Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Phapano Magareng ga Batho Bao ba Hlankelago Jehofa le Bao ba sa mo Hlankelego

Phapano Magareng ga Batho Bao ba Hlankelago Jehofa le Bao ba sa mo Hlankelego

“Le tla . . . bona phapano magareng ga moloki le yo kgopo.”​—MAL. 3:18.

DIKOPELO: 61, 53

1, 2. Batho ba Modimo lehono ba lebeletšane le bothata bofe? (Bona diswantšho tše di lego ka mo godimo.)

BATHO ba bantši bao e lego dingaka le baoki ba šoma gare ga batho bao ba nago le malwetši a go fetela. Ba hlokomela balwetši ba bona ka gobane ba nyaka go ba thuša. Eupša ge ba dutše ba dira bjalo, ba swanetše go itšhireletša e le gore ba se fetelwe ke bolwetši bjo ba nyakago go bo alafa. Ka mo go swanago, ba bantši ba rena re phela le batho bao ba nago le mekgwa yeo e sa bontšhego dika tša Modimo le ganyenyane, e bile re šoma le bona. Se se dira gore go be boima mo go rena.

2 Mehleng ye ya bofelo, batho ga ba na boitshwaro. Lengwalong la bobedi leo moapostola Paulo a le ngwaletšego Timotheo, Paulo o hlalosa dika tša batho bao ba hlokomologago Modimo, e lego dika tšeo di tlwaelegilego kudu bathong ba bantši, kudukudu ge bofelo bo dutše bo batamela. (Bala 2 Timotheo 3:1-5, 13.) Gaešita le ge re ka tšhošwa ke mekgwa ye yeo e sa kgahlišego ya batho ba, eupša taba ke gore le rena e ka re fetela. (Die. 13:20) Sehlogong se, re tlo ithuta kamoo dika tšeo di hlaolago batho ba mehla ya bofelo di fapanago le dika tšeo di hlaolago bahlanka ba Modimo. Le gona re tlo ithuta kamoo re ka itšhireletšago ka gona e le gore re se fetelwe ke mekgwa yeo e mebe, mola re dutše re leka go thuša ba bangwe gore ba tsebe Jehofa.

3. Dika tšeo di lego go Timotheo wa Bobedi 3:2-5 di bolela ka bomang?

3 Moapostola Paulo o ngwadile gore: “Mehleng ya bofelo go tla ba le dinako tše di hlobaetšago tšeo go lego thata go lebeletšana le tšona.” Ka morago o ile a bolela ka dika tše 19, tšeo di bego di tla hlaola batho ba mehla ye. Dika tšeo di swana le tšeo Paulo a boletšego ka tšona go Baroma 1:29-31, eupša tšeo di lego lengwalong leo a le ngwaletšego Timotheo di na le mantšu ao o ka se a hwetšego go gongwe Mangwalong a Bakriste a Segerika. Paulo o thoma go bolela ka dika tše ka gore “gobane batho e tla ba . . . ” Eupša ga se gore ke batho ka moka bao ba bontšhago dika tšeo. Bakriste ba therešo le ganyenyane ga ba bontšhe dika tšeo.​—Bala Maleaki 3:18.

KAMOO RE ITEBELELAGO KA GONA

4. O be o ka hlalosa bjang batho bao ba tletšego ka boikgantšho?

4 Ka morago ga gore Paulo a bolele gore batho ba bantši e tla ba baithati le barati ba tšhelete, o ile a bolela le gore e tla ba ba go ikgantšha, ba ikgogomošago le ba tletšego boikgantšho, e lego dika tšeo gantši motho a di bontšhago ge a ipona a le bohlokwa go feta ba bangwe, e ka ba ka baka la bokgoni bjo a nago le bjona, tsela yeo a lebelegago ka yona, dilo tšeo a nago le tšona goba maemo ao a nago le wona setšhabeng. Batho bao ba nago le dika tšeo ba nyaka go ratwa ke batho le go tuma. Ge seithuti se sengwe sa Beibele se bolela ka motho yo a tletšego ka boikgogomošo, se ngwadile gore: “Ka pelong, motho yoo o itiretše aletarenyana yeo a e khunamelago.” Ba bangwe ba boletše gore boikgantšho bo šišimiša kudu moo e lego gore le motho yo a nago le bjona, o tenwa ke batho bao ba bo bontšhago.

