Okutauluka omutete

Okutauluka omutete wononthele

OKAPITULU 76

Ulia Meumbo Liomu Faliseu

Ulia Meumbo Liomu Faliseu

LUKA 11:37-54

  • SESUSI UVELA ONOMBEI OVA FALISEU VOKULIKEMBESA

Etyi ankho ekahi mo Sundeya, Sesusi akongwa nomu Faliseu umwe opo akalie meumbo liae. Tyafuile ankho okomutenya. (Luka 11:37, 38) Tyina nkhele vehenelie, ova Faliseu ankho valinga otyiso tyokulikoha pomavoko alo ponongolo. Mahi Sesusi ehetyilingi. (Mateusi 15:1, 2) Okukoha omavoko alo ponongolo ankho hankhali-ko, tupu ankho ha Huku wetyituma.

Ova Faliseu avahuvu etyi Sesusi ahalandulile otyiso otyo. Sesusi etyiimbuka, ati: “Onwe ova Faliseu mukahi ngokopo nelonga liasukulwa kondye, mahi mokati kenyi mueyula elungavi, novivi. Onwe muvityova! Una watunga kondye hae-ko watunga mokati?” —Luka 11:39, 40.

Okulikoha peke tyina vehenelie ankho katyapengele, mahi tyapenga okulikembesa. Ova Faliseu novanthu ovakuavo ankho valandula otyiso tyokulikoha peke, mahi omitima viavo ankho muna ovivi. Ngotyo, Sesusi evelondola okuti: “Avelei ovahepi ovipuka vikahi mokati kenyi, onwe mamusukuka movipuka aviho.” (Luka 11:41) Otyo otyili! Ohole itunda komutima oyo ilunda omunthu okuava, hamokonda uhanda okuhuvisa vakuavo okulikembesa okuti omuviuki.

Otyo katyilekesa okuti ovalume ovo ankho kavaave. Sesusi wati: “Muaava oluatalau no aluda novifo ovikuavo vyo mepia, mahi kamuesukile nouviuki wa Huku noluembia lwae! Ovipuka ovio ankho muna okuvilinga, mahi amuhatombo ovipuka ovikuavo.” (Luka 11:42) Ovitumino vya Huku ankho vituma okuava onthele ya tyekwi yovikuna (Ovitumino ankho vipopia okuti omunthu uteya mepia liae onosesu 10, ya tyekwi una okuyaavela Huku.) (Deuteronômio 14:22) Ankho muakutikinya oluatalau, no aluda, novifo ankho vapepesa navio okulia. Ova Faliseu ankho vaava umwe ovifo ovio, mahi Ovitumino viakolela vali, ngokulinga ouviuki nokuliola omutima komaiho a Huku ankho kavetyilingi. — Miquéias 6:8.

Sesusi atualako okuti: “Mahi ngongo yenyi va Faliseu, mokonda muhanda povipundi vyo komutwe monondyuo mbokufendela, nokukukunyinwa ponomphangu mbokulandesila! Ngongo yenyi, mokonda mukahi ngomaendo ahamoneka nawa, oku omunthu apondola okuendela otyo ehetyii!” (Luka 11:43, 44) Ovanthu ankho vapondola okulipunduka momaendo oo avakala tyasila. Sesusi wapopia ongeleka oyo, opo alekese nawa okuti esilo liova Faliseu ankho kalimoneka. — Mateusi 23:27.

Omulume umwe ankho wii nawa Ovitumino vya Huku ati: “Mulongesi, tyina upopia ovipuka ovio tupu ukahi nokutupenya.” Mahi ovalume ovo ankho vesukisa okuimbuka okuti kavekahi nokukuatesako ovanthu. Sesusi ati: “No onwe ngongo yenyi vanongo Vovitumino, mokonda mutuika ovanthu omityindo vialema unene, mahi onwe kamukuate-ko nii nomunwe wike vala! Ngongo yenyi, mokonda mutunga omaendo ovauli, mahi ovakuaukulu venyi ovo veveipaele!” — Luka 11:45-47.

Omityindo Sesusi ankho ekahi nokupopia oviso ankho vapopia, nonkhalelo ova Faliseu vahangununa Ovitumino. Ovalume ovo ankho kavapepukisa omuenyo wovanthu. Mahi, ankho vakuluminya ovanthu aveho valandule ovipuka ankho vialema unene. Ovakuakulu vavo vaipaele ovauli va Huku, okupolelela ku Ambele. Pahe opo velilekese ngatyina vahumba ovauli, avatungu omaendo ovauli ovo, okuhetekela ovituwa viovakuaukulu vavo novipuka valingaile. Alo umwe ankho vaovola okuipaa Omuuli wa Huku wakolela vali. Sesusi apopi okuti Huku makakoyesa ovanthu vomuvo oo. Iya otyo atyimoneka umwe mo 70 P.K., etyi palamba omanima 38.

Sesusi atualako, ati: “Ngongo yenyi vanongo Vovitumino, mokonda muholeka osapi yenoñgonoko. Onwe muene kamuhande okunyingila, mahi ava vahanda okunyingila muvekelela!” (Luka 11:52) Ovalume ovo, ankho vena okulongesa ovanthu etyi Ondaka ya Huku ipopia, mahi ankho kavekahi nokuvekuatesako okuinoñgonoka.

Otyo atyikalesa ñgeni ova Faliseu novahoneki vovitumino? Putyina Sesusi ankho ekahi nokutunda-po, avanumana unene avahimbika okumulinga omapulo omanyingi. Ankho kavekahi nokupula opo vanoñgonoke ovipuka. Mahi, ankho vahanda Sesusi apopie otyipuka tyimwe tyapenga opo vemukuate.