Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Thabela Bophelo o Dutše o Boifa Jehofa

Thabela Bophelo o Dutše o Boifa Jehofa

Thabela Bophelo o Dutše o Boifa Jehofa

“Boifang Morêna, lena bakxêthwa ba xaxwe, xobane ba ba mmoifaxo xa ba hlôke selô.”—PSALME 34:9.

1, 2. (a) Bojakane bo lebelela go boifa Modimo ka ditsela dife tše di fapa-fapanego? (b) Ke dipotšišo dife tšeo ga bjale re tlago go di ahla-ahla?

BARUTI ba Bojakane bao ba rutago gore batho ba swanetše go boifa Modimo gantši ba ruta thuto yeo e sego ya thewa mangwalong ya gore Modimo o otla batho ka mo go sa felego mollong wa dihele. Thuto e bjalo e fapane le seo Beibele e se rutago ka Jehofa bjalo ka Modimo wa lerato le toka. (Genesi 3:19; Doiteronomio 32:4; Baroma 6:23; 1 Johane 4:8) Baruti ba bangwe ba Bojakane ba dira ka mo go fapanego. Ga ba ke ba bolela gore Modimo o swanetše go boifša. Go e na le moo, ba ruta gore Modimo o dira dilo kamoo a ratago e bile o amogela motho le ge e le ofe go sa šetšwe gore o phela bophelo bja mohuta ofe. Seo le sona ga se seo Beibele e se rutago.—Bagalatia 5:19-21.

2 Ge e le gabotse, Beibele e re kgothaletša go boifa Modimo. (Kutollo 14:7) Therešo yeo e rotoša dipotšišo. Ke ka baka la’ng Modimo yo lerato a nyaka gore re mmoife? Ke poifo ya mohuta mang yeo Modimo a e nyakago? Go boifa Modimo go ka re hola bjang? Re tla ahla-ahla dipotšišo tše ge re dutše re tšwela pele ka tlhahlobo ya rena ya Psalme ya bo-34.

Lebaka Leo ka Lona re Swanetšego go Boifa Modimo

3. (a) O lebelela bjang taelo ya gore o boife Modimo? (b) Ke ka baka la’ng bao ba boifago Jehofa e lego ba thabilego?

3 Jehofa o swanelwa ke poifo ka ge e le Mmopi le Mmuši yo Mogolo wa legohle. (1 Petro 2:17) Lega go le bjalo, poifo e bjalo ga se go tšhoga modimo yo šoro ka mo go feteletšego. Ke go boifa Jehofa ka tlhompho ka baka la seo a lego sona. Le gona ke go boifa go mo nyamiša. Go boifa Modimo go bohlokwa e bile go a kgothatša, ga go gatelele goba go tšhoša. Jehofa, “Modimo yo a thabilego,” o nyaka gore batho ba gagwe bao a ba bopilego ba thabele bophelo. (1 Timotheo 1:11) Lega go le bjalo, re swanetše go phela ka go dumelelana le dinyakwa tša Modimo e le gore re dire bjalo. Go ba bantši, seo se bolela go fetoša tsela yeo ba phelago ka yona. Bohle bao ba dirago diphetogo tše di nyakegago ba lemoga therešo ya mantšu a mopsalme Dafida a rego: “Lekang Le bônê xobane Morêna ké yo boló; wa lehlôxônôlô ké monna e a mmotilexo. Boifang Morêna, lena bakxêthwa ba xaxwe, xobane ba ba mmoifaxo xa ba hlôke selô.” (Psalme 34:8, 9) Bohle bao ba boifago Jehofa ga ba hloke selo sa mohola wa sa ruri ka gobane ba na le tswalano e botse le Modimo.

4. Dafida le Jesu ba ile ba nea kgonthišetšo efe?

4 Ela hloko gore go etša ge go bile bjalo mehleng ya gagwe, Dafida o ile a hlompha banna ba gagwe ka go ba bitša “bakxêthwa.” Ba be ba le karolo ya setšhaba se sekgethwa sa Modimo. Le gona ba be ba bea maphelo a bona kotsing e le gore ba latele Dafida. Gaešita le ge ba be ba tšhabela Kgoši Saulo, Dafida o be a kgodišegile gore Jehofa o tla tšwela pele a nea dinyakwa tša bona tša motheo. Dafida o ngwadile gore: “’Tau tša masoxana di ka hlôka tša kwa tlala. Ba ba nyakaxo Morêna ba ka se kê ba bá ba hlôka tše di botse.” (Psalme 34:10) Jesu o ile a kgonthišetša balatedi ba gagwe ka tsela e swanago.—Mateo 6:33.

