Okutauluka omutete

Okutauluka omutete wononthele

OKAPITULU 4

“Kavatangele-ale Unene, Ovanthu Vala Vehena-le Apa Velifwe”

“Kavatangele-ale Unene, Ovanthu Vala Vehena-le Apa Velifwe”

Ovatumwa velikwatehilile umwe, Siovaa eveyambe

Okapitulu aka kapolwa momukanda Ovilinga 3:1–5:11

1, 2. Ehuviso patyi ovo Petulu na Swau valingile pombundi yondywo ya Huku?

 OKOMAKUMBI, otyitei tyimimikila ovanthu ovanyingi. Ova Sundaa novalongwa va Sesusi, vekahi nokunyingila mondywo ya Huku. Kwakamba vala katutu ‘oola yokulikwambela’ ihimbike. a (Ovil. 2:46; 3:1) Ovo Petulu na Swau avakwate pokati kovanthu ovanyingi-nyingi, avaende no pombundi yondywo ya Huku itiwa Ongwa. Akwiivala omunthu umwe otyilema wapopila peulu wiita osimola. — Ovil. 3:2; 4:22.

2 Tyina ovo Petulu na Swau veli nokunyingila mondywo ya Huku, omunthu una otyilema apopila peulu eveiti onombongo. Ovo Petulu na Swau avatalama, omunthu una pahe asoko umwe okuti hamwe vena tyimwe mavemwavela. Mahi Petulu emupopila okuti: “Ame ndyitupu opalata, ndyitupu oolu, etyi ndyina-tyo, otyo mankhupe. Menyina lya Sesusi Kilisitu omu Nasalee, katuka weende!” Petulu emukwate menkhanya, emukwatesako akatuke. Tyina usoka, oñgeni tyakalele ovanthu vana etyi vamona omunthu ankho wahaende, pahe una nokweenda? (Ovil. 3:6, 7) Soka omunthu una otyilema wahuva, ukahi nokutala ovikalo viae viaviuka, pahe uhimbika okweenda! Otyo naina omunthu una ahimbikila okulombauka otyo ati ai nooku ai nooku, tyihilivika Huku nondaka yakaluluka!

3. Otyipuka patyi otyiwa omunthu una otyilema novanthu ovanyingi vapelwe?

3 Ovanthu avapaalala, avahatekela ko Petulu na Swau ankho veli momuvanda wa Salomau. Pomuvanda una ankho Sesusi atalama otyo alongesa ovanthu, opo Petulu evehangununina umwe nawa etyi vamona. (Swau 10:23) Petulu apopila ovanthu ovo nomulume una otyilema otyipuka tyimwe tyapona popalata noolu. Otyipuka otyo ankho hekongoko vala likahi nawa. Otyo ankho omphitilo vena yokulivela, ononkhali mbavo ambunyimwa-po, avakala ovalanduli ‘Vohongoi Onene yomwenyo’ waholovonwa na Siovaa, Sesusi Kilisitu.— Ovil. 3:15.

4. (a) Oñgeni etyi tyahakulilwe omunthu una wokwalema, tyakwatesileko ovalanduli va Sesusi? (b) Omapulo patyi evali matukumbulula?

4 Onthiki ina, yali onthiki ihambukiswa unene! Omunthu umwe wahakulilwe, pahe ankho utyivila okweenda. Ovanthu ovanyingi-nyingi ankho vakala nomphitilo yokuhakulwa moupanga wavo na Siovaa, opo vaendele mweetyi Huku ahanda. (Kolo. 1:9, 10) Tyehe-otyo vala, ovipuka vialingilwe monthiki oyo, viakwatesileko ovalanduli va Sesusi okukoleleya ononkhumbi ankho mavamoneswa novanthu vahanda okuvetyika opo vahalinge otyilinga Sesusi evepele tyokwivisa Ouhamba. (Ovil. 1:8) Oityi tulilongesila kweetyi tyalingile ovo Petulu na Swau, ovanthu ankho ‘vahatangele-ale unene’ etyi vaava oumbangi kovanthu ovanyingi-nyingi? b (Ovil. 4:13) Tupu oityi tulilongesila ko Petulu na Swau no kovalongwa ovakwavo vetyivilile okukoleleya ononkhumbi vakondyele nambo?

