Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Bota Lentšu la Jehofa

Bota Lentšu la Jehofa

Bota Lentšu la Jehofa

“Ke bótile Lentšu la xaxo.”—Psalme 119:42.

1. O tseba’ng ka mongwadi wa Psalme 119 le ka boemo bja gagwe bja kgopolo?

LENTŠU la Jehofa le be le ratwa ke mongwadi wa Psalme 119. E ka ba e be e le Kgošana Hiskia wa Juda. Maikwelo ao a hlalositšwego kopelong ye yeo e buduletšwego a swanela boemo bja kgopolo bja Hiskia, yo a ilego a “xomarêla Morêna” ge a dutše a hlankela e le kgoši ya Juda. (2 Dikxoši 18:3-7) Selo setee sa kgonthe ke gore: Mongwadi yo o be a lemoga dinyakwa tša gagwe tša moya.—Mateo 5:3.

2. Ntlha ya bohlokwa ya Psalme 119 ke efe, gomme kopelo ye e hlamilwe bjang?

2 Ntlha ya bohlokwa ya Psalme 119 ke go ba bohlokwa ga lentšu la Modimo, goba molaetša. * Mohlomongwe e le gore a kgone go gopola, mongwadi o ile a dira gore kopelo ye e latelane go ya ka ditlhaka. Ditemana tša yona tše 176 di theilwe tatelanong ya ditlhaka tša Sehebere. Sehebereng sa mathomo, tematheto (stanza) e nngwe le e nngwe ya ditematheto tše 22 tša Psalme ye e-na le methaladi e 8 yeo e thomago ka tlhaka e swanago. Psalme ye e bolela ka lentšu la Modimo, melao, dikgopotšo, ditsela, ditayo, melao ya motheo, ditaelo, moahlolelo wa go loka, dithuto le mekgwa. Sehlogong se le se se latelago, go tla ahla-ahlwa Psalme 119 go ya ka phetolelo e nepagetšego ya mongwalo wa Beibele wa Sehebere. Go naganišiša ka diphihlelo tšeo di akaretšago bahlanka ba Jehofa ba nakong e fetilego le ba nakong ye go swanetše go kaonefatša kwešišo ya rena ya go kwešiša kopelo ye yeo e buduletšwego ke Modimo le go godiša tebogo ya rena bakeng sa Lentšu la Modimo le le ngwadilwego, e lego Beibele.

E-kwa Lentšu la Modimo Gomme o Thabe

3. Hlalosa gomme o bontšhe seo se bolelwago ke go hloka bosodi.

3 Lethabo la kgonthe le ithekgile ka go sepela ga rena ka molao wa Modimo. (Psalme 119:1-8) Ge e ba re dira se, Jehofa o tla re lebelela re le ‘ba hlokago bosodi ditseleng tša rena.’ (Psalme 119:1) Go hloka bosodi ga go bolele gore re ba phethagetšego, eupša go bontšha gore re katanela go dira thato ya Jehofa Modimo. Noage o ile a itlhatsela e le monna “wa xo loka, à se na bosodi mo xo ba mehleng ya xaxwe, é le wa xo sepela à na le Modimo.” Mopatriareka yoo yo a botegago le ba lapa la gagwe ba ile ba phologa Meetse-fula ka gobane ba be ba latela tsela ya bophelo yeo e laetšwego ke Jehofa. (Genesi 6:9; 1 Petro 3:20) Ka mo go swanago, go phologa ga rena bofelo bja lefase le go ithekgile ka gore ‘re lotole ka kelohloko ditaelo tša Modimo,’ gomme ka go rialo ra dira thato ya gagwe.—Psalme 119:4.

4. Lethabo la rena le katlego ya rena di ithekgile ka’ng?

4 Jehofa le ka mohla a ka se ke a re tlogela ge e ba re ‘mo leboga ka pelo e botegago e bile re tšwela pele re lotola ditaelo tša gagwe.’ (Psalme 119:7, 8) Modimo ga se a ka a tlogela moetapele wa mo-Isiraele e lego Jošua, yoo a ilego a diriša keletšo ya gore a ‘bale puku ya melao mosegare le bošego e le gore a kgone go dira tšohle tše di ngwadilwego go yona.’ Seo se ile sa dira gore a atlege sa ba sa dira gore a kgone go dira dilo ka bohlale. (Jošua 1:8) Go ya bofelong bja bophelo bja gagwe, Jošua o be a sa dutše a reta Modimo e bile a kgona go gopotša ba-Isiraele gore: “A nkè Le lemoxeng ka pelo ka moka le ka môya ka moka, xe xo sa ka xwa hlaêla le setee sa tše botse tše Morêna Modimo wa lena a Le boletšexo ka tšôna; ka moka di tšweletše; xa xo na le setee se se hlokexilexo.” (Jošua 23:14) Go etša Jošua le mongwadi wa Psalme 119, re ka hwetša lethabo le katlego ka go tumiša Jehofa le go bota lentšu la gagwe.

