Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Jehofa, Modimo wa Therešo

Jehofa, Modimo wa Therešo

Jehofa, Modimo wa Therešo

“O ntokolotše, Wene Morêna Modimo-mmotexi [“Modimo wa therešo,” NW].”​—Psalme 31:⁠5.

1. Maemo e be e le afe legodimong le lefaseng ge go be go se na maaka?

GO BE go e-⁠na le nako yeo ka yona go bego go se na maaka. Dibopiwa tše di phethagetšego tša moya di be di dula magodimong a sa bonagalego, di hlankela Mmopi wa tšona, “Modimo wa therešo.” (Psalme 31:⁠5, NW) Go be go se na maaka e bile go se na bofora. Jehofa o be a botša barwa ba gagwe ba moya therešo. O be a dira bjalo ka gobane o be a ba rata e bile a e-⁠na le kgahlego e tseneletšego ka katlego ya bona. Boemo e be e le bjo bo swanago le lefaseng. ­Jehofa o ile a bopa monna wa pele le mosadi, gomme o be a boledišana le bona ka mehla ka mokgwa o kwagalago, o lebanyago le wa therešo, a diriša mokero wa gagwe o hlomilwego. Seo e swanetše go ba e be e le se se kgahlišago gakaakang!

2. Ke mang a tlilego ka maaka, gomme ka baka la’ng?

2 Lega go le bjalo, mafelelong morwa wa Modimo wa moya ka go se tšhabe o ile a nyaka go itira modimo wa lenaba, a ganetša Jehofa. Sebopiwa se sa moya seo se ilego sa tsebja e le Sathane Diabolo, se ile sa nyaka gore ba bangwe ba se rapele. E le gore a fihlelele pakane ye, o ile a bolela maaka gore a tliše ba bangwe ka tlase ga taolo ya gagwe. Ka go dira bjalo, o ile a ba “moaketši le rra-xo-moaketši.”​—Johane 8:⁠44.

3. Adama le Efa ba ile ba arabela bjang maakeng a Sathane, gomme mafelelo e bile afe?

3 A diriša noga, Sathane o ile a botša mosadi wa pele e lego Efa gore ge e ba a ka hlokomologa taelo ya Modimo gomme a ja seenywa seo se ileditšwego, o be a ka se hwe. Ao e be e le maaka. O ile a tšwela pele go mmotša gore ka go ja seenywa seo o be a tla ba bjalo ka Modimo, a tseba botse le bobe. Ao le ona e be e le maaka. Gaešita le ge le ka mohla Efa a be a se a ka a forwa, o swanetše go ba a ile a lemoga gore seo a bego a se kwele ka noga se be se sa dumelelane le seo Modimo a se boditšego monna wa gagwe, Adama. Lega go le bjalo, o ile a kgetha go dumela Sathane, e sego Jehofa. A forilwe e le ka kgonthe, o ile a tšea seenywa gomme a ja. Ka morago, Adama le yena o ile a ja seenywa seo. (Genesi 3:​1-⁠6) Ka go swana le Efa, le ka mohla Adama o be a se a ka a kwa maaka, lega go le bjalo o be a se a forwa. (1 Timotheo 2:​14) Ka ditiro tša gagwe, o ile a bontšha gore o ganne Mmopi wa gagwe. Mafelelo e bile a nyamišago bathong. Ka baka la go se kwe ga Adama, sebe le lehu​—gotee le kgobogo le manyami ao a sa hlalosegego​—di ile tša phatlalalela baneng ba gagwe ka moka.​—Ba-Roma 5:⁠12.

4. (a) Ke maaka a mohuta ofe ao a ilego a bolelwa kua Edene? (b) Re swanetše go dira’ng e le gore re se ke ra timetšwa ke Sathane?

4 Le gona maaka a ile a phatlalala. Re swanetše go lemoga gore maaka ao a boletšwego tšhemong ya Edene e be e le ditlhaselo tša malebana le go rereša ga Jehofa ka boyena. Sathane o ile a bolela gore Modimo ka bofora o be a gana batho ba babedi ba pele le selo se itšego se sebotse. Go ba gona, seo se be se se bjalo. Adama le Efa ga se ba ka ba holwa ke go se kwe ga bona. Bjalo ka ge Jehofa a ile a bolela, ba ile ba hwa. Lega go le bjalo, tlhaselo ya go thomeletša ya Sathane malebana le Jehofa e ile ya tšwela pele, go fihla bokgoleng bja gore nywaga-kgolo ka morago moapostola Johane o ile a budulelwa go ngwala gore Sathane ke “motimetši wa lefase ka moka la batho.” (Kutollo 12:⁠9) E le gore re pheme go timetšwa ke Sathane Diabolo, re swanetše go holofela ka mo go tletšego go rereša ga Jehofa le Lentšu la gagwe. O ka hlagolela le go matlafatša bjang go bota ga gago Jehofa le go imatlafatša malebana le bofora le maaka ao a bolelwago ke Lenaba la gagwe?

