Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Eba le Lešoko go Swana le Jehofa

Eba le Lešoko go Swana le Jehofa

“Jehofa, Jehofa, Modimo yo a gaugelago le yo a šokelago.”​—EK. 34:6.

DIKOPELO: 142, 12

1. Jehofa o ile a ikutolla go Moshe ka tsela efe e kgethegilego, gona ke ka baka la’ng seo se kgoma pelo?

KA LETŠATŠI le lengwe, Modimo o ile a ikutolla go Moshe ka go mo tsebiša leina la Gagwe le dika tša gagwe. Dika tša mathomo tšeo a mmoditšego tšona ke kgaugelo le lešoko. (Bala Ekisodo 34:5-7.) Jehofa nkabe a ile a botša Moshe ka matla a gagwe goba bohlale bja gagwe. Eupša ka ge Moshe a be a nyaka go tseba ge e ba Jehofa a tla mo thekga, Jehofa o ile a thoma pele ka go mmotša ka kgaugelo ya gagwe le lešoko, go bontšha gore o rata go thuša bahlanka ba gagwe. (Ek. 33:13) Na ga o kgongwe pelo ke go tseba gore Modimo o ile a thoma pele ka go botša Moshe ka dika tše tše di kgahlišago go e na le gore a thome ka tše dingwe? Sehlogong se, re tlo ithuta kudu ka lešoko, e lego go kwela motho bohloko gomme wa mo thuša.

2, 3. (a) Ke’ng seo se bontšhago gore ka tlhago re na le lešoko? (b) Ke ka baka la’ng o swanetše go tseba seo Beibele e se rutago ka lešoko?

2 Ka ge re bopilwe ka seswantšho sa Modimo, yoo a nago le lešoko, le rena ka tlhago re tshwenyega ka batho ba bangwe. Gaešita le batho bao ba sa hlankelego Modimo wa therešo ba na le lešoko. (Gen. 1:27) Ka Beibeleng go na le dipego tše dintši tša batho bao ba bontšhitšego batho ba bangwe lešoko. Nagana ka pego ya bagweba-ka-mmele ba babedi bao ba ilego ba lwela ngwana pele ga Solomone. Ge Solomone a be a nyaka go tseba gore mmago ngwana yoo ke mang, o ile a laela gore ngwana yoo a kgaolwe diripa tše pedi. Mosadi yo ngwana e bego e le wa gagwe o ile a mo šokela. Seo se ile sa mo dira gore a tsene ditaba gare, gaešita le ge seo se be se tla bolela gore a lobe ngwana yoo wa gagwe ka go mo nea mosadi yola yo mongwe. (1 Dikg. 3:23-27) Goba nagana ka morwedi wa Farao yoo a ilego a phološa Moshe ge e be e sa le lesea. Le ge a be a tseba gore lesea leo e be e le Moheberu, le gore le be le swanetše go bolawa, o ile ‘a le šokela’ gomme a le tšea gore a yo le godiša e le ngwana wa gagwe.​—Ek. 2:5, 6.

3 Ke ka baka la’ng re swanetše go ithuta ka seka se sa lešoko? Ke ka gobane Beibele e re kgothaletša gore re ekiše Jehofa. (Baef. 5:1) Le ge Jehofa a re bopile re na le lešoko, go se phethagale go dira gore re tshwenyege ka rena feela. Ka dinako tše dingwe re ka ikhwetša re sa tsebe gore re thuše batho ba bangwe goba gore re tshwenyege ka rena feela. Go ba bangwe ba rena, ye ke ntwa ya letšatši le letšatši, mola ba bangwe ba sa tseba gore ba eme kae. Ke’ng seo se ka go thušago gore o tshwenyege ka ba bangwe? Sa pele, iphe nako ya naganišiša kamoo Jehofa a ilego a bontšha batho ba bangwe lešoko, le kamoo ba bangwe ba ilego ba le bontšha ka gona. Sa bobedi, nagana kamoo o ka ekišago mohlala wa Modimo le kamoo go o ekiša go ka go holago ka gona.

