Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Melao ya Modimo e Diretšwe go re Hola

Melao ya Modimo e Diretšwe go re Hola

Melao ya Modimo e Diretšwe go re Hola

“Melaô ya xaxo ke e rata xakaka’ng!”—PSALME 119:97.

1. Ke boemo bofe bja kgopolo bjo bo tlwaelegilego mabapi le go kwa melao ya Modimo?

GO KWA melao ya Modimo ga go ratwe ke batho lehono. Go ba bantši, go ikokobeletša taolo e sa bonagalego e phagamego go bonala e le ga bošilo. Re phela mehleng ya ditekanyetšo tše sa tsepamago tša boitshwaro, ya mellwane ye e sa bonagalego gabotse magareng ga se se nepagetšego le se se fošagetšego le ya maemo ao a sa hlalosegego gabonolo e le a nepagetšego goba a fošagetšego. (Diema 17:​15; Jesaya 5:​20) Ge e bontšha tsela ya go nagana yeo e tlwaelegilego ditšhabeng tše dintši tše di se sa hlwago di laolwa ke bodumedi, nyakišišo ya morago bjale e bontšhitše gore “ma-Amerika a mantši a nyaka go itirela diphetho ka noši tša seo e lego se se nepagetšego, se sebotse le seo se nago le mohola.” A kgetha “Modimo yo a tlogelelago dilo. Melao yeo e sego e thata. Balaodi ba e sego ba matla ditumelong tša boitshwaro goba selong le ge e le sefe se sengwe.” Moseka-seki wa tša leago o bontšhitše gore lehono “batho ba letetšwe gore ba ikgethele ka bobona seo go phela bophelo bjo bo lokilego le bja boitshwaro bjo bobotse go lego sona.” O tšwetše pele ka gore: “Mohuta le ge e le ofe wa bolaodi bjo bo phagamego o swanetše go dumelelanya ditaelo tša ona le dinyakwa tša batho ba kgonthe.”

2. Ke bjang go bolelwa ga mathomo ka molao ka Beibeleng go kgokaganywago kgaufsi le tšhegofatšo ya Modimo le go amogelwa ke yena?

2 Ka ge ba bantši ba belaela bohlokwa bja melao ya Jehofa, re swanetše go tiiša kgodišego ya rena ya gore melao ya Modimo e diretšwe go re hola. Ke mo go kgahlišago go ela hloko pego yeo e bolelago ka molao la mathomo ka Beibeleng. Go Genesi 26:5, re bala mantšu a Modimo a gore: “Aborahama . . . kxomarêla mokxwa wa-ka, le ’taêlô tša-ka, le melaô ya-ka, le ’thutô tša-ka.” Mantšu ao a boletšwe nywaga-kgolo pele ga ge Jehofa a ka nea ditlogolo tša Aborahama Molao wa Moše o feletšego. Modimo o ile a putsa bjang go kwa ga Aborahama, go akaretša le go kwa melao ya Gagwe? Jehofa Modimo o mo holofeditše gore: “Dithšaba ka moka tša lefase di tlo šexofala ka peu ya xaxo.” (Genesi 22:​18) Ka gona go kwa melao ya Modimo go kgokaganywa kgaufsi le ditšhegofatšo tša Modimo le go amogelwa ke yena.

3. (a) Mopsalme yo mongwe o boletše kgopolo efe mabapi le molao wa Jehofa? (b) Ke dipotšišo dife tšeo re swanetšego go di ela hloko?

