Okutauluka omutete

Okutauluka omutete wononthele

OVIAWA ULINGA VIENDA NAPI?

Ovakwatate vetu vatumbukilwa noviponga mo 2021 — Nawike wahakwatesilweko

Ovakwatate vetu vatumbukilwa noviponga mo 2021 — Nawike wahakwatesilweko

1 YA JANEIRO YO 2022

 Enima liovilinga lyo 2021, a ouye auho nkhele ankho uli vala momukihi ou wo COVID-19. Ngeetyi tyipopia onthele yokwati okukwatesako ovakwatate vetu, “Vokwatumbukilwa Noviponga Momukihi ou Mouye Auho,” onthwe twaava onombongo ononyingi-nyingi opo tukwateseko b vakwetu mokonda yomukihi ou, tupu kwalingwa o Nokomisau mbulamba po 950 opo Mbukuateseko Vana Vatumbukilwa Novitateka.

 Namphila umwe omukihi ou, waeta ononkhumbi onene movanthu, tupu ovakwatate vetu mouye auho vatumbukilwa novitateka ovikwavo ngeetyi, ovinimawe na vina umwe vili vala nokuhindwa novanthu. Tyehe-nombongo vala mbapakwa nawa opo mbukwateseko ovanthu momukihi ou, Vokomisau Yokululikwa Nononkhalamutwe vetavela kuyekwe vali 8 milhões yonombongo mbukwateseko vakwetu valambela movinimawe vilamba opo 200 no movipuka ovikwavo vali. Nkhele tala vala oñgeni etyi waava tyakwatesako vakwetu movihuna evi vivali.

Etyi Omphunda Nyirangongo Yatutana Amukatuka Otupia

 Monthiki 22 ya Maio yo 2021, Omphunda Nyiragongo, yoko República Democrática do Congo aitutana amutundu enthapi limwe liotupia. Enthapi olio alihimbika okweenda alipisa omaumbo nonosikola, apa liavasa omeva, omeva atyo ahiluka. Hatyo vala otyo etyi omphunda oyo yatutana, apakala ononthiki tyitunda vala omuhi, omuhi oo auhahana nepunda-umbo aliho lyo Goma, vati nohika yatyo aiteketa. Ovanyingi mepunda-umbo availuka-mo vamwe availukila ko Rwanda.

valinga otyimphwena tyo aveya otyo vaavela ovanthu Pondywo Yomaliongiyo.

 Ovanthu vena 5.000 Onombangi mba Siovaa navo vasile-po omaumbo avo. Omaumbo a vamwe apisailwe notupia tuna twatundile momphunda, aa omakwavo atembwa etyi vatunda-mo. Okomisau yokukwatesako kuna kwaenda ovipongo yoko Rwanda nokomisau yoko República Democrática do Congo avelipakela-mo opo vakakwateseko ovakwatate vetu vatumbukilwa noviponga. Ombetele yoko Congo (Kinshasa) yapopia etyi tyalinga okomisau yokukwatesako kuna kwaenda oviponga yati: “Namphila mepunda-umbo inkha mwakala omapita pweetyi ovanthu nkhele vehenetiwa-le tundei-mo Vokomisau yokukwatesako kuna kwaenda ovihuna avahimbika okwavela ovanthu omaande, novikulia, nonomanda novikutu.” Mepunda-umbo limwe ovakwatate vena 2.000 avaongiywa vakale mphangu ike, vokomisau yokukwatesako oku kwaenda ovihuna avevetungila omakaka aveveavela onomasikala tupu avevepopila oñgeni vena okuliyunga komukihi wo COVID-19 no kokolela.

Onosaku mbokulia mbukahi nokupeyalwa opo mbutwailwe Onombangi mba Siovaa vamwe vasapo omaumbo avo.

 Kapalele-ale ehimbwe tundee apa otyiponga otyo tyalamba, ovakwatate vetu avaave onosaku ononyingi mbofinde, nonosaku ononyingi mbolwoso, nomatenda omonyingi oliu, nomaande. Ombetele opo yahapesele onombongo ononyingi ailande okulia motyilongo tyavo mwene, avahakalanda okulia kovilongo ovikwavo opo vahepesele ovipuka ovinyingi.

