Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

KGAOLO 27

“Botho bja Gagwe ke bjo Bogolo Gakaakang!”

“Botho bja Gagwe ke bjo Bogolo Gakaakang!”

1, 2. Botho bja Modimo ke bjo bogolo gakaaka’ng, gomme Beibele e gatelela bjang seka se?

BA IKADILE mahlaseding a ruthetšego a letšatši leo le sobelago, bagwera ba mmalwa ba kgale ba thabela go jela ka ntle ba le gotee, ba sega e bile ba bolela ge ba dutše ba thabela ponagalo e botse. Kua kgole, molemi o lebelela ka ntle mašemong a gagwe gomme a myemyela ka kgotsofalo ka gobane maru a maso a thibile gomme marothodi a pele a pula a rothela dibjalo tšeo di nyorilwego. Felo-tsoko, monna le mosadi ba thabetše go bona ngwana wa bona a thoma go gata dikgato tša mathomo a thekesela.

2 Go sa šetšwe gore ba tseba se goba go se bjalo, batho bao ka moka ba holwa ke selo se tee—botho bja Jehofa Modimo. Batho ba bodumedi gantši ba boeletša mantšu a rego “Modimo ke yo botho.” Beibele e gatelela seo kudu. E re: “Botho bja gagwe ke bjo bogolo gakaakang!” (Sakaria 9:17, NW) Eupša go bonagala eka ke ba sego kae lehono bao ba tsebago e le ka kgonthe seo se bolelwago ke mantšu ao. Ge e le gabotse botho bja Jehofa Modimo bo akaretša’ng, gomme seka se sa Modimo se kgoma bjang yo mongwe le yo mongwe wa rena?

Sebopego Seo se Lemogegago sa Lerato la Modimo

3, 4. Botho ke eng, gomme ke ka baka la’ng botho bja Jehofa bo ka hlaloswa gabotse e le pontšho ya lerato la Modimo?

3 Malemeng a mantši a mehleng yeno, “botho” ke lentšu le le akaretšago. Lega go le bjalo, bjalo ka ge go utolotšwe ka Beibeleng, botho ga se feela selo seo se akaretšago. Ge e le gabotse, bo bolela bokwala le boemo bjo bo phagamego bja boitshwaro. Ka gona, ka kgopolo e itšego re ka bolela gore Jehofa o aparetšwe ke botho. Dika tša gagwe ka moka—go akaretša matla a gagwe, toka ya gagwe le bohlale bja gagwe—ke tše di lokilego ka mo go feletšego. Lega go le bjalo, botho bo ka hlaloswa gabotse e le pontšho ya lerato la Jehofa. Ka baka la’ng?

4 Botho ke seka se mafolofolo seo se bontšhwago ka ditiro go ba bangwe. Moapostola Paulo o bontšhitše gore bathong botho bo bile bo ipiletša kudu go feta go loka. (Ba-Roma 5:7) Moloki a ka kgomarela ka potego dinyakwa tša molao eupša motho yo botho o dira se se fetago moo. O gata mogato wa pele, a tsoma ka mafolofolo ditsela tša go hola ba bangwe. Bjalo ka ge re tla bona, ka kgonthe Jehofa ke yo botho ka kgopolo yeo. Go molaleng gore botho bjo bo bjalo bo tšwa leratong la Jehofa leo le sa lekanywego.

5-7. Ke ka baka la’ng Jesu a ile a gana go bitšwa “Moruti yo botse,” gomme ke therešo efe e tseneletšego yeo a ilego a e gatelela ka go dira bjalo?

5 Gape Jehofa ke wa moswana-noši ka botho bja gagwe. Pejana ga ge Jesu a ka hwa, monna yo mongwe o ile a tla go yena gomme a mmotšiša potšišo, a mmitša ka mantšu a rego “Moruti yo botse.” Jesu o ile a araba ka gore: “O re’ng xe O re ‘Yo botse,’ Ò e-ra Nna? Xa xo Yo botse xe e se Modimo fêla.” (Mareka 10:17, 18) Mohlomongwe, karabelo yeo e ka go gakantšha. Ke ka baka la’ng Jesu a be a phošolla monna yoo? Na Jesu ge e le gabotse e be e se “Moruti yo botse”?