JEHOFA O RE BEETŠE MOHLALA O PHETHAGETŠEGO WA GO BONTŠHA LEŠOKO

4. (a) Ke ka baka la’ng Jehofa a ile a romela barongwa kua Sodoma? (b) Pego ya mabapi le Lota le barwedi ba gagwe e re ruta’ng?

4 Go na le ditiragalo tše dintši tšeo go tšona Jehofa a ilego a bontšha batho lešoko. Nagana ka seo a ilego a se direla Lota. Monna yoo wa go loka o be a “tlaišwa kudu” ke boitshwaro bjo bo lešago dihlong bja badudi ba Sodoma le Gomora. Ga go makatše ge Modimo a ile a phetha ka gore a fediše batho bao ba go hloka boitshwaro. (2 Pet. 2:7, 8) O ile a romela barongwa gore ba yo phološa Lota. Barongwa bao ba ile ba lopa yena le lapa la gagwe gore ba tšhabe metseng yeo ka ge e be e tlo fedišwa. “Ka baka la lešoko la Jehofa go yena, eitše ge a dikadika [barongwa] bao ba swara seatla sa gagwe, seatla sa mosadi wa gagwe le diatla tša barwedi ba gagwe ba babedi ba ba ntšhetša ntle gomme ba ba emiša ka ntle ga motse.” (Gen. 19:16) Ruri tiragalo ye e bontšha gabotse gore Jehofa o bona maemo a thata ao batho ba gagwe bao ba botegago ka dinako tše dingwe ba ikhwetšago ba le go ona!​—Jes. 63:7-9; Jak. 5:11; 2 Pet. 2:9.

5. Mangwalo a go swana le 1 Johane 3:17 a re thuša bjang go bontšha ba bangwe lešoko?

5 Ga se feela gore Jehofa o bontšhitše batho lešoko, eupša gape o rutile batho ba gagwe bohlokwa bja gore ba be le lešoko. Nagana ka molao woo Jehofa a ilego a o nea Baisiraele wa gore ge motho a go kolota o tšee kobo ya gagwe e le seswareledi. (Bala Ekisodo 22:26, 27.) Go ka direga gore baadimiši ba go hloka lešoko ba be ba tšea dikobo tša baadimi e le seswareledi gomme ba sa ba bušetše tšona. Seo se be se dira gore baadimi ba hloke dikobo tša go robala. Ke ka baka leo Jehofa a bego a rutile batho ba gagwe gore ba pheme mokgwa woo wa go se bontšhe lešoko. O be a nyaka gore batho ba gagwe ba bontšhane lešoko. Na molao wa motheo wo o lego molaong woo ga o dire gore re tutueletšege go šokela ba bangwe? Na re tla tlogela bana babo rena ba bolawa ke phefo, ge re bolela ka tsela ya seswantšhetšo, mola re ka kgona go ba imolla mathateng a bona?​—Bakol. 3:12; Jak. 2:15, 16; bala 1 Johane 3:17.

6. Re ka ithuta’ng tabeng ya gore Jehofa o ile a botša Baisiraele leboelela gore ba sokologe dibeng tša bona?

6 Jehofa o ile šokela Baisiraele le ge ba be ba mo senyetša. Re bala gore: “Jehofa Modimo wa borakgolokhukhu ba bona o ile a romela ditemošo ka baromiwa ba gagwe, a di romela leboelela, ka gobane o be a šokela setšhaba sa gagwe le lefelo la gagwe la bodulo.” (2 Dikor. 36:15) Na le rena ga se ra swanela go bontšha lešoko le bjalo go batho bao ba sokologago dibeng tša bona gomme ba amogelwa ke Modimo? Jehofa o nyaka gore batho ka moka ba tle ba phologe letšatšing la gagwe la kahlolo. (2 Pet. 3:9) Ka baka leo, ge re sa letile Modimo gore a tle a fediše batho ba kgopo, anke re tšweleng pele re botša batho molaetša wo o bontšhago lešoko la Jehofa.

7, 8. Ke ka baka la’ng lapa le lengwe le dumela gore Jehofa o le bontšhitše lešoko?

