis