Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Tšwela Pele o Matlafatša ba Bangwe ka go ba Bontšha Lerato

Tšwela Pele o Matlafatša ba Bangwe ka go ba Bontšha Lerato

“Lerato le a aga.”​—1 BAKOR. 8:1.

DIKOPELO: 109, 121

1. Jesu o ile a bolela le barutiwa ba gagwe ka taba efe e bohlokwa bošegong bja pele a ka hwa?

GE Jesu a be a na le barutiwa ba gagwe bošegong bja pele a ka hwa, o ile a bolela ka lerato moo e ka bago ka makga a 30. O ile a bolela ka go lebanya gore barutiwa ba gagwe ba swanetše go ‘ratana.’ (Joh. 15:12, 17) Go ratana ga barutiwa ba Jesu go be go tla bonagala kudu moo e lego gore batho ba bangwe ba be ba tla bona gore ke balatedi ba gagwe ba therešo. (Joh. 13:34, 35) Lerato leo Jesu a boletšego ka lona e be e se la go no bolela gore o rata motho yo a itšego. Eupša o be a bolela ka lerato la boikgafo. O itše: “Ga go yo a nago le lerato le le fetago le, gore motho a gafe moya wa gagwe ka baka la bagwera ba gagwe. Lena le bagwera ba ka ge e ba le dira seo ke le laelago sona.”​—Joh. 15:13, 14.

2. (a) Bahlanka ba Jehofa ba tsebja ka’ng? (b) Re tlo araba dipotšišo dife sehlogong se?

2 Lehono batho ba Jehofa ba tsebja ka go ba le lerato la kgonthe le la boikgafo gotee le botee bja kgonthe bjo ba nago le bjona. (1 Joh. 3:10, 11) Seo se thabišago ke gore Bakriste ba dula ba ratana go sa šetšwe gore ba tšwa setšhabeng sefe, molokong ofe, ba bolela leleme lefe goba ba godišitšwe bjang. Ka gona re ka ipotšiša gore: ‘Ke ka baka la’ng re swanetše go ratana, kudukudu mehleng ye? Jehofa le Jesu ba re matlafatša bjang ka go re bontšha lerato? Ka moka ga rena re ka bontšhana bjang lerato, go kgothatšana le go matlafatša ba bangwe?​—1 Bakor. 8:1.

KE KA BAKA LA ENG RE SWANETŠE GO RATANA, KUDUKUDU MEHLENG YE?

3. “Dinako tše di hlobaetšago” di ama batho bjang?

3 Bophelo bo tletše ka “mathata le ditlaišego” ka gobane re phela ‘dinakong tše di hlobaetšago.’ Batho ba bantši ba lebeletšane le mathata a magolo a go fapafapana. (Ps. 90:10; 2 Tim. 3:1-5) Ka gona, batho ba bantši ba ikwa ba se sa kgona. Go ya ka dinyakišišo, batho ba ka godimo ga ba 800 000 ba ipolaya ngwaga le ngwaga, seo se rago gore go hwa motho o tee ka metsotswana e mengwe le e mengwe e 40. Ka manyami, gaešita le Bakriste ba bangwe ba ile ba imelwa kudu ke mathata a bona moo ba ilego ba feleletša ba ipolaile.

