Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Kriste—Matla a Modimo

Kriste—Matla a Modimo

“Kriste ke matla a Modimo.”—1 BAKORINTHE 1:24.

1. Ke ka baka la’ng Paulo a ile a re “Kriste ke matla a Modimo”?

JEHOFA o bontšhitše matla a gagwe a diriša Jesu Kriste ka ditsela tše di makatšago. Ge Jesu a be a le mo lefaseng, o ile a dira mehlolo. Re ka bala ka e mengwe ya yona ka Beibeleng, gomme e ka matlafatša tumelo ya rena. (Mateo 9:35; Luka 9:11) Ee, Jehofa o file Jesu matla a magolo moo moapostola Paulo a ilego a re: “Kriste ke matla a Modimo.” (1 Bakorinthe 1:24) Eupša mehlolo ya Jesu e re kgoma bjang?

2. Re ka ithuta’ng mehlolong ya Jesu?

2 Moapostola Petro o itše Jesu o ile a dira “dika” goba mehlolo. (Ditiro 2:22) Mehlolo ye e re ruta’ng? E re ruta seo Jesu a tlago go se dira nakong ya Pušo ya gagwe ya Nywaga e Sekete. Nakong yeo, o tla dira mehlolo e megolo kudu yeo e tlago go hola batho ka moka mo lefaseng. Le gona mehlolo ya gagwe e re thuša gore re kwešiše mo gontši ka dika tša gagwe le tša Tatagwe. Sehlogong se, re tlo ahlaahla e meraro ya mehlolo ya Jesu, e bile re tlo ithuta kamoo e ka re kgomago ka gona lehono le nakong e tlago.

MOHLOLO WO O RE RUTAGO GO FA

3. (a) Ke ka baka la’ng Jesu a ile a dira mohlolo wa gagwe wa mathomo? (b) Jesu o ile a bontšha bjang moya wa go fa kua Kana?

3 Jesu o dirile mohlolo wa gagwe wa mathomo lenyalong motseng wa Kana. Ga re tsebe lebaka la seo, eupša go be go se na beine e lekanego bakeng sa baeng bao ba bego ba le gona. Seo se ka ba se ile sa hlabiša banyalani dihlong, ka gobane e be e le boikarabelo bja bona gore ba hlokomele baeng. Mmago Jesu e lego Maria, e be e le yo mongwe wa baeng bao. Na o ile a kgopela Jesu gore a thuše ka ge a be a dumela gore o na le matla a go dira bjalo? Go ba gona, Maria o swanetše go ba a ile a naganišiša ka diporofeto ka moka tša mabapi le morwa wa gagwe, e bile a tseba gore o be a tla bitšwa “Morwa wa Yo Godimodimo.” (Luka 1:30-32; 2:52) Seo se lego molaleng ke gore Maria le Jesu ba be ba nyaka go thuša banyalani ba. Ka gona ka mohlolo Jesu o ile a fetoša dilithara tša meetse tše e ka bago tše 380 gore e be “beine e bose.” (Bala Johane 2:3, 6-11.) Na Jesu o be a gapeletšega go dira mohlolo wo? Aowa. O o dirile ka gobane a rata batho, le gona o be a ekiša Tatagwe, yo a nago le moya wa go fa.

Jesu o itše re swanetše go ‘tlwaela go fa’

4, 5. (a) Mohlolo wa Jesu wa mathomo o re ruta’ng? (b) Mohlolo wa kua Kana o re ruta’ng ka bokamoso?

4 Jesu ka mohlolo o ile a dira beine e ntši, yeo e bego e lekana batho ba bantši. Na o bona seo mohlolo wo o re rutago sona? O re ruta gore Jehofa le Jesu ga ba timane; go e na le moo, ba tloga ba na le moya wa go fa. Mohlolo wo o re kgodiša gore ba tloga ba na le taba le maikwelo a batho. O bontšha le gore Jehofa o tla diriša matla a gagwe go re fa dijo tše dintši lefaseng le lefsa, go sa šetšwe gore re tla ba re dula kae.—Bala Jesaya 25:6.