Jehofa o Tseba Therešo

5, 6. (a) Jehofa o na le tsebo efe? (b) Tsebo ya batho e bapišwa bjang le ya Jehofa?

5 Beibele e hlaola Jehofa leboelela e le “Mohlodi wa tšohle.” (Ba-Efeso 3:⁠9) Ke yena a “hlodilexo lexodimo le lefase le lewatlê, le tšohle di lexo mo xo ôna.” (Ditiro 4:​24) Ka ge Jehofa e le Mmopi, o tseba therešo mabapi le selo se sengwe le se sengwe. Ka mohlala: Akanya ka motho yo a hlamago ke moka a aga ntlo ya gagwe, a itirela ka noši modiro ka moka wa go aga. O tla tseba ntlo yeo ka gare le ka ntle gomme o tla ba le kwešišo e kgolo kudu ka yona go feta mmogedi le ge e le ofe. Batho ba tseba ka dilo tšeo ba di hlamago le go di dira. Ka mo go swanago, Mmopi o tseba se sengwe le se sengwe mabapi le seo a se bopilego.

6 Moporofeta Jesaya o ile a bolela bogolo bja tsebo ya Jehofa gabotse. Re bala gore: “Ké mang e a êlaxo lewatlê ka seatla? A êla lexodimo ka menwana? A ôlêla mabu ohle a lefase serotong? Dithaba le meboto a di êla boima? Ké mang Mo-laya-môya-wa-Modimo? Moeletši wa xaxwe ké mang a kaxo Mo ruta? Ó loxa manô le mang, a lemošwa a rutwa tsela ya tokô, a rutwa tsebô, a laetšwa tsela ya thlaoloxanyô?” (Jesaya 40:​12-14) Ka kgonthe, Jehofa ke ‘Modimo wa tsebo’ gomme o ‘na le tsebo e se nago bosodi.’ (1 Samuele 2:⁠3, bapiša le NW; Jobo 36:⁠4; 37:​16.) Ge re bapišwa le yena re tseba mo gonyenyane gakaakang! Go sa šetšwe tsebo e kgahlišago yeo batho ba e kgobokeditšego, kwešišo ya rena ka tlholo ga e fihle gaešita le ‘merumong ya ditsela tša Modimo.’ E bjalo ka “xo sêba-sêbya” ge go bapišwa le “modumô wa matla a xaxwe.”​—Jobo 26:⁠14.

7. Ke’ng seo Dafida a ilego a se lemoga mabapi le tsebo ya Jehofa, gomme ke’ng seo re swanetšego go se lemoga?

7 Ka ge Jehofa a re bopile, ke mo go kwagalago gore o re tseba gabotse. Kgoši Dafida o ile a lemoga se. O ngwadile gore: “Morêna, O a nthlaoloxanya, O a ntseba. O ntseba xe ke dula, le xe ke tsoxa; O ntemoxa tša pelong, xe di sa le kxolê. Xe ke sepela, le xe ke y’o lala, O a nthšetša; ditsela tša-ka tšohle O di êla thlôkô. Polêlô, le xe e sešo ya tšwa ’lemeng la-ka, Morêna, ké xe O šetše O e tseba yohle.” (Psalme 139:​1-⁠4) Go ba gona, Dafida o ile a lemoga gore batho ba na le boikgethelo​—Modimo o re neile matla a go mo kwa goba a go se mo kwe. (Doiteronomio 30:​19, 20; Jošua 24:​15) Lega go le bjalo, Jehofa o re tseba kaone kudu go feta kamoo re itsebago ka gona. O re nyakela se sekaone, gomme o kgona go hlahla ditsela tša rena. (Jeremia 10:​23) Ka kgonthe, ga go na morutiši, setsebi goba moeletši yo a hlamilwego gakaone go re ruta therešo le go re dira ba bohlale le bao ba thabilego.

