Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Lebaka Leo ka Lona Bokgopo bo Tšwelago Pele

Lebaka Leo ka Lona Bokgopo bo Tšwelago Pele

Lebaka Leo ka Lona Bokgopo bo Tšwelago Pele

BEIBELE e re: “[Jehofa Modimo] mo tseleng tša xaxwe tšohle ó a loka.” (Psalme 145:17; Kutollo 15:3) Moporofeta Moše o boletše mabapi le yena gore: “’Tsela tsa’xwe tšohle dì lokile, Yêna Modimo wa therešô, Mo-ila-bokxôpô, Moloki, Yêna Mosiami.” (Doiteronomio 32:4) Jakobo 5:11 e re: “Jehofa o na le maikwelo a borutho a bonolo kudu e bile ke yo a gaugelago.” Modimo a ka se bake e bile ga a bake bokgopo.

Morutiwa Jakobo o ngwadile gore: “A go se be le yo a rego ge a le molekong a re: ‘Ke lekwa ke Modimo.’ Gobane Modimo a ka se ke a lekwa ka dilo tše mpe le gona yena ga a leke motho le ge e le ofe.” (Jakobo 1:13) Jehofa Modimo ga a leke batho ka bokgopo e bile ga a ba gokeletše gore ba dire bobe. Bjale, ke mang yo a ikarabelago ka bokgopo gotee le tlaišego yeo e bakwago ke bjona?

Ke Mang Yoo a Ikarabelago?

Mongwadi wa Beibele Jakobo o re batho le bona ba na le molato. O re: “Yo mongwe le yo mongwe o lekwa ka go gogwa le go goketšwa ke kganyogo ya gagwe. Ke moka kganyogo ge e emere e tswala sebe; sebe le sona ge se dirilwe, se tšweletša lehu.” (Jakobo 1:14, 15) Batho ba ka dira dilo go ya ka dikganyogo tša bona tše sa swanelago. Gape, ela hloko sebe sa batho sa leabela. Matla a sebe a ka gakatša dikganyogo tše fošagetšego gomme a tliša ditla-morago tše mpe. (Baroma 7:21-23) Ee, sebe sa leabela se “bušitše e le kgoši” molokong wa batho, sa dira batho makgoba a ditiro tše kgopo tšeo di bakago tlaišego e kgolo. (Baroma 5:21) Go oketša moo, batho ba kgopo ba ka tutuetša ba bangwe gore ba goboge.—Diema 1:10-16.

Lega go le bjalo, sebaki se segolo sa bokgopo ke Sathane Diabolo. O tlišitše bokgopo lefaseng. Jesu Kriste o biditše Sathane gore ke “yo kgopo” le “mmuši wa lefase,” goba moloko wa batho wo o sa lokago. Batho ka kakaretšo ba kwa Sathane ge a ba kgothaletša go hlokomologa ditsela tše dibotse tša Jehofa Modimo. (Mateo 6:13; Johane 14:30; 1 Johane 2:15-17) Johane wa Pele 5:19 e re: “Lefase ka moka le rapaletše matleng a yo kgopo.” Ge e le gabotse, Sathane le barongwa ba gagwe ba “[timetša] lefase ka moka le go agilwego go lona,” le go baka “madimabe.” (Kutollo 12:9, 12) Ka go rialo, molato o mogolo wa bokgopo o swanetše go rwešwa Sathane Diabolo.

Ge e utolla sebaki se sengwe sa tlaišego, Mmoledi 9:11 (NW) e re: “Nako le ditiragalo tše di sa letelwago di [re] wela bohle.” Jesu Kriste o ile a bolela ka kotsi e itšego yeo e bego e akaretša batho ba 18 bao ba ilego ba bolawa ke tora e ba wetšego. (Luka 13:4) Ba wetšwe ke masetlapelo ao ka gobane ba be ba le lefelong le sa swanelago ka nako e sa swanelago. Dilo tše swanago di a direga lehono. Ka mohlala, setena se ka thenkgologa godimo ga moago o motelele gomme sa itia mosepela-ka-dinao. Na Modimo ke yena a ikarabelago? Aowa. Ke tiragalo yeo e bego e se ya rerwa le yeo e bego e se ya letelwa. Gantši go ka bolelwa se se swanago ge bolwetši bo hlasela lapa goba ge tatelano ya mahu e šia ditšhiwana le bahlologadi.

