Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Bɛva Bɛ Adwenleadwenle Muala Bɛgua Gyihova Anwo Zo

Bɛva Bɛ Adwenleadwenle Muala Bɛgua Gyihova Anwo Zo

“Bɛva bɛ adwenleadwenle muala bɛgua [Gyihova anwo] zo, ɔboalekɛ ɔdwenle bɛ nwo.”—1 PITA 5:7.

EDWƐNE: 60, 23

1, 2. (a) Saa adwenleadwenle tɔ yɛ nwo a, duzu ati a ɔnle kɛ ɔsi yɛ nwo a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.) (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

YƐDE mekɛ mɔɔ adwenleadwenle ɛbu la anu. Seetan Abɔnsam ɛva ɛya kpole na ‘ɔlua nu ɔlɛkpo kɛ awenade, ɔlɛkpondɛ awie yeahye ye yeali.’ (1 Pita 5:8; Yek. 12:17) Yemɔti, ɔnyɛ azibɛnwo kɛ ɔdwu mekɛ ne bie a yɛdayɛ mɔɔ yɛle Nyamenle azonvolɛ bɔbɔ la, adwenleadwenle tɔ yɛ nwo la. Gyihova tete azonvolɛ mɔɔ bɛsulo Nyamenle mɔɔ bie a le Belemgbunli Devidi bɔbɔ la, ‘lile nyane’ wɔ mekɛ bie anu. (Edw. 13:2) Eza kakye kɛ, ‘asafo ne mɔ anwo adwenleadwenle’ dɔle Pɔɔlo anwo. (2 Kɔl. 11:28) Noko saa adwenleadwenle tɔ yɛ nwo a, duzu a yɛbahola yɛayɛ a?

2 Yɛ anwuma Selɛ ne boale ye tete azonvolɛ, na ɛnɛ, ɔmaa yɛ amaneɛnwunlɛ anzɛɛ yɛ adwenleadwenle zo te. Baebolo ne tu yɛ folɛ kɛ: “Bɛva bɛ adwenleadwenle muala bɛgua ɔ nwo zo, ɔboalekɛ ɔdwenle bɛ nwo.” (1 Pita 5:7) Noko kɛzi ɛbahola wɔayɛ ɛhye ɛ? Bɛmaa yɛzuzu ndenle nna mɔɔ yɛbalua zo yɛayɛ zɔ la anwo​—asɔneyɛlɛ, Baebolo ɛgengalɛ nee nwolɛ ɛdwenledwenlenlɛ, sunsum nwuanzanwuanza ne, nee yɛ edwɛkɛ mɔɔ yɛka yɛahile awie. Saa yɛlɛsuzu ndenle nna ɛhye mɔ anwo a, nea saa ɛbanwu ninyɛne fɔɔnwo bie mɔ mɔɔ ɛbayɛ la a.

‘BƐVA BƐ ADWENLEADWENLE BƐGUA GYIHOVA ANWO ZO’

3. Kɛzi ɛbahola wɔalua asɔneyɛlɛ zo ‘wɔava wɔ adesoa wɔamaa Gyihova’ ɛ?

3 Debie mɔɔ limoa mɔɔ yɛbayɛ la a le kɛ yɛbabikye Gyihova wɔ asɔneyɛlɛ nu. Saa wɔ ahonle tu, ɛzulolɛ ka wɔ, anzɛɛ adwenleadwenle tɔ ɛ nwo a, ka wɔ ahonle nu edwɛkɛ kile wɔ anwuma Selɛ ne mɔɔ ɔlɛ ɛlɔlɛ la. Edwɛndolɛnli Devidi bodole Gyihova kɛ: “O Nyamenle, . . . tie me nzɛlɛlɛ.” Eza ɔhanle ye wɔ edwɛndolɛ ko ne ala anu kɛ: “Fa wɔ adesoa ne maa [Gyihova], na ɔbazɔ wɔ nu.” (Edw. 55:1, 22) Saa wɔyɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ la amuala kɛ ɛdi ngyegyelɛ bie anwo gyima a, asɔneyɛlɛ mɔɔ vi ahonle nu la baboa wɔ kpalɛ. Noko kɛzi asɔneyɛlɛ bahola aboa wɔ na adwenleadwenle nee nyanelilɛ anvo ɛ nwo zo ɛ?​—Edw. 94:18, 19.

4. Saa adwenleadwenle tɔ yɛ nwo a, duzu ati a asɔneyɛlɛ nwo hyia a?

4 Kenga Felepaema 4:6, 7. Gyihova kola bua yɛ modolɛ nzɛlɛlɛ mɔɔ yɛfi ahonle nu yɛfa yɛto ɔ nyunlu la. Kɛzi? Ɔmaa yɛ anzodwolɛ na debie ɛngyegye yɛ adwenle nee yɛ ahonle bieko. Menli dɔɔnwo kola gyinla bɛ anwubielɛ zo di ɛhye anwo daselɛ. Nyamenle maanle anzodwolɛ ne mɔɔ bo sonla ndelebɛbo muala azo la lile bɛ adwenleadwenle kɔsɔɔti azo. Ɔbahola yeaboa ɛdawɔ noko. Yemɔti, ‘Nyamenle anzodwolɛ ne’ bahola ali wɔ ngyegyelɛ biala azo konim. Ɛbahola wɔava ɛ nwo wɔado Gyihova ɛwɔkɛ ɛhye azo bɔkɔɔ: “Bɛmmamaa bɛ ahonle tu, medame a mele bɛ Nyamenle a. Mebamaa bɛ anwosesebɛ, mebaboa bɛ.”​—Aye. 41:10.