Jehofa o a Rereša

8. Re tseba bjang gore Jehofa o a rereša?

8 Go tseba therešo go fapana kudu le go bolela therešo ka mehla, e lego go rereša. Ka mohlala, Diabolo o ile a kgetha ‘go se be le therešo.’ (Johane 8:​44) Ka mo go fapanego, Jehofa ke ‘Modimo wa therešo.’ (Ekisodo 34:⁠6) Ka mehla Mangwalo a hlatsela go rereša ga Jehofa. Moapostola Paulo o boletše gore ‘Modimo ga aketše,’ le gore Modimo ‘ga a fore.’ (Ba-Hebere 6:​18; Tito 1:​2, PK) Go rereša ke karolo ya bohlokwa ya semelo sa Modimo. Re ka ithekga ka Jehofa le go mmota ka gobane o a rereša; le ka mohla ga a fore batho ba gagwe bao ba botegago ka go se kwanantšhe.

9. Leina la Jehofa le tswalana bjang le therešo?

9 Leina la Jehofa ka bolona le hlatsela go rereša ga gagwe. Leina la Modimo le bolela gore “Yo a Bakago go ba Gona.” Se se hlaola Jehofa e le yoo ka go tšwela pele e bago Mophethagatši wa dilo ka moka tšeo a di holofetšago. Ga go na yo mongwe yoo a lego boemong bjoo. Ka baka la ge Jehofa e le Yo a Phagamego, ga go na selo seo se ka šitišago go phethagatšwa ga merero ya gagwe. Ga se feela gore Jehofa o a rereša eupša ke yena a nnoši a nago le matla le bohlale bja go dira gore dilo ka moka tšeo a di bolelago di phethagale.

10. (a) Jošua o ile a bona bjang go rereša ga Jehofa? (b) Ke dikholofetšo dife tša Jehofa tšeo o di bonego di phethagala?

10 Jošua e be e le yo mongwe wa ba bantši bao ba ilego ba bona ditiragalo tše di makatšago tšeo di bego di hlatsela go rereša ga Jehofa. Jošua o be a le Egipita ge Jehofa a be a tlišetša setšhaba seo dikotlo tše lesome, a bolela e nngwe e le e nngwe e sa le pele. Gare ga dilo tše dingwe, Jošua o ile a bona go phethagatšwa ga dikholofetšo tša Jehofa tša go lopolla ba-Isiraele Egipita le go ba eta pele go tsena Nageng ya Kholofetšo, ba fenya madira a matla a ba-Kanana ao a bego a ba lwantšha. Go ya mafelelong a bophelo bja gagwe, Jošua o ile a botša banna ba bagolo ba setšhaba sa Isiraele gore: “A nkê Le lemoxeng ka pelo ka moka le ka môya ka moka, xe xo sa ka xwa hlaêla le setee sa tše botse tše Morêna Modimo wa lena a Le boletšexo ka tšôna; ka moka di tšweletše; xa xo na le setee se se hlokexilexo.” (Jošua 23:​14) Gaešita le ge o sa bona mehlolo yeo Jošua a e bonego, na o bone go rereša ga dikholofetšo tša Modimo bophelong bja gago?

Jehofa o Utolla Therešo

11. Ke’ng seo se bontšhago gore Jehofa o nyaka go botša batho therešo?

11 Nagana ka motswadi yo a nago le tsebo e ntši eupša e le yoo a bolelago le bana ba gagwe ka sewelo. Na ga o leboge gore Jehofa ga a bjalo? Jehofa o boledišana le batho ka lerato, gomme o dira bjalo ka bolokologi. Mangwalo a mmitša ‘Mohlahli yo Mogolo.’ (Jesaya 30:​20, bapiša le NW.) Ka botho bja gagwe bjo lerato, e bile o boledišana le bao ba nago le tshekamelo ya go se mo theetše. Ka mohlala, Hesekiele o be a abetšwe go bolela le bao Jehofa a bego a tseba gore ba ka se amogele molaetša. Jehofa o itše: “Sepela O yê xo ba moloko wa Isiraele, O ba botšê mantšu a-⁠ka.” Ke moka o ile a lemoša ka gore: “Bôná xa ba rate xo kwa; xobane xa ba rate xo kwa se Nna ke se bolêlaxo. Ba moloko wa Isiraele bohle ké ba phatla e thata le ba pelo e reteletšexo.” Yeo e be e le kabelo e thata, eupša Hesekiele o ile a e dira ka potego, gomme ka go dira bjalo o ile a ekiša kwelobohloko ya Jehofa. Ge e ba o ikhwetša kabelong e thata ya ­boboledi gomme o ithekga ka Modimo, o ka kgodišega gore o tla go matlafatša go swana le ge a dirile bjalo go moporofeta wa gagwe Hesekiele.​—Hesekiele 3:​4, 7-⁠9.