4. Ke batho bafe ba ka Beibeleng bao ba ilego ba ikwa ba nyaka go hwa?

4 Gaešita le mehleng ya kgale, ba bangwe ba bahlanka ba Modimo bao ba botegago ba ile ba imelwa ke mathata a bona moo ba ilego ba ikwa ba nyaka le go hwa. Ka mohlala, Jobo o ile a kwa bohloko kudu moo a ilego a lla ka gore: “Ke ganne bophelo; nka se phele go iša mehleng ya neng le neng.” (Jobo 7:16; 14:13) Jona o ile a nyamišwa ke tsela yeo dilo di ilego tša sepela ka yona kabelong ya gagwe moo a ilego a re: “Bjale Jehofa, hle tloša moya wa ka gobane go kaone gore ke hwe go e na le gore ke phele.” (Jona 4:3) Le gona, nakong e nngwe moporofeta yo a botegago e lego Eliya, o ile a ikwa a tshwenyegile kudu moo a ilego a kgopela Jehofa gore a hwe. O itše: “Go lekane! Bjale wena Jehofa, tšea moya wa ka.” (1 Dikg. 19:4) Lega go le bjalo, Jehofa o be a rata bahlanka bao ba gagwe bao ba bego ba ineetše go yena le gona o be a sa nyake gore ba hwe. Go e na le gore a nyatše ka mokgwa woo ba bego ba ikwa ka gona, o ile a ba thuša gore ba fenye maikwelo ao ba bego ba na le ona gomme a ba thuša gore ba tšwele pele ba mo hlankela ka go botega.

5. Ke ka baka la’ng bana babo rena le dikgaetšedi ba hloka lerato la rena kudukudu gona bjale?

5 Bana babo rena le dikgaetšedi ba bantši lehono ba lebeletšane le mathata a boima kudu, ka gona go bohlokwa gore re ba bontšhe lerato. Ba bangwe ba a tlaišwa, ba a kwerwa goba batho ba a ba seba mešomong ya bona. Ba bangwe ba lapišwa ke go šoma diiri tše ditelele goba go šoma mešomo yeo ba sa e thabelego. Le gona, ba bangwe ba lebeletšane le mathata a magolo a ka lapeng. Mohlomongwe ba tlaišwa ke balekane ba bona bao e sego Dihlatse tša Jehofa. Ka baka la mathata a re boletšego ka ona le a mangwe, bana babo rena ba bantši ka phuthegong ba ikwa ba se sa na matla e bile ba thoma go ipona ba se sa le bohlokwa. Ke mang a ka thušago bana babo rena ba?

LERATO LA JEHOFA LE A RE MATLAFATŠA

6. Jehofa o matlafatša bjang bahlanka ba gagwe ka go ba bontšha lerato?

6 Jehofa o kgonthišetša bahlanka ba gagwe gore o tla dula a ba rata, gona bjale le ka mo go sa felego. Nagana kamoo Baisiraele ba ilego ba ikwa ka gona ge Jehofa a be a ba botša gore: ‘Le bile bohlokwa mahlong a ka, ke le tšea le le bao ba hlomphegago, ke le ratile. Le se ke la boifa gobane ke na le lena’! (Jes. 43:4, 5) Ka ge o le yo mongwe wa bahlanka ba Jehofa, o ka kgodišega gore le wena Jehofa o go rata kudu. * Beibele e re: “Ka ge [Modimo] e le Yo matla, o tla go phološa. O tla go thabela ka lethabo le legolo.”​—Tsef. 3:16, 17.

7. Lerato la Jehofa le swana bjang le la mma yo a ratago ngwana wa gagwe le go mmabalela? (Bona seswantšho seo se lego mathomong a sehlogo.)

7 Jehofa o tshepiša bahlanka ba gagwe gore o tla ba matlafatša le go ba homotša go sa šetšwe mathata ao ba nago le ona. Ge a hlalosa kamoo a ikwago ka gona ka batho ba gagwe o re: “Le tla kukwa la bewa lehlakoreng gomme la farwa difarong. Go etša monna [goba ngwana] yo mmagwe a dulago a mo homotša, le nna ke tla dula ke le homotša ka mo go swanago.” (Jes. 66:12, 13) Nagana kamoo lesea le ikwago le šireletšegile ka gona ge mmago lona a le kukile goba a bapala le lona! Ka mo go swanago, Jehofa o nyaka go re bontšha kamoo a ratago bahlanka ba gagwe ba therešo ka mo go tseneletšego. Le ka mohla o se ke wa nagana gore ga o bohlokwa go Jehofa.​—Jer. 31:3.

8, 9. Lerato la Jesu le ka re matlafatša bjang?