‘Katyalingilwe Nomunthu’ (Ovilinga 3:11-26)

5. Oityi tulilongesila ku Petulu pokwapopia novanthu?

5 Petulu na Swau avatalama komutwe wovanthu ovanyingi, namphila ankho vetyii umwe okuti povanthu ovo pena vamwe vokwaipaelele Sesusi momuti. (Malu. 15:8-15; Ovil. 3:13-15) Petulu welikwatehilile umwe unene, etyi apopila ovanthu okuti omunthu una otyilema ankho wahakulwa menyina lya Sesusi. Otyili otyo, Petulu ketyiholekele. Apopila umwe ovanthu vana okuti kononkhia mba Kilisitu navo ankho vena-po ombei. Mahi hakuti Petulu wetyipopia tupu okwapaka onkhongo, omokonda ankho utyii okuti, ‘ovipuka valinga-linga ankho okwehetyii’. (Ovil. 3:17) Waelekela umwe okuvehika komitima, etyi eveti vakulu vange, atale vali vala koviwa ovipe Viouhamba. Ine ankho velivela avayumbu onthumbi mu Kilisitu, ankho ‘ku Siovaa makutundu omivo viapola vieeta okahi.’ (Ovil. 3:19) Noonthwe tuna umwe okulikwatehila atupopi umwe otyili, pokupopila ovanthu onthiki onene ya Siovaa ikahi nokuya. Namphila matupopi umwe otyili, mahi katupondola vala okuvepopia omapita aa okuvekandukila tyina twivisa. Mahi tuna umwe okuvetala ngatyina nthiki imwe navo mavakala Onombangi mba Siovaa, ya ngeetyi tyalingile Petulu, noonthwe atutale vali koviwa ovipe Viouhamba wa Huku.

6. Oñgeni ovo Petulu na Swau valekesile okuti velikondola koututu, ya kavalingi ovipuka kohalwavo?

6 Ovatumwa ankho ovanthu velipaka koututu. Etyi vahakula omulume una, kavasokele okuti vetyilinga kohalwavo. Petulu wapopilile ovanthu okuti: “Oityi otyipuka etyi tyemuhuvisila unene ñgaa, otyo pahe mutala mwoonthwe ñgaa tyehena okuti etyi tyalingwa nomunthu, tyehena okuti waenda tupu okutila kwetu Huku?” (Ovil. 3:12) Petulu novatumwa ovakwavo, ovipuka aviho ankho valinga movilinga vya Huku, vevivila vala kononkhono mba Siovaa, ha kononkhono mbavo. Otyo umwe ankho vatila tyina vamalingi tyimwe, omunkhima watyo aveutwala ko Siovaa na Sesusi.

7, 8. (a) Omphitilo patyi tukahi nokwaavela ovanthu? (b) Oñgeni omulao wokwati “kononthiki mbokupindula-po ovipuka aviho,” hono ukahi nokufwiswapo?

7 Noonthwe tuna okulipaka koututu tyina tuundapa movilinga viokwivisa. Tyili, ononkhono mba Huku hono kambukwatesako vali ovanthu va Huku opo vetyivile okuhakula ovanthu. Mahi nongootyo, tupondola umwe okukwatesako ovanthu avayumbu onthumbi mu Huku nomu Kilisitu, avamono omphitilo yokweevelwa ononkhali mbavo avakala noupanga na Siovaa. Omanima aeho, ovanthu ovanyingi-nyingi vekahi nokukala ovalongwa va Kilisitu vambatisalwa.

8 Noonthwe hono tuli umwe momuvo una Petulu apopile okuti o “kononthiki mbokupindula-po ovipuka aviho.” Mokufwisapo ondaka “Huku apopile yatundile momilungu viovauli vakola kohale,” Ouhamba wa Huku wavialekwa keulu mo 1914. (Ovil. 3:21; Ovii. 110:1-3; Ndan. 4:16, 17) Etyi pakala, Kilisitu akalela komutwe ovilinga viokupindula-po efendelo lya Siovaa pano pohi. Mokonda yotyipuka otyo Kilisitu alinga, ovanthu ovanyingi-nyingi vekahi nokuya meongano lya Siovaa, vatuminwe na Kilisitu. Velilula ontheto onkhulu, ‘avelipake omunthu omupe walingilwa omu Huku ahandela.’ (Efe. 4:22-24) Ngeetyi omunthu una otyilema ahaendele kononkhono mbomunthu, notyilinga etyi tyokwivisa Ouhamba katyiya nokulingwa kononkhono mbovanthu, mahi okononkhono mba Huku. Ngeetyi tyalingile Petulu, noonthwe tuna okulikwatehila tyina tulongesa ovanthu Ondaka ya Huku. Ya tutyivila vala okukwatesako ovanthu avakala ovalongwa va Kilisitu mokonda Siovaa oe uya nokutukwatesako.