5. (a) Bontši bja balatedi ba Jesu e be e le batho ba mohuta mang? (b) Jesu o ile a nea keletšo efe tabeng ya poifo?

5 Bontši bja batho bao ba bego ba theetša Jesu e be e le Bajuda ba diilago le ba tlasana. Ka gona, Jesu “a [ba] šokela, gobane ba be ba šokiša gomme ba gašane go swana le dinku tše di se nago modiši.” (Mateo 9:36) Na batho ba bjalo ba tlasana ba be ba ka ba le sebete sa go latela Jesu? E le gore ba dire bjalo, ba be ba swanetše go hlagolela go boifa Jehofa, e sego go boifa batho. Jesu o itše: “Le se ke la boifa bao ba bolayago mmele gomme ka morago ga se, ba sa kgone go dira se sengwe gape. Eupša ke tla le šupetša yo le swanetšego go mmoifa: Boifang yo ka morago ga go bolaya, a nago le matla a go lahlela Gehenna. Ee, ke a le botša, boifang Yena yo. Dithaga tše hlano di rekišwa ka ditšhelete tša tšhipi tše pedi tša theko e nyenyane, na ga go bjalo? Lega go le bjalo, ga go le e tee ya tšona ye e lebalwago pele ga Modimo. Eupša gaešita le meriri ya dihlogo tša lena e badilwe ka moka ga yona. Le se ke la boifa; le ba bohlokwa go feta dithaga tše dintši.”—Luka 12:4-7.

6. (a) Ke mantšu afe a Jesu ao a ilego a matlafatša Bakriste? (b) Ke ka baka la’ng Jesu e le mohlala o mobotse kudu wa go bonagatša poifo ya Modimo?

6 Ge batho bao ba boifago Jehofa ba gatelelwa ke manaba a bona gore ba kgaotše go hlankela Modimo, ba ka gopola keletšo ya Jesu e rego: “Yo mongwe le yo mongwe yo a dumelago gore o boteeng le nna pele ga batho, Morwa motho le yena o tla dumela gore o boteeng le yena pele ga barongwa ba Modimo. Eupša yo a ntatolago pele ga batho, o tla latolwa pele ga barongwa ba Modimo.” (Luka 12:8, 9) Mantšu ao a matlafaditše Bakriste, kudu-kudu dinageng tšeo go tšona borapedi bja therešo bo thibetšwego. Batho ba bjalo ba tšwela pele ba tumiša Jehofa ka bohlale dibokeng tša Bokriste le bodireding bja bona bja phatlalatša. (Ditiro 5:29) Jesu o bea mohlala o mobotse kudu wa go bontšha gore o “boifa Modimo.” (Baheberu 5:7) Lentšu la boporofeta le boletše ka yena e sa le pele gore: “Môya wa Morêna ó tlo dula mo xo yêna, e lexo môya . . . wa xo šia Morêna. Xo šia Morêna xo tlo mo kxahla.” (Jesaya 11:2, 3) Ka baka leo, Jesu o swanelega ka botlalo go re ruta mehola ya go boifa Modimo.

7. (a) Ge e le gabotse, Bakriste ba arabela bjang taletšong e swanago le yeo e ilego ya dirwa ke Dafida? (b) Batswadi ba ka latela bjang mohlala o mobotse wa Dafida?

7 Bohle bao ba latelago mohlala wa Jesu le bao ba kwago dithuto tša gagwe ba feleletša ba arabetše taletšong e swanago le e dirilwego ke Dafida e rego: “Tlang lena Bana Le nkweng, ke Le rutê xo boifa Morêna.” (Psalme 34:11) Go be go tlwaelegile gore Dafida a bitše banna ba gagwe gore ke “bana” ka gobane ba be ba mo lebelela e le moetapele wa bona. Dafida yena o ile a nea balatedi ba gagwe thušo ya moya e le gore ba ka ba boteeng gomme ba amogelwa ke Modimo. Ruri wo ke mohlala o mobotse kudu go batswadi ba Bakriste! Jehofa o ba neile matla godimo ga barwa le barwedi ba bona gore ‘ba tšwele pele ba ba godiša ka tayo le tlhahlo ya monagano ya Jehofa.’ (Baefeso 6:4) Ka go boledišana ka dilo tša moya letšatši le letšatši le bana ba bona le ka go swara thuto ya Beibele ka mehla le bona, batswadi ba thuša bana ba bona go thabela bophelo ba dutše ba boifa Jehofa.—Doiteronomio 6:6, 7.