Lentšu la Jehofa le re Boloka re Hlwekile

5. (a) Bontšha kamoo go kgonegago ka gona gore motho a dule a hlwekile moyeng. (b) Ke thušo efe yeo mofsa yo a dirilego sebe se segolo a ka e hwetšago?

5 Re ka ba bao ba hlwekilego moyeng ge e ba re tšwela pele re lotola lentšu la Modimo. (Psalme 119:9-16) Se ke sa therešo gaešita le ge batswadi ba rena ba se ba re beele mohlala o mobotse. Le ge Tatago Hiskia e be e le morapedi wa medimo ya diswantšho, Hiskia ‘o ile a hlwekiša tsela ya gagwe,’ mohlomongwe ya ditutuetšo tša boheitene. Akanya mofsa yo a hlankelago Modimo lehono a dira sebe se segolo. Tshokologo, thapelo, thušo ya batswadi le thušo e lerato ya bagolo ba Bakriste di ka mo thuša gore a swane le Hiskia gomme a ‘hlwekiše tsela ya gagwe e le gore a tšwele pele a lotola ditaelo.’—Jakobo 5:13-15.

6. Ke basadi bafe ‘bao ba ilego ba hlwekiša ditsela tša bona gomme ba tšwela pele ba lotola lentšu la Modimo’?

6 Gaešita le ge Rahaba le Ruthe ba ile ba phela nako e telele pele ga ge Psalme 119 e ka ngwalwa, ba ile ba ‘hlwekiša ditsela tša bona.’ Rahaba e be e le mogweba-ka-mmele wa mo-Kanana, eupša ka morago o ile a tsebja ka tumelo ya gagwe ya go ba morapedi wa Jehofa. (Ba-Hebere 11:30, 31) Ruthe wa mo-Moaba o ile a tlogela medimo ya gabo, a hlankela Jehofa, gomme a dira dilo ka go dumelelana le Molao wa Gagwe go Isiraele. (Ruthe 1:14-17; 4:9-13) Basadi ba bao e sego ba-Isiraele ka bobedi ga bona ‘ba ile ba tšwela pele ba lotola lentšu la Modimo’ gomme ba ba le tokelo e kgahlišago ya go ba bo-makgolokhukhu ba Jesu Kriste.—Mateo 1:1, 4-6.

7. Daniele le bafsa ba bangwe ba bararo ba ba-Hebere ba ile ba bea bjang mohlala o mobotse tabeng ya go dula ba hlwekile moyeng?

7 “Diakanyô tša pelo ya motho [ke] tše mpe xo tloxa byaneng bya xaxwe,” eupša bafsa ba ka latela tsela e hlwekilego, gaešita le lefaseng le le le gobogilego leo le laolwago ke Sathane. (Genesi 8:21; 1 Johane 5:19) E le mathopša kua Babele, Daniele le bafsa ba bangwe ba bararo ba ba-Hebere ‘ba ile ba tšwela pele ba lotola lentšu la Modimo.’ Ka mohlala, ga se ba ka ba itšhilafatša ka ‘dijo tša kgoši tša matsaka.’ (Daniele 1:6-10) Ba-Babele ba be ba e-ja diphoofolo tše di sa hlwekago, tšeo di ileditšwego ke Molao wa Moše. (Lefitiko 11:1-31; 20:24-26) Ga se ka mehla ba bego ba tšholla madi a diphoofolo tše di bolailwego, gomme ka go ja ga bona nama e sa tšhollwago madi ba be ba roba molao wa Modimo tabeng ya madi. (Genesi 9:3, 4) Ga go makatše ge ba-Hebere ba bane ba be ba sa nyake go ja dijo tša kgoši tša matsaka! Bafsa bao ba ba boifago Modimo ba ile ba dula ba hlwekile moyeng gomme ka go rialo ba bea mohlala o mobotse.