“Katupondola Okuyeka-po Okupopia” (Ovilinga 4:1-22)

9-11. (a) Ononkhalamutwe Mbombonge Onene vakalele ñgeni etyi veiva etyi tyapopia ovo Petulu na Swau? (b) Mahi ovatumwa ankho vakoya okulinga-tyi?

9 Elongomona lya Petulu neetyi omunthu una otyilema alomboka apopila peulu tyahambukwa, tyahuvisile unene ovanthu. Omuyungi wondywo ya Huku no vokwakalela komutwe ovanakwa, liwa-liwa avahimbika okwoovola nawa otyipuka otyo. Mokutala ovanthu ovo ankho ova Sanduseu, ongeleya imwe ankho yankhimana unene tupu ankho ilinga atyiho opo pokati kavo nova Loma pakale ombembwa. Tupu ankho kavetavela ovitumino viokupopiwa vala komulungu, evi ankho ova faliseu vehole unene, ya kavetavela okuti ovanthu maveya okututiliswa. c Pahe soka oñgeni vakalele etyi vavasa ovo Petulu na Swau mondywo ya Huku, vekahi nokulongesa ovanthu okuti Sesusi watutiliswa!

10 Onondyale ombo avakwate ovo Petulu na Swau avevepake mokaleya. Muhuka tyee avevetwala Kombonge Onene yova Sundaa. Mokusoka kwovatumini vana ankho vena elungavi, ovo Petulu na Swau ankho “kavatangele-ale unene, ovanthu vala vehena-le apa velifwe” ya ankho kavapondola okulongesila mondywo ya Huku. Ngwe kavalongesilwe mosikola yonongeleya ankho yiiwe novatumini. Mahi otyipuka ankho vakola omutima nonthumbi ankho vena-yo, atyihuvisa unene ovanthu vomombonge oyo. Oñgeni ovo Petulu na Swau vetyivilile okupopia umwe nawa? Tyimwe, omokonda “vali umwe na Sesusi.” (Ovil. 4:13) Omulongesi wavo wevelongesile umwe mokonda ngwe ankho una outumini watyo, ha ngovahoneki vovitumino. — Mat. 7:28, 29.

11 Ombonge oyo Onene pahe aipopila umwe ovatumwa vatyo okuti kavapondola okwivisa. Motyilongo otyo, etyi Ombonge Onene yamapopi ankho tyina okutavelwa. Ombonge yatyo oyo oyo-ale yapopile okuti Sesusi una okwipawa, etyi vatile: “Ou uhiwa okwipawa.” (Mat. 26:59-66) Nongootyo umwe, ovo Petulu na Swau avahatili owoma. Ovo Petulu na Swau avapopila umwe povanthu vana ankho vankhimana, mahi avapopi nonthilo okuti: “Noonwe nkhele mwene tyisokei vakulu, tyitavela ku Huku, okutehela kwoonwe atwahatehela ku Huku! Onthwe kwoonthwe, katupondola okuyeka-po okupopia ovipuka twamona neevi tweiva.” — Ovil. 4:19, 20.

12. Oityi matyitukwatesako tukole omutima atukala nonthumbi yapama?

12 Okuti noove wakola omutima ngeetyi tyalingile ovo Petulu na Swau? Oñgeni ukala tyina waava oumbangi kovahona no kovanthu valongeswa unene monosikola vopotyilongo tyenyi? Ya tyina venyi, naava ulongeswa navo kosikola, naava uundapa navo vekulinga omukwele mokonda yokufenda Siovaa? Okuti utila owoma? Ine utila owoma, pena umwe tyimwe upondola okulinga opo ulikwatehile. Etyi Sesusi ali pano pohi, walongesile ovalongwa vae okuti vena okwivisa neyumba-nthumbi, nomutima wakola, mahi avetyilingi nonthilo. (Mat. 10:11-18) Etyi pahe atutiliswa, apopila ovalongwa vae okuti: “Ndyina onwe ononthiki ambuho atee konthyulilo youye ou.” (Mat. 28:20) Sesusi ukahi nokuhongolela “omupika omukwatyili, walunguka.” Omupika oo utulongesa tuyakulile etyi tutavela. (Mat. 24:45-47; 1 Pet. 3:15) Otyipuka otyo tutyilongesiwa momaliongiyo, ngeetyi eliongiyo Omwenyo Wetu Woukilisitau Novilinga Vietu, no momikanda viapolwa mo Mbimbiliya, nomo site jw.org, pana pokwati “Omapulo Ombimbiliya Akumbululwa.” Okuti tukahi umwe nokukwata nawa ovipuka ovio Siovaa etwavela? Ine tuvikwata umwe nawa, onthumbi yetu mailiyawisa. Ngeetyi tyalingile ovatumwa, kamatuyeke natyike tyitutyike okupopia ovipuka oviwa onthwe twamona neevi tweiva.