8 Lebaka le lengwe leo re tsebago gore Jehofa o a re rata ke le: O “ratile lefase kudu mo a ilego a gafa Morwa wa gagwe yo a tswetšwego a nnoši gore yo mongwe le yo mongwe yo a dumelago go yena a se ke a fedišwa, eupša a be le bophelo bjo bo sa felego.” (Joh. 3:16) Ruri Jesu le yena o bontšhitše gore o a re rata ka go re hwela! Le gona lerato leo le tloga le re matlafatša! Lentšu la Modimo le re tshepiša gore gaešita le “masetlapelo goba tlalelo” di ka se re “[aroganye] le lerato la Kriste.”​—Baroma 8:35, 38, 39.

9 Ka dinako tše dingwe re lebeletšana le mathata ao a re fetšago matla, ao a re imelago kudu goba ao a re dirago gore re se sa thabela go hlankela Jehofa. Eupša ge re ka gopola tsela yeo Kriste a re ratago ka yona, seo se tla re thuša gore re be le matla a go kgotlelela. (Bala 2 Bakorinthe 5:14, 15.) Lerato leo Jesu a re bontšhitšego lona le kgona go re thuša gore re se fele matla, gaešita le ge re lebeletšane le tlaišo, go nyama, dikotsi tša tlhago goba dipelaelo.

RE SWANETŠE GO RATA BANA BABO RENA

Go ithuta ka mohlala wa Jesu go tla go thuša go kgothatša ba bangwe (Bona serapa 10 le 11)

10, 11. Ke mang yo a swanetšego go kgothatša bana babo rena le dikgaetšedi bao ba nyamilego? Hlalosa.

10 Tsela e nngwe yeo Jehofa a re matlafatšago ka yona ke ka go diriša phuthego ya Bokriste. Ge re rata bana babo rena le dikgaetšedi, re bontšha gore re rata Jehofa. Re dira sohle seo re ka se kgonago gore re ba thuše gore ba tsebe gore ba bohlokwa go Jehofa e bile o a ba rata. (1 Joh. 4:19-21) Moapostola Paulo o eleditše Bakriste ka gore: “Tšwelang pele le kgothatšana e bile le agana, feela bjalo ka ge le dira e le ka kgonthe.” (1 Bathes. 5:11) Ee, ga se bagolo feela bao ba swanetšego go kgothatša le go matlafatša bana babo rena le dikgaetšedi. Eupša yo mongwe le yo mongwe wa rena ka phuthegong a ka ekiša Jehofa le Jesu ka go kgothatša ba bangwe.​—Bala Baroma 15:1, 2.

11 Ba bangwe ba bana babo rena le dikgaetšedi ka phuthegong bao ba nago le kgateletšego ya monagano ba ka hloka go thušwa ke dingaka goba go phela ka dihlare. (Luka 5:31) Bagolo le ba bangwe ka phuthegong ba a tseba gore ga se ba tlwaetšwa gore e be dingaka tša go thuša batho ba bjalo. Eupša ba na le karolo e bohlokwa yeo ba swanetšego go e kgatha. Ba swanetše go ‘bolela ka mo go homotšago le bao ba nyamilego, ba thekge bao ba fokolago, ba sa ba felele pelo.’ (1 Bathes. 5:14) Bakriste ka moka ba swanetše go kwela bao ba nyamilego bohloko e bile ba se ba felele pelo, ba bolele ka mo go homotšago le bona e le gore ba ba matlafatše. Na wena o homotša ba bangwe le go ba kgothatša? O swanetše go dira’ng e le gore o homotše bana babo rena le dikgaetšedi kutšwanyana?