Lentšu la Modimo le re Thuša Gore re Botege

8. Ge e ba re nyaka go kwešiša le go diriša molao wa Modimo, re swanetše go ba le boemo bofe bja kgopolo le tsebo efe?

8 Go rata lentšu la Modimo ke selo sa bohlokwa tabeng ya gore re dule re botegela Jehofa. (Psalme 119:17-24) Ge e ba re swana le mongwadi yo wa dikopelo yo a buduletšwego, re tla ba le kganyogo e matla ya go nyaka go kwešiša “mehlôlô” ya molao wa Modimo. Ka mehla re tla ‘hlologelwa moahlolelo wa Jehofa’ gomme ra ipontšha re ‘rata dikgopotšo tša gagwe.’ (Psalme 119:18, 20, 24) Le ge re se na nako e telele re ineetše go Jehofa, na re ‘hlagoletše tlhologelo ya go hlologela lebese la lentšu le le sa forego’? (1 Petro 2:1, 2) Re swanetše go kwešiša dithuto tša motheo tša Beibele e le gore re ka kgona go kwešiša le go diriša molao wa Modimo.

9. Re swanetše go arabela bjang ge go e-na le go se kwane magareng ga molao wa Modimo le dinyakwa tša batho?

9 Re ka ba re rata dikgopotšo tša Modimo, eupša go thwe’ng ge e ba ka lebaka le itšego “maxoši” a bolela kgahlanong le rena? (Psalme 119:23, 24) Lehono, batho bao ba lego matleng a go buša gantši ba leka go re gapeletša gore re lebelele melao ya batho e le bohlokwa kudu go feta molao wa Modimo. Ge go e-na le go se kwane magareng ga dinyakwa tša batho le thato ya Modimo, re tla dira’ng? Go rata ga rena lentšu la Modimo go tla re thuša gore re dule re mmotegela. Go etša baapostola ba Jesu Kriste bao ba ilego ba tlaišwa, re tla bolela gore: “Mo xo batho le Modimo, wa xo kwešešwa ke Modimo.”—Ditiro 5:29.

10, 11. Bontšha kamoo re ka tšwelago pele re botegela Jehofa tlase ga maemo a thata kudu.

10 Re ka dula re botegela Jehofa gaešita le ge re le ka tlase ga maemo a thata kudu. (Psalme 119:25-32) Ge e ba re nyaka go atlega tabeng ya go dula re botegela Modimo, re swanetše go ba bao ba rutegago gomme re rapelele tlhahlo ya gagwe go tšwa pelong. Le gona re swanetše go kgetha “tsela ya therešô.”—Psalme 119:26, 30.

11 Hiskia, yo a ka bago a ngwadile Psalme 119, o ile a kgetha “tsela ya therešô.” O ile a dira bjalo gaešita le ge a be a dikologilwe ke barapedi ba maaka, gomme a ka ba a ile a kwerwa ke maloko a ka mošate. Go na le kgonagalo e kgolo ya gore ‘moya wa gagwe o be o hlokofetše ka go ja pelo’ ka baka la maemo a bjalo. (Psalme 119:28) Eupša Hiskia o be a bota Modimo, e be e le kgoši e botse, gomme o dirile “tše di kxahlilexo Morêna.” (2 Dikxoši 18:1-5) Ge re ithekga ka Modimo, le rena re ka kgotlelela diteko gomme ra tšwela pele re botega.—Jakobo 1:5-8.

Lentšu la Jehofa le Nea Sebete

12. Rena ka noši re ka diriša bjang Psalme 119:36, 37?

12 Go latela tlhahlo ya lentšu la Modimo go re nea sebete se se nyakegago bakeng sa go lebeletšana ka katlego le mathata a bophelo. (Psalme 119:33-40) Re tsoma tlhahlo ya Jehofa ka boikokobetšo e le gore re ka kgona go boloka molao wa gagwe “ka pelo ka moka.” (Psalme 119:33, 34) Go etša mopsalme, re kgopela Modimo gore: “Ruta pelo ya-ka xo rata mabohlatse ’axo, e idišê dikxanyoxô [goba dikganyogo tše di sa lokago].” (Psalme 119:36) Go etša moapostola Paulo, re sepela “ka tsela e botse dilong tšohle.” (Ba-Hebere 13:18) Ge e ba mothwadi wa rena a nyaka gore re dire selo se sengwe seo se bontšhago go se botege, re swanetše go rapa sebete sa gore re kgomarele tlhahlo ya Modimo—gomme Jehofa ka dinako tšohle o šegofatša tsela e bjalo. Ge e le gabotse, o re thuša gore re kgone go laola ditshekamelo ka moka tše mpe. Ka gona anke re rapeleng ka gore: “Lahliša mahlô a-ka xo bôxêla tša lefêla.” (Psalme 119:37) Le ka mohla re ka se ke ra nyaka go lebelela selo le ge e le sefe sa lefela seo se hloilwego ke Modimo e le se se rategago. (Psalme 97:10) Gare ga dilo tše dingwe, se se re tutueletša go phema diswantšho tše di kgothaletšago bootswa le go dirišana le meoya.—1 Ba-Korinthe 6:9, 10; Kutollo 21:8.