6 Go molaleng gore monna yo o be a diriša mantšu “Moruti yo botse” e le sereto sa go gegea. Jesu ka boipoetšo o be a lebiša theto e bjalo go Tatagwe wa legodimong yo e lego yo botho ka kgopolo e phagamego. (Diema 11:2) Eupša gape Jesu o be a tiišetša therešo e tseneletšego. Ke Jehofa a nnoši yo a lekanyetšago se se lokilego. Ke yena a nnoši a nago le tshwanelo e phagamego ya go dira phetho ya mabapi le se se lokilego le se se sa lokago. Ka go ja dienywa tša sehlare sa go tseba botse le bobe ka borabele, Adama le Efa ba ile ba leka go itšeela tshwanelo yeo. Ka go se swane le bona, Jesu ka boikokobetšo o tlogelela Tatagwe gore e be yena a beago ditekanyetšo.

7 Go feta moo, Jesu o be a tseba gore Jehofa ke mothopo wa tšohle tše di lokilego e le ka kgonthe. Ke Monei wa “’neô tšohle tše botse, le ’mphô tšôhle di tletšexo.” (Jakobo 1:17) Anke re hlahlobeng kamoo botho bja Jehofa bo bonagalago ka gona go neeng ga gagwe ka seatla se se bulegilego.

Bohlatse bja Botho bjo Bogolo bja Jehofa

8. Jehofa o bontšhitše botho bjang go batho bohle?

8 Motho yo mongwe le yo mongwe yo a kilego a phela o hotšwe ke botho bja Jehofa. Psalme 145:9 (PK) e re: “Jehofa ke yo botho go bohle.” (Mongwalo o sekamego ke wa rena.) Mehlala e mengwe ya botho bja gagwe bjo bo aparetšago ke efe? Beibele e re: “Le xa à sa ka a lesa xo ithlatsêla ka xo re šétša ka dilô [tše] ntši, à re fa dipula dì e-tšwa lexodimong, à hoša dipelo tša rena ka dijô le ka thabô.” (Ditiro 14:17) Na o kile wa kwa o e-kwa bose ge o thabela dijo tše di hlabolago? Ge nkabe e be e se ka baka la botho bja Jehofa bja go hlama lefase le gotee le modikologo wa lona o sa felego wa kabo ya meetse a hlwekilego le “dihla tše enywago” (NW) bakeng sa go tšweletša mokhora wa dijo, go be go ka se be le dijo. Jehofa ga a bontšhe botho bjo bjalo go bao ba mo ratago feela eupša o bo bontšha go bohle. Jesu o itše: “Letšatši la xaxwe ó le hlabišetša ba babe le ba boló; le pula ya xaxwe ó e nešetša baloki le bakxôpô.”—Mateo 5:45.

Jehofa o ‘le nea dipula tše tšwago legodimong le dihla tše tšweletšago’

9. Apola e swantšhetša bjang botho bja Jehofa?

9 Ba bantši ba tšeela fase go nea ka seatla se se bulegilego mo go kgobelelwago batho ka baka la go šoma mo go tšwelago pele ga letšatši, pula le dihla tšeo di tšweletšago. Ka mohlala, nagana ka apola. Ke seenywa se se tlwaelegilego mafelong ka moka a lefase a tlelaemete e lekanetšego. Lega go le bjalo ke se sebotse, se bose ge se lewa le seo se tletšego meetse a lapološago le difepa-mmele tšeo di nyakegago. Na o be o tseba gore lefaseng ka bophara go na le mehuta e fapa-fapanego e 7 500 ya diapola, go tloga ka tša mmala o mohwibidu go ya go wa gauta le o serolwana le o motala gomme ka bogolo ke go tloga go tše fetago di-cherry ganyenyane go fihla go tša bogolo bja grapefruit? Ge o swere thapo e nyenyane ya apola ka seatleng sa gago, e bonagala e le e nyenyane kudu. Eupša go yona go mela se sengwe sa dihlare tšeo di rategago kudu. (Sefela sa Difela 2:3, PK) Seruthwaneng se sengwe le se sengwe moapola o gwaša ka matšoba; lehlabuleng le lengwe le le lengwe o tšweletša dienywa. Ngwageng o mongwe le o mongwe—mo e ka bago nywaga e fihlago go e 75—moapola o tlwaelegilego o tla tšweletša dienywa tše di lekanego bakeng sa go tlatša mapokisi a 20 a boima bjo bo fihlago go dikhilograma tše 19 ka le tee!