3 Yo mongwe wa bangwadi ba dipsalmemohlomongwe morwa wa kgoši ya Juda le yo e bego e tla ba kgošio ile a bontšha maikwelo ao gantši a sa tswalanywego le molao. O boletše le Modimo gore: “Melaô ya xaxo ke e rata xakaka’ng!” (Psalme 119:​97, mongwalo o sekamego ke wa rena.) Se e be e se go fo tšewa ke maikwelo. E be e le pontšho ya lerato la go rata thato ya Modimo bjale ka ge e boletšwe ka molaong wa gagwe. Jesu Kriste, Morwa yo a phethagetšego wa Modimo, o be a na le maikwelo a swanago. Jesu o ile a hlaloswa a bolela ka tsela ya boporofeta gore: “Ke kxahlwa ke xo dira tše di thabêlwaxo ke Wêna Modimo wa-ka; molaô wa xaxo o dula ò le pelong ya-ka.” (Psalme 40:8; Ba-Hebere 10:9) Go thwe’ng ka rena? Na re thabela go dira thato ya Modimo? Na re kgodišegile ka bohlokwa le mehola ya melao ya Jehofa? Go kwa melao ya Modimo go kgatha tema efe borapeding bja rena, bophelong bja rena bja letšatši le letšatši, ge re dira diphetho le ditswalanong tša rena le ba bangwe? Ge re rata molao wa Modimo, re dira gabotse go kwešiša gore ke ka baka la’ng Modimo a na le tshwanelo ya go dira le go nea melao.

JehofaMonei-molao yo a Swanetšego

4. Ke ka baka la’ng Jehofa e le Monei-molao yo a phagamego ka mo go swanetšego?

4 Bjalo ka Mmopi, Jehofa ke Monei-molao yo a phagamego ka mo go swanetšego legohleng. (Kutollo 4:​11) Moporofeta Jesaya o boletše gore: “Jehofa ke E a re beelago melao.” (Jesaya 33:​22, PK) O beile melao ya tlhago yeo e laolago tlholo e phelago le yeo e sa phelego. (Jobo 38:​4-38; 39:​1-12; Psalme 104:​5-19) E le karolo ya tlholo ya Modimo, motho o laolwa ke melao ya Jehofa ya tlhago. Le gona, gaešita le ge motho e le sebopiwa se se nago le tokologo ya go ikgethela e bile a kgona go naganišiša dilo ka boyena, o thaba feela ge a ikokobeletša melao ya Modimo ya boitshwaro le yeo e lego mabapi le dilo tša moya.—Ba-Roma 12:1; 1 Ba-Korinthe 2:​14-16.

5. Ke bjang molao wa motheo o lego go Ba-Galatia 6:7, o itlhatselago e le wa kgonthe mabapi le melao ya Modimo?

5 Ka ge re tseba, melao ya Jehofa ya tlhago ga e robege. (Jeremia 33:​20, 21) Ge motho a ganetšana le melao ya tlhago, e bjalo ka molao wa matla-kgogedi, o buna mafelelo. Ka mo go swanago, melao ya boitshwaro ya Modimo ga e fetolwe gomme e ka se kgone go phengwa goba go tshelwa ka ntle le go hwetša kotlo. E tlama e le ka kgonthe go swana le melao ya gagwe ya tlhago, gaešita le ge mafelelo a yona e ka se be a semeetseng. “Modimo xa a kwêrwe. Se motho a se byalaxo, ké sôna se a tl’o xo se buna.”—Ba-Galatia 6:7; 1 Timotheo 5:24.

Morero wa Molao wa Jehofa

6. Melao ya Modimo ke e akaretšago gakaaka’ng?

6 Ponagatšo e kgolo ya molao wa Modimo e be e le Molao wa Moše. (Ba-Roma 7:​12) Ge nako e dutše e e-ya, Jehofa Modimo o ile a bea “molaô wa Kriste” legatong la Molao wa Moše. * (Ba-Galatia 6:2; 1 Ba-Korinthe 9:​21) Re le Bakriste ka tlase ga ‘molao o tletšego wa khunologo,’ re kwešiša gore Modimo ga a lekanetše ditaelo tša gagwe dibopegong tše itšego tša bophelo bja rena, tše bjalo ka dithuto tša bodumedi goba ditirelo. Ditekanyetšo tša gagwe di akaretša dibopego ka moka tša bophelo, go akaretša le ditaba tša mabapi le lapa, ditirišano tša kgwebo, boitshwaro malebana le batho ba bong bjo bo sa swanego, boemo bja kgopolo ka Bakriste-gotee le go tšea karolo borapeding bja therešo.—Jakobo 1:​25, 27.