13. Barutiwa ba Jesu bao ba bego ba tlaišwa ba ile ba hwetša bjang sebete se se nyakegago sa go nea bohlatse ba sa boife?

13 Tsebo e nepagetšego ya lentšu la Modimo e re dira gore re kgone go nea bohlatse ka sebete. (Psalme 119:41-48) Le gona re nyaka sebete bakeng sa go ‘araba motho le ge e le ofe yo a re gobošago.’ (Psalme 119:42) Ka dinako tše dingwe, re ka swana le barutiwa ba Jesu ba ba bego ba tlaišwa, bao ba ilego ba rapela ka gore: “Morêna, . . . bahlanka ba xaxo O ba fê mafolofolo [“sebete,” NW] ruri, ba bolêlê ’ntšu la xaxo.” Mafelelo e bile afe? “Ba tlala Môya o mokxêthwa, ba bolêla Lentšu la Modimo ka mafolofolo [“ka sebete,” NW].” Ka mo go swanago, Morena yo yo a Phagamego o re nea sebete sa go bolela lentšu la gagwe re sa boife.—Ditiro 4:24-31.

14. Ke’ng se se re thušago go nea bohlatse ka sebete, go etša ge Paulo a ile a dira?

14 Re tla ba le sebete se se nyakegago bakeng sa go nea bohlatse re se na poifo le ge e le efe ya gore re tla nyatšwa ge e ba re rata “lentšu la therešô” e bile re ‘lota melao ya Modimo ka mehla.’ (Psalme 119:43, 44) Go bala ka phišego Lentšu la Modimo le le ngwadilwego go re hlamela gore re ‘bolele ka dikgopotšo tša gagwe pele ga dikgoši.’ (Psalme 119:46) Thapelo le moya wa Jehofa le tšona di tla re thuša gore re bolele dilo tše di nepagetšego ka tsela e swanetšego. (Mateo 10:16-20; Ba-Kolose 4:6) Paulo ka sebete o ile a bolela ka dikgopotšo tša Modimo go babuši ba lekgolong la pele la nywaga. Ka mohlala, o ile a nea bohlatse go Mmušiši wa Roma e lego Felikisi, yo a ilego “a mo theetša xe a bolêla tša tumêlô ya xo dumêla Jesu Kriste.” (Ditiro 24:24, 25) Le gona Paulo o ile a nea bohlatse pele ga Mmušiši Fesito le Kgoši Agaripa. (Ditiro 25:22–26:32) Ka thušo ya Jehofa, le rena re ka ba dihlatse tše di nago le sebete, gomme le ka mohla ra se ke ra ba le “dihlong ka ditaba tše dibotse.”—Ba-Roma 1:16NW.

Lentšu la Modimo le re Nea Khomotšo

15. Lentšu la Modimo le ka re nea khomotšo bjang ge ba bangwe ba re kwera?

15 Lentšu la Jehofa le re nea khomotšo e sa kgaotšego. (Psalme 119:49-56) Go na le dinako tšeo ka tšona re tlogago re nyaka go homotšwa. Gaešita le ge ka sebete re ipolela re le Dihlatse tša Jehofa, “baipoti”—bao ba ikgogomošetšago Modimo—ka dinako tše dingwe ‘ba re kwera kudu.’ (Psalme 119:51) Lega go le bjalo, ge re dutše re rapela re ka gopola dilo tše dingwe tše di thušago tšeo di boletšwego ka Lentšung la Modimo, gomme ka go rialo ra ‘ikhweletša khomotšo.’ (Psalme 119:52) Nakong ya ge re rapela, re ka gopola molao wa Mangwalo goba molao wa motheo woo o re neago khomotšo gotee le sebete se se nyakegago ge re lebeletšane le boemo bjo thata.