12. Nea mohlala wa motho yoo a ilego a matlafatšwa ke lerato leo phuthego ya gabo e ilego ya mmontšha lona.

12 Lerato la rena le ka matlafatša bjang bao ba imelwago maikwelong? Kgaetšedi yo mongwe wa kua Yuropa o re: “Ka dinako tše dingwe ke fela ke tlelwa ke dikgopolo tša go nyaka go ipolaya. Eupša go na le batho bao ba nthekgago. Phuthego yeo ke lego go yona e nthušitše kudu. Bana babo rena le dikgaetšedi ba dula ba nkgothatša e bile ba a nthata. Ga se bana babo rena ba bantši bao ba tsebago gore ke na le kgateletšego ya monagano, eupša ba dula ba nthekga. Banyalani ba bangwe ba bjalo ka batswadi ba ka ba moya. Ba a ntlhokomela, le gona nako le nako ge ke ba hloka ke a ba hwetša.” Ke therešo gore ka moka ga rena re ka se kgone go thuša ba bangwe go swana. Eupša ge re ka dira sohle seo re ka se kgonago go thekga bao ba nyamilego, seo se tla ba thuša gore ba be kaone. *

KAMOO RE KA MATLAFATŠAGO BA BANGWE KA GO BA BONTŠHA LERATO

13. Ke’ng seo se nyakegago ge e ba re nyaka go matlafatša ba bangwe?

13 Eba motheetši yo botse. (Jak. 1:19) Go theetša ba bangwe ka go ba kwela bohloko ke go ba bontšha lerato. O ka botšiša motho yo a nyamilego dipotšišo ka šedi le ka go mo kwela bohloko, e le gore o kwešiše kamoo a ikwago ka gona. Seo se tla go thuša gore o mmontšhe kwelobohloko gomme o mo matlafatše. Sefahlego sa gago se bontšhe gore o tloga o tshwenyegile ka yena. Ge e ba a nyaka go ntšha sa mafahleng, o se ke wa mo felela pelo e bile o se mo tsene ganong. Ge o theetša ka kelohloko, o tlo kgona go bona gore ngwaneno o ikwa bjang gomme seo se tla mo thuša gore a go tshepe. Le gona seo se tla dira gore go be bonolo gore a theetše seo o se bolelago. Ge ba bangwe ba bona gore o tloga o tshwenyegile ka bona, ba tla kgothatšega.

14. Ke ka baka la’ng re sa swanela go swayaswaya bana babo rena diphošo?

14 O se ke wa swayaswaya diphošo. Motho yo a gateletšegilego monaganong o napa a gateletšega le go feta ge a bona eka re mo swayaswaya diphošo, gomme seo se tlo dira gore re thatafalelwe ke go mo thuša. Beibele e re: “Go na le yo a bolelago a sa naganišiše bjalo ka ge eka o hlaba ka tšhoša, eupša leleme la ba bohlale le a fodiša.” (Die. 12:18) Gantši ge re bolela le batho bao ba gateletšegilego re tla be re sa ikemišetša go ba ‘hlaba’ ka mantšu. Eupša le ge re ‘hlabile’ motho yo a gateletšegilego ka mantšu re se ra ikemišetša, seo se ka mo nyamiša kudu. Re swanetše go ipea boemong bja bana babo rena bao ba gateletšegilego e le gore re kgone go ba bontšha lerato le go ba kgothatša.​—Mat. 7:12.

15. Ke letlotlo lefe leo re ka le dirišago go kgothatša ba bangwe?

15 Diriša Lentšu la Modimo go homotša ba bangwe. (Bala Baroma 15:4, 5.) Mangwalo a Makgethwa ke letlotlo leo re ka le dirišago go kgothatša ba bangwe le go ba homotša. Beibele e tšwa go “Modimo yo a [re] fago kgotlelelo le khomotšo.” Ntle le Beibele, re na le dikgatišo tšeo di theilwego go yona tšeo re ka di dirišago gore re kgone go kgothatša ba bangwe. Ka mohlala, re ka diriša puku ya Tlhahlo ya go Dira Nyakišišo ya Dihlatse tša Jehofa. Puku ye e ka re thuša gore re hwetše mangwalo le dikgatišo tšeo re ka di dirišago gore re kgone go homotša le go kgothatša bana babo rena le dikgaetšedi.