7. Nea mehlala ya melao e bohlokwa ya Modimo.

7 Ka mohlala, Beibele e re: “Ba diotswa, le ba medimo e šele, le bahladi, le dihlôtlôlô, le ba xo dira dithšila le banna ka bôná, Le mahodu, le ba mexabaru, le mataxwa, le ba maroxa, le bahlakodi, ba ba byalo xa ba na kabêlô mmušong wa Modimo.” (1 Ba-Korinthe 6:​9, 10) Ee, bohlotlolo le bootswa ga e fo ba feela “ditaba tša go ratana.” Ditiro tša bosodoma ga se feela seo se bitšwago “tsela e nngwe ya go phela.” Tše ke go robja ga molao wa Jehofa. Go bjalo le ka dilo tše bjalo ka go utswa, go bolela maaka le go thomeletša. (Psalme 101:5; Ba-Kolose 3:9; 1 Petro 4:​15) Jakobo o ile a nyatša boikgantšho, mola Paulo a ile a re eletša gore re pheme dipolelo tša bošilo le metlae e sa lokago. (Ba-Efeso 5:4; Jakobo 4:​16) Go Bakriste, melao ye ka moka ya boitshwaro ke karolo ya molao o phethagetšego wa Modimo.—Psalme 19:7.

8. (a) Molao wa Jehofa o ka sebopego sefe? (b) Tlhaloso ya motheo ya lentšu la Sehebere bakeng sa “molao” ke efe?

8 Melao e bjalo ya motheo ka Lentšung la Jehofa e utolla gore molao wa gagwe ga e fo ba lelokelelo la ditaelo tše sa naganelego le tše thata. E bopa motheo wa bophelo bjo bo leka-lekanego le bjo bo atlegago, bjoo go bjona dibopego ka moka tša boitshwaro di kgomegago ka tsela e botse. Molao wa Modimo o a agiša, o lokile gomme o a ruta. (Psalme 119:​72) Lentšu “molao” bjalo ka ge le dirišitšwe ke mopsalme le fetoletšwe go tšwa lentšung la Sehebere toh·rahʹ. Seithuti se sengwe sa Beibele se re: “Lentšu le le hlamilwe go tšwa lediring leo le bolelago go lebiša, go hlahla, go korola, go thuntšhetša pele. Ka gona . . . tlhaloso ya lona e tla ba tekanyetšo ya boitshwaro.” Go mopsalme molao e be e le mpho e tšwago go Modimo. Na le rena ga se ra swanela go o hlompha, re o dumelele gore o tutuetše tsela yeo re phelago ka yona?

9, 10. (a) Ke ka baka la’ng re nyaka taolo yeo re ka ithekgago ka yona? (b) Ke bjang feela mo re ka bago le bophelo bjo bo atlegilego le bjo bo thabišago?

9 Dibopiwa ka moka di nyaka taolo yeo di ka ithekgago ka yona le tlhahlo e botegago. Se ke sa therešo ka Jesu le barongwa ba bangwe, bao ba phagametšego motho. (Psalme 8:5; Johane 5:​30; 6:​38; Ba-Hebere 2:7; Kutollo 22:​8, 9) Ge e ba dibopiwa tše tšeo di phethagetšego di holwa ke tlhahlo ya Modimo, gona ke e holago kudu gakaakang go batho ba sa phethagalago! Histori ya motho le phihlelo ya rena ka noši e hlatsetše go botega ga mantšu a moporofeta Jeremia a rego: “Morêna, ke a tseba; motho tsela y’axwe xa’ e buše; le monna mo a yaxo xa’ ikiše, le xe a xata a tiiša.”Jeremia 10:23.

10 Ge e ba re kganyoga go ba le bophelo bjo bo atlegilego le bjo bo thabišago, re swanetše go lebelela go Modimo bakeng sa tlhahlo. Kgoši Salomo o ile a lemoga kotsi ya go phela ka ditekanyetšo tša motho ka noši, tša go phela ka ntle le tlhahlo ya Modimo ge a be a re: “Xo na le ditsela tše O rexo di lokile; ’me kwa pele ya tlo ba tša lehu.”Diema 14:12.