Ka gona, go molaleng gore Modimo ga a ikarabele ka bokgopo; e bile ga a bake tlaišego. Ka mo go fapanego, morero wa Jehofa ke go fediša bokgopo le bao ba bo bakago. (Diema 2:22) Ge e le gabotse, o tla dira se se fetago seo. Mangwalo a bolela gore morero wa Modimo ka Kriste ke “go fediša mediro ya Diabolo.” (1 Johane 3:8) Tshepedišo ya gona bjale ya dilo—yeo e theilwego megabarung, lehloyong le ditirong tše kgopo—e tla fedišwa. Modimo o tla ba a “phumola megokgo ka moka mahlong a [bohle],” ka go rialo a fediša tlaišego ka moka. (Kutollo 21:4) Eupša o ka botšiša gore: ‘Ke ka baka la’ng Modimo a se a hlwa a dira se? Ke ka baka la’ng a ile a dumelela bokgopo le tlaišego di tšwela pele go ba go fihla mo mehleng ya rena?’ Pego ya Adama le Efa yeo e lego ka Beibeleng e ka re thuša go hwetša karabo.

Kgang e Bohlokwa e Tsošitšwe

Lebaka la Modimo la go dumelela gore bokgopo bo be gona go ba go fihla mo mehleng ya rena le tswalana le ditiragalo tšeo di diregilego mathomong a histori ya batho. Seo se diregilego nakong yeo se ile sa tsoša kgang e bohlokwa ya mabapi le Mmopi—kgang yeo e bego e ka se rarollwe ka bjako goba gabonolo. Anke re hlahlobeng seo se ilego sa direga.

Jehofa Modimo o bopile monna le mosadi ba pele ba phethagetše gomme a ba bea Paradeiseng. Ba be ba filwe mpho yeo e bego e dira gore ba fapane le diphoofolo—mpho ya tokologo ya boikgethelo. (Genesi 1:28; 2:15, 19) Bjalo ka dibopiwa tše nago le tokologo ya boikgethelo, Adama le Efa ba be ba ka diriša matla a bona a monagano go kgetha go rata Mmopi wa bona, go mo hlankela le go mo kwa. Goba ba be ba ka kgetha tsela ya go ipuša go e na le go bušwa ke Modimo, gotee le go se mo kwe ka boomo.

Ge a nea Adama le Efa sebaka sa go bontšha gore ba a mo rata, Modimo wa therešo o ile a ba thibela go dira selo setee. O ile a laela Adama gore: “Dihlare ka moka tša thšemo yé O ka di ja. Fêla, sehlare sa xo tseba botse le bobe sôna O se kê wa se ja; ka xobane mohla ò tl’o xo se ja O tlo hwa lehu.” (Genesi 2:16, 17) Gore ba dule ba amogelwa ke Modimo, bakeng sa go ikhola le go hola lapa la bona la ka moso, Adama le Efa ba be ba sa swanela go ja seenywa sa sehlare seo setee. Na ba be ba tla dira bjalo?

Beibele e re botša seo se diregilego. Sathane Diabolo o ile a batamela Efa a bolela le yena a diriša noga gomme a re: “Afá Modimo ó boletše a re: Dihlare tšohle tša thšemo yé Le se kê la di ja?” Ge Efa a boeletša taelo ya Modimo, Sathane o ile a mmotša gore: “Le ka se kê la hwa lehu. Xe e le Modimo, yêna ó tseba xore mohla Lè se jaxo mahlô a lena a tlo buduloxa la ba byalo ka Modimo, la tseba botse le bobe.” Mafelelong, sehlare seo se ile sa bonagala se kganyogega go Efa moo a ilego “a bá a fula dienywa tša sôna, a ja.” Pego e tšwela pele ka gore: “A neêla le monna wa xaxwe e a bexo a na le yêna; le yêna a ja.” (Genesi 3:1-6) Ka go rialo Adama le Efa ba ile ba diriša tokologo ya bona ya boikgethelo gampe gomme ba dira sebe ka go se kwe Modimo.