7 Go na le mehlala e mengwe e mentši yeo e bontšhago gore Modimo o na le lešoko. Nagana ka seo se ilego sa diragalela lapa la gabo Milan wa mengwaga e 12 mathomong a bo-1990, nakong ya dintwa tša semorafo. Milan, moratho wa gagwe, batswadi ba gagwe le Dihlatse tše dingwe tše dintši ba be ba nametše pese ya go tloga Bosnia e eya Serbia. Ba be ba eya kopanong ya selete yeo go yona batswadi ba gagwe ba bego ba yo kolobetšwa. Eupša ge ba fihla mellwaneng ya dinaga tšeo, mašole a ile a fološa lapa la gabo Milan ka peseng ka gobane e be e le ba morafo o fapanego, eupša ba tlogela Dihlatse tše dingwe gore di fete. Ka morago ga gore lapa leo le fetše matšatši a mabedi gona moo mollwaneng, molaodi wa mašole ao o ile a founela mookamedi wa gagwe gomme a mmotšiša gore ba dire eng ka lapa leo. Ge a be a founa, o be a eme kgauswi le lapa leo, gomme lapa leo la kwa ge a botšwa gore: “Ba ntšhetšeng ka ntle gomme le ba thuntšhe!”

8 Ge molaodi yoo wa mašole a sa bolela le mašole a gagwe, banna ba bangwe ba babedi bao ba sa tsebjego ba ile ba ya go lapa la gabo Milan gomme ba le botša ka go sebaseba gore ke bona Dihlatse tša Jehofa. Banna bao ba be ba kwele ka seo se diragaletšego lapa la gabo Milan go banamedi ba bangwe ba pese yeo. Banna bao ba ile ba botša Milan le moratho wa ga gagwe gore ba tsene ka koloing ya bona gore ba ba tshediše mollwane, ka ge bana ba be ba sa direlwe dipampiri tša go tsena nageng e nngwe. Ke moka ba botša batswadi ba Milan gore ba rarele ka morago ga ntlwana ya moo mollwaneng gomme ba kopane le bona ka kua pele. Milan o be a sa tsebe gore a sege goba a lle ge a ekwa seo se bego se botšwa batswadi ba gagwe. Batswadi ba gagwe ba ile ba botšiša banna bao gore: “Le nagana gore ba tla no re tlogela re feta?” Sa go makatša ke gore ge batswadi ba Milan ba dutše ba rarela ntlwana yeo, go be go bonagala eka mašole ao a ba lebeletše, eupša a sa ba bone. Batswadi bao ba ile ba kopana le bana ba bona ka lehlakoreng le lengwe la mollwane. Ba ile ba kgona go fihla kopanong ba kgodišegile gore Jehofa o arabile thapelo ya bona ge ba be ba le tlalelong. Ke therešo gore Beibele e re go bile le dinako tšeo Jehofa a sa kago a tsena ditaba gare ka mohlolo gore a šireletše bahlanka ba gagwe. (Dit. 7:58-60) Lega go le bjalo, Milan o re botša kamoo a ilego a ikwa ka gona ka seo se ba diragaletšego. O re: “Ke nagana gore barongwa ba ile ba foufatša mašole ao le gore Jehofa o re hlakodišitše.”​—Ps. 97:10.

9. Jesu o be a ikwa bjang ge a be a bona mašaba, gona o be a dira’ng? (Bona seswantšho seo se lego mathomong a sehlogo.)

9 Re ka ithuta thuto ya bohlokwa go Jesu. O be a šokela mašaba ao a bego a kopana le ona, “gobane a be a šokiša gomme a gašane go swana le dinku tše di se nago modiši.” O be a dira’ng ge a bona mašaba a šokiša? O be a a “ruta dilo tše dintši.” (Mat. 9:36; bala Mareka 6:34.) O be a sa swane le Bafarisei, bao ba bego ba sa iše felo ka batho ba tlasana. (Mat. 12:9-14; 23:4; Joh. 7:49) Go swana le Jesu, na ga o ikwe o tutueletšega go thuša batho bao ba swerwego ke tlala ya moya?

10, 11. Na re swanetše go bontšha batho lešoko maemong ka moka? Nea mohlala.