Mabaka a go Rata Molao wa Jehofa

11. Ke ka baka la’ng re swanetše go kganyoga go kwešiša molao wa Modimo?

11 Re dira gabotse ka go hlagolela kganyogo e tseneletšego ya go kwešiša molao wa Jehofa. Mopsalme o bontšhitše kganyogo e bjalo ge a be a re: “O mpudullê mahlô, ke bônê mehlôlô melaong ya xaxo.” (Psalme 119:​18) Ge re tšwela pele re tseba Modimo le ditsela tša gagwe, ke mo go kwešiša ga rena therešo ya mantšu a a Jesaya go tlago go tsenelela: “Nna Morêna Modimo wa xaxo ke Xo ruta tše di Xo holaxo; ke Xo sepediša mo tseleng ye O swanetšexo xo e swara. Mola O ka be O theeditše xe ke Xo laêla.” (Jesaya 48:​17, 18) Ke kganyogo ya Jehofa e tseneletšego gore batho ba gagwe ba pheme masetlapelo gomme ba thabele bophelo ka go ela hloko melao ya gagwe. Anke re seka-sekeng mabaka a magolo ao ka ona re swanetšego go rata molao wa Modimo.

12. Ke bjang tsebo ya Jehofa ya go re tseba e mo dirago Monei-molao yo mokaone?

12 Molao wa Modimo o tšwa go Yo a re tsebago gakaone. Ka ge Jehofa e le Mmopi wa rena, ke mo go kwagalago gore o tseba batho ka mo go tseneletšego. (Psalme 139:​1, 2; Ditiro 17:​24-28) Bagwera ba kgaufsi, ba leloko, gaešita le batswadi ba ka se kgone go re tseba gabotse kamoo Jehofa a re tsebago ka gona. Ee, Modimo o re tseba gakaone go feta kamoo re itsebago ka gona! Modiri wa rena o na le kwešišo e sa lekanywego le selo ka dinyakwa tša rena tša moya, tša maikwelo, tša monagano le tša mmele. Ge a lebiša tlhokomelo ya gagwe go rena, o bontšha kwešišo ya bogwera ka kagego ya rena, dikganyogo tša rena le maikemišetšo a rena. Jehofa o kwešiša mafokodi a rena, eupša gape o tseba matla a rena a go kgona go dira dilo tše dibotse. Mopsalme o re: “Yena ó tseba lebopô le re lexo ka lôna, xa a lebale xe re le lerole.” (Psalme 103:​14) Ka gona, re ka ba le maikwelo a go šireletšega moyeng ge re dutše re nyaka go sepela molaong wa gagwe, re ikokobeletša ka go rata tlhahlong ya Modimo.—Diema 3:​19-26.

13. Ke ka baka la’ng re ka kgodišega gore Jehofa o tloga a re kganyogela tše kaone pelong ya gagwe?

13 Molao wa Modimo o tšwa go Yo a re ratago. Modimo o tshwenyegile kudu ka katlego ya rena ya ka mo go sa felego. Na ga se a nea Morwa wa gagwe e le “topollô ya ba bantši” ka tshenyagalelo e kgolo? (Mateo 20:​28) Na Jehofa ga se a holofetša gore ‘a ka se ke a lesa ra lekwa ka tše di kago re palela’? (1 Ba-Korinthe 10:​13) Na Beibele ga e re kgonthišetše gore ke e ‘a re belaelelago’? (1 Petro 5:7) Ga go yo a kgahlegelago ka lerato go nea tlhahlo e holago go tlholo ye e lego batho go feta Jehofa. O tseba seo e lego se sebotse bakeng sa rena le gore ke eng seo se tlago go re tlišetša lethabo goba manyami. Gaešita le ge re se ra phethagala gomme re dira diphošo, ge e ba re phegelela toko, o re bontšha lerato la gagwe ka ditsela tšeo di tlago go feleletša ka bophelo le ditšhegofatšo.—Hesekiele 33:11.

