Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

MGBAVOLƐ NEE MBƐLƐRA BIZA KƐ

Duzu Ati A Menlɛ Agɔnwolɛ Biala A?

Duzu Ati A Menlɛ Agɔnwolɛ Biala A?

Wɔhɔ yintanɛte ne azo ɛlɛnea party bie mɔɔ bɛyɛ ye kenlensa ye la anwo nvoninli. Ɛ gɔnwo mɔ amuala wɔ ɔ bo, na ɛnwu ye kɛ bɛ nye liele kpalɛ. Noko wɔyɛ ye nzonlɛ kɛ ɛdawɔ ala a wɔangɔ bie a.

Bie a ɛbadwenle kɛ, ‘Duzu ati a bɛanvɛlɛ me a?’

Akee ɛhye maa ɛfa ɛya. Ɛte nganeɛ kɛ bɛ nee wɔ anli ye boɛ! Ɔle kɛ asɛɛ ɛnlɛ agɔnwolɛ biala la. Ɛbu ye kɛ yeha ɛ ngomekye na ɛbiza ɛ nwo kɛ, ‘Duzu ati a menlɛ agɔnwolɛ biala a?’

 Anwokoonwuyɛlɛ nwo edwɛkɛ

 Nɔhalɛ anzɛɛ Adalɛ

  1.   Saa ɛlɛ agɔnwolɛma dɔɔnwo a, ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

  2.   Saa ɛkɔ sohyia media zo a, ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

  3.   Saa ɛtɛse menli dɔɔnwo a, ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

  4.   Saa ɛyɛ debie ɛboa awie mɔ a, ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

 Edwɛkɛ nna ɛhye mɔ amuala le adalɛ.

 Duzu ati ɔ?

 Agɔnwolɛvalɛ nee anwokoonwuyɛlɛ nwo nɔhalɛ edwɛkɛ

  •   Saa ɛlɛ agɔnwolɛma dɔɔnwo a, ɔngile kɛ ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

     “Medwenle me gɔnwo mɔ anwo, noko ɔdwu mekɛ ne bie a menwu ye kɛ bɛndwenle me nwo. Saa ɛlɛ agɔnwolɛma dɔɔnwo noko bɛnyɛ debie mɔɔ kile kɛ bɛkulo wɔ edwɛkɛ anzɛɛ ɛ nwo hyia bɛ a, ɛ nwo bahola ayɛ wɔ koonwu.”​​—Anne.

  •   Saa ɛkɔ sohyia media zo a, ɔngile kɛ ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

     “Menli bie mɔ kpondɛ agɔnwolɛma dɔɔnwo. Noko saa awie kpondɛ agɔnwolɛma dɔɔnwo a ɔngile kɛ ɔle awie mɔɔ bɛkulo ye edwɛkɛ. Saa ɛnlɛ agɔnwolɛma mɔɔ bɛdwenle ɛ nwo a, menli mɔɔ ɛfa bɛ agɔnwolɛ wɔ yintanɛte zo la ɛnrɛboa wɔ.”​​—Elaine.

  •   Saa ɛtɛse menli dɔɔnwo a, ɔngile kɛ ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

     “Ɔdwu mekɛ ne bie na ɛ nwo yɛ wɔ koonwu a ɛta ɛnea wɔ fonu ne azo saa ɛ gɔnwo bie ɛtɛse wɔ a. Ɔti saa ɔba ye zɛhae na ɛnea wɔ fonu ne azo na awie biala ɛtɛtɛsele wɔ a, ɔmaa ɛ nwo yɛ wɔ koonwu kpalɛ!”​​—Serena.

  •   Saa ɛyɛ debie ɛboa awie mɔ a, ɔngile kɛ ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu ɛlɛ.

     “Me ti ɛnyɛ se wɔ me gɔnwo mɔ anwo, noko meyɛ ye nzonlɛ kɛ bɛmɛ bɛnle zɔ. Metɛnunle me nwo kɛ mekyɛ bɛ debie la, noko ɔsi me nwo kɛ bɛngyɛ me debie la.”​​—Richard.

 Nɔhalɛ edwɛkɛ:adwenle a maa yɛte nganeɛ kɛ yɛ nwo ɛyɛ yɛ koonwu a. Bɛlɛra bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Jeanette la ka kɛ, “Saa ɛ nwo bayɛ wɔ koonwu a ɔgyi ɛdawɔ mumua ne ɛ nwo zo na tɛ awie mɔ anwo zo.”

 Saa ɛte nganeɛ kɛ ɛnlɛ ɛ gɔnwo na ɛ nwo yɛ wɔ koonwu a, duzu a ɛbahola wɔayɛ a?