Kamoo re ka Bontšhago Gore re Boifa Modimo

8, 9. (a) Ke’ng seo se dirago gore go phela ka go boifa Modimo e be mo go kgahlišago gakaakaa? (b) Go šireletša maleme a rena go akaretša’ng?

8 Go etša ge go boletšwe pejana, go boifa Jehofa ga go re amoge lethabo. Dafida o botšišitše gore: “Ké mang monna e a kxahlwaxo ke bophelô, a rata matšatši a xo bôna tše di botse?” (Psalme 34:12) Go molaleng gore go boifa Jehofa ke selo se bohlokwa seo se tla dirago gore re phele bophelo bjo botelele le go bona tše dibotse. Lega go le bjalo, go bonolo go bolela gore, “Ke boifa Modimo.” Ga go bonolo go bontšha seo ka boitshwaro bja rena. Ka baka leo, Dafida o tšwela pele a hlalosa kamoo re ka bontšhago gore re boifa Modimo.

9 “Lôta leleme la xaxo, le se senyê; melomo ya xaxo e se kê ya búa maaká.” (Psalme 34:13) Moapostola Petro o ile a budulelwa go tsopola karolo ye ya Psalme 34 ka morago ga go eletša Bakriste gore ba swarane ka lerato la borwarre. (1 Petro 3:8-12) Go šireletša leleme gore le se ke la bolela tše mpe go ra gore re tla phema go phatlalatša lesebo le le gobatšago. Go e na le moo, ka mehla re tla katanela go ba bao ba agago ge re boledišana le ba bangwe. Go feta moo, re tla katanela go ba sebete le go bolela therešo.—Baefeso 4:25, 29, 31; Jakobo 5:16.

10. (a) Hlalosa seo se bolelwago ke go kgaogana le dilo tše mpe. (b) Go dira botse go akaretša’ng?

10 “Kxaoxana le tše mpe, O dirê tše botse; nyaka moláô, O o kxanyêlêlê.” (Psalme 34:14) Re phema dilo tšeo Modimo a di hlaswago, tše bjalo ka boitshwaro bjo bo gobogilego bja tša botona le botshadi, diswantšho tše di kgothaletšago bootswa, bohodu, go dirišana le meoya, bošoro, botagwa le go diriša dihlare-tagi gampe. Le gona re gana boithabišo bjo bo nago le dilo tše bjalo tše di selekišago. (Baefeso 5:10-12) Go e na le moo, re diriša nako ya rena gore re dire se sebotse. Botse bjo bogolo bjo re ka bo dirago ke go tšea karolo ka mehla modirong wa go bolela ka Mmušo le wa go dira barutiwa, re thuša ba bangwe go phologa. (Mateo 24:14; 28:19, 20) Go dira botse go akaretša gape le go lokišetša diboka tša Bokriste le go ba gona go tšona, go neela modirong wa lefase ka bophara, go hlokomela Holo ya rena ya Mmušo le go tshwenyega ka dinyakwa tša Bakriste bao ba se nago sa bona.

11. (a) Dafida o ile a bontšha bjang ka ditiro e sego ka molomo feela gore o phegelela khutšo? (b) O ka dira’ng ka phuthegong go bontšha gore o ‘kganyelela khutšo’?

11 Dafida o bea mohlala o mobotse tabeng ya go phegelela khutšo. O bile le dibaka tše pedi tša go ka bolaya Saulo. Maemong a ka bobedi, o ile a gana bošoro gomme ka morago a bolela le kgoši ye ka tlhompho, a holofela gore go tla ba le khutšo. (1 Samuele 24:8-11; 26:17-20) Ke’ng seo se ka dirwago lehono ge boemo bo nyaka go senya khutšo ya phuthego? Re swanetše go ‘nyaka khutšo, re e kganyelele.’ Ka go rialo, ge re lemoga gore ditswalano tša rena le modumedi-gotee ga se tše di kgahlišago, re kwa keletšo ya Jesu e rego: “Thoma ka go dira khutšo le ngwaneno.” Ke moka re tšwela pele ka dibopego tše dingwe tša borapedi bja therešo.—Mateo 5:23, 24; Baefeso 4:26.

Go Boifa Modimo go Tliša Meputso e Megolo

12, 13. (a) Batho bao ba boifago Modimo ba holega bjang mo nakong ye? (b) Ke moputso ofe o mogolo woo barapedi ba botegago ba tlago go o thabela kgaufsinyane?

