Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

SEHLOGO SE ITHUTWAGO 21

KOPELO 107 Mohlala wa Modimo wa Lerato

O ka Hwetša Bjang Motho yo o ka Nyalanago le Yena?

O ka Hwetša Bjang Motho yo o ka Nyalanago le Yena?

“Ke mang yo a ka hwetšago mosadisadi? O bohlokwa kudu go phala maswika a bohlokwa.”DIE. 31:10.

SEO RE TLAGO GO ITHUTA SONA

Re tlo boledišana ka melao ya motheo ya Beibele yeo e ka thušago motho gore a hwetše motho yo a ka nyalanago le yena le kamoo ba bangwe ka phuthegong ba ka thušago bao ba nyakago go nyala.

1-2. (a) Bakriste bao ba sego ba nyala ba swanetše go nagana ka’ng pele ba ka thoma go ratana? (b) Ge re bolela ka “go ratana,” re bolela ka’ng? (Bala “Tlhaloso ya Mantšu a Itšego.”)

 NA O ka thabela go nyala goba go nyalwa? Le ge lenyalo e se lona feela le dirago gore motho a thabe, Bakriste ba bantšhi bao ba sego lenyalong ba ka thabela gore ka letšatši le lengwe ba nyale. Pele o ka thoma go ratana le motho yo a itšego, o swanetše go rata Jehofa kudu, o itsebe gabotse e bile o be le tšhelete e lekanego go tlo hlokomela molekane wa gago. a (1 Bakor. 7:36) Dilo tšeo di ka go thuša gore o thabele go ba lenyalong.

2 Ga se ka mehla go lego bonolo go hwetša motho yo o ka nyalanago le yena. (Die. 31:10) Le ge o ka hwetša motho yo a go swanelago, go ka no se be bonolo go thoma go ratana le yena. b Sehlogong se, re tlo bolela ka dilo tšeo di ka thušago Mokriste go hwetša molekane gomme ba thoma go ratana. Re tlo kwa le ka dilo tšeo ba bangwe ka phuthegong ba ka di dirago go thekga bao ba nyakago go nyala.

KE’NG SEO SE KA GO THUŠAGO GO HWETŠA MOLEKANE YO MOKAONE?

3. Mokriste o swanetše go nagana ka’ng ge a nyaka motho yo a ka nyalanago le yena?

3 Ge e ba o nyaka go nyala, go kaone go tseba gore o nyaka motho wa mohuta mang pele o ka thoma go ratana. Ge e ba o ka se dire bjalo, o ka phaela ka thoko motho yo a go swanelago goba wa ratana le motho yo a sa go swanelego. Re a tseba gore motho yo mongwe le yo mongwe yo o ka nyalanago le yena e swanetše go ba Mokriste yo a kolobeditšwego. (1 Bakor. 7:39) Eupša ga se batho ka moka bao ba kolobeditšwego bao e tlago go ba balekane ba bakaone. Ka gona, o ka ipotšiša gore: ‘Ke nyaka go dira’ng bophelong? Ke dika tša mohuta mang tšeo ke bonago di le bohlokwa go motho yo ke nyakago go nyalana le yena? Na dilo tšeo ke di nyakago di a kwagala?’

4. Batho ba bangwe ba rapelela’ng?

4 Ge e ba o nyaka go nyala, ga go pelaelo gore o šetše o rapetše ka taba yeo. (Bafil. 4:6) Jehofa ga a tshepiše go re nea balekane. Eupša o na le taba le dilo tšeo o di nyakago le tsela yeo o ikwago ka yona, le gona a ka go thuša go hwetša molekane yo mokaone. Ka gona, tšwela pele o mmotša ka dilo tšeo o di dumago le tsela yeo o ikwago ka yona. (Ps. 62:8) Mo kgopele bohlale le go se fele pelo. (Jak. 1:5) John, c e lego ngwanabo rena yo a sego lenyalong wa go tšwa United States, o re botša seo a se rapelelago, o re: “Ke botša Jehofa ka mohuta wa motho yo ke mo nyakago. Ke mo kgopela gore a nthuše go hwetša motho yo nka nyalanago le yena. E bile ke kgopela Jehofa gore a nthuše go ba le dika tšeo di ka dirago gore ke be molekane yo mokaone.” Tanya, e lego kgaetšedi wa kua Sri Lanka, o re: “Ge ke dutše ke nyakana le motho yo nka nyalago le yena, ke kgopela Jehofa gore a nthuše gore ke dule ke botega, ke lebelele dilo gabotse, e bile ke dule ke thabile.” Le ge o ka tšea nako o sa hwetše motho yo o ka nyalanago le yena, Jehofa o tshepiša go dula a go hlokomela.—Ps. 55:22.