Go tšwa thorwaneng ye e nyenyane go mela sehlare seo se ka kgonago go fepa le go thabiša batho ka nywaga-some e mentši

10, 11. Dikwi di bonagatša bjang botho bja Modimo?

10 Ka botho bja gagwe bjo bo sa felego, Jehofa o re neile mmele wo o ‘bopilwego wa matete-tete,’ wo o nago le dikwi tšeo di hlametšwego go re thuša go lemoga mediro ya gagwe le go e thabela. (Psalme 139:14) Nagana gape ka dilo tšeo di hlalositšwego mathomong a kgaolo ye. Ke dilo dife tšeo di go tlišetšago lethabo dinakong tše bjalo? Dithangwana tše di hwibitšwana tša ngwana yo a thabilego. Matloro-tloro a pula yeo e nelago naga. Mebala e mehwibidu, ya gauta le e mephepholo ya go sobela ga letšatši. Leihlo la motho le hlametšwe go bona mebala e sa swanego e 300 000! Le gona dikwi tša rena tša go kwa di swara medumo ya segalo sa lentšu leo le rategago kudu, medumo ya go foka ga phefo dihlareng le lesego leo le kgahlišago la ngwana. Ke ka baka la’ng re kgona go thabela dilo tše bjalo le medumo? Beibele e re: “Tsêbê e kwaxo le ’ihlô le bônaxo; ka dipedi di dirilwe ke Morêna.” (Diema 20:12) Eupša tšeo ke tše pedi feela tša dikwi tše dingwe.

11 Dikwi tša go dupa ke bohlatse bjo bongwe bja botho bja Jehofa. Nko ya motho e kgona go hlaola menko e sa swanego e ka bago 10 000. Nagana ka e sego kae feela: dijo tšeo o ratago go di apea, matšoba, matlakala ao a welego, muši o monyenyane o tšwago mollong o ruthetšago. Le gona dikwi tša gago tša go swara di dira gore o kgone go kwa go foka ke moyana o fodilego sefahlegong, go gokarelwa ka borutho ke yo o mo ratago, boreledi bjo bo kgotsofatšago bja seenywa seo o se swerego ka seatleng sa gago. Ge o se kgema, dikwi tša gago tša go latswa di thoma go šoma. O kwa bose bja sona ge dikwi tša gago tša tatso di hlaola ditatso tše di sa lemogegego tšeo di tšweletšwago ke motswako o raraganego wa dikhemikhale tša seenywa. Ee, re na le mabaka ka moka a go bolela mabapi le Jehofa gore: “Botho bya xaxo ké byo boxoloxolo byo O bo beetšexo ba Xo boifaxo.” (Psalme 31:19) Lega go le bjalo, ke bjang Jehofa a “beetšexo” bao ba nago le poifo ya go boifa Modimo botho?

Botho bjo bo Nago le Mehola ya ka mo go sa Felego

12. Ke ditokišetšo dife tše di tšwago go Jehofa tšeo e lego tša bohlokwa kudu, gomme ka baka la’ng?

12 Jesu o itše: “Xo ngwadilwe xore motho xa a phele ka boxôbê fêla; ó phela ka mantšu ohle a a tšwaxo molomong wa Modimo.” (Mateo 4:4) Ka kgonthe, ditokišetšo tša Jehofa tša moya di ka re hola kudu go feta tša nama, ka gobane di lebiša bophelong bjo bo sa felego. Go kgaolo 8 ya puku ye, re bone gore Jehofa o ile a diriša matla a gagwe a tsošološago mehleng ye ya bofelo bakeng sa go tliša paradeise ya moya. Sebopego se segolo sa paradeise yeo ke motlalo wa dijo tša moya.