10 Eupša seo ga se bolele gore re swanetše go bontšha batho lešoko maemong ka moka. Modimo o bontšhitše batho ba ka Beibeleng bao re boletšego ka bona lešoko ka gobane maemo a be a nyaka gore a dire bjalo. Lega go le bjalo, Kgoši Saulo o ile a bontšha gore ga a kwe Modimo ge a be a dira seo yena a bego a nagana gore ke go bontšha lešoko. O ile a se bolaye Agaga, yoo e bego e le lenaba la batho ba Modimo, le gona a se fediše diruiwa tšeo di bego di nonne. Ka baka leo, Jehofa o ile a mo amoga bogoši. (1 Sam. 15:3, 9, 15) Jehofa ke Moahlodi wa toka yo a tsebago dipelo tša batho. O tseba ge e ba a swanetše go bontšha motho lešoko goba go se bjalo. (Dillo 2:17; Hesek. 5:11) Go tla nako yeo a tlago go fediša bohle bao ba ganago go mo kwa. (2 Bathes. 1:6-10) Yeo e tla ba e se nako ya gore a šokele batho bao a šetšego a ba ahlotše e le ba babe. Go e na le moo, e tla ba e le nako ya gore a ba fediše e le go bontšha gore o šokela baloki, bao a tlago go ba phološa.

11 Go molaleng gore mošomo wa go ahlola batho gore ba tlo fedišwa goba go se fedišwe ga se wa rena. Go e na le moo, re swanetše go dira sohle seo re ka se kgonago gona bjale go ba thuša gore ba tle ba phologe. Ka gona re ka bontšha batho bjang gore re a ba šokela? Anke re boleleng ka ditsela tše mmalwa tšeo re ka dirago seo.

KAMOO O KA BAGO LE LEŠOKO LA MALEBA LE GO LE BONTŠHA

12. O ka bontšha ba bangwe lešoko bjang?

12 Thuša batho bangwe letšatši le letšatši. Jehofa o letetše gore bao ba katanelago go ekiša Jesu ba bontšhe baagišani ba bona le bana babo bona ba Bakriste lešoko. (Joh. 13:34, 35; 1 Pet. 3:8) Lešoko le ka hlaloswa gape e le “go tlaišega gotee.” Motho yo a bontšhago lešoko o thuša bangwe ge ba tlaišega, mohlomongwe ka go ba imolla mathateng a bona. Le wena nyaka dibaka tša go dira seo! Ka mohlala, na o ka thuša motho yo mongwe ka mešongwana ya ka gae, go swana le go mo yela mabenkeleng?​—Mat. 7:12.

Bontšha ba bangwe lešoko ka go ba thuša (Bona serapa 12)

13. Batho ba Modimo ba bontšhana dika dife ge go diregile dikotsi tša tlhago?

13 Tšea karolo modirong wa tlhakodišo. Ge batho ba bantši ba bona ba bangwe ba wetšwe ke dikotsi tša tlhago, ba tutueletšega go ba bontšha lešoko. Dihlatse tša Jehofa di tsebja ka go thuša dinakong tše bjalo. (1 Pet. 2:17) Kgaetšedi yo mongwe wa Mojapane o be a dula tikologong yeo e bego e sentšwe o šoro ke tšhišinyego ya lefase le tsunami, tšeo di diregilego ka 2011. O re o ile a “kgothatšwa kudu le go homotšwa” ke maiteko ao a dirilwego ke baithaopi ba bantši bao ba tšwago mafelong a fapafapanego kua Japane le moše wa mawatle, bao ba ilego ba ba thuša ka dilo tše di fapafapanego. O ngwadile gore: “Phihlelo ye e nthušitše go bona gore Jehofa o rata batho ba gagwe le gore Dihlatse tša Jehofa di a ratana le gore bana babo rena lefaseng ka moka ba a re rapelela.”

