Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Kgaolo 65: Mmušo o a Aroganywa

Kgaolo 65: Mmušo o a Aroganywa

NA O a tseba gore ke ka baka la’ng monna yo a lego mo seswantšhong a gagoganya seaparo sa gagwe? Jehofa o be a mo laetše gore a dire bjalo. Monna yo ke Ahija moporofeta wa Modimo. Na o a tseba gore moporofeta ke eng? Ke motho yoo Modimo a mmotšago e sa le pele seo se tlago go direga.

Ahija le Jeroboama

Ahija mo o bolela le Jeroboama. Jeroboama e be e le monna yoo Solomone a ilego a mmea gore a hlokomele karolo e nngwe ya modiro wa gagwe wa go aga. Ge Ahija a gahlana le Jeroboama tseleng, o ile a dira selo se se makatšago. O ile a apola seaparo sa gagwe se sefsa seo a bego a se apere gomme a se gagoganya ka diripa tše 12. A re go Jeroboama: ‘Itšeele diripa tše 10.’ Na o a tseba gore ke ka baka la’ng Ahija a neile Jeroboama diripa tše 10?

Ahija o ile a re Jehofa o tlo amoga Solomone mmušo. A re Jehofa o tla nea Jeroboama meloko e 10. Se se be se bolela gore Rehoboama morwa wa Solomone o be a tla šala a buša meloko e mebedi feela.

Ge Solomone a ekwa seo Ahija a se boditšego Jeroboama, o ile a galefa kudu. A leka go bolaya Jeroboama. Eupša Jeroboama a tšhabela Egipita. Ka morago ga nako e itšego, Solomone o ile a hwa. O bile kgoši ka nywaga e 40, eupša gona bjale morwa wa gagwe Rehoboama o be a dirilwe kgoši. Ge Jeroboama a be a le kua Egipita, o ile a kwa gore Solomone o hwile gomme a boela Isiraele.

Rehoboama e be e se kgoši ya go loka. O be a hlakiša setšhaba go feta kamoo Solomone tatagwe a bego a le ka gona. Jeroboama le baetapele ba bangwe ba setšhaba ba ile ba ya go Kgoši Rehoboama gomme ba mo kgopela gore a sware setšhaba gabotse. Eupša Rehoboama a se ke a ba theetša. Ge e le gabotse, o ile a hlakiša setšhaba le go feta peleng. Ka gona setšhaba sa dira Jeroboama kgoši ya meloko e 10, eupša meloko e mebedi e lego wa Benjamini le wa Juda yona ya tšwela pele e bušwa ke Rehoboama.

Jeroboama o be a sa nyake gore setšhaba sa gagwe se ye Jerusalema go yo rapela tempeleng ya Jehofa. Ka go re’alo a dira dinamane tše pedi tša gauta ke moka a dira gore setšhaba sa mmušo wa meloko e 10 se rapele tšona. Go se go ye kae, naga ya thoma go tlala bosenyi le bošoro.

Mathata a ile a ba gona le mmušong wa meloko e mebedi. Eitše go sešo gwa feta nywaga e mehlano Rehoboama e le kgoši, kgoši ya Egipita ya tla ya lwa le Jerusalema. Ya tšea mahumo a mantši tempeleng ya Jehofa. Ka gona, tempele e ile ya fetša nakwana feela e le boemong bjo bo swanago le bja ge e be e sa tšwa go agwa.

1 Dikgoši 11:26-43; 12:1-33; 14:21-31.



Dipotšišo

  • Maina a banna ba babedi bao ba lego mo seswantšhong ke bomang, gomme mošomo wa bona e be e le eng?
  • Ahija o ile a dira’ng ka seaparo se seo a bego a se apere, gona tiro yeo e be e bolela’ng?
  • Ke’ng seo Solomone a ilego a leka go se dira Jeroboama?
  • Ke ka baka la’ng batho ba ile ba dira Jeroboama kgoši ya meloko e lesome?
  • Ke ka baka la’ng Jeroboama a ile a dira dinamane tše pedi tša gauta, gona naga e ile ya thoma go ba bjang ka moragonyana ga moo?
  • Go ile gwa direga’ng ka mmušo wa meloko e mebedi le tempele ya Jehofa kua Jerusalema?

Dipotšišo tša tlaleletšo

  • Bala 1 Dikgoši 11:26-43.

    Jeroboama e be e le motho wa mohuta mang, gona Jehofa o ile a mo holofetša eng ge e ba a be a ka boloka melao ya Modimo? (1 Dikg. 11:28, 38)

  • Bala 1 Dikgoši 12:1-33.

    Ke’ng seo batswadi le bagolo ba ka ithutago sona mohlaleng o mobe wa Rehoboama mabapi le go diriša gampe matla a taolo? (1 Dikg. 12:13; Mmo. 7:7; 1 Pet. 5:2, 3)

    Bafsa lehono ba swanetše go nyaka tlhahlo e ka botwago go bomang ge ba dira diphetho tše dikgolo bophelong? (1 Dikg. 12:6, 7; Die. 1:8, 9; 2 Tim. 3:16, 17; Baheb. 13:7)

    Ke’ng seo se ilego sa tutueletša Jeroboama go dira mafelo a mabedi a borapedi bja namane, gomme se se ile sa bontšha bjang gore o be a tloga a se na tumelo go Jehofa? (1 Dikg. 11:37; 12:26-28)

    Ke mang yo a ilego a dira gore batho ba mmušong wa meloko e lesome ba hlanogele borapedi bja therešo? (1 Dikg. 12:32, 33)