13, 14. (a) Ke’ng seo moporofeta Hesekiele a ilego a se bona ponong, se se bolela’ng go rena lehono? (b) Ke ditokišetšo dife tše di neago bophelo tšeo Jehofa a di direlago bahlanka ba gagwe ba botegago?

13 Go e nngwe ya diporofeto tše dikgolo tša Beibele tša tsošološo, moporofeta Hesekiele o ile a newa pono ya tempele e tsošološitšwego le yeo e tagafaditšwego. Go tšwa tempeleng yeo go be go elela nokana ya meetse, e bulega e bile e iša fase ge e dutše e tšwela pele go ba go fihla ge e e-ba “nokana ya bogolo bjo bo lego gabedi.” (NW) Gohle moo e bego e elelela gona, noka yeo e be e tliša ditšhegofatšo. Maribeng a yona, go be go phophoma dihlare tšeo di bego di nea dijo le matlakala a go alafa. E bile noka e be e dira gore go be le bophelo le tšweletšo Lewatleng le le Hwilego le le tletšego letswai! (Hesekiele 47:1-12) Eupša se ka moka se be se bolela’ng?

14 Pono e be e bolela gore Jehofa o be a tla tsošološa thulaganyo ya gagwe ya borapedi bjo bo sekilego, bjalo ka ge e swantšheditšwe ke tempele yeo Hesekiele a e bonego. Go etša noka yeo ya ponong, ditokišetšo tša Modimo bakeng sa bophelo di be di tla elelela batho ba gagwe ka boati bjo bogolo. Ga e sa le go tloga ge borapedi bjo bo sekilego bo tsošološwa ka 1919, Jehofa o šegofaditše batho ba gagwe ka ditokišetšo tšeo di neago bophelo. Bjang? Ge e le gabotse Dibeibele, dikgatišo tše di theilwego Beibeleng, diboka le dikopano ka moka di ile tša thuša go tlišetša ba dimilione ditherešo tše bohlokwa. Ka ditsela tšeo Jehofa o ile a ruta batho ka tokišetšo ya gagwe e bohlokwa go di feta tšohle bakeng sa bophelo—sehlabelo sa Kriste sa topollo, seo se neago boemo bjo bo hlwekilego pele ga Jehofa le kholofelo ya bophelo bjo bo sa felego go bohle bao ba ratago le go boifa Modimo e le ka kgonthe. * Ka gona, go theoša le mehla ye ya bofelo, ge lefase le swerwe ke tlala ya moya, batho ba Jehofa ba ile ba thabela monyanya wa moya.—Jesaya 65:13.

15. Ke ka tsela efe botho bja Jehofa bo tla elelago go batho ba botegago nakong ya Pušo ya Kriste ya Nywaga e Sekete?

15 Eupša noka ya Hesekiele ya ponong ga e kgaotše go elela ge tshepedišo ye ya kgale ya dilo e fedišwa. Ka mo go fapanego, e tla elela kudu nakong ya Pušo ya Kriste ya Nywaga e Sekete. Ka nako yeo, Jehofa ka Mmušo wa Mesia o tla diriša mohola o feletšego wa sehlabelo sa Jesu, ganyenyane-ganyenyane a bušetša batho ba botegago phethegong. Ka nako yeo re tla thabela botho bja Jehofa kudu gakaakang!

Dibopego tše Dingwe tša Botho bja Jehofa

16. Beibele e bontšha bjang gore botho bja Jehofa bo akaretša dika tše dingwe, gomme tše dingwe tša tšona ke dife?

16 Botho bja Jehofa bo akaretša se se fetago go nea kudu. Modimo o ile a botša Moše gore: “Botse bya-ka ka moka ke tlo bo fetiša pele xa xaxo; ka kwatša leina la Morêna pele xa xaxo.” Ka morago pego e re: “Morêna a feta mo pele xa Mošê, xomme a hlaboša lentšu a re: Morêna, Morêna, Modimo yo mabobo le kxauxêlô, wa xo se fêlê pelo, wa botho byo boxolo le therešô.” (Ekisodo 33:19; 34:6) Ka gona botho bja Jehofa bo akaretša dika tše mmalwa tše dibotse. Anke re hlahlobeng tše pedi feela tša dika tše.