14. Ke ka tsela efe e bohlokwa mo molao wa Modimo o fapanego le dikgopolo tša batho?

14 Molao wa Modimo ka mo go kgothatšago, ke woo o sa fetogego. Dinakong tše tše mpe tšeo re phelago go tšona, Jehofa ke lefsika leo le tsepamego, le le bilego gona go tloga bosafelego go iša bosafelego. (Psalme 90:2) O ipoletše ka gore: “Ke nna Jehofa, ga k’ešo ka fetoga.” (Maleaki 3:​6, PK) Ditekanyetšo tša Modimo, bjalo ka ge di begilwe ka Beibeleng, ke tšeo go ka ithekgwago ka tšona ka mo go feletšegogo fapana le dikgopolo tša batho tšeo di fetogago ka mehla. (Jakobo 1:​17) Ka mohlala, ka nywaga e mentši ditsebi tša tša monagano di be di bolela ka go godiša bana ka go tlogelela dilo, eupša ka morago tše dingwe tša tšona di ile tša fetola dikgopolo tša tšona gomme tša dumela gore keletšo ya tšona e be e le phošo. Ditekanyetšo tša lefase le tlhahlo tabeng ye di ya pele le morago go le bjalo ka ge eka di tšubutlwa ke phefo. Lega go le bjalo, Lentšu la Jehofa ga le šišinyege. Beibele ka nywaga-kgolo e ile ya nea keletšo ya kamoo go ka godišwago bana ka lerato. Moapostola Paulo o ngwadile gore: “Bô-tata-xo-bana! Le se kê la befediša bana ba lena; sa lena a e bê xo ba etetša ka xo ba ruta le xo ba eletša tša Morêna.” (Ba-Efeso 6:4) Ke mo go kgothatšago gakaakang go tseba gore re ka ithekga ka ditekanyetšo tša Jehofa; di ka se ke tša fetoga!

Ditšhegofatšo go Bao ba Kwago Melao ya Modimo

15, 16. (a) Go tla feleletša ka eng ge e ba re diriša ditekanyetšo tša Jehofa? (b) Ke bjang melao ya Modimo e ka bago tlhahlo e kwagalago lenyalong?

15 Modimo o boletše ka moporofeta wa gagwe Jesaya gore: “Lentšu la-ka le le tšwaxo molomong wa-ka, . . . le tlo phêtha se ke le rometšexo sôna.” (Jesaya 55:​11) Ka kgodišego e swanago, ge re katanela ka phišego go latela ditekanyetšo tšeo di hwetšwago ka Lentšung la gagwe, re tla atlega, ra fihlelela dilo tše dibotse gomme ra hwetša lethabo.

16 Ela hloko kamoo melao ya Modimo e lego tlhahlo e kwagalago lenyalong le le atlegilego. Paulo o ngwadile gore: “Xo tšeana a xo xodišwê mo xohle, ’me maláô a a se bê le dithšila. Diotswa le ba ba xobošaxo tšeanô, Modimo ó tlo ba sekiša.” (Ba-Hebere 13:4) Balekane ba lenyalo ba swanetše go hlomphana le go ratana: “Mang le mang a ratê mosadi wa xaxwe ka mokxwa wo a ithataxo ka wôna; xore mosadi yêna a boifê monna.” (Ba-Efeso 5:​33) Mohuta wa lerato wo o nyakegago o hlalositšwe go 1 Ba-Korinthe 13:​4-8: “Leratô xa le fêle pelo. Leratô ké le botho. Leratô xa le tsebe moná; xa le na xo ikxanthša, xa le ikxoxomoše. Xa le dire tša dihlong; xa le tsome xo ikhola; xa le hlohloletšexe; xa le loxe manô mabé; Xa le thabêle bobe; le thaba le therešô. Le bipa tšohle; le dumêla tšohle; le holofêla tšohle; le kxôtlêlêla tšohle. Leratô xa le fele neng le neng.” Lenyalo leo le hlaolwago ka lerato la mohuta wo le ka se ke la thubega.

