Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Dipotšišo tše Tšwago go Babadi

Dipotšišo tše Tšwago go Babadi

Dipotšišo tše Tšwago go Babadi

Lengwalong la gagwe le le yago go Baheberu, moapostola Paulo o boletše ka go “go bea diatla.” Na o be a bolela ka go kgethwa ga bagolo goba ka selo se sengwe seo se fapanego?​—Baheb. 6:2.

Ga go na lebaka la go bolela ka go tia tabeng ye, eupša go bonagala Paulo a be a bolela ka go bea diatla e le go nea dimpho tša moya.

Ke therešo gore Beibele e tswalanya go bea diatla le dikgetho tša pušo ya Modimo. Moše ‘o ile a bea Jošua diatla’ ge a be a mo kgetha bjalo ka mohlatlami wa gagwe. (Doit. 34:9) Thulaganyong ya Bokriste, banna ba bangwe bao ba swanelegago ba ile ba kgethwa ka go bewa diatla. (Dit. 6:6; 1 Tim. 4:14) Paulo o ile a eletša mabapi le go akgofela go bea motho diatla.—1 Tim. 5:22.

Lega go le bjalo, Paulo o ile a kgothaletša Bakriste ba Baheberu gore ba ‘phegelele kgolong’ ka ge bjale ba be ba tlogetše “thuta-tumelo ya pele.” Ke moka o ile a lokeletša “go itshola medirong e hwilego, le go ba le tumelo go Modimo, thuto ka dikolobetšo le go bea diatla.” (Baheb. 6:1, 2) Na go kgethwa ga bagolo e be e ka ba feela se sengwe sa dilo tša pele tšeo Bakriste ba swanetšego go di tlogela e le ge ba phegelela kgolong? Aowa. Go ba mogolo wa phuthego ke pakane yeo bana babo rena ba gotšego tsebong ba swanetšego go e phegelela gomme ka morago ba e tšeele godimo.—1 Tim. 3:1.

Eupša go be go e-na le morero o mongwe wa go bewa diatla. Lekgolong la pele la nywaga, Jehofa o ile a lahla Isiraele ya nama gomme bakeng sa yona a kgetha Isiraele ya moya, e lego phuthego ya Bakriste ba tloditšwego. (Mat. 21:43; Dit. 15:14; Bagal. 6:16) Dimpho tša moya tša mohlolo, tše bjalo ka go bolela ka maleme, di hlatsetše phetogo yeo. (1 Bakor. 12:4-11) Ge Koronelio le lapa la gagwe ba be ba e-ba badumedi, ba ile ba amogela moya o mokgethwa, ka ge seo se ile sa hlatselwa ke ge ba be “ba bolela ka maleme.”—Dit. 10:44-46.

Ka dinako tše dingwe, dimpho tša mohlolo di be di fetišwa ka go bewa diatla. Ge Filipi a be a bolela ditaba tše dibotse Samaria, ba bantši ba ile ba kolobetšwa. Sehlopha se bušago se ile sa romela moapostola Petro le moapostola Johane moo. Ka baka la’ng? Re bala gore: “Ke moka [ba babedi ba] ba ya ba . . . bea [batho bao ba sa tšwago go kolobetša] diatla, gomme ba thoma go amogela moya o mokgethwa.” Seo se ka ba se be se bolela gore ba be ba amogetše dimpho tša moya, e lego bokgoni bjoo bo bego bo ka bonwa. Re tseba se ka gobane Simone, yoo a kilego a dira malea, o ile a bona go šoma mo ga moya gomme ka megabaru a leka go reka bokgoni bjo bja go bea ba bangwe diatla bakeng sa go ba fa moya o mokgethwa e le gore ba kgone go dira mehlolo. (Dit. 8:5-20) Ka moragonyana, batho ba 12 kua Efeso ba ile ba kolobetšwa. Re bala gore: “Ge Paulo a ba beile diatla, moya o mokgethwa wa fologela go bona, gomme ba thoma go bolela ka maleme le go porofeta.”—Dit. 19:1-7; bapiša le 2 Timotheo 1:6.

Ka baka leo, go Baheberu 6:2, Paulo o be a bolela ka go bewa diatla bakeng sa go nea badumedi ba bafsa dimpho tša moya.