17. Kgaugelo ke eng, gomme Jehofa o ile a e bonagatša bjang bathong feela ba sa phethagalago?

17 ‘Yo kgaugelo.’ Seka se se re botša mo gontši mabapi le kamoo Jehofa a dirišanago le dibopiwa tša gagwe ka gona. Go e na le go ba yo a se nago botho, yo a hlokago maikwelo goba yo a gatelelago, ka ge gantši go e-ba bjalo ka bao ba lego matleng a taolo, Jehofa ke yo bonolo le yo botho. Ka mohlala, Jehofa o ile a botša Aborama gore: “Lebêlêla [hle] Ò le xôna-moo, O išê mahlô thokô ya Lebowa, le Borwa, le Bohlabêla, le Bodikêla.” (Genesi 13:14, bapiša le NW.) Diphetolelo tše dintši di tshela lentšu “hle.” Eupša diithuti tša Beibele di bolela gore mantšu a Sehebere sa mathomo a akaretša karolo ya lentšu yeo e fetošago seo se boletšwego e le taelo ya se iša go beng kgopelo e botho. Go na le maemo a mangwe a swanago. (Genesi 31:12; Hesekiele 8:5) Nagana ka Mmuši wa legohle a re “hle” go batho feela! Lefaseng leo go lona go garolana, go kgorometšana le go galefelana e lego dilo tše di tlwaelegilego kudu gakaakaa, na ga se mo go lapološago go naganišiša ka kgaugelo ya Modimo wa rena Jehofa?

18. Ke ka kgopolo efe Jehofa e lego ‘wa therešo e kgolo,’ gomme ke ka baka la’ng mantšu ao e le a kgothatšago?

18 ‘Wa therešo e kgolo.’ Go se botege go fetogile tshekamelo ya lefase mehleng yeno. Eupša Beibele e re gopotša gore: “Modimo xa se motho ’a kaxo aketša.” (Numeri 23:19) Ge e le gabotse Tito 1:2 e re ‘Modimo a ka se aketše.’ (Bapiša le NW.) Botho bja gagwe ga bo mo dumelele go dira bjalo. Ka gona, dikholofetšo tša Jehofa ke tšeo di ka botwago ka mo go feletšego; mantšu a gagwe ke ao a phethagalago ka mehla. Jehofa o bile o bitšwa “Modimo wa therešo.” (Psalme 31:5, NW) Ga se gore o phema feela go bolela maaka eupša o aba therešo ka boati. Ga se yo a sa tsenegego, yo a fihlago ditaba goba yo a bolokago khupamarama; go e na le moo, o sedimoša bahlanka ba gagwe ba botegago ka seatla se se bulegilego go tšwa polokelong ya gagwe yeo e sa lekanywego ya bohlale. * O bile o ba ruta kamoo ba ka phelago ka gona ka therešo yeo a e neago e le gore ba ka ‘swara ka tsela ya therešo.’ (3 Johane 3) Ka kakaretšo, botho bja Jehofa bo swanetše go re kgoma bjang re le motho ka o tee ka o tee?

‘Thabelang Botho bja Jehofa’

19, 20. (a) Sathane o ile a nyaka bjang go nyenyefatša go bota ga Efa botho bja Jehofa, gomme ka mafelelo afe? (b) Botho bja Jehofa bo swanetše go ba le mafelelo afe go rena, gomme ka baka la’ng?