Na o bona bogolo bja seo se diregilego? Diabolo o ganeditše seo Modimo a bego a se boditše Adama. Mantšu a Sathane a be a e-ra gore Adama le Efa ba be ba sa hloke thušo ya Jehofa gore ba itirele kgetho ya seo se lokilego le se se fošagetšego. Ka gona tlhohlo ya Sathane e ile ya hlohla go nepagala le tshwanelo ya Jehofa ya go buša batho. Ka go rialo, kgang-kgolo yeo Sathane a e tsošitšego e be e le ya tshwanelo ya bobuši bja Jehofa. Modimo wa therešo o ile a arabela bjang tlhohlong yeo?

Go Nyakega ga Nako e Lekanego

Jehofa o be a e-na le matla a go fediša marabele ao a mararo—Sathane, Adama le Efa. Ka ntle le pelaelo Modimo o be a e-na le matla a go feta a bona. Eupša Sathane o be a sa hlohle matla a Modimo. Go e na le moo, o be a hlohla tshwanelo ya Jehofa ya go buša. Kgang yeo e be e akaretša diphedi ka moka tšeo di nago le tokologo ya boikgethelo. Di be di swanetše go kwešiša gore tokologo ya boikgethelo e swanetše go dirišwa gabotse—e ithekgile ka tlhahlo ya Modimo ya mabapi le mmele, boitshwaro le moya. Go sego bjalo, go be go tla ba le mafelelo a mabe, go fo swana le ge monna yo a hlokomologago matla-kgogedi a tlago go gobala ge a ka itahlela fase go tšwa moagong o motelele. (Bagalatia 6:7, 8) Diphedi tše bohlale ka moka di ka holwa ke go bona mafelelo a mabe a go kgetha go ipuša ntle le Modimo. Se se be se nyaka nako e lekanego.

Taba ya gore go rarolla mathata a mangwe go nyaka nako e lekanego e ka swantšhwa ka tsela ye: A re re tate wa lapa le itšego o laletša tate wa lapa le lengwe phadišanong yeo e tlago go hlatsela gore ke monna ofe yoo a nago le matla kudu. Kgang yeo e ka rarollwa ka bjako. Matla a ka lekanywa ka go kuka matlapa. Tate yoo a ka kukago letlapa leo le imelago kudu e tla ba e le yena yo matla. Eupša a re re phadišano e akaretša gore ke tate ofe yoo a tlogago a rata barwa le barwedi ba gagwe le ge e ba le bona ba mo rata. Goba go thwe’ng ge e ba tlhohlo e rotoša potšišo ya gore ke tate ofe yoo a hlokomelago lapa la gagwe gakaone? Ponagatšo ya matla goba mantšu feela ga ya lekana. Go be go tla nyakega nako e lekanego le go lebelela dilo ka kelohloko, gomme go fihlelela diphetho tše nepagetšego le gona go tla swanela go dirwa gore dikgang tše di rarollwe.

Seo go Feta ga Nako go se Bontšhitšego

Go fetile nywaga e ka bago e 6 000 ga e sa le go tloga ge Sathane a hlohla tshwanelo ya Modimo ya go buša. Histori e bontšhitše’ng? Ela hloko ditatofatšo tše pedi tša Sathane kgahlanong le Modimo. Sathane ka sebete o boditše Efa gore: “Le ka se kê la hwa lehu.” (Genesi 3:4) Ge Sathane a be a re Adama le Efa ba ka se ke ba hwa ge ba ka ja seenywa seo se ileditšwego, ge e le gabotse o be a re Jehofa ke moaketši. A go bewa molato mo gokaakang! Ge e ba Modimo a be a sa rereše tabeng ye, o be a tla botwa bjang tabeng le ge e le efe e nngwe? Lega go bjalo, nako yeo e šetšego e fetile e bontšhitše’ng?