5 Nagana ka se! Kgauswinyane Jehofa o tla re fa selo se sengwe le se sengwe seo re tlogago re se hloka. Motho yo mongwe le yo mongwe o tla ba le ntlo ya gagwe e botse le dijo tša phepo. Re leboga kudu ge re nagana ka dilo ka moka tše dibotse tšeo Jehofa a tlago go re fa tšona Paradeiseng mo lefaseng.

Re ekiša Jesu ge re diriša nako ya rena go thuša ba bangwe (Bona serapa 6)

6. Jesu ka mehla o be a diriša matla a gagwe bjang, gona re ka mo ekiša bjang?

6 Jesu ga se a ka a diriša matla a gagwe go ikhola. Nagana ka seo se ilego sa direga ge Diabolo a be a leka Jesu gore a fetoše maswika gore e be dinkgwa. Jesu o ile a gana go diriša matla a gagwe go ikhola. (Mateo 4:2-4) Eupša Jesu o be a diriša matla a gagwe go thuša ba bangwe. Re ka ekiša bjang moya wa gagwe wa go hloka boithati? Jesu o itše re swanetše go ‘tlwaela go fa.’ (Luka 6:38) Re ka dira se ka go laletša batho ba bangwe go tlo ja le rena magaeng a rena. Le gona ka morago ga diboka re ka ipha nako ya go thuša motho yo a itšego, bjalo ka go theetša ngwanabo rena a itlwaetša polelo. Goba re ka thuša ba bangwe ka ditsela tše itšego le go ba tlwaetša bodireding. Re ekiša moya wa Jesu wa go fa ge re fagahlela go thuša ba bangwe le ge e le neng ge re kgona.

“BOHLE BA JA BA KHORA”

7. Ke’ng seo e tlago go dula e le bothata lefaseng la Sathane?

7 Bodiidi ga se bothata bjo bo thomago gona bjale. Jehofa o ile a botša Baisiraele gore “mo nageng go ka se tsoge gwa hlokega modiidi.” (Doiteronomio 15:11) Nywagakgolo ka morago, Jesu o itše: “Le na le badiidi ka mehla.” (Mateo 26:11) Na Jesu o be a e ra gore go be go tla dula go na le badiidi mo lefaseng? Aowa, o be a e ra gore go tla dula go na le bodiidi ge feela re sa phela lefaseng la Sathane. Eupša lefaseng le lefsa maemo e tla ba a fapanego. Nakong yeo, go ka se sa ba le bodiidi. Batho ka moka ba tla be ba na le dijo tše dintši, gomme ka moka ba kgotsofetše!

8, 9. (a) Ke ka baka la’ng Jesu a ile a fepa mašaba a batho? (b) Wena o ikwa bjang ka mohlolo wo?

8 Mopsalme o boletše ka Jehofa gore: “O bula seatla sa gago wa kgotsofatša kganyogo ya sephedi se sengwe le se sengwe.” (Psalme 145:16) Ge Jesu a be a le mo lefaseng, o ile a ekiša Tatagwe ka mo go phethagetšego gomme gantši a thuša batho ka dilo tšeo ba bego ba di hloka. O be a sa dire se go bontšha gore o na le matla. Jesu o be a tloga a na le taba le batho. Anke re ahlaahleng Mateo 14:14-21. (Bala.) Mašaba a ile a latela Jesu ka maoto go tšwa metseng. (Mateo 14:13) Ge e eba mantšiboa, barutiwa ba Jesu ba be ba tshwenyegile ka gore batho ba be ba lapile le go swarwa ke tlala. Ka gona ba ile ba kgopela Jesu gore a phatlalatše mašaba ao e le gore a yo ithekela dijo. Jesu o be a tla dira’ng?

9 Ka dinkgwa tše hlano le dihlapi tše pedi, Jesu o ile a fepa banna bao e ka bago ba 5 000, go akaretša basadi le bana. Ke ka baka la’ng Jesu a ile a dira mohlolo wo? Ka gobane o be a tloga a rata batho e bile a na le taba le bona. Le gona Jesu o swanetše go ba a ile a fa mašaba ao dijo tše dintši, ka gobane a ile ‘a ja a khora.’ Dijo tšeo batho bao ba di jelego di be di tla ba fa matla ao ba bego ba a hloka leetong la bona le letelele la go boela gae. (Luka 9:10-17) Le gona, ka morago ga gore bohle ba khore, barutiwa ba ile ba ba ba tlatša diroto tše 12 ka marathana!

