Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Lerato La Jehofa Leo Le Sa Kwanantšhego Ke Le Legolo

Lerato La Jehofa Leo Le Sa Kwanantšhego Ke Le Legolo

Lerato La Jehofa Leo Le Sa Kwanantšhego Ke Le Legolo

“Morêna ké . . . wa botho [“botho bjo lerato,” NW] byo boxolo.”—PSALME 145:8.

1. Lerato la Modimo le nabile gakaaka’ng?

“MODIMO ké Yêna leratô.” (1 Johane 4:8) Polelwana ye yeo e ruthetšago pelo e hlatsela gore tsela ya Jehofa ya go buša e theilwe leratong. Ka kgonthe, gaešita le batho bao ba sa mo kwego ba holwa ke letšatši le pula tšeo a di neago ka lerato! (Mateo 5:44, 45) Ka baka la lerato la Modimo la go rata lefase la batho, gaešita le manaba a gagwe a ka sokologa, a retologela go yena gomme a hwetša bophelo. (Johane 3:16) Lega go le bjalo, kgaufsinyana Jehofa o tla fediša batho ba babe bao go se nago kholofelo ya gore ba ka fetoga e le gore batho bao ba mo ratago ba ka thabela bophelo bjo bo sa felego lefaseng le lefsa la go loka.—Psalme 37:9-11, 29; 2 Petro 3:13.

2. Ke sebopego sefe seo se kgethegilego sa lerato seo Jehofa a se bontšhago bao ba ineetšego go yena?

2 Jehofa o bontšha lerato bakeng sa barapedi ba gagwe ba therešo ka tsela e bohlokwa le yeo e swarelelago. Lerato le bjalo le bontšhitšwe ke lentšu la Sehebere leo le fetoletšwego e le “botho bjo lerato” goba “lerato leo le sa kwanantšhego.” Kgoši Dafida wa Isiraele ya bogologolo o ile a tšeela botho bja Modimo bjo lerato godimo kudu. Ka baka la phihlelo ya gagwe ka noši le go naganišiša ga gagwe ka ditirišano tša Modimo le ba bangwe, Dafida o be a ka opela ka kgodišego gore: “Morêna ké . . . wa botho [“botho bjo lerato/lerato leo le sa kwanantšhego,” NW] byo boxolo.”—Psalme 145:8.

Go Tseba Bao ba Botegelago Modimo ka go se Kwanantšhe

3, 4. (a) Psalme 145 e re thuša bjang go tseba bao ba botegelago Jehofa ka go se kwanantšhe? (b) Batho bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe ba mo ‘reta’ bjang?

3 Hanna e lego mmago moporofeta Samuele, o boletše mabapi le Jehofa Modimo gore: “Ó diša ’naô tša baratiwa ba xaxwe [“bao ba mmotegelago ka go se kwanantšhe,” NW].” (1 Samuele 2:9) Ke bomang “bao ba mmotegelago ka go se kwanantšhe”? Kgoši Dafida o nea karabo. Ka morago ga go tumiša dika tša Jehofa tšeo di kgahlišago, o re: “O rêtwa ke baxauxêlwa ba xaxo [“bao ba go botegelago ka go se kwanantšhe,” NW].” (Psalme 145:10) Re reta Modimo kudu ka go bolela gabotse ka yena.

4 Bao ba botegelago Jehofa ka go se kwanantšhe ba ka tsebja e le bao ba dirišago melomo ya bona bakeng sa go bolela gabotse ka yena. Ke’ng seo se swanago dipoledišanong tša bona tša dipokanong tša bogwera le dibokeng tša Bokriste? Go molaleng gore ke Mmušo wa Jehofa! Bahlanka ba Modimo bao ba botegago ka go se kwanantšhe ba bolela mantšu a swanago le a Dafida yoo a opetšego ka gore: “Ba bolêla tša letaxô la boxoši bya’xo [Jehofa], ba kwatša tša matla a xaxo.”—Psalme 145:11.