5. Motho yo a sego lenyalong a ka kopana kae le batho ba bangwe bao ba sego lenyalong bao ba ratago Jehofa? (1 Bakorinthe 15:58) (Bona le seswantšho.)

5 Beibele e re kgothaletša go dula re “na le mo gontši mo [re] go dirago modirong wa Morena.” (Bala 1 Bakorinthe 15:58.) Ge o dutše o hlankela Jehofa e bile o fetša nako le bana babo rena le dikgaetšedi bao ba fapafapanego, o tlo kopana le batho ba bangwe bao ba sego lenyalong bao ba hlankelago Jehofa go swana le wena. O tlo thaba kudu ge o dira sohle seo o ka se kgonago go kgahliša Jehofa.

Ge e ba o dula o swarega ka go hlankela Jehofa le go fetša nako le Bakriste ba bangwe, o ka kopana le ba bangwe bao ba nyakago lenyalo (Bona serapa 5)


6. Mokriste o swanetše go dula a gopola’ng ge a nyaka molekane?

6 Lemoga gore: Go nyakana le molekane ga se gwa swanela go ba selo se bohlokwa kudukudu bophelong bja gago. (Bafil. 1:10) Go ba le lethabo la kgonthe ga se gwa ithekga ka gore o nyetše goba ga se wa nyala, eupša go ithekgile ka segwera seo o nago le sona le Jehofa. (Mat. 5:3) Ge e ba o se wa nyala, o ka kgona go oketša tirelo ya gago go Jehofa. (1 Bakor. 7:​32, 33) Diriša nako ya gago ka bohlale. Jessica, e lego kgaetšedi wa kua United States, yo a nyetšwego ge a be a le kgauswi le go fihla mengwaga e 40, o re: “Ke ile ka dula ke swaregile ka go hlankela Jehofa gomme seo se nthušitše gore ke dule ke kgotsofetše le ge ke be ke nyaka go nyalwa.”

IPHE NAKO YA GO TSEBA MOTHO YO O MO NYAKAGO

7. Ke ka baka la’ng o swanetše go tšea nako o tseba motho yo a go kgahlago pele o ka mmotša kamoo o ikwago ka gona? (Diema 13:16)

7 O swanetše go dira’ng ge e ba bona eka motho yo a itšego o a go swanela? Na o swanetše go no kitimela go mmotša kamoo o ikwago ka gona? Beibele e re motho yo bohlale o nagana pele a dira dilo. (Bala Diema 13:16.) Ka gona, e ka ba gabohlale gore o ithute ka motho yo a go kgahlago pele o mmotša kamoo o ikwago ka gona. Aschwin wa go tšwa Netherlands o re: “Go ka ba bonolo gore o kgahlwe ke motho yo a itšego eupša ka moragonyana a se sa go kgahla. Ka gona, ge o ka ipha nako ya go ithuta ka motho yo a itšego o ka se dire dilo ka lepotlapotla.” Go oketša moo, ge o ka ipha nako ya go ithuta ka motho yo a itšego, o ka kgona go lemoga gore ga a go swanele.

8. Motho yo a nyakago go nyala a ka dira’ng gore a tsebe motho yo a itšego gakaone? (Bona le seswantšho.)

8 O ka dira’ng gore o ithute ka motho yo mongwe a sa tsebe? Ge o le dibokeng goba dipokanong tša segwera, o ka bona dika tše dingwe ka motho yoo, tše bjalo ka tsela yeo a ratago Jehofa ka yona, mohuta wa motho yo a lego yena le tsela yeo a itshwarago ka yona. O ka ipotšiša gore: ‘Bagwera ba gagwe ke bomang? O rata go bolela ka’ng? (Luka 6:45) Na dilo tšeo re nyakago go di dira bophelong di a swana?’ O ka boledišana le bagolo ba phuthegong ya gabo goba wa bolela le Bakriste bao ba godilego bao ba mo tsebago gabotse. (Die. 20:18) O ka ba botšiša gore motho yoo o tumile ka’ng le gore o na le dika tša mohuta mang. (Ruthe 2:11) Ge o dutše o ithuta ka motho yo a itšego, o se ke wa dira gore a lewe ke dihlong. Le gona, o se ke wa mo šalašala morago.

Pele o botša motho yo mongwe gore o a mo rata tšea nako o ithuta ka yena a sa tsebe (Bona dirapa 7-8)


9. O swanetše go kgodišega ka’ng pele o ka botša motho yo a itšego gore o nyaka go mo tseba gakaone?

9 O swanetše go tšea nako e kaaka’ng pele o ka botša motho gore o a go kgahla? Ge o ka kitimela go botša motho yo a itšego gore o a go kgahla, a ka nagana gore o dira dilo o se wa nagana. (Die. 29:20) Ka lehlakoreng le lengwe, ge o ka tšea nako e telele motho yoo a ka nagana gore ga o tsebe mo o emego kudukudu ge e ba le wena o mo kgahla. (Mmo. 11:4) Gopola gore taba ya gore motho yo a itšego o a go kgahla ga e re gore o tlo nyalana le yena. O swanetše go kgodišega gore o loketše go nyala le gore motho yo a go kgahlago e ka ba molekane yo mokaone.