17. Ke mehola efe e tlišwago ke go diriša ditekanyetšo tša Jehofa go dirišweng ga bjala?

17 Bohlatse bjo bongwe bja gore ditekanyetšo tša Jehofa ke tše di holago, ke therešo ya gore o gana botagwa. Le gona ga a amogele go ‘ineela go nwa sedila.’ (1 Timotheo 3:​3, 8; Ba-Roma 13:​13) Ba bantši bao ba hlokomologago ditekanyetšo tša Modimo tabeng ye ba bolawa ke malwetši ao a bakwago goba a gakatšwago ke go nwa kudu. Ka go hlokomologa keletšo ya Beibele ya go lekanyetša, ba bangwe ba itlwaeditše mokgwa wa go nwa kudu e le go dira seo go thwego ke “go ba thuša gore ba iketle.” Mathata ao a tlišwago ke go nwa kudu ke a mantši, go akaretša go lahlegelwa ke tlhompho, ditswalano tša lapa tše di senyegilego goba go thubega ga lapa, go dirišwa gampe ga tšhelete le go lahlegelwa ke mošomo. (Diema 23:​19-21, 29-35) Na ditekanyetšo tša Jehofa mabapi le go dirišwa ga bjala ga se tšhireletšo?

18. Na melao ya Modimo ke e šomago ditabeng tša tša ditšhelete? Hlalosa.

18 Ditekanyetšo tša Modimo di itlhatsetše e le tše di šomago le ditabeng tša tša ditšhelete. Beibele e kgothaletša Bakriste gore e be ba botegago le bao ba šomago ka thata. (Luka 16:​10; Ba-Efeso 4:​28; Ba-Kolose 3:​23) Ka gobane ba latela keletšo ye, Bakriste ba bantši ba ile ba hlatlošetšwa maemong a godimo goba ba dula ba le mešomong ya bona ge ba bangwe ba be ba felelwa ke mešomo. Mehola ya tša ditšhelete gape e ba gona ge motho a phema mekgwa yeo e sego ya Mangwalo e bjalo ka go petšha, go kgoga le go dirišwa gampe ga dihlare-tagi. Ka ntle le pelaelo o ka nagana ka mehlala e mengwe ya go seketša mo go tlišwago ke ditekanyetšo tša Modimo.

19, 20. Ke ka baka la’ng e le ga bohlale go amogela le go swarelela melaong ya Modimo?

19 Go bonolo go batho ba sa phethagalago gore ba fapoge melaong le ditekanyetšong tša Modimo. Nagana ka ba-Isiraele Thabeng ya Sinai. Modimo o itše go bona: “Xomme byale, xe Le tlo theetša ruri se ke se bolêlaxo, la hlôkômêla kxwêranô ya-ka, ké mo Le tl’o xo ba baruiwa ba-ka mo dithšabeng ka moka.” Ba ile ba fetola ka gore: “Tšohle tše Morêna a di boletšexo re tlo di dira.” Lega go le bjalo, tsela yeo ba ilego ba kgetha go e latela e bile e fapanego gakaakang! (Ekisodo 19:​5, 8; Psalme 106:​12-43) Ka mo go fapanego, a re amogeleng ditekanyetšo tša Modimo le go swarelela go tšona.

20 Go kgomarela kgaufsi melaong yeo e ka se bapetšwego le selo yeo Jehofa a re neilego yona e le go re thuša go hlahla maphelo a rena, ke tsela ya bohlale le yeo e tlišago lethabo. (Psalme 19:​7-11) E le gore re dire se ka katlego, gape re swanetše go kwešiša bohlokwa bja melao ya motheo ya Modimo le go e rata. Ye ke taba yeo e tlago go ahla-ahlwa sehlogong se se latelago.

[Mengwalo ya ka tlase]

^ ser. 6 Bakeng sa tsheka-tsheko e tseneletšego ya “molaô wa Kriste,” bona Morokami wa September 1, 1996, matlakala 14-​24.

Na o a Gopola?

• Ke ka baka la’ng re ka holofela gore melao ya Modimo e diretšwe go re hola?

• Ke ka mabaka afe re swanetšego go rata molao wa Jehofa?

• Ke ka ditsela dife melao ya Modimo e lego e holago?

[Dipotšišo tša Thuto]

[Seswantšho go letlakala 13]

Aborahama o ile a šegofatšwa ka mo go humišago ka go kwa molao wa Jehofa

[Diswantšho go letlakala 15]

Dipelaelo tša bophelo bja lehono bja leema-ema di fapoša ba bantši molaong wa Modimo

[Seswantšho go letlakala 17]

Go swana le tora ye e nago le lebone ya go hlahla basesiši yeo e lego mafsikeng, molao wa Modimo o tiile gomme ga o fetoge