Adama le Efa ba ile ba babja, ba kwa bohloko, ba tšofala gomme mafelelong ba hwa. Beibele e re: “Mehla ka moka ye Adama a e feditšexo ya tseb’o ba nywaxa e makxolo a senyane le masome a mararo; ya ba xôna a hwaxo.” (Genesi 3:19; 5:5) Gomme batho ka moka ba ile ba abela bohwa bjoo bja Adama. (Baroma 5:12) Go feta ga nako go hlatsetše gore Sathane ke “moaketši le tatago maaka,” le go bontšha gore Jehofa ke “Modimo-mmotexi.”—Johane 8:44; Psalme 31:5.

Sathane gape o ile a botša Efa gore: “Modimo, yêna ó tseba xore mohla Lè se jaxo [seenywa se se ileditšwego] mahlô a lena a tlo buduloxa la [bobedi Adama le Efa] ba byalo ka Modimo, la tseba botse le bobe.” (Genesi 3:5) Ka mantšu ao a forago, Sathane o ile a nea batho sebaka se sa rego selo sa go ipuša. Ka bofora, Sathane o be a e-ra gore batho ba be ba tla phela gabotse ge ba ipuša go e na le go bušwa ke Modimo. Na se se ile sa itlhatsela e le therešo?

Historing ka moka, mebušo e ile ya tsoga ya ba ya wa. Mehuta ka moka e naganwago ya dipušo tša batho e ile ya lekwa. Lega go le bjalo, nako le nako lapa la motho le be le welwa ke dilo tše mpe. Nywaga e ka bago e 3 000 e fetilego, mongwadi wa Beibele o ile a phetha ka bohlale gore: “Motho [o] buša motho xore a mo senyê.” (Mmoledi 8:9) Moporofeta Jeremia o ngwadile gore: “Motho tsela y’axwe xa’ e buše.” (Jeremia 10:23) Gaešita le diphihlelelo tša thutamahlale le thekinolotši tša morago bjale ga di kgone go ganetša mantšu a. Go feta ga nako go hlatsetše gore dipolelo tše ke therešo.

Ke Eng Seo o Tlago go se Dira?

Nako yeo Modimo a dumeletšego gore e fete e hlatsetše gore Sathane ga a nepa go kgang ya mabapi le tshwanelo ya bobuši bja Jehofa. Jehofa Modimo ke yena Mmuši yo a swanelegago wa legohle. O na le tshwanelo ya go buša tlholo ya gagwe gomme tsela ya gagwe ya go buša ke e kaone-kaone. Ka ge dibopiwa tša legodimong tšeo di phetšego nako e telele di bušwa ke Modimo di lemoga ntlha ye, di tsebatša gore: “Jehofa, wena Modimo wa rena o swanelwa ke go amogela letago, kgodišo le matla, gobane o bopile dilo ka moka, gomme di bile gona le go bopša ka baka la thato ya gago.”—Kutollo 4:11.

O nagana’ng ka kgang ye ya bobuši bja Modimo? Na o dumela gore Modimo o na le tshwanelo ya go go buša? Ge e ba o dumela seo, o swanetše go ba o lemoga bobuši bja Jehofa. O ka dira se ka go diriša ditherešo tšeo di kgahlišago le keletšo e tšwago ka Lentšung la gagwe, Beibele, karolong le ge e le efe ya bophelo bja gago. “Modimo ke lerato,” gomme melao ya gagwe le ditaelo tša gagwe di theilwe leratong leo a ratago dibopiwa tša gagwe ka lona. (1 Johane 4:8) Jehofa ga a kune le ge e le ofe wa rena selo le ge e le sefe seo se ka re holago. Ka gona o ka ela hloko keletšo ya Beibele e rego: “Bôʹta Modimo ka pelo ka moka; O se ké wa ithêkxa ka xo fo re: Ke n’e thlaloxanyô. Ditseleng tša xaxo tšohle tseba Yêna; ké mo Yêna a tl’o xo Xo thulêla tsela.”—Diema 3:5, 6.

[Mothopo wa Seswantšho go letlakala 4]

© Jeroen Oerlemans/Panos Pictures

[Seswantšho go letlakala 7]

O ka kgetha bobuši bja Modimo ka go ithuta Beibele le ka go diriša seo e se bolelago bophelong bja gago