Wahayeke natyike tyikutyike okupopila vakwenyi ovipuka oviwa wanoñgonoka

‘Avakatulila Kumwe Ondaka Avakalavandya Huku’ (Ovilinga 4:23-31)

13, 14. Oityi tuna okulinga tyina vokutuyele vamaelekela okututyika, ya omokonda yatyi?

13 Ovo Petulu na Swau vati vala tundee mokaleya, aveliwaneka na vakwavo vomewaneno. Kumwe na vakwavo, ‘avakatulila kumwe ondaka avakalavandya Huku,’ avelikwambela opo vetyivile okutwalako okwivisa. (Ovil. 4:24) Petulu ankho utyii umwe nawa okuti, okuyumba onthumbi mounongo wae tyina alinga otyilinga tya Huku, outyova. Ankho palamba vala onosimanu mbumwe etyi eliyumbile onthumbi apopila Sesusi okuti: “Namphila ñgoo vakwetu aveho vakatoka apa tumona etyi molingwa, ame nii himatoko!” Mahi ngeetyi Sesusi apopile, Petulu atili owoma aanye epanga liae, omulongesi wae. Nongootyo, Petulu elilongesila kweetyi alingile tyapenga. — Mat. 26:33, 34, 69-75.

14 Opo ulinge umwe nawa otyilinga tyokukala omulanduli wa Kilisitu, kwesukisile vala okukola omutima. Tyina vokutuyele vamaelekela okukutyika wahaivise aa okufenda Siovaa, linga ngeetyi tyalingile ovo Petulu na Swau. Likwambela ku Siovaa ekwavele ononkhono. Ita vakwenyi mewaneno vekukwateseko. Popila ovakulu vewaneno na vakwenyi vapama motyili ovitateka una-vio. Omalikwambelo a vakwetu etwavela ononkhono opo tutwaleko okulikwatehila. — Efe. 6:18; Tia. 5:16.

15. Omokonda yatyi vana vayekapo okwivisa omuvo umwe, kavapondola okusoya?

15 Ine wayekele-po okwivisa mokonda yotyitateka tyimwe, wahasoye. Hinangela okuti ovatumwa navo vayekele-po okwivisa etyi Sesusi aipawa, mahi etyi pakala avaupiliya vali ovilinga viokwivisa. (Mat. 26:56; 28:10, 16-20) Wahayeke oviponyo viove vikusoyese, mahi lilongesila koviponyo ovio opo upameke vakwenyi.

16, 17. Oityi tulilongesila kelikwambelo lialingilwe novalongwa va Kilisitu mo Selusalei?

16 Oityi twiita melikwambelo tyina ovatumini vetumonesa emone? Tala okuti ovalongwa va Sesusi kavaitile opo vahamoneswe ononkhumbi. Ngwe ankho vahinangela umwe onondaka Sesusi apopile etyi ati: “Ine ame ame vahukaisa, opo noonwe mavemuhukaisa.” (Swau 15:20) Mahi ovalongwa ovo vaitile vala Siovaa ‘atale nawa’ etyi vokuveyele vena nokuvelinga. (Ovil. 4:29) Tyimoneka umwe nawa okuti ovalongwa vana ankho vetyii okuti ononkhumbi vekahi nokumoneswa mbufwisapo etyi Sesusi apopile. Ngwe ankho vetyii okuti, ngeetyi Sesusi evelongesile oñgeni tyilikwambelwa, ‘etyi Huku ahanda ankho matyilingwa pano pohi’ namphila ovatumini ankho mavevemonesa ononkhumbi. — Mat. 6:9, 10.