16. Ke dika dife tšeo re swanetšego go di bontšha ge re kgothatša Mokriste yo a gateletšegilego?

16 Bontšha ba bangwe lešoko e bile o be bonolo. Tše ke dika tšeo di nyakegago ge re bontšha Bakriste bao ba gateletšegilego lerato le go ba kgothatša. Jehofa ka boyena ke “Tate wa dikgaugelo le Modimo wa khomotšo yohle,” le gona o bontšha bahlanka ba gagwe “lešoko le legolo.” (Bala 2 Bakorinthe 1:3-6; Luka 1:78; Baroma 15:13) Paulo o beile mohlala o mobotse tabeng ye. O ngwadile gore: “Re bile bonolo gare ga lena, go etša ge mma yo a amušago a babalela bana ba gagwe. Ka gona ka ge re le rata, re ile ra kgahlišwa kudu ke go fetišetša go lena, e sego feela ditaba tše dibotse tša Modimo, eupša le meoya ya rena, gobane le bile ba rategago go rena.” (1 Bathes. 2:7, 8) Ge e ba re na le lešoko e bile re le bonolo go swana le Jehofa, re ka homotša ngwanabo rena yoo a bego a rapela Jehofa gore a mo homotše.

17. Re swanetše go ba le pono efe ka bana babo rena gore re kgone go ba kgothatša?

17 O se ke wa letela gore bana beno ba phethagale. Eba le pono e botse ka bana beno le dikgaetšedi. Ge o ka nyaka gore bana beno ba dule ba dira dilo bjalo ka ge eka ba phethagetše, seo se ka dira gore o se thabe. (Mmo. 7:21, 22) Gopola gore Jehofa ga a nyake re dira dilo tšeo re ka se di kgonego. Ge e ba re mo ekiša, re tlo kgona go kgotlelela mafokodi a bana babo rena. (Baef. 4:2, 32) Ga se ra swanela go dira gore bana babo rena ba ikwe eka ga ba dire mo gontši tirelong ya Jehofa ka go ba bapetša le ba bangwe. Go e na le moo, re swanetše go ba kgothatša gomme re ba rete ge ba dirile dilo tše dibotse. Seo se tla ba thuša gore ba dule ba thabile ge ba hlankela Jehofa.​—Bagal. 6:4.

18. Ke ka baka la’ng re nyaka go matlafatša ba bangwe ka go ba bontšha lerato?

18 Jehofa o lebelela mohlanka yo mongwe le yo mongwe wa gagwe a le bohlokwa kudu. E bile o bohlokwa go Jesu yoo a ilego a re hwela. (Bagal. 2:20) Re rata bana babo rena le dikgaetšedi kudu, ka gona re swanetše go ba swara gabotse le go ba bontšha lerato. E le gore re lapološe ba bangwe, anke “re phegeleleng dilo tše di išago khutšong le dilo tše e lego tša go agana.” (Baroma 14:19) Ruri re fela pelo ya go tlo phela lefaseng le lefsa la Paradeise leo go lona go ka se bego le selo seo se tla dirago gore motho a nyame! Go ka se sa ba le bolwetši, dintwa, lehu, go tlaišwa, mathata a ka lapeng le go nyama. Ka morago ga pušo ya mengwaga e sekete, batho ka moka ba tla be ba phethagetše. Bao ba dulago ba botega go fihlela ba fenya teko ya mafelelo, Jehofa Modimo o tla ba dira bana ba gagwe ba mo lefaseng gomme ba tla thabela “tokologo ya letago ya bana ba Modimo.” (Baroma 8:21) Anke ka moka ga rena re tšweleng pele re matlafatša ba bangwe ka go ba bontšha lerato e le gore re thušane go tsena lefaseng le lefsa la Modimo.

^ par. 12 Go thuša bao ba felago ba tlelwa ke dikgopolo tša go nyaka go ipolaya, bala dihlogo tše tša Phafoga!: Ke Phelela Eng? Mabaka a Mararo a go Tšwela Pele o Phela” (April 2014); “Ge o Ekwa Eka o ka fo Ikhwela” (April 2012); le seo se rego: “Life Is Worth Living” ka go Phafoga! ya Seisemane ya (October 22, 2001).