5. Ke ka baka la’ng boikgantšho bo ile bja fetela gaešita le bahlanka ba botegago ba Jehofa?

5 Ruri Jehofa o hloile boikgantšho. Beibele e re o hloile “mahlo a ikgantšhago.” (Die. 6:16, 17) Ge e le gabotse, boikgantšho bo dira gore motho a be kgole le Modimo. (Ps. 10:4) Boikgantšho ke seka sa Diabolo. (1 Tim. 3:6) Eupša ka manyami, gaešita le bahlanka ba Jehofa ba ile ba fetelwa ke seka se. Usia, yoo e bego e le kgoši ya Juda, o ile a botega ka mengwaga e mentši. Eupša, Beibele e re: “Gateetee ge a matlafetše, pelo ya gagwe e ile ya ikgogomoša go fihlela a bile a ipakela bošula, moo a ilego a se botegele Jehofa Modimo wa gagwe, a tsena ka tempeleng ya Jehofa gomme a fišetša diorelo aletareng ya diorelo.” Ka morago ga moo, Kgoši Hesekia yoo le yena a bego a botega, o ile a ikgogomoša, eupša ka nakwana.​—2 Dikor. 26:16; 32:25, 26.

6. Ke dilo dife tšeo di bego di ka dira Dafida gore a ikgantšhe, eupša ke ka baka la’ng a se a ka a ikgantšha?

6 Batho ba bangwe ba a ikgantšha ka ge e le ba babotse, ba tumile, ba kgona mmino, ba na le bokgoni bjo itšego goba ba na le maemo a itšego. Dafida o be a na le dilo tšeo ka moka; lega go le bjalo, o ile a ikokobetša bophelong bja gagwe ka moka. Ka morago ga gore a bolaye Goliata gomme a newe morwedi wa Kgoši Saulo gore e be mosadi wa gagwe, Dafida o itše: “Nna ke eng, bagešo bona ke eng gomme lapa la tate ke eng Isiraeleng mo nka bago mokgonyana wa kgoši?” (1 Sam. 18:18) Ke’ng seo se thušitšego Dafida gore a dule a ikokobeditše? O be a tseba gore dika tšeo a bego a na le tšona, bokgoni bjo a bego a na le bjona, gaešita le ditokelo tšeo a bego a di neilwe, o bile le tšona ka gobane Modimo o ile a “inama,” goba a ikokobetša, e le gore a mo šetše. (Ps. 113:5-8) Dafida o be a tseba gore dilo ka moka tše dibotse tšeo a bego a na le tšona, o be a ka se be le tšona ge nkabe Jehofa a se a mo nea tšona.—Bapiša le 1 Bakorinthe 4:7.

7. Ke’ng seo se tlago go re thuša gore re bontšhe boikokobetšo?

7 Go swana le Dafida, lehono batho ba Jehofa ba leka ka matla gore ba bontšhe boikokobetšo. Re kgongwa pelo ke go tseba gore Jehofa, yoo e lego Modimo yo a phagamego legodimong le lefaseng, o ikokobeditše. (Ps. 18:35) Re leka go diriša keletšo ya Beibele e rego: “Aparang lerato leo le bonagatšago lešoko, botho, boikokobetšo, boleta le go se fele pelo.” (Bakol. 3:12) Le gona re a tseba gore lerato “ga le ikgantšhe, ga le ikgogomoše.” (1 Bakor. 13:4) Ge re bontšha boikokobetšo, batho ba ka nyaka go ithuta ka Jehofa. Go etša ge banna ba ka ruiwa ka boitshwaro bja basadi ba bona ntle le gore ba bolele lentšu, le batho ba bangwe ba ka nyaka go ithuta ka Jehofa ka baka la boikokobetšo bjo bo bontšhwago ke bahlanka ba gagwe.​—1 Pet. 3:1.