16. Ke’ng se bahlanka ba Modimo ba sa kago ba se dira go sa šetšwe tlaišo?

16 Baikgogomoši bao ba ilego ba kwera mopsalme e be e le ba-Isiraele—ditho tša setšhaba se se ineetšego go Modimo. Go leša dihlong gakaakang! Lega go le bjalo, ka go se swane le bona anke re ikemišetšeng gore le ka mohla re se ke ra aroga molaong wa Modimo. (Psalme 119:51) Ge bahlanka ba Modimo ba dikete ba be ba lebeletšane le tlaišo ya Nazi le tshwaro e swanago le yeo go theoša le nywaga, ba ile ba gana go aroga melaong le melaong ya motheo yeo e hwetšwago ka Lentšung la Modimo. (Johane 15:18-21) Le gona go kwa Jehofa ga go thata, ka gobane melao ya gagwe e swana le melodi e homotšago go rena.—Psalme 119:54; 1 Johane 5:3.

Leboga Lentšu la Jehofa

17. Go leboga lentšu la Modimo go re tutueletša gore re dire’ng?

17 Re ipontšha re leboga lentšu la Modimo ka go phela ka go dumelelana le lona. (Psalme 119:57-64) Mopsalme o ‘holofeditše go lotola mantšu a Jehofa,’ gaešita le ‘bošego-gare o be a tsoga e le gore a leboge Modimo bakeng sa dikahlolo tša gagwe tša go loka.’ Ge e ba re phafogile bošego, e tla ba sebaka se sebotse gakaakang gore re iše ditebogo tša rena go Modimo ka thapelo! (Psalme 119:57, 62) Go leboga ga rena lentšu la Modimo go re tutueletša go tsoma thuto ya gagwe gomme gwa re dira gore re thabele go ba ‘badirišani-gotee le bohle bao ba boifago Jehofa’—batho bao ba nago le poifo ya borapedi ya go boifa Modimo. (Psalme 119:63, 64) Ke mang lefaseng yo a bego a ka hwetša bagwera ba kaone go feta batho ba?

18. Jehofa o araba dithapelo tša rena bjang ge ‘mereo ya ba babe e re dikologile’?

18 Ge re rapela ka pelo ka moka gomme ka boikokobetšo re kgopela Jehofa gore a re rute, re ‘hlologelwa sefahlego sa gagwe’ ka kgopolo ya go nyaka go thabela go amogelwa ke yena. Re swanetše go rapela ka mo go kgethegilego ge ‘mereo ya ba babe e re dikologile.’ (Psalme 119:58, 61) Jehofa a ka fediša mereo yeo e re šitišago ya lenaba gomme a re lokolla e le gore re tšwele pele re dira modiro wa go bolela ka Mmušo le wa go dira barutiwa. (Mateo 24:14; 28:19, 20) Se se bontšhitšwe gantši dinageng tšeo go tšona modiro wa rena o thibetšwego.

E-ba le Tumelo Lentšung la Modimo

19, 20. Ke bjang go tlaišega e ka bago selo se sebotse?

19 Go dumela go Modimo le lentšung la gagwe go re thuša gore re kgotlelele tlaišego gomme re dire thato ya gagwe. (Psalme 119:65-72) Gaešita le ge baikgogomoši ba be ba ‘mo pharile ka maaka,’ mopsalme o ile a opela ka gore: “Ke mo gobotse go nna gore ke ile ka tlaišega.” (Psalme 119:66, 69, 71, NW) Ke bjang go tlaišega e ka bago selo se sebotse go mohlanka le ge e le ofe wa Jehofa?

20 Ge re tlaišega, ka ntle le pelaelo re swanetše go rapela Jehofa go tšwa pelong, gomme seo se re batametša kgaufsi le yena. Re ka fetša nako e ntši re ithuta Lentšu la Modimo le le ngwadilwego gomme ra dira maiteko a magolo a go le diriša. Se se feleletša ka bophelo bjo bo thabišago kudu. Eupša go thwe’ng ge e ba tlaišego e re dira gore re arabele ka tsela yeo e bonagatšago dika tše di sa kgahlišego, tše bjalo ka go fela pelo le boikgogomošo? Ka go rapela go tšwa pelong le ka thušo ya Lentšu la Modimo le moya wa gagwe, re ka fenya mafokodi a bjalo gomme ‘ra apara motho e mofsa’ ka mo go feletšego e le ruri. (Ba-Kolose 3:9-14) Go oketša moo, tumelo ya rena e a matlafala ge re kgotlelela mathata. (1 Petro 1:6, 7) Paulo o ile a holwa ke mathata ao a bego a e-na le ona ka gobane a ile a mo dira gore a ithekge kudu ka Jehofa. (2 Ba-Korinthe 1:8-10) Na re dumelela tlaišego gore e be le mafelelo a mabotse go rena?