5. Re tseba bjang gore Jehofa o a theetša ge bao ba mmotegelago ka go se kwanantšhe ba bolela gabotse ka yena?

5 Na Jehofa o a theetša ge bao ba mmotegelago ka go se kwanantšhe ba mo tumiša? Ee, o ela hloko seo ba se bolelago. Maleaki o ngwadile boporofeteng bjo bo tswalanago le borapedi bja therešo mehleng ya rena gore: “Ba-šia-Modimo, xe bôná ba boledišana, Morêna ó a theetša, ó a di kwa; ’me ba ba mmoifaxo ba ngwaletšwe puku ya kxopotšô pel’a xaxwe, ya ba sa lebalexo ’ina l’axwe.” (Maleaki 3:16) Jehofa o thabišwa kudu ke ge bao ba mmotegelago ka go se kwanantšhe ba bolela gabotse ka yena, gomme o a ba gopola.

6. Ke modiro ofe woo o re thušago go tseba bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe?

6 Le gona bahlanka ba Jehofa bao ba mmotegelago ka go se kwanantšhe ba ka tsebja ka sebete sa bona le go gata ga bona mogato wa pele go boleleng le batho bao e sego barapedi ba Modimo wa therešo. Ka kgonthe, bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe ‘ba botša bana ba batho tša matla a gagwe, le tša letago la mmušo wa gagwe.’ (Psalme 145:12) Na o tsoma dibaka tša go bolela le batho bao e sego badumedi ka bogoši bja Jehofa gotee le go di diriša ka botlalo? Ka go se swane le mebušo ya batho, yeo kgaufsinyana e tlago go fedišwa, bogoši bja gagwe ke bja ka mo go sa felego. (1 Timotheo 1:17) Ke mo go akgofilego gore batho ba ithute ka bogoši bja Jehofa bja ka mo go sa felego le go gata mogato bjalo ka bathekgi ba bjona. Dafida o opetše ka gore: “Mmušô wa xaxo ké mmušô wa mehla yohle le ya neng le neng; boxoši bya xaxo bo tlo ba xôna le mehleng ya ditloxolo le ditloxolwana xo ya xo ile.”—Psalme 145:13.

7, 8. Go diragetše’ng ka 1914, gomme go na le bohlatse bofe bja gore ga bjale Modimo o buša ka Mmušo wa Morwa wa gagwe?

7 Ga e sa le go tloga ka 1914, go bile le lebaka le lengwe gape la go bolela ka bogoši bja Jehofa. Ngwageng woo, Modimo o ile a hloma Mmušo wa legodimong wa Mesia woo go ona Jesu Kriste, Morwa wa Dafida e lego Kgoši. Ka go rialo Jehofa o ile a phethagatša kholofetšo ya gagwe ya gore bogoši bja Dafida bo tla thewa ka go tia go iša ka mo go sa felego.—2 Samuele 7:12, 13; Luka 1:32, 33.

8 Bohlatse bja gore ga bjale Jehofa o buša ka Mmušo wa Morwa wa gagwe Jesu Kriste, bo bonwa phethagatšong e tšwelago pele ya leswao la go ba gona ga Jesu. Sebopego seo se bonagalago kudu sa leswao leo ke modiro woo Jesu a boletšego ka wona e sa le pele bakeng sa bohle bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe ge a be a re: “Ditaba tše tše dibotse tša mmušo di tla bolelwa lefaseng ka moka leo go agilwego go lona gore e be bohlatse go ditšhaba ka moka; gomme e tla ba gona bofelo bo fihlago.” (Mateo 24:3-14, NW) Ka baka la ge bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe ba phethagatša boporofeta bjoo ka phišego, banna, basadi le bana ba ka godimo ga dimilione tše tshela ga bjale ba tšea karolo modirong wo o mogolo woo o ka se kego wa boeletšwa le ka mohla. Kgaufsinyana bofelo bo tla tlela baganetši ka moka ba Mmušo wa Jehofa.—Kutollo 11:15, 18.

Go Holwa ke Bogoši bja Jehofa

9, 10. Go na le phapano efe magareng ga Jehofa le babuši ba batho?