 Omphange umwe nae ondywo yae yahanyenwe-po notupia tuna, wapopia okuti: “Twasoyele umwe unene tupu inkha twehulilwa,” etyi ombunga yae vapewa okulia tupu avapamekwa unene ati: “Siovaa wetwavela atyiho twesukisa. Onthwe twetyimona umwe oñgeni Siovaa atyinda omulemo wetu tupu twamona oñgeni etukwatesako okukoleleya.”

Ondyala noluhepo ko Venezuela

 O Venezuela ili muluhepo olunene mokweenda-le kwomanima omanyingi. Ovakwatate vetu veli nokulambela movitateka ovinyingi, vetupu okulia valingwa onya. Mahi nongootyo eongano lya Siovaa kalievelimbilwe.

Onosaku mbo Alosi mbukahi nokupakwa kekamiyau opo vatwale kovilongo vimwe vyo Venezuela.

 Onombongo mbayekwa opo kulandwe ovikulia, nonondyapau, nokufeta omatukutuku okwatyinda ovipuka opo vikakwateseko ovakwatate vetu vehena-tyo, mbulamba po 1, 5 milhões. Ovikulia viatyo viatyindilwe ine okuvieleka kovilia ñgeno omalila ena 1300, ovipuka ovio avipakwa motyilongo tyatyo atyiho, pahe avahimbika okwavela kese wike pomaumbo avo.” Opo ovikulia ovio viahapeseke ovakwatate valanda ovikulia mavikala-ko umwe ehimbwe viahamakandukala liwa. Ombetele yati: “Onthwe tulanda umwe ovikulia pomuvo viakaka opo twahapesale onombongo ononyingi, mahi atulande umwe ovikulia ovinyingi. Tupu opo tuvitwale twovola etukutuku lina liehemetwiti onombongo ononyingi.”

Mokonda petupu ongasolina yokupaka momatukutuku ovakwendye vekahi nokutwala okulia ko vomewaneno liavo nomisikaleta, vatwala kokule, opo vehike-ko paendwa 18 kilometu. Ovakwatate nonomphenge vekahi nokulongolola onosaku kekamiyau.

 Leonel nae uundapa Mokomisau yo Vokukwatesa-ko ovanthu kuna kwaenda oviponga woko Venezuela wati, uhole unene otyilinga otyo. Tupu wati: “Elao limwe enene liokuundapa motyilinga otyo tyokukwatesako ovanthu, otyilinga etyi tyimphameka unene haunene umwe menima eli liomukihi wo COVID-19 omu nasiwa-po nomukahi wange.” Tupu ndyityihole unene mokonda omuvo wange ndyiumanena umwe vala muvakwetu vahanda okukwateswa-ko. Netyimona umwe nawa okuti Siovaa ufwisapo etyi apopia tyokuti ovanthu vae kemeveyeke-po.”

 Omukwatate umwe wokwatesiwako, tupu nae waundapela kohale mokomisau yo vokukwatesako ovanthu kuna kwaenda oviponga wati: “Pahe ame ndyikahi nokukwatesiwako, hakwatesilweko vala mokwapewa okulia, ame nomukai wange twakwatesiwako okutula omutima, vetuungumanesa avetupameka unene.”

 Pamwe ovihuna vitutumphulukila vala. Mahi eongano lityivila okukwatesa-ko liwa-liwa ovanthu mwetyi vesukisa, tupandula unene oviawa mulinga opo mukwateseko eongano. Ovinyingi vilingilwa mo site yetu donate .pr418.com. Twapandula unene otyali tyove.

a Enima liovilinga lyo 2021 liahimbikila mo 1 ya Setembro yo 2020, alikavitukila mo 31 ya Agosto yo 2021.

b Ombongo yondolale yomukanda ou oyo ko U.S.