Bota Jehofa ka Dinako Tšohle

21. Go direga’ng ge Modimo a dira gore baipoti ba lewe ke dihlong?

21 Lentšu la Modimo le re nea motheo o tiilego wa go bota Jehofa. (Psalme 119:73-80) Ge e ba re tloga re bota Mmopi wa rena, re ka se be le lebaka le ge e le lefe la go lewa ke dihlong. Lega go le bjalo, ka baka la dilo tšeo ba bangwe ba di dirago, re nyaka khomotšo gomme re ka ikwa re nyaka go rapela ka gore: “Baipoti a ba lewê ke dihlong.” (Psalme 119:76-78) Ge Jehofa a dira gore batho ba bjalo ba lewe ke dihlong, se se feleletša ka go pepentšhwa ga ditsela tše mpe le go kgethagatšwa ga leina la gagwe le lekgethwa. Re ka kgonthišega gore bao ba tlaišago batho ba Modimo ruri seo ga se ba hole le gatee. Ka mohlala, le ka mohla ga se ba ka ba fediša Dihlatse tša Jehofa tšeo di botago Modimo ka dipelo tša tšona ka moka—e bile ba ka se tsoge ba di fedišitše.—Diema 3:5, 6.

22. Ke ka kgopolo efe mopsalme a bego ‘a swana le legapa mušing’?

22 Lentšu la Modimo le matlafatša tsela yeo re mmotago ka yona ge re tlaišwa. (Psalme 119:81-88) Ka ge baikgogomoši ba be ba mo tlaiša, mopsalme o ile a ikwa ‘a swana le legapa mušing.’ (Psalme 119:83, 86) Mehleng ya Beibele, magapa ao a dirilwego ka letlalo la phoofolo a be a dirišetšwa go swara meetse, beine le diela tše dingwe. Ge a sa dirišwe, magapa a a be a ka hunyela ge e ba a fegilwe kgaufsi le mollo ka phapošing yeo e se nago tšhemele. Na o kile wa ikwa ‘o swana le legapa mušing’ ka baka la mathata goba tlaišo? Ge e ba go le bjalo, bota Jehofa gomme o rapele ka gore: “A k’O mphedišê ka botho bya xaxo, ke tseb’o diša bohlatse bya molomo w’axo.”—Psalme 119:88.

23. Re ahla-ahlile’ng ge re hlahloba Psalme 119:1-88, gomme re ka ipotšiša’ng ge re lebeletše pele go ithuteng Psalme 119:89-176?

23 Seo re se ahla-ahlilego karolong ya mathomo ya Psalme 119 se bontšha gore Jehofa o bontšha botho bjo lerato go bahlanka ba gagwe ka gobane ba bota lentšu la gagwe e bile ba rata dikahlolo tša gagwe, dikgopotšo tša gagwe, ditaelo tša gagwe le melao ya gagwe. (Psalme 119:16, 47, 64, 70, 77, 88) O thabišwa ke gore bao ba ineetšego go yena ba lotola lentšu la gagwe. (Psalme 119:9, 17, 41, 42) Ge o dutše o lebeletše pele go ithuteng karolo e šetšego ya psalme ye e kgahlišago, o ka dira gabotse ge o ipotšiša gore, ‘Na ke tloga ke dumelela lentšu la Jehofa gore e be seetša tseleng ya-ka?’

[Mongwalo wa ka tlase]

^ ser. 2 Mo go bolelwa ka molaetša wa Jehofa, e sego ka dikagare ka moka tša Beibele—Lentšu la Modimo.

O be o tla Araba Bjang?

• Lethabo la kgonthe le ithekgile ka’ng?

• Lentšu la Jehofa le re boloka bjang re hlwekile moyeng?

• Ke ka ditsela dife lentšu la Modimo le re neago sebete le khomotšo?

• Ke ka baka la’ng re swanetše go dumela go Jehofa le lentšung la gagwe?

[Dipotšišo tša Thuto]

[Diswantšho go letlakala 11]

Ruthe, Rahaba le bafsa ba ba-Hebere bao ba bego ba le bothopša Babele ‘ba ile ba tšwela pele ba lotola lentšu la Modimo’

[Seswantšho go letlakala 12]

Paulo ka sebete ‘o ile a bolela ka dikgopotšo tša Modimo a le pele ga dikgoši’