12 “Mahlô a Morêna a bôna baloki; ’tsêbê tša xaxwe di kwa xe ba lla.” (Psalme 34:15) Pego ya kamoo Modimo a ilego a swara Dafida ka gona e bontšha gore mantšu ao ke a therešo. Lehono, re thaba ka mo go tseneletšego le go ba le khutšo ya monagano ka gobane re a tseba gore Jehofa o re hlokometše. Re kgodišegile gore ka mehla o tla arabela dinyakweng tša rena, gaešita le ge re gateletšegile kudu. Re a tseba gore go se go ye kae, barapedi ka moka ba therešo ba tla lebeletšana le tlhaselo e boletšwego e sa le pele ya Gogo wa Magogo le go lebeletšana le “’tšatši le lexolo le le siišaxo la Morêna.” (Joele 2:11, 31; Hesekiele 38:14-18, 21-23) Go sa šetšwe gore ke boemo bofe bjo re swanetšego go lebeletšana le bjona ka nako yeo, mantšu a Dafida a tla phethagatšwa le go rena, a rego: “Ba xoeleditše, Morêna a ba kwa; a ba namolêla xohle mo ba bexo ba tlaletšwê.”Psalme 34:17.

13 Ruri e tla ba mo go thabišago ka nako yeo go bona Jehofa a godiša leina la gagwe le legolo! Dipelo tša rena di tla tlala poifo le tlhompho go feta le ge e le neng pele, gomme baganetši ka moka ba tla fedišwa ka tsela e kokobetšago. “Sefahloxô sa Morêna se lebile ba xo dira bobe, xore a ba fetšê ba se hlwê ba tsebya lefaseng.” (Psalme 34:16) Ruri e tla ba moputso o mogolo go hlakodišwa ka tsela e bjalo e kgolo gore re ye lefaseng le lefsa la Modimo la go loka!

Dikholofetšo Tšeo di re Thušago go Kgotlelela

14. Re ka thušwa ke’ng go kgotlelela go sa šetšwe dikotsi?

14 Ga bjale, go nyakega kgotlelelo gore re tšwele pele re e-kwa Jehofa lefaseng le le gobogilego le le le tletšego bonaba. Selo seo se tla re thušago kudu gore re hlagolele go kwa ke go boifa Modimo. Ka baka la dinako tše di hlobaetšago tšeo re phelago go tšona, bahlanka ba bangwe ba Jehofa ba lebeletšana le mathata a magolo kudu ao a kwešago dipelo tša bona bohloko le go ba nyemiša moko. Lega go le bjalo, ba ka kgodišega ka mo go feletšego gore ge ba ithekga ka Jehofa, o tla ba thuša go kgotlelela. Mantšu a Dafida a homotša e le ruri ge a re: “Morêna ó kxaufsi le ba ’pelo di rôbexilexo; ó phološa meôya e kxobetsi.” (Psalme 34:18) Dafida o ile a tšwela pele a kgothatša ka gore: “Mahloko a moloki a atile; ’me Morêna ó mo nthša mo xo ôna ka moka.” (Psalme 34:19) Go sa šetšwe gore re welwa ke dikotsi tše kae, Jehofa ke yo matla ka mo go lekanego gore a ka re hlakodiša.

15, 16. (a) Ke kotsi efe yeo Dafida a ilego a kwa ka yona kapejana ka morago ga go hlama Psalme 34? (b) Ke’ng seo se tla re thušago go kgotlelela diteko?

15 Nakwana ka morago ga go hlama Psalme 34, Dafida o kwele ka kotsi yeo e bego e wetše badudi ba Nobe, ge Saulo a be a ba bolaya gaešita le go bolaya bontši bja baperisita ba bona. O swanetše go ba a ile a gateletšega gakaakang go gopola gore e be e le go ya ga gagwe kua Nobe mo go ilego gwa galefiša Saulo! (1 Samuele 22:13, 18-21) Ka ntle le pelaelo, Dafida o ile a retologela go Jehofa bakeng sa thušo, gomme ka kgonthe o ile a homotšwa ke tebelelo ya tsogo ya nakong e tlago ya “ba lokilego.”—Ditiro 24:15.

