Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

“Koša ya Lewatleng” Sengwalwa Seo se Tswalelago Sekgoba

“Koša ya Lewatleng” Sengwalwa Seo se Tswalelago Sekgoba

“Koša ya Lewatleng” Sengwalwa Seo se Tswalelago Sekgoba

KA MAY 22, 2007, seripa sa lengwalo la go phuthwa la Seheberu la lekgolong la bošupa goba la boseswai la nywaga C.E. se ile sa bewa gore se bonwe ke batho Musiamong wa Isiraele kua Jerusalema. Sona ke sengwalwa sa puku ya Ekisodo 13:19–16:1. Se akaretša seo se tsebjago e le “Koša ya Lewatleng”—koša ya phenyo yeo Baisiraele ba e opetšego ka morago ga go phološwa ga bona ka mohlolo Lewatleng le Lehwibidu. Ke ka baka la’ng go utollwa ga seripa se sa lengwalo la go phuthwa go le bohlokwa?

Karabo e sepedišana le nako yeo sengwalwa se ngwadilwego ka yona. Mangwalo a go Phuthwa a Lewatle le le Hwilego a ngwadilwe magareng ga lekgolo la boraro la nywaga B.C.E. le lekgolo la pele la nywaga C.E. Nywaga e 60 pele ga ge a ka hwetšwa, sengwalwa seo se hweditšwego pele sa Seheberu e be e le sa Aleppo Codex, sa 930 C.E. Ntle le diripa tše sego kae, ga go dingwalwa tše dingwe tša Seheberu tšeo di ilego tša hwetšwa tšeo di ngwadilwego nywageng e makgolo a mmalwa ya magareng ga ya go ngwalwa ga a a mabedi.

James S. Snyder, molaodi wa Musiamo wa Isiraele o re: “Sengwalwa sa koša ya Lewatleng se tswalela sekgoba sa lebaka la histori seo se lego gona magareng ga Mangwalo a go Phuthwa a Lewatle le le Hwilego . . . le Aleppo Codex.” Go ya ka yena, mangwalo a gotee le mangwalo a Beibele a bogologolo “ke mohlala o kgethegilego wo o bontšhago gore ke bjang mangwalo a bego a bolokwa a sa fetoge.”

Go dumelwa gore seripa sa lengwalo le la go phuthwa ke se sengwe sa dingwalwa tše dintši tšeo di ilego tša hwetšwa mafelelong a lekgolo la bo-19 la nywaga ka sinagogeng kua Cairo, Egipita. Lega go le bjalo, mokgoboketši wa ka sephiring wa mangwalo a Seheberu o be a sa lemoge bohlokwa bja ona go fihlela a ikopanya le yo a nago le tsebo nywageng ya mafelelong ya bo-1970. Karolwana yeo e ile ya hlahlobja ka nako yeo gomme ya bolokwa go fihla e bewa phatlalatša kua Musiamong wa Isiraele.

Ge a bolela ka bohlokwa bja karolwana ye ya lengwalo la go phuthwa, Adolfo Roitman, e lego hlogo ya Musiamo wa Isiraele wo o bitšwago Shrine of the Book le mohlokomedi wa Mangwalo a go Phuthwa a Lewatle le le Hwilego, o re: “Sengwalwa sa Koša ya Lewatleng se bontšha gore phetolelo ya Beibele ya ba-Masorete e be e dutše e fetolelwa ka potego go theoša le nywaga-kgolo. Ke mo go kgahlišago gore popego e kgethegilego ya theto ya Koša ya Lewatleng lehono e swana tlwaa le ya lekgolong la bošupa go ya go la seswai la nywaga.”

Beibele ke Lentšu le le buduletšwego la Modimo gomme Jehofa ke yena yo a ikarabelago ka go lotega ga lona. Go oketša moo, bangwadi ba be ba ngwalolla Mangwalo a ka kelohloko. Le gona, Beibele yeo re e dirišago lehono ka ntle le pelaelo ke yeo e ka botwago.

[Mothopo wa Seswantšho go letlakala 32]

Courtesy of Israel Museum, Jerusalem