10. Go tla direga’ng ka bodiidi nakong e tlago?

10 Ka baka la babuši bao ba nago le megabaru le bao ba tletšego bomenetša, batho ba dimilione ba a diila. Gaešita le ba bangwe ba bana babo rena ga ba na dijo tše di lekanego. Eupša kgauswinyane, batho bao ba kwago Jehofa ba tla phela lefaseng leo le se nago bomenetša goba bodiidi. Jehofa ke Modimo Ramatlaohle, le gona o na le matla le kganyogo ya go kgonthišetša gore dinyakwa tša motho yo mongwe le yo mongwe di a kgotsofatšwa. O holofetša go fediša tlaišego kgauswinyane!—Bala Psalme 72:16.

Mehlolo ya Jesu e re kgodiša gore o nyaka go diriša matla a gagwe go re hola

11. Ke ka baka la’ng o kgodišegile gore kgauswinyane Kriste o tla diriša matla a gagwe lefaseng ka moka, gona o ikemišeditše go dira’ng?

11 Ge Jesu a be a le mo lefaseng, o ile a dira mehlolo metseng e sego kae ka nywaga e meraro le seripa feela. (Mateo 15:24) Eupša ka ge ga bjale e le Kgoši, Jesu o tla thuša batho ka moka nakong ya Pušo ya gagwe ya Nywaga e Sekete. (Psalme 72:8) Mehlolo ya Jesu e re kgodiša gore o nyaka go diriša matla a gagwe go re hola. Rena ga re na matla a go dira mehlolo, eupša re ka dira’ng? Re ka diriša nako le matla a rena go botša ba bangwe ka bokamoso bjo bo kgahlišago bjoo Beibele e re holofetšago bjona. Bjo ke boikarabelo bja rena ka ge re le Dihlatse tša Jehofa. (Baroma 1:14, 15) Ge re naganišiša ka seo Kriste a tlago go se dira kgauswinyane, re tla fišegela go botša ba bangwe ka sona.—Psalme 45:1; 49:3.

JEHOFA LE JESU BA LAOLA TLHAGO

12. Ke ka baka la’ng re ka kgodišega gore Jesu o tseba lefase ka mo go feletšego?

12 Ge Modimo a be a bopa lefase le tšohle tšeo di lego go lona, Jesu o be a “le hleng ga gagwe [e] le mošomi yo a nago le bokgoni.” (Diema 8:22, 30, 31; Bakolose 1:15-17) Ka gona Jesu o tseba lefase ka mo go feletšego. O tseba kamoo a ka dirišago le go laola dilo ka moka tša tlhago.

Ke’ng seo se go kgahlago mabapi le tsela yeo Jesu a dirišitšego matla a gagwe a go dira mehlolo? (Bona serapa 13 le 14)

13, 14. Nea mohlala wo o bontšhago gore Kriste o kgona go laola tlhago.

13 Ge Jesu a be a le mo lefaseng, o ile a bontšha gore o na le matla a Modimo ka go laola tlhago. Ka mohlala, nagana kamoo Jesu a ilego a laola ledimo. (Bala Mareka 4:37-39.) Seithuti se sengwe sa Beibele se hlalosa gore lentšu la Segerika bakeng sa “ledimo” ka pukung ya Mareka le dirišwa go hlalosa ledimo le lešoro goba diphefo tše matla. Le hlalosa ledimo leo le tlago le maru a maso, phefo e matla, magadima le mafula. Ge le fetile, go šala go senyegile. Moapostola Mateo o hlalosa ledimo le e le “khuduego e kgolo.”—Mateo 8:24.

14 Bona boemo bjoo ka leihlo la kgopolo: Maphoto a be a itia sekepe, a tšhollela meetse ka sekepeng kgafetšakgafetša. Go sa šetšwe modumo wa ledimo leo le gore sekepe se be se išwa kua le kua, Jesu o be a robetše ka gobane a lapile. Eupša barutiwa ba be ba tšhogile, ka gona ba tsoša Jesu ka gobane ba be ba tšhaba go hwa. (Mateo 8:25) Jesu o ile a arabela bjang? O ile a tsoga gomme a botša phefo le lewatle a re: ‘Homolang le re tuu!’ (Mareka 4:39) Ledimo leo le lešoro la kgaotša gomme “gwa homola gwa re tuu.” Ruri wo ke mohlala o kgahlišago wa matla a Jesu a go kgona go laola tlhago!