16 Ke therešo gore le rena re matlafatšwa ke kholofelo ya tsogo lehono. Re a tseba gore ga go na selo seo manaba a rena a ka se dirago seo se ka re gobaletšago sa ruri. (Mateo 10:28) Dafida o ile a bontšha kgodišego e swanago mantšung a a gagwe: [Moloki] O mo lôtôlôla dithô tšohle, xwa se rôbêxê le setee sa tšôna.” (Psalme 34:20) Temana yeo e ile ya phethagala ka tsela ya kgonthe go Jesu. Gaešita le ge Jesu a ile a bolawa ka tsela e sehlogo, ga go lerapo la gagwe letee leo le ilego la “pšhatlwa.” (Johane 19:36) Ge re katološa tsela yeo e šomago ka yona, Psalme 34:20 e re kgonthišetša gore go sa šetšwe diteko tšeo Bakriste bao ba tloditšwego le bagwera ba bona ba “dinku tše dingwe” ba lebeletšanago le tšona, ba ka se ke ba gobaletšwa sa ruri. Ge re bolela ka tsela ya seswantšhetšo, marapo a bona a ka se ke a pšhatlwa.—Johane 10:16.

17. Ke kotsi efe yeo e tlago go wela batho ba sa sokologego bao ba hloilego batho ba Jehofa?

17 Boemo ke bjo bo fapanego go ba kgopo. Kgaufsinyane ba tla buna bobe bjo ba bo bjetšego. “Yo kxôpô ó hwa ka bokxôpô, babêka-moloki ba ôba molato.” (Psalme 34:21) Bohle bao ba tšwelago pele ba ganetša batho ba Modimo ba lebeletšane le kotsi e šoro kudu le go feta. Ge Jesu Kriste a tšwelela, ba “tla welwa ke kotlo ya boahlodi ya tshenyego ya ka mo go sa felego.”—2 Bathesalonika 1:9.

18. Ke ka kgopolo efe “lešaba le legolo” le šetšego le lopolotšwe, gomme ke eng seo le tlago go se thabela nakong e tlago?

18 Psalme ya Dafida e phetha ka mantšu a a kgodišago: “Bophelô bya balata b’axwe Morêna ó tlo bo lokolla; bohle ba khutaxo ka Yêna ba ka se wêle molatong.” (Psalme 34:22) Go ya bofelong bja pušo ya gagwe ya nywaga e 40, Kgoši Dafida o itše: ‘Modimo o phološitše moya wa-ka dikotsing ka moka.’ (1 Dikxoši 1:29) Ka go swana le Dafida, go se go ye kae batho bao ba boifago Jehofa ba tla lebelela morago le go thaba ge ba lokolotšwe molatong le ge e le ofe ka baka la sebe gomme ba phološitšwe ditekong tša bona ka moka. Bontši bja Bakriste ba tloditšwego ba šetše ba amogetše moputso wa bona wa legodimong. “Lešaba le legolo” le le tšwago ditšhabeng ka moka ga bjale le dirišana le mašaledi a bana babo Jesu go hlankeleng Modimo gomme ka baka leo ba thabela go ba le boemo bjo bo hlwekilego pele ga Jehofa. Se ke ka gobane ba na le tumelo matleng a phološago a madi a Jesu a tšholotšwego. Nakong ya go tla ga Pušo ya Kriste ya Nywaga e Sekete, mehola e tletšego ya sehlabelo sa topollo e tla šoma go bona, ya ba dira gore e be batho ba phethagetšego.—Kutollo 7:9, 14, 17; 21:3-5.

19. Ditho tša “lešaba le legolo” di ikemišeditše go dira’ng?

19 Ke ka baka la’ng ditšhegofatšo tše ka moka di tlela ba “lešaba le legolo” la barapedi ba Modimo? Ka gobane ba ikemišeditše go tšwela pele ba boifa Jehofa, ba mo hlankela ka poifo e nago le tlhompho le go mo kwa ka tlhompho. Ka kgonthe, go boifa Jehofa go dira gore bophelo e be bjo bo kgahlišago gona bjale gomme go re thuša gore re “swarelele ka go tia bophelong bja kgonthe”—bophelo bjo bo sa felego lefaseng le lefsa la Modimo.—1 Timotheo 6:12, 18, 19; Kutollo 15:3, 4.

Na o a Gopola?

• Ke ka baka la’ng re swanetše go boifa Modimo, gomme ke’ng seo se bolelwago ke go mmoifa?

• Go boifa Modimo go swanetše go kgoma boitshwaro bja rena bjang?

• Go boifa Modimo go tliša meputso efe?

• Ke dikholofetšo dife tšeo di re thušago go kgotlelela?

[Dipotšišo tša Thuto]

[Seswantšho go letlakala 26]

Bao ba boifago Jehofa ba diriša temogo ge modiro wa bona o thibetšwe

[Seswantšho go letlakala 28]

Selo se sebotse kudu seo re ka se direlago baagišani ba rena ke go boledišana le bona ka ditaba tše dibotse tša Mmušo