12, 13. Modimo o ile a boledišana le batho ka ditsela dife?

12 Jehofa o kganyoga gore “batho bohle ba phološwê ba fihlêlê tsebô ya therešô.” (1 Timotheo 2:⁠4) O boletše ka baporofeta, ka barongwa gaešita le ka Morwa wa gagwe yo a rategago Jesu Kriste. (Ba-Hebere 1:​1, 2; 2:⁠2) Jesu o ile a botša Pilato gore: “Ké se ke se tswáletšwexo; ke tletše sôna lefaseng xore ke bê hlatse ya therešô. Xomme mang le mang e lexo wa therešô ó kwa Lentšu la-ka.” Pilato o be a e-⁠na le sebaka sa bohlokwa sa go ithuta therešo ka ditokišetšo tša Jehofa bakeng sa phološo go tšwa go Morwa wa Modimo ka go lebanya. Lega go le bjalo, Pilato o be a se ka lehlakoreng la therešo gomme ga se a ka a nyaka go ithuta go tšwa go Jesu. Go e na le moo, Pilato o ile a araba ka lenyatšo ka gore: “Therešô ké eng?” (Johane 18:​37, 38) Seo a se dirilego se nyamiša gakaakang! Lega go le bjalo, ba bantši ba ile ba theetša therešo yeo Jesu a bego a e tsebatša. O ile a botša barutiwa ba gagwe gore: “A lena mahlô ké a lehlôxônôlô, xobane a a bôna; le ditsêbê tša lena xobane di a kwa.”​—Mateo 13:⁠16.

13 Jehofa o ile a boloka therešo ka Beibeleng gomme o dirile gore e hwetšagale bathong kae le kae. Beibele e utolla dilo bjalo ka ge di le bjalo. E hlalosa dika tša Modimo, merero le ditaelo gotee le boemo bja kgonthe bja ditaba gare ga batho. Jesu o ile a botša Jehofa ka thapelo gore: “Lentšu la xaxo ké yôna therešô.” (Johane 17:​17) Ka baka la se, Beibele ke puku ya moswana-noši. Ke yona e nnoši e ngwadilwego ka tlase ga pudulelo ya Modimo yo a tsebago dilo ka moka. (2 Timotheo 3:​16) Ke mpho ya bohlokwa ya batho, yeo bahlanka ba Modimo ba e tšeelago godimo. Ke ga bohlale gore re e bale letšatši le letšatši.

Swarelelang ka go Tia Therešong

14. Ke dilo dife tše dingwe tšeo Jehofa a rego o tla di dira, gomme ke ka baka la’ng re swanetše go mo dumela?

14 Re swanetše go tšeela godimo seo Jehofa a re botšago sona ka Lentšung la gagwe. Ke seo a rego ke sona, gomme o tla dira seo a rego o tla se dira. Re na le mabaka ka moka a go bota Modimo. Re ka dumela ge Jehofa a re “ba ba sa kwexo Ebangedi ya Mong wa rena Jesu Kriste, ó tlo ba lefetša ka dikxabo tša mollô.” (2 Ba-Thesalonika 1:⁠8) Le gona re ka dumela seo Jehofa a se bolelago ge a re o rata bao ba phegelelago go loka, ge a re bao ba bontšhago tumelo o tlo ba nea bophelo bjo bo sa felego le ge a re o tla fediša bohloko, dillo gaešita le lehu. Jehofa o ile a gatelela go botega ga kholofetšo ye ya mafelelo ka go nea moapostola Johane taelo ye: “Ngwala, xobane ’taba tšé ké tša xo rereša le xo bôtêxa.”​—Kutollo 21:​4, 5; Diema 15:⁠9; Johane 3:⁠36.