KAMOO RE SWARAGO BA BANGWE KA GONA

8. (a) Lehono, batho ba bangwe ba lebelela bjang go se kwe batswadi? (b) Mangwalo a laela bana gore ba dire’ng?

8 Paulo o hlalositše kamoo batho ba mehla ya bofelo ba tlago go swarana ka gona. O ngwadile gore mehleng ya bofelo, bana ba ka se kwe batswadi. Lehono, dipuku tše dintši, dimubi le mananeo a thelebišene di dira gore go bonagale eka ga se phošo ge bana ba sa kwe batswadi ba bona e bile di dira gore go bonagale eka seo se a amogelega. Eupša therešo ke gore go se kwe batswadi go dira gore lapa, e lego selo se bohlokwa setšhabeng, le se be le botee. Ke kgale ba batho ba tseba therešo ye. Ka mohlala, kua Gerika ya bogologolo, ge e ba monna a be a ka itia batswadi ba gagwe o be a tla lahlegelwa ke ditokelo tša gagwe setšhabeng. Molaong wa Roma, motho yoo a bego a ka itia tatagwe o be a le molato go swana le motho yo a bolailego. Mangwalo a Seheberu le Mangwalo a Bakriste a Segerika a laela bana gore ba hlomphe batswadi ba bona.​—Ek. 20:12; Baef. 6:1-3.

9. Ke’ng seo se tlago go thuša bana gore ba kwe batswadi ba bona?

9 Bana ba ka itšhireletša gore ba se fetelwe ke moya wa go se kwe batswadi. Ba ka dira se ka go naganišiša ka dilo tšeo batswadi ba bona ba ba diretšego tšona. Le gona bana ba swanetše go tseba gore Modimo, yo e lego Tatago rena ka moka, o letetše gore re mo kwe. Ge bana ba bolela dilo tše dibotse ka batswadi ba bona, se se tla thuša le bafsa ba bangwe gore ba hlomphe batswadi ba bona. Ke therešo gore ge batswadi ba se na lerato la tlhago baneng ba bona, go ka ba thata gore bana le bona ba ba kwe go tšwa pelong. Ka lehlakoreng le lengwe, ge mofsa a bona gore batswadi ba gagwe ba mo rata go tšwa pelong, o ikwa a tutueletšega gore ka mehla a ba thabiše, gaešita le ge a lekega go se ba kwe. Austin o re: “Le ge gantši ke be ke nyaka go dira dilo ka tsela ya ka, batswadi ba ka ba be ba beile melao e lekalekanego. Ba be ba ntlhalosetša gore ke ka baka la’ng ba beile melao yeo, e bile ba dira gore go be bonolo go bolela le bona. Seo se nthušitše gore ke ba kwe. Ke be ke bona gore ba a nthata, gomme seo se ntirile gore ke nyake go ba thabiša.”

10, 11. (a) Ke dika dife tše dingwe tšeo di bontšhago gore batho ga ba ratane? (b) Bakriste ba therešo ba rata batho ba bangwe go fihla bokgoleng bofe?

10 Paulo o bolela ka dika tše dingwe tšeo di bontšhago gore batho ga ba ratane. Ka morago ga gore a bolele ka batho “ba go se kwe batswadi,” o bolela ka ba go se leboge. Ruri seo ke therešo ka gobane batho ga ba leboge dilo tše dibotse tšeo ba di diretšwego ke ba bangwe. Le gona batho ba be ba ka se botege. E be e tla ba ba sa ikemišetšago go amogela tumelelano le ge e le efe, seo se bolelago gore ba be ka se nyake go dira khutšo le batho ba bangwe. E be e tla ba barogaki le baeki, ba bolela dilo tše mpe ka batho ba bangwe, gaešita le ka Modimo. Le gona go be go tla ba le bathomeletši, bao ba bolelago dilo tše mpe ka ba bangwe ka maikemišetšo a go ba senya leina. *