14. O ka thuša bjang bao ba babjago le batšofadi?

14 Thuša bao ba babjago le batšofadi. Ge re bona ba bangwe ba tlaišwa ke ditlamorago tša sebe sa Adama, re tutueletšega go ba bontšha lešoko. Re fela pelo ya go tlo bona bolwetši le botšofadi di fedišitšwe. Ke ka baka leo re rapelelago Mmušo wa Modimo gore o tle. Ge re sa dutše re letetše seo, re dira seo re ka se kgonago go thuša bao ba hlokago thušo. Ekwa seo mongwadi yo mongwe a se ngwadilego ka mmagwe yo a tšofetšego, yo a bego a swerwe ke bolwetši bja Alzheimer. O re ka letšatši le lengwe mmagwe o ile a itshenya. Ge a sa leka go itlhwekiša, o ile a kwa go kokotwa mojako. Batho bao ba bego ba kokota e be e le Dihlatse tša Jehofa tšeo di bego di dula di mo etela. Dikgaetšedi tšeo di ile tša mmotšiša ge e ba di ka mo thuša. Mokgekolo yoo o ile a araba ka gore: “Ee le ka nthuša, le ge go leša dihlong.” Dikgaetšedi tšeo di ile tša mo thuša go itlhwekiša. Ka morago di ile tša dira teye gomme ba swara magang. Morwa wa mokgekolo yoo o ile a leboga kudu. O ngwadile gore: “Ke rolela Dihlatse tše tša Jehofa kefa. Di dira seo di se rutago ba bangwe.” Na le wena o kgona go šokela bao ba babjago le batšofadi, moo o tutueletšegago go dira sohle seo o ka se kgonago go ba imolla mathateng a bona?​—Bafil. 2:3, 4.

15. Modiro wa rena wa go bolela ditaba tše dibotse o re nea dibaka tša go dira’ng?

15 Thuša batho go tseba Jehofa. Batho ba na le mathata le dipelaelo gomme seo se re tutueletša gore re ba thuše. Re ka ba thuša bjang? Re ka ba thuša ka go ba ruta ka Modimo le seo Mmušo wa gagwe o tlago go se direla batho ka moka. Tsela e nngwe ke ka go ba thuša go bona bohlokwa bja go phela ka melao ya Modimo. (Jes. 48:17, 18) Na o ka šoma kutšwanyana tšhemong, e lego mošomo wo o tumišago Jehofa le wo o bontšhago gore o šokela batho ba bangwe?​—1 Tim. 2:3, 4.

GO BONTŠHA LEŠOKO GO THUŠA LE WENA!

16. Motho yo a bontšhago ba bangwe lešoko o holega bjang?

16 Ditsebi tša monagano di re go bontšha ba bangwe lešoko go ka go thuša gore o dule o phetše gabotse mmeleng, o thabile e bile o phedišana le ba bangwe gabotse. Ge o thuša ba bangwe ge ba na le mathata, o tlo thaba, wa ba le pono e botse ka bophelo, wa se lewe ke bodutu e bile o ka se be le dikgopolo tše di fošagetšego. Ee, go bontšha ba bangwe lešoko go tla go hola. (Baef. 4:31, 32) Bakriste bao ba thušago ba bangwe ba šegofatšwa ka go ba le letswalo le lebotse, ka ge ba tseba gore ba dira dilo ka go dumelelana le melao ya Modimo ya motheo. Le gona seo se re thuša go ba batswadi ba lerato, balekane ba babotse le bagwera ba babotse. Bao ba sa dikadikego go bontšha ba bangwe lešoko gantši le bona ba bontšhwa lešoko le go newa thušo ge ba e hloka.​—Bala Mateo 5:7; Luka 6:38.

17. Ke ka baka la’ng o nyaka go ithuta go ba le lešoko le go le bontšha ba bangwe?

17 Eupša ga se wa swanela go ithuta go ba le lešoko feela ka gobane o nyaka go ikhola. Lebaka la gago le legolo e swanetše go ba go nyaka go ekiša Jehofa Modimo le go mo tumiša, yena Mothopo wa lerato le lešoko. (Die. 14:31) O re beela mohlala o mobotse kudu tabeng ye. Ka gona, eka re ka dira sohle seo re ka se kgonago go bontšha lešoko go swana le Jehofa. Seo se tla re thuša go dula re rata bana babo rena le dikgaetšedi le go ba le ditswalano tše dibotse le baagišani ba rena.​—Bagal. 6:10; 1 Joh. 4:16.