10. O ka dira’ng ge e ba o bona eka o kgahla motho yo a itšego mola wena o tseba gore o ka se kgone go ratana le yena?

10 O swanetše go dira’ng ge o lemoga gore motho yo a itšego o nyaka go tsebana le wena gakaone? Ge e ba o sa mo nyake, o se ke wa mo fihlela. Go ka se be bose go dira gore motho a bone eka o nyaka go ratana yena mola go se bjalo.—1 Bakor. 10:24; Baef. 4:25.

11. Ke dilo dife tšeo o swanetšego go nagana ka tšona ge e ba o ka swanelwa ke go nyakela motho yo a itšego molekane?

11 Dinageng tše dingwe go letetšwe gore batswadi goba ba bangwe ba leloko ba nyakele motho yo a sa nyalago molekane. Mola mafelong a mangwe ba leloko goba bagwera ba ka kopanya monna le mosadi ke moka ba ba tlogela gore ba bone ge e ba ba swanelana. Ge e ba o ka kgopelwa gore o kopanye batho ba itšego, o swanetše go tseba gore ke’ng seo bobedi bja bona ba se nyakago. Ge e ba o bona eka motho yo a itšego o swanela mogwera wa gago goba motho wa geno, tseba gore o na le dika tša mohuta mang le gore o rata Modimo gakaaka’ng. Go ba le segwera sa kgauswi le Jehofa go bohlokwa kudu go feta go ba le tšhelete, go rutega goba go tsebega setšhabeng. Gopola gore batho bao o ba kopanyago ke bona ba tlago go itirela phetho ya gore ba tla nyalana na.—Bagal. 6:5.

GE LE THOMA GO RATANA

12. Ge e ba o nyaka go ratana le motho yo a itšego, o ka mmotša bjang?

12 Ge e ba o nyaka go ratana le motho yo a itšego o ka mmotša bjang? d O ka dira gore wena le motho yoo le bolele le le lefelong la batho bohle goba le bolele ka founo. Botša motho yoo gore o a go kgahla e bile o nyaka go mo tseba gakaone. (1 Bakor. 14:9) Ge e ba go nyakega, nea motho yoo nako ya gore a naganišiše ka seo o mmoditšego sona. (Die. 13:12) Ge e ba motho yoo a go botša gore a ka se kgone go ratana le wena, hlompha phetho ya gagwe.

13. O ka dira’ng ge e ba motho yo mongwe a ka go botša gore o nyaka go ratana le wena? (Bakolose 4:6)

13 O swanetše go dira’ng ge e ba motho yo mongwe a go botša gore o a go rata? Go ka direga gore motho yoo o ile a swanelwa ke go ba le sebete gore a tle a go botše kamoo a ikwago ka gona, hle e ba le botho e bile o mo hlomphe. (Bala Bakolose 4:6.) Mmotše ge e ba o hloka nako ya go naganišiša ka seo a go boditšego sona. Eupša o se ke wa mo senyetša nako. (Die. 13:12) Ge e ba o sa nyake go ratana le yena, mmotše kamoo o ikwago ka gona. Ekwa seo ngwanabo rena Hans, wa go tšwa Austria a ilego a se dira ge kgaetšedi yo mongwe a be a mmotša gore o a mo rata, o re: “Ke ile ka mo araba ka tsela e botho le e kwagalago. Ke ile ka mo araba ka pela ka gobane ke be ke nyaka gore a se ke a nagana gore nna le yena re ka ratana. Ke ile ka ntšha mahlo dinameng, ka se dire goba go bolela dilo tšeo di ka dirago gore a nagane gore ka letšatši le lengwe nna le yena re ka ratana.” Ka lehlakoreng le lengwe, ge e ba o nyaka go ratana le motho yoo, bolela le yena ka go lebanya ka seo o se letetšego go yena. Dilo tšeo le di letetšego di ka fapana go ithekgile ka mafelo ao le tšwago go ona.

BATHO BA BANGWE BA KA THUŠA BJANG?