11 Bahlanka ba Jehofa bona ba fapane kudu le batho ba lefase le, ka gobane ba rata batho ba bangwe go tšwa pelong. Ga e sa le go tloga kgale ba le ka tsela ye. Jesu o itše go rata moagišani, e lego mohuta wa lerato la a·ga’pe, e be e le molao wa bobedi o bohlokwa kudu Molaong wa Moshe, wo o latelago wa pele wo o rego re rate Modimo. (Mat. 22:38, 39) Le gona Jesu o itše Bakriste ba therešo ba be ba tla tsebja ka go ratana. (Bala Johane 13:34, 35.) Lerato le bjalo ba be ba swanetše go le bontšha le manaba a bona.​—Mat. 5:43, 44.

12. Jesu o ile a bontšha bjang gore o rata batho?

12 Jesu o be a rata batho kudu. O be a eya motse le motse, a botša batho ka ditaba tše dibotse tša Mmušo wa Modimo. O be a fodiša difofu, digole, balephera le difoa. O ile a tsoša le bahu. (Luka 7:22) Jesu o ile a ba a hwela batho ka moka, le ge ba bantši ba be ba mo hloile. Lerato la Jesu le be le bontšha gabotse lerato leo Tatagwe a nago le lona. Lefaseng ka moka, Dihlatse tša Jehofa di ekiša Jesu ka go bontšha ba bangwe lerato.

13. Lerato leo re le bontšhago ba bangwe le ka dira bjang gore ba batamele kgauswi le Jehofa?

13 Lerato leo re le bontšhago ba bangwe, le dira gore batho ba batamele go Tatago rena wa legodimong. Ka mohlala, monna yo mongwe wa kua Thailand o ile a kgongwa pelo ke lerato leo a le bonego gare ga bana babo rena kopanong ya selete. Ge a be a le tseleng ya go boela gae, o ile a kgopela gore a swarelwe thuto ya Beibele gabedi ka beke. O ile a botša ba leloko ka moka ditaba tše dibotse, gomme gateetee ka morago ga dikgwedi tše tshela, o ile a nea polelo ya gagwe ya mmalo wa Beibele Holong ya Mmušo. E le gore re bone ge e ba re bontšha ba bangwe lerato, re ka ipotšiša gore: ‘Na ke dira sohle seo nka se kgonago go thuša ba bangwe ka lapeng lešo, ka phuthegong ya gešo le tšhemong? Na ke leka go lebelela ba bangwe ka tsela yeo Jehofa a ba lebelelago ka yona?’

DIPHIRI LE DIKWANA

14, 15. Ke dika dife tša bophoofolo tšeo batho ba di bontšhago, eupša ba bangwe ba fetotše bjang dimelo tša bona?

14 Dika tše dingwe tšeo di bontšhwago ke batho ba mehleng ye ya bofelo di nea Bakriste mabaka a mangwe a go se gwerane le batho bao. Batho bao ba sa ratego Modimo ba be ba ka se rate go loka. Ba hloile dilo tša go loka e bile ba a di lwantšha. E be e tla ba ba se nago boitshwaro, ba bogale. Ba bangwe e be e tlo ba ba hlogothata, ba go dira dilo ba sa nagane e bile ba se na taba le kamoo ba bangwe ba ikwago ka gona.

15 Batho ba bantši bao ba bego ba phela sephoofolo, ga bjale ba fetotše semelo sa bona. Go fetoga moo, go boletšwe ka gona e sa le pele ka Beibeleng. (Bala Jesaya 11:6, 7.) Boporofeteng bjoo, re bala ka diphoofolo tša naga tša go swana le diphiri le ditau tšeo di phelago ka khutšo le diruiwa tša go swana le dikwana le dinamane. Ke ka baka la’ng di phela ka khutšo? Beibele e re: “Ka gobane lefase le tla tlala tsebo ya Jehofa.” (Jes. 11:9) Ka ge diphoofolo di ka se kgone go ithuta ka Jehofa, ka tsela ya seswantšhetšo, boporofeta bjo bo šupa go batho bao ba fetošago dimelo tša bona.