9 Ge e ba re le Bakriste ba ineetšego, tswalano ya rena le Morena yo a Phagamego Jehofa e re tlišetša mehola e mentši. (Psalme 71:5; 116:12) Ka mohlala, ka baka la ge re boifa Modimo gomme re dira go loka, re thabela go amogelwa ke yena gomme re kgaufsi le yena moyeng. (Ditiro 10:34, 35; Jakobo 4:8) Ka mo go fapanego, babuši ba batho gantši ba bonwa ba le gare ga batho ba go tuma, ba bjalo ka baetapele ba tša bohlabani, bo-rakgwebo ba bahumi goba dinaletšana tša dipapadi le tša boithabišo. Go ya ka kuranta ya Afrika ya Sowetan, mohlankedi wa mmušo wa maemo a godimo o boletše se se latelago mabapi le ditikologo tšeo di hlasetšwego ke bodiidi nageng ya gagwe: “Ke kwešiša lebaka leo ka lona bontši bja rena re sa nyakego go ya ditikologong tše bjalo. Ke feela ka gobane re nyaka go lebala gore maemo a bjalo a gona. Go tshwenya matswalo a rena e bile re lešwa dihlong ke [dikoloi] tša go bitša tšhelete e ntši tšeo re sepelago ka tšona.”

10 Ke therešo gore babuši ba bangwe ba batho ba tloga ba tshwenyegile e le ka kgonthe ka katlego ya balata ba bona. Eupša gaešita le ba maemo a godimo kudu gare ga bona ga ba tsebe ka balata ba bona kgaufsi kudu. Ka kgonthe, re ka botšiša gore: Na go na le mmuši le ge e le ofe yoo a nago le taba le balata ba gagwe ka moka go fihla bokgoleng bjoo a thušago yo mongwe le yo mongwe wa bona kapejana dinakong tša mathata? Ee, o gona. Dafida o ngwadile gore: “Morêna ó thêkxa bohle ba ba waxo, ó tsoša bohle ba xo bôkalêla.”—Psalme 145:14.

11. Ke diteko dife tšeo di welago bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe, gomme ba na le thušo efe?

11 Batho bao ba botegelago Jehofa Modimo ka go se kwanantšhe ba welwa ke diteko tše dintši le masetla-pelo ka baka la mafokodi a bona ka noši le ka baka la gore ba phela lefaseng leo le rapaletšego matleng a Sathane, “yo mobe.” (1 Johane 5:19, NW; Psalme 34:19) Bakriste ba lebeletšana le tlaišo. Ba bangwe ba tlaišwa ke bolwetši bjo bo sa folego goba ba tlaišega ka baka la bohloko bja go lahlegelwa ka lehu. Ka dinako tše dingwe, diphošo tša bao ba botegelago Jehofa ka go se kwanantšhe di ka ba dira gore ba ‘bokalale’ ka manyami. Lega go le bjalo, go sa šetšwe gore ba welwa ke teko ya mohuta ofe, ka mehla Jehofa o dula a ikemišeditše go nea yo mongwe le yo mongwe wa bona khomotšo le matla a moya. Kgoši Jesu Kriste o na le kgahlego e swanago e lerato ka balata ba gagwe bao ba botegago ka go se kwanantšhe.—Psalme 72:12-14.

Dijo Tšeo di Kgotsofatšago ka Lebaka la Gona

12, 13. Jehofa o nea gabotse gakaaka’ng dinyakwa tša ‘tšohle tše di phelago’?

12 Ka baka la bogolo bja botho bja gagwe bjo lerato, Jehofa o nea dinyakwa ka moka tša bahlanka ba gagwe. Tše di akaretša go ba kgotsofatša ka dijo tše di nago le phepo. Kgoši Dafida o ngwadile gore: “Mahlô a diphedi tšohle a lebeletše Wêna; ’me kê Wene O di faxo dijô lebakeng la xôna. O khupurolla ’atla sa xaxo, ’me ka moka tše di phelaxo O di horiša lethabô.” (Psalme 145:15, 16) Gaešita le dinakong tša masetla-pelo, Jehofa a ka fetoša maemo e le gore bao ba mmotegelago ka go se kwanantšhe ba hwetše ‘bogobe bja ka mehla.’—Luka 11:3; 12:29, 30.