17 Opo ovalongwa valinge etyi Huku ahanda, avelikwambela okuti: “Ovapika vove vepatyo umwe tyokupopia, vapopie ondaka yove tyehena owoma.” Oñgeni Siovaa evekumbulula? Vati vala manee okulikwamvela, “apa ankho veliongiya, ohi aiteketa, ngwe aveho aveyula omphepo ikola, pahe avapopi umwe ondaka ya Huku tyehena owoma.” (Ovil. 4:29-31) Petupu natyike tyipondola okutyika etyi Huku ahanda. (Isa. 55:11) Namphila ovitateka pamwe vipondola okukala ovinene, ine ‘twikulila kumwe ondaka atukalavandya Huku’ melikwambelo, tuyumbei-ko onthumbi yokuti metwavela ononkhono tutwaleko okupopia ondaka yae tyehena owoma.

Valinga Otyivi, ‘Ha Kovanthu, Mahi Oku Huku’ (Ovilinga 4:32–5:11)

18. Ovipuka patyi ovalanduli va Kilisitu vakala mo Selusalei ankho velilingila poyavo?

18 Ewaneno ankho liahimbika vala pahe, liwa-liwa aliliyawisa, amukala ovanthu valamba po 5.000. d Namphila ovalongwa ovo ovonontheto mbelikalaila, mahi “avakala nomutima wike, avakala nohande ike.” (Ovil. 4:32; 1 Kol. 1:10) Ovalongwa ovo ankho kavelikwambela vala ku Siovaa opo ayambe ononkhono valinga. Mahi ankho velikwatesako moupanga wavo na Siovaa, tupu ankho veliavela umwe ovipuka. (1 Swau 3:16-18) Mongeleka, umwe ankho utyilinga o Susee, ou ovalongwa ankho vati o Mbalanambee. Walandesile umwe epia liae, onombongo mbatyo embwaave opo mbukwateseko vana vatunda kokule. Otyipuka otyo tyakwatesileko ovo vokwatundile kokule okukala ehimbwe mo Selusalei opo vanoñgonoke ovipuka ankho mavipameka onthumbi yavo.

19. Oityi Siovaa aipaela ovo Ananiya na Safila?

19 Ovo Ananiya na Safila navo avalandesa epia liavo, onombongo mbatyo avembwave pala mbukwateseko vakwavo. Avapopi umwe okuti vaava onombongo ambuho, “mahi ponombongo mbatyo avapolo-po avaholeka.” (Ovil. 5:2) Siovaa aipaa ovalinepi vana, hakuti onombongo ankho vaava kambuhi, mahi omokonda etyi vaava katyatundile komutima tupu vakemba. ‘Havanthu vakemba, vakemba Huku.’ (Ovil. 5:4) Ovo Ananiya na Safila ankho vekahi ngovemphinia Sesusi apopile okuti ovokulinga ovivi, mokonda ankho vesuka vali nokunkhimanekwa novanthu, tyipona okupandwa na Huku. — Mat. 6:1-3.

20. Etyi Siovaa akevelela kwoonthwe tyina tumwavela tyimwe, tyitulongesa-tyi?

20 Hono, Onombangi mba Siovaa vahetekela ovalongwa va Sesusi ankho vakala mo Selusalei, vaava etyi vena-tyo, opo vakwateseko ovilinga Viouhamba. Petupu ou ukuluminywa okwava omuvo wae, nonombongo mbae, opo akwateseko otyilinga otyo. Tyili, mwene Siovaa kahande-ale okufendwa ngatyina uti twakuluminywa vala. (2 Kol. 9:7) Etyi Siovaa esuka natyo, hakumwavela otyinyingi, mahi wahanda tumwavele etyi tyatunda komutima wetu. (Malu. 12:41-44) Katuhande okulinga ngeetyi tyalingile ovo Ananiya na Safila, okulingila Siovaa mahi naina opala vala tunkhimanekwe novanthu. Mahi ngeetyi tyalingile ovo Petulu na Swau na Mbalanambee, noonthwe twahanda okulingila Siovaa mokonda tumuhole ya tuhole vakwetu. — Mat. 22:37-40.

a Omalikwambelo ankho alingilwa mondywo ya Huku pokwaava ovilikutila komuhuka no kokangulohi “koola ya tyive,” ine oko 15 ola.

c Tala okakasa kati: “ Omunene-nakwa, Nononkhalamutwe Mbovanakwa.”

d Menima 33, mo Selusalei tyipondola ankho muna vala ova Faliseu vena 6.000 nova Sanduseu vehehi. Otyo ankho naina ovanthu ovo vahahandela ovalongwa va Sesusi vatwaleko nokulongesa ovanthu.