Go diriša melao ya motheo ya Beibele, go fetoša maphelo! (Bona serapa 16)

16. Beibele e thušitše bjang batho go fetoša dimelo tša bona?

16 Bana babo rena le dikgaetšedi ba bantši bao peleng ba bego ba le bogale go swana le diphiri, ga bjale ba phela le ba bangwe ka khutšo. O ka bala ka dikanegelo tša bona tša bophelo dihlogong tše di rego “Beibele e Fetoša Maphelo,” tšeo di lego go jw.org. Batho bao ga bjale ba tsebago Jehofa le go mo hlankela, ga ba swane le bao ba bonagalago eka ke barapedi ba Modimo eupša ba latola matla a borapedi bjoo maphelong a bona, e lego bao ba phelago eka ba hlankela Modimo eupša ba phela ka tsela yeo e ganetšanago le melao ya Modimo. Go fapana le seo, batho bao peleng ba bego ba le bogale, ga bjale ba “[apere] semelo se sefsa seo se bopilwego go ya ka thato ya Modimo tokong ya therešo le potegong.” (Baef. 4:23, 24) Ge batho ba dutše ba ithuta ka Modimo, ba bona bohlokwa bja go phela ka melao ya gagwe. Ke moka ba tutueletšega go fetoša ditumelo tša bona, mekgwa ya bona le tsela yeo ba bego ba phela ka yona. Go dira diphetogo tše bjalo ga go bonolo, eupša moya o mokgethwa wa Jehofa o ka thuša bao ba tlogago ba nyaka go dira thato ya gagwe.

“BA BJALO O BA FURALELE”

17. Re ka phema bjang go se ekiše mekgwa ya bao ba sa bontšhego dika tša Jehofa?

17 Phapano magareng ga bao ba hlankelago Jehofa le bao ba sa mo hlankelego e tšwela pele e bonala le go feta. Rena bao re hlankelago Modimo re swanetše go ba šedi gore re se ekiše mekgwa e sa lokago ya ba bangwe. Ka bohlale, re diriša keletšo yeo e rego re furalele batho bao ba hlalositšwego go Timotheo wa Bobedi 3:2-5. Ke therešo gore re ka se pheme ka mo go feletšego batho bao ba sa boifego Modimo. Re ka swanelwa ke go šoma le bona, go ya sekolong le bona goba go dula le bona. Eupša re ka phema go nagana goba go dira dilo go swana le bona. Re ka dira seo bjang? Ka go ithuta Beibele le go gwerana kgauswi le bao ba ratago Jehofa.

18. Batho ba bangwe ba ka dira’ng ge ba bona re itshwere gabotse?

18 Re swanetše go leka ka thata go thuša batho ba bangwe gore ba tsebe Modimo. Nyaka dibaka tša go botša batho ka Jehofa, gomme o kgopele Jehofa gore a go thuše gore o bolele selo se se swanetšego ka nako e swanetšego. Re swanetše go tsebiša ba bangwe gore re Dihlatse tša Jehofa. Ka tsela yeo, boitshwaro bja rena bjo bobotse bo tla nea Jehofa letago e sego rena. Re tlwaeditšwe gore “re se ke ra gana go boifa Modimo, re gane dikganyogo tša lefase, re phele ka monagano o hlaphogetšwego le toko le boineelo go Modimo gare ga tshepedišo ye ya dilo ya gona bjale.” (Tito 2:11-14) Ge e ba re itshwara ka tsela yeo Modimo a e ratago, batho ba bangwe ba tlo bona seo, e bile ba bangwe ba ka ba ba re: “Re tla sepela le lena ka gobane re kwele gore Modimo o na le lena.”​—Sak. 8:23.

^ par. 10 Lentšu la Segerika leo le bolelago gore “mothomeletši” goba “molatofatši” ke di·aʹbo·los, e lego lentšu leo le dirišwago ka Beibeleng bakeng sa go bitša Sathane, e lego mothomeletši yo mobe wa Modimo.