13 Dafida o boletše gore ‘tšohle tše di phelago’ di a kgotsofala. Tše di akaretša diphoofolo. Ge e ba e be e se ka boati bja dibjalo tša mo nageng le dimela tša ka lewatleng, gona diphedi tša ka meetseng, dinonyana le diphoofolo tša nageng nkabe di se na okisetšene yeo di ka e hemago le dijo tšeo di ka di jago. (Psalme 104:14) Lega go le bjalo, Jehofa o kgonthišetša gore dinyakwa tša tšona ka moka di a kgotsofatšwa.

14, 15. Dijo tša moya di newa bjang lehono?

14 Ka go se swane le diphoofolo, batho ba na le senyakwa sa moya. (Mateo 5:3) Jehofa o kgotsofatša ka mo go kgahlišago gakaakang dinyakwa tša moya tša bao ba mmotegelago ka go se kwanantšhe! Pele ga lehu la gagwe, Jesu o ile a holofetša gore “molaki e a bôtêxaxo yo bohlale” o tla nea balatedi ba Jesu “dijô ka lebaka la xôna.” (Mateo 24:45) Mašaledi a batlotšwa ba 144 000 a bopa sehlopha seo sa molaki lehono. Ka ona, Jehofa o neile dijo tša moya ka boati e le ka kgonthe.

15 Ka mohlala, bontši bja batho ba Jehofa ga bjale bo holwa ke phetolelo e mpsha le e nepagetšego ya Beibele ka maleme a gabo bona. New World Translation of the Holy Scriptures e bile tšhegofatšo e kgahlišago gakaakang! Go feta moo, dithušo tše dimilione tša go ithuta Beibele di tšwela pele go gatišwa ka maleme a ka godimo ga a 300. Dijo tše tša moya ka moka e bile tšhegofatšo go barapedi ba therešo lefaseng ka bophara. Ke mang yo a swanetšego go retwa bakeng sa tše ka moka? Ke Jehofa Modimo. Ka botho bja gagwe bjo lerato bjo bogolo, o dirile gore go kgonege gore sehlopha sa molaki se nee “dijô ka lebaka la xôna.” Ka ditokišetšo tše bjalo, dinyakwa tša ‘tšohle tše di phelago’ di a kgotsofatšwa paradeiseng ya mehleng yeno ya moya. Le gona bahlanka ba Jehofa ba thaba gakaakang kholofelong ya gore kgaufsinyana ba tla bona lefase le fetošetšwa go ba paradeise ya kgonthe!—Luka 23:42, 43.

16, 17. (a) Go na le mehlala efe ya dijo tša moya tšeo di tlilego ka lebaka la gona? (b) Psalme 145 e bontšha bjang maikwelo a bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe mabapi le kgang e kgolo yeo e tsošitšwego ke Sathane?

16 Ela hloko mohlala o mogolo wa dijo tša moya tšeo di ilego tša amogelwa ka lebaka la gona. Ka 1939, Ntwa ya II ya Lefase e ile ya thoma kua Yuropa. Wona ngwageng woo, tokollo ya Morokami wa Seisemane wa November 1 e be e e-na le sehlogo se se rego “Boema-gare.” Ka baka la tsebišo e kwagalago yeo e ilego ya newa, Dihlatse tša Jehofa lefaseng ka bophara di ile tša bona go nyakega ga gore di kgomarele ka go tia boema-gare ditabeng tša ditšhaba tše di lwantšhanago. Se se ile sa ba tlišetša kgalefo ya mebušo yeo e lego ka mahlakoreng ka bobedi a lwantšhanago ntweng yeo ya nywaga e tshelelago. Lega go le bjalo, go sa šetšwe go thibelwa le go tlaišwa, bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe ba ile ba tšwela pele ba bolela ditaba tše dibotse tša Mmušo. Go tloga ka 1939 go ya go 1946, ba ile ba šegofatšwa ka koketšego e makatšago ya 157 lekgolong. Go feta moo, pego ya bona e kgahlišago ya potego nakong ya ntwa e sa tšwela pele go thuša batho go hlaola bodumedi bja therešo.—Jesaya 2:2-4.