15. Ke maaka afe a mangwe ao Sathane a a tšwetšago pele?

15 Sathane o fapane le Jehofa ka mo go feletšego. Go e na le gore a hlabišetše batho seetša, o a ba fora. E le gore a fihlelele morero wa gagwe wa go aroša batho borapeding bjo bo sekilego, Sathane o bolela maaka a go se fele. Ka mohlala, Sathane o tla dira gore re dumele gore Modimo o kgole le rena maikwelong le gore ga a na taba le tlaišego lefaseng. Lega go le bjalo, Beibele e bontšha gore Jehofa o na le taba le dibopiwa tša gagwe ka mo go tseneletšego gomme o hloile bobe le tlaišego. (Ditiro 17:​24-30) Le gona Sathane o nyaka gore batho ba dumele gore go phegelela mediro ya moya ke go senya nako. Ka mo go fapanego, Mangwalo a re kgonthišetša gore “Modimo xa a bebe motho, xa a lebale medirô ya lena, le leratô le Le itapišitšexo ka lôna ’ineng la xaxwe.” Go feta moo, a bolela ka mo go kwagalago gore “ba ba Mo nyakaxo ó a ba putsa.”​—Ba-Hebere 6:​10; 11:⁠6.

16. Ke ka baka la’ng Bakriste ba swanetše go dula ba phafogile gomme ba swarelele ka go tia therešong?

16 Moapostola Paulo o ngwadile mabapi le Sathane gore: “Ké ba ba sa dumelexo, ba Modimo wa lefase lé [a] foufaditšexo dipelo tša bôná, xore ba se bônêxêlwê ke lebônê la Ebangedi ya letaxô la Kriste, Yêna seswanthšô sa Modimo.” (2 Ba-Korinthe 4:⁠4) Ka go swana le Efa, ba bangwe ba forilwe e le ka kgonthe ke Sathane Diabolo. Ba bangwe ba latela tsela ya Adama, yo a sego a forwa eupša a ilego a kgetha tsela ya go se kwe ka boomo. (Juda 5, 11) Ka gona, ke ga bohlokwa gore Bakriste ba dule ba phafogile ba swarelele ka go tia therešong.

Jehofa o Nyaka ‘Tumelo e se Nago Boikaketši’

17. Re swanetše go dira’ng e le gore re gaugelwe ke Jehofa?

17 Ka baka la ge a rereša ditseleng tša gagwe ka moka, Jehofa o letetše gore bao ba mo rapelago le bona ba rereše. Mopsalme o ngwadile gore: “Morêna, mo Ngwakong wa xaxo xo ka dula mang? Thabeng e kxêthwa ya xaxo xo ka axa mang? Ké yo a swerexo tsela ya bothakxa, a dira tša xo loka, a bua therešô ka pelo.” (Psalme 15:​1, 2) Go ba-Juda bao ba ilego ba opela mantšu ao, go bolelwa ka thaba e kgethwa ya Jehofa ka ntle le pelaelo go ile gwa ba gopotša ka Thaba ya Tsione, moo Kgoši Dafida a ilego a tliša areka ya kgwerano tenteng yeo a bego a e hlomile fao. (2 Samuele 6:​12, 17) Thaba le tente di ile tša ba gopotša ka lefelo leo Jehofa a bego a dula go lona ka tsela ya seswantšhetšo. Moo batho ba be ba ka ya go Modimo e le gore ba kgopele go gaugelwa.

18. (a) Go nyakega’ng e le gore re be le segwera le Modimo? (b) Ke’ng seo se tlago go ahla-ahlwa sehlogong se se latelago?

18 Yo mongwe le yo mongwe yo a nyakago go ba le segwera le Jehofa o swanetše go bolela therešo “ka pelo” ya gagwe, e sego feela ka ­molomo. Bagwera ba therešo ba Modimo ba swanetše go botega ka pelo ka moka gomme ba swanetše go nea bohlatse bja ‘tumelo e se nago boikaketši,’ ka gobane ditiro tša go rereša di tšwa pelong. (1 Timotheo 1:⁠5; Mateo 12:​34, 35) Mogwera wa Modimo ga se sehwirihwiri goba yo a forago, ka gobane ‘Jehofa o hlaswa monna wa bofora.’ (Psalme 5:⁠6) Dihlatse tša Jehofa lefaseng ka bophara di šoma ka thata e le gore di rereše ka go ekiša Modimo wa tšona. Sehlogo se se latelago se tla ahla-ahla taba ye.

Modimo wa therešo o tseba se sengwe le se sengwe mabapi le seo a se bopilego

Dikholofetšo tša Jehofa di tla phethagala

O be o tla Araba Bjang?

• Ke ka baka la’ng Jehofa a tseba therešo mabapi le selo se sengwe le se sengwe?

• Ke’ng seo se bontšhago gore Jehofa o a rereša?

• Jehofa o utollotše therešo bjang?

• Ke’ng seo se nyakegago go rena ge e le mabapi le therešo?