 Kɛzi ɛbali nwolɛ gyima la

 “Saa ɛnlie ɛ nwo ɛnli a yɛɛ ɛ nwo bahola ayɛ wɔ koonwu a. Saa awie ɛnlie ɔ nwo ɛnli a ɔyɛ se kɛ ɔbabikye awie mɔ na yeava bɛ agɔnwolɛ.”​​—⁠Jeanette.

 Baebolo ne ka kɛ: “Kulo ɛ gɔnwo kɛ ɛ nwo.” (Galeehyeama 5:14) Amaa yɛanyia agɔnwolɛma kpalɛ la, ɔwɔ kɛ yɛkulo yɛ nwo noko ɔnle kɛ yɛyɛ anwomemaazo.​​—Galeehyeama 6:3, 4.

 “Anwokoonwuyɛlɛ le kɛ azia la. Saa ɛmi azia nu a ɔyɛ se kɛ ɛbavi nu. Saa ɛbu ɛ nwo kɛ ɛ nwo ɛngyia a ɔnrɛmaa menli ɛnrɛbikye wɔ na yemɔ bamaa ɛ nwo ayɛ wɔ koonwu kpalɛ.”​​—Erin.

 Baebolo ne ka kɛ: ‘Ɛlɔlɛ ɛnle angomedi.’ (1 Kɔlentema 13:4, 5) Nɔhalɛ nu, saa yɛfa yɛ adwenle yɛsie yɛ nwo zo somaa a, ɔmmaa yɛnnyia ahunluyelɛyelalɛ yɛɛ menli noko ɛngola ɛmbikye yɛ. (2 Kɔlentema 12:15) Nɔhalɛ nu, saa ɛmaa awie mɔ nyɛleɛ nyia ɛ nwo zo tumi a ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ ɛhwee! Saa ɛka edwɛkɛ le kɛ “Awie biala ɛnvɛlɛ me” yɛɛ “Awie biala nee me ɛngɔ ɛleka” a ɔkile kɛ ɛlɛmaa anyelielɛ agyinla mɔɔ awie mɔ yɛ la azo. Asoo ɛhye ɛngile kɛ ɛlɛmaa banyia ɛ nwo zo tumi kpole ɔ?

 “Menli mɔɔ anwo yɛ bɛ koonwu la kulo kɛ awie mɔ bikye bɛ, na ɔdwu mekɛ ne bie a ɛhye maa bɛfa awie biala agɔnwolɛ. Mɔɔ bɛkulo la a le kɛ awie mɔ balie bɛ ado nu. Noko menli bie mɔ balie wɔ ado nu na saa bɛnyia mɔɔ bɛkpondɛ la a bɛahwe bɛ nwo. Akee ɛ nwo bayɛ wɔ koonwu kpalɛ adɛla dɛba ne.”​​—Brianne.

 Mɔɔ Baebolo ne ka la: “Sonla mɔɔ nee nrɛlɛbɛvolɛ dua la banwu nrɛlɛbɛ, noko mɔɔ nee koasea tu la, edwɛkɛ bado ye.” (Mrɛlɛbulɛ 13:20) Awie mɔɔ ɛhɔne ɛlɛku ye la ɛmkpa aleɛ nu. Zɔhane ala a menli mɔɔ kpondɛ agɔnwolɛma la fa awie biala agɔnwolɛ a. Ɔti ɔnyɛ se kɛ bɛbabɛlɛbɛla bɛ bɛamaa banyia adwenle kɛ nvonleɛ biala ɛnle nwo yɛɛ ɔnle kɛ bɛmaa bɛ nye da debie kpalɛ biala ade.

 Adwulaleɛ: Ɔyɛ a awie biala anwo yɛ ye koonwu; mɔɔ wɔ nu ala a le kɛ bie ɛdeɛ tɛla bie. Saa yɛte nganeɛ kɛ yɛ nwo ɛyɛ yɛ koonwu a, ɔkola ɔgyegye adwenle ɛdeɛ noko ɔle nganeɛdelɛ ala. Yɛ nganeɛdelɛ ne gyi mɔɔ yɛdwenle nwo la azo yɛɛ yɛbahola yɛakpa ninyɛne mɔɔ yɛbadwenle nwo la.

 Nyia mɔɔ ɛkpondɛ kɛ awie mɔ yɛ maa wɔ la anwo adwenle kpalɛ. Jeanette mɔɔ yɛlimoa yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la ka kɛ, “Tɛ agɔnwolɛvalɛ biala a badɛnla ɛkɛ ne dahuu a, noko ɛbanyia agɔnwolɛma mɔɔ dwenle ɛ nwo la. Na saa ɛnwu ye kɛ awie dwenle ɛ nwo a ɔle kpalɛ ɔluakɛ ɔnrɛmaa ɛ nwo ɛnrɛyɛ wɔ koonwu.”

 Ɛhyia moalɛ ɔ? Kenga “Di Agɔnwolɛvalɛ Nwo Ɛzulolɛ Mɔɔ Ɛlɛ La Azo Konim.”