17 Dijo tša moya tšeo Jehofa a di neago ga se feela gore di tlile ka lebaka la gona eupša gape ke tšeo di kgotsofatšago kudu. Ge ditšhaba di be di le gare-gare ga ntwa nakong ya Ntwa ya II ya Lefase, batho ba Jehofa ba ile ba thušwa go lebiša tlhokomelo selong se itšego seo se lego bohlokwa kudu go feta phološo ya bona. Jehofa o ile a ba thuša go kwešiša gore kgang e kgolo yeo e akaretšago legohle, e mabapi le tshwanelo ya Jehofa ya go buša. Ke mo go kgotsofatšago gakaakang go tseba gore ka potego ya tšona e sa kwanantšhego, Hlatse e nngwe le e nngwe ya Jehofa e bile le karolo e nyenyane go lweleng bogoši bja Jehofa le go hlatseleng gore Diabolo ke moaketši! (Diema 27:11) Ka go se swane le Sathane, yoo a thomeletšago Jehofa le tsela ya gagwe ya go buša, bao ba botegelago Jehofa ka go se kwanantšhe ba tšwela pele ba tsebatša phatlalatša gore: “Morêna mo tseleng tša xaxwe tšohle ó a loka.”—Psalme 145:17.

18. Ke mohlala ofe wa morago bjale wa dijo tša moya tše di tlilego ka lebaka la gona e bile e le tšeo di kgotsofatšago ka mo go humilego?

18 Mohlala o mongwe wa dijo tša moya tše di tlilego ka lebaka la gona le tšeo di kgotsofatšago ke puku ya Batamela Kgaufsi le Jehofa, yeo e lokolotšwego Dikopanong tša Selete tše makgolo tša “Bagoeledi ba Mmušo ba Fišegago,” tšeo di ilego tša swarwa lefaseng ka bophara ka 2002/03. Puku ye, yeo e tšweleditšwego ke “molaki e a bôtêxaxo yo bohlale” gomme ya gatišwa ke Dihlatse tša Jehofa, e lebiša tlhokomelo dikeng tše di kgahlišago tša Jehofa Modimo, go akaretša le tšeo di boletšwego go Psalme 145. Ka ntle le pelaelo puku ye e kgahlišago e tla kgatha tema ya bohlokwa go thušeng bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe gore ba batamele kgaufsi kudu le yena.

Nako ya go Batamela Kgaufsi Kudu le Jehofa

19. Ke nako efe ya bohlokwa yeo e batamelago, gomme re ka lebeletšana bjang le yona?

19 Nako ya bohlokwa go rarolleng kgang ya bogoši bja Jehofa e a batamela. Bjalo ka ge go boletšwe e sa le pele go Hesekiele kgaolo 38, kgaufsinyana Sathane o tla phetha tema ya gagwe ya go ba “Gogo wa naxa ya Magogo.” Se se tla akaretša tlhaselo ya lefaseng ka bophara ya go hlaselwa ga batho ba Jehofa. Sathane o tla dira sohle seo a ka se kgonago go roba potego ya bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe. Barapedi ba Jehofa ba tla swanela ke go mmitša e le ka kgonthe go feta le ge e le neng pele, gaešita le go llela thušo. Na poifo ya bona ya borapedi ya go boifa Modimo le lerato la go mo rata di tla itlhatsela e le tša lefeela? Ga go bjalo le gatee, ka gobane Psalme 145 e re: “Morêna ó kxaufsi le bohle ba mmitšaxo, le bohle ba e rexo xe ba mmitša ba rereša. Ó tlo dira tše di tl’o xo kxahla ba ba mmoifaxo; ó kwa dillô tša bôná, ’me ó a ba phološa. Bohle ba ba mo rataxo ó ba hlôkômetše; ba babe bôná ó tlo ba fediša.”—Psalme 145:18-20.

20. Mantšu a Psalme 145:18-20 a tla itlhatsela bjang e le a therešo bokamosong bjo bo lego kgaufsi?

20 E tla ba mo go kgahlišago gakaakang go ba kgaufsi le Jehofa le go bona matla a gagwe a phološago ge a fediša bokgopo ka moka! Nakong yeo ya bohlokwa, yeo ga bjale e lego kgaufsi kudu, Jehofa o tla theetša feela bao “e rexo xe ba mmitša ba rereša.” Ka ntle le pelaelo a ka se theetše baikaketši. Lentšu la Modimo le bontšha gabotse gore go dirišwa le ge e le gofe ga leina la gagwe ka motsotso wa mafelelo ke ba kgopo, ka mehla go itlhatsetše e le ga lefeela.—Diema 1:28, 29; Mika 3:4; Luka 13:24, 25.