14. Re ka thuša bjang batho bao ba sa nyalago ka dilo tšeo re di bolelago?

14 Re ka thuša bjang Bakriste bao ba nyakago go nyala? Tsela e nngwe ke ka go hlokomela seo re se bolelago. (Baef. 4:29) Re ka ipotšiša gore: ‘Na ke kwera batho bao ba nyakago go nyala? Na ge ke bona ngwanabo rena le kgaetšedi bao ba sego ba nyalana ba boledišana, na ke phetha ka gore ba nyaka go ratana?’ (1 Tim. 5:13) Ga se ra swanela go dira gore bao ba sego lenyalong ba ikwe ba se bohlokwa. Hans, yo re boletšego ka yena pejana o re: “O tla hwetša ba bangwe ba bolela gore, ‘Ke ka baka la’ng o sa nyale, o šiwa ke nako.’ Dipolelo tša mohuta woo di ka dira gore batho bao ba sego ba nyala ba ikwe ba se bohlokwa e bile ba gapeletšega gore ba nyale.” Re ka dira sohle seo re ka se kgonago gore re kgothatše bana babo rena bao ba sego lenyalong!—1 Bathes. 5:11.

15. (a)  Re swanetše go nagana ka’ng pele re ka thuša motho yo a itšego go hwetša molekane? (Baroma 15:2) (Bona le seswantšho.) (b) O kgahlilwe ke dilo dife mo bidiong ye?

15 Re ka dira’ng ge re ka nagana gore ngwanabo rena yo a itšego le kgaetšedi ba swanelana? Beibele e re botša gore re naganele batho ba bangwe. (Bala Baroma 15:2.) Batho ba bangwe bao ba sego lenyalong ga ba rate go nyakelwa batho gomme rena re swanetše go hlompha seo. (2 Bathes. 3:11) Ba bangwe ba ka thabela go thušwa, eupša re swanetše go ba botšiša pele. e (Die. 3:27) Ba bangwe ga ba rate go kopanywa ka go lebanya. Lydia, e lego kgaetšedi yo a sego lenyalong wa kua Germany, o re: “O ka dira gore batho bao ba be lefelong letee ba na le batho ba bangwe. O ka dira gore ngwanabo rena le kgaetšedi ba fetše nako ba le gotee gomme o ba tlogele gore ba itirele phetho.”

Go ba gare ga batho ba bangwe go ka thuša batho bao ba se go lenyalong gore ba tsebane (Bona serapa 15)


16. Bakriste bao ba sego lenyalong ba swanetše go gopola’ng?

16 Ka moka ga rena re ka thabela bophelo go sa šetšwe gore re nyetše goba ga se ra nyala! (Ps. 128:1) Ka gona, ge e ba o nyaka go nyala eupša o se wa hlwa o hwetša motho yo o ka nyalanago le yena, tšwela pele o swaregile ka go hlankela Jehofa. Kgaetšedi ya bitšwago Sin Yi wa go tšwa Macao, o re: “Nako ye o e fetšago o se lenyalong ke e nnyane kudu ge e bapetšwa le ye o tlo e fetšago le molekane wa gago kua Paradeiseng. Thabela nako yeo gomme o e diriše ka gabotse.” Bjale o ka dira’ng ge e ba o hweditše motho yo a itšego gomme o thomile go ratana le yena? Sehlogong se se latelago, re tlo boledišana ka dilo tšeo batho bao ba ratanago ba ka di dirago gore ba atlege.

KOPELO 137 Basadi ba go Botega, Dikgaetšedi tša Rena

a Ge e ba o nyaka go bona gore o loketše go nyala, bala sehlogo seo se lego go jw.org/nso seo se rego “Go Ratana—Karolo 1: Na ke Loketše go Ratana?

b TLHALOSO YA MANTŠU A ITŠEGO: Sehlogong se le seo se latelago, ge re bolela ka “go ratana,” re bolela ka nako yeo monna le mosadi ba e fetšago ba le mmogo e le gore ba tsebe ge e ba ba tla swarana gabotse ge ba šetše ba nyalane. Dinageng tše dingwe nako ye e tsebja e le go tsebana gakaone. Gore re re monna le mosadi ba a ratana, ke ge e ba ba botšane ka tsela yeo ba ikwago ka yona gomme seo se direga go fihlela ba phetha ka gore ba a nyalana goba ba a kgaogana.

c Maina a mangwe a fetotšwe.

d Ditšong tše dingwe go tlwaelegile gore ngwanabo rena e be yena a yago go kgaetšedi gomme a mmotše gore o a mo kgahla e bile o duma gore ba tsebane gakaone. Eupša ga se phošo gore kgaetšedi a botše ngwanabo rena ka mo a ikwago ka gona. (Ruthe 3:​1-13) Gore o ithute ka mo go oketšegilego, bala sehlogo seo se rego “Bafsa ba a Botšiša . . . Nka Mmotša Bjang Kamoo ke Ikwago ka Yena?” ka go Phafoga! ya October 22, 2004.