19 Ge Sathane a be a leka Efa tšhemong ya Edene, o ile a thoma ka go nyenyefatša ka mo go sa lemogegego go bota ga gagwe botho bja Jehofa. Jehofa o be a boditše Adama gore: “Dihlare ka moka tša thšemo yé O ka di ja.” Go dihlare tše dikete tšeo di bego di kgabišitše tšhemo yeo, ke sehlare se tee feela seo se bego se ileditšwe ke Jehofa. Lega go le bjalo, ela hloko kamoo Sathane a ilego a rotoša potšišo ya gagwe ya mathomo ka gona go Efa: “Afá Modimo ó boletše a re: Dihlare tšohle tša thšemo yé Le se kê la di ja?” (Genesi 2:9, 16; 3:1) Sathane o ile a kgopamiša mantšu a Jehofa bakeng sa go dira gore Efa a nagane gore Jehofa o be a mo tima selo se sengwe se sebotse. Ka manyami, leano leo le ile la šoma. Efa, go etša banna ba bantši le basadi bao ba bilego gona ka morago ga gagwe, o ile a thoma go belaela botho bja Modimo, yoo a bego a mo neile tšohle tšeo a bego a e-na le tšona.

20 Re tseba manyami a tseneletšego le masetla-pelo ao a tlišitšwego ke dipelaelo tše bjalo. Ka gona anke re kweng mantšu a Jeremia 31:12 a rego: ‘Ruri ba tla thabela botho bja Jehofa.’ (Bapiša le NW.) Botho bja Jehofa ka kgonthe bo swanetše go re dira gore re tlale lethabo. Le ka mohla ga se ra swanela go belaela maikemišetšo a Modimo wa rena, yoo a tletšego ka botho. Re ka mmota ka mo go feletšego ka gobane o nyakela bao ba mo ratago dilo tše dibotse.

21, 22. (a) Ke ditsela dife tše dingwe tšeo ka tšona o ka ratago go arabela bothong bja Jehofa? (b) Ke seka sefe seo re tlago go se ahla-ahla kgaolong ye e latelago, gomme se fapane bjang le botho?

21 Go oketša moo, ge re hwetša sebaka sa go boledišana le ba bangwe ka botho bja Modimo, re a thaba. Ge e bolela ka batho ba Jehofa, Psalme 145:7 e re: “A ba kwatšê ’taba tša boxolo bya botho bya xaxo.” Letšatši le lengwe le le lengwe leo re le phelago, re holwa ka tsela e itšego ke botho bja Jehofa. Ke ka baka la’ng o sa go dire mokgwa wa letšatši le letšatši go leboga Jehofa bakeng sa botho bja gagwe, re be ba lebanyago ka mo go ka kgonegago? Go nagana ka seka seo, go leboga Jehofa bakeng sa sona letšatši le letšatši le go botša ba bangwe ka sona go tla re thuša gore re ekiše Modimo wa rena yo botho. Le gona ge re dutše re tsoma ditsela tša go bontšha botho, go etša kamoo Jehofa a dirago ka gona, re tla batamela kgaufsi kudu le yena. Moapostola Johane yo a tšofetšego o ngwadile gore: “Moratexi! O se kê wa etša ba babe, etša ba boló. Mo-dira-boló ó tšwa Modimong.”—3 Johane 11.

22 Botho bja Jehofa gape bo tswalana le dika tše dingwe. Ka mohlala, Modimo ‘o tletše botho bjo lerato,’ goba lerato le botegago. (Ekisodo 34:6, bapiša le NW.) Ka go se swane le botho, seka se ke seo se lekanyeditšwego kudu tseleng yeo se šomago ka gona, ka gobane Jehofa o se bontšha ka mo go kgethegilego go bahlanka ba gagwe ba botegago. Kgaolong e latelago, re tla bona kamoo a dirago bjalo ka gona.

^ par. 14 Ga go na mohlala o mogolo wa botho bja Jehofa go phala wa topollo. Go dibopiwa ka moka tša moya tšeo a bego a ka kgetha go tšona, Jehofa o ile a kgetha Morwa wa gagwe yo a ratwago le yo a tswetšwego a nnoši gore a re hwele.

^ par. 18 Ka mo go swanetšego, Beibele e tswalanya therešo le seetša. Mopsalme o opetše ka gore: “Roma Seetša sa xaxo le Therešô ya xaxo.” (Psalme 43:3) Jehofa o hlabišetša bao ba ikemišeditšego go rutwa goba go sedimošwa ke yena seetša sa gagwe se sentši.—2 Ba-Korinthe 4:6; 1 Johane 1:5.