21. Bao ba botegelago Jehofa ka go se kwanantšhe ba bontšha bjang gore ba thabela go diriša leina la Modimo?

21 Go feta le ge e le neng pele, ga bjale ke nako ya gore bao ba boifago Jehofa ba ‘mmitše ka go rereša.’ Bao ba mmotegelago ka go se kwanantšhe ba thabela go diriša leina la gagwe dithapelong tša bona le ditlhalosong tšeo ba di neago dibokeng tša bona. Ba diriša leina la Modimo dipoledišanong tša ka thoko. Le gona ba tsebatša leina la Jehofa ka sebete bodireding bja bona bja phatlalatša.—Ba-Roma 10:10, 13-15.

22. Ke ka baka la’ng e le gabohlokwa go tšwela pele re ganetša mekgwa le dikganyogo tša lefase?

22 E le gore re tšwele pele re holwa ke tswalano ya rena ya kgaufsi le Jehofa Modimo, ke gabohlokwa gape gore re tšwele pele re ganetša dilo tšeo di lego kotsi moyeng tše bjalo ka go rata dilo tše di bonagalago, boithabišo bjo bo sa hlwekago goba go se be le taba le bahloki. (1 Johane 2:15-17; 3:15-17) Ge e ba mediro le mekgwa e bjalo e sa lokišwe, e ka feleletša ka go dirwa ga sebe se segolo le go se sa amogelwa ke Jehofa mafelelong. (1 Johane 2:1, 2; 3:6) Ke ga bohlale gore re dule re gopola gore Jehofa o tla tšwela pele a re bontšha botho bjo lerato goba lerato leo le sa kwanantšhego ge feela re dula re mmotegela.—2 Samuele 22:26.

23. Ke bokamoso bofe bjo bo kgahlišago bjoo bo letetšego bohle bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe?

23 Ka go rialo anke re bolokeng dikgopolo tša rena di lebišitšwe bokamosong bjo bo kgahlišago bjo bo letetšego bohle bao ba botegelago Jehofa ka go se kwanantšhe. Ka go dira bjalo, re na le tebelelo e kgahlišago ya go akaretšwa gare ga bao ba tlago go godiša, go reta le go tumiša Jehofa “ka mehla le neng le neng.” (Psalme 145:1, 2) Ka go rialo anke re ‘ipateng ka lerato la Modimo leo le išago bophelong bjo bo sa felego.’ (Juda 20, 21) Ge re dutše re tšwela pele re holwa ke dika tše di kgahlišago tša Tatago rena wa legodimong, go akaretša botho bja gagwe bjo bogolo bjoo a bo bontšhago go bao ba mo ratago, anke mantšu a rena ka mehla a swane le ao a boletšwego ke Dafida mantšung a mafelelo a Psalme 145 ao a rego: “Molomo wa-ka a o bolêlê thêtô ya Morêna, nama yohle a e rêtê ’ina le lekxêthwa l’axwe ka mehla le mehleng ya neng le neng.”

[Dipotšišo tša Thuto]

[Caption on page 16]

Bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe ba thabela go boledišana ka ditiro tša gagwe tše matla

[Caption on page 17]

Bahlanka ba Jehofa ba thuša ka sebete bao e sego badumedi go ithuta ka bogolo bja bogoši bja gagwe

[Caption on page 18]

Animals: Parque de la Naturaleza de Cabárceno

[Caption on page 18]

Jehofa o nea ‘tšohle tše di phelago’ dijo

[Caption on page 19]

Jehofa o nea matla le tlhahlo go bao ba mmotegelago ka go se kwanantšhe, bao ba nyakago thušo ya gagwe ka thapelo

O tla Araba Bjang?

Psalme 145 e thuša bjang go hlaola bao ba botegelago Modimo ka go se kwanantšhe?

• Jehofa o kgotsofatša bjang dinyakwa tša ‘tšohle tše di phelago’?

• Ke ka baka la’ng re swanetše go batamela kgaufsi kudu le Jehofa?