15. Jehofa o bontšhitše bjang gore o kgona go laola tlhago?

15 Matla a Kriste a tšwa go Jehofa, ka gona re a tseba gore Modimo Ramatlaohle o kgona go laola tlhago. Ka mohlala, pele go ka tla Meetsefula, Jehofa o ile a re: “Go šetše matšatši a šupago feela gomme ke tla neša pula mo lefaseng matšatši a masomenne le mašego a masomenne.” (Genesi 7:4) Le gona, go Ekisodo 14:21 re bala gore: “Jehofa a dira gore lewatle le bušetšwe morago ke phefo e matla ya bohlabela.” E bile go Jona 1:4 re bala gore: “Jehofa a tsoša phefo e kgolo lewatleng, gwa ba le ledimo le legolo moo; ge e le sekepe sona se be se le kgauswi le go robega.” Go a thabiša go tseba gore lefaseng le lefsa ka mehla Jehofa o tla laola tlhago.

16. Ke ka baka la’ng e le mo go homotšago go tseba gore Jehofa le Jesu ba na le matla a go laola tlhago?

16 Go a homotša go tseba gore Jehofa le Jesu ba na le matla a go laola tlhago. Nakong ya Pušo ya Kriste ya Nywaga e Sekete, motho yo mongwe le yo mongwe yo a phelago mo lefaseng o tla bolokega. Ga go yo a tla gobatšwago goba go bolawa ke dikotsi tša tlhago tše bjalo ka madimo, ditsunami, dithabamollo goba ditšhišinyego tša lefase. Re ka se tšhošwe ke dikotsi le ge e le dife tša tlhago ka gobane “tente ya Modimo” e tla ba bathong! (Kutollo 21:3, 4) Re ka kgodišega gore Jehofa o tla nea Jesu matla a go laola tlhago nakong ya Pušo ya gagwe ya Nywaga Sekete.

EKIŠA MODIMO LE KRISTE GONA BJALE

17. Ke tsela efe e nngwe yeo ka yona re ka ekišago Modimo le Kriste gona bjale?

17 Ke therešo gore re ka se kgone go thibela dikotsi tša tlhago. Jehofa le Jesu ke bona feela ba ka kgonago. Eupša go na le selo seo re ka kgonago go se dira. Re ka dira seo se bolelwago ke lengwalo la Diema 3:27. (Bala.) Ge bana babo rena ba tlaišega, re ka ba thuša ka dinyakwa tša bona tša nama le tša maikwelo, e bile re ka ba homotša. (Diema 17:17) Ka mohlala, re ka ba thuša ka morago ga kotsi ya tlhago. Mohlologadi yo mongwe yoo legae la gagwe le ilego la senywa ke ledimo o itše: “Ke leboga kudu gore ke ka mokgatlong wa Jehofa, e sego feela ka gobane ke hwetša thušo ya nama eupša le ka gobane ke hwetša thušo ya moya.” Kgaetšedi yo mongwe yo a sego a nyalwa o ile a ikwa a se na kholofelo ka morago ga gore ledimo le senye ntlo ya gagwe. Ka morago ga gore bana babo rena ba mo thuše go e lokiša, o itše: “Ga ke tsebe gore ke reng! Ke hloka mantšu a go hlalosa kamoo ke tlogago ke ikwa ka gona.” O okeditše ka gore: “Ke a leboga, Jehofa!” Re a thaba gore bana babo rena le dikgaetšedi ba tloga ba na le taba le rena. Go feta moo, re thabela gore Jehofa le Jesu Kriste ba tloga ba na le taba le rena.

18. Ke’ng se se go kgahlago ka go dira ga Jesu mehlolo?

18 Nakong ya bodiredi bja gagwe, Jesu o ile a bontšha gore ke “matla a Modimo.” Eupša ga se a ka a diriša matla a gagwe go kgahliša batho goba go ikhola. Go e na le moo, Jesu o ile a diriša matla a gagwe go dira mehlolo ka gobane o be a tloga a rata batho. Re tlo ithuta ka mo go oketšegilego mabapi le seo sehlogong se se latelago.