NYAMENLE EDWƐKƐ NE MAA YƐNYIA ANZODWOLƐ

5. Kɛzi Nyamenle Edwɛkɛ ne kola maa yɛnyia anzodwolɛ ɛ?

5 Debie mɔɔ tɔ zo nwiɔ mɔɔ maa yɛnyia anzodwolɛ la a le kɛ yɛbagenga Baebolo ngɛlɛlera bie mɔ na yɛadwenledwenle nwo. Duzu ati a ɛhye anwo hyia ɛ? Sunsum nu adehilelɛ mɔɔ maa yɛkoati adwenleadwenle, yɛte zo, anzɛɛ yɛgyinla ɔ nloa la wɔ Baebolo ne anu. Mmabu ɛ nye ɛgua Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ ɔkola ɔboa yɛ na ɔmaa yɛ nwo tɔ yɛ la azo ɔboalekɛ Bɔvolɛ mumua ne nrɛlɛbɛ edwɛkɛ a wɔ nu a. Saa ɛdwenledwenle Nyamenle edwɛkɛ ne anwo​—ewiazo anzɛɛ nɔɔzo​—na ɛsuzu kɛzi ɛbava Baebolo adehilelɛ wɔali gyima la anwo a, ɔbaboa wɔ kpalɛ. Gyihova se saa yɛkenga ye Edwɛkɛ ne a, ‘yɛnrɛzulo, yɛbagyinla kpundii’ na ‘yɛ ahonle ɛnrɛdu yɛɛ yɛ nwo ɛnrɛbubu yɛ.’​—Dwɔh. 1:7-9.

6. Kɛzi Gyisɛse edwɛkɛ bahola aboa wɔ ɛ?

6 Gyisɛse edwɛkɛ mɔɔ maa ahonle tɔ azule nu la wɔ Baebolo ne anu. Ɔ nloa edwɛkɛ nee ye ngilehilelɛ maanle ye tievolɛma anwo dɔle bɛ. Menli dɔɔnwo bikyele ye ɔluakɛ ɔmaanle menli ahonle dɔle bɛ azule nu, mɔɔ le bɛtɛɛ la anwo yɛle se, yɛɛ ɔkyekyele mɔɔ arɛle ɛbɔ la arɛle. (Kenga Mateyu 11:28-30.) Ɔlale ɛlɔlɛ ali ɔhilele bɛdabɛ mɔɔ ɛnee bɛlɛ sunsum nu, nganeɛdelɛ nu, nee nwonane nu ngyianlɛ la. (Maake 6:30-32) Ɛwɔkɛ mɔɔ Gyisɛse bɔle kɛ ɔbaboa yɛ la tɛyɛ gyima. Kɛzi ɔboale ɛzoanvolɛma ne mɔɔ bɛ nee ye luale la zɔhane ala a ɔbaboa ɛdawɔ noko a. Ɔngyia kɛ ɛkɛnwu Gyisɛse anyunlu kolaa na yeaboa wɔ. Gyisɛse ɛlɛdi Belemgbunli wɔ anwuma na ɔbahɔ zo yeaze anwunvɔne. Yemɔti, saa adwenleadwenle tɔ ɛ nwo a, ɔkola ɔse wɔ anwunvɔne na ‘ɔbaboa wɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɛkɛhyia la.’ Ɛhɛe, Gyisɛse kola boa wɔ ɔmaa ɛdi amaneɛnwunlɛ zo, yɛɛ ɔkola ɔmaa anyelazo nee akɛnrazilɛ yi wɔ ahonle.​—Hib. 2:17, 18; 4:16.

SUBANE MGBALƐ MƆƆ NYAMENLE SUNSUM NE MAA YƐNYIA LA

7. Saa yɛbiza sunsum nwuanzanwuanza na Nyamenle fa maa yɛ a kɛzi ɔboa yɛ ɛ?

7 Gyisɛse bɔle ɛwɔkɛ kɛ yɛ Ze mɔɔ wɔ anwuma la bava sunsum nwuanzanwuanza amaa bɛdabɛ mɔɔ bɛkɛbiza Ye la. (Luku 11:10-13) Ɛhye maa yɛnyia debie mɔɔ tɔ zo nsa la, tumi mɔɔ kola ye adwenleadwenle fi ɛkɛ​—sunsum ne ma ne. Subane mgbalɛ ɛhye mɔ mɔɔ Nyamenle nyɛleɛ tumi ne maa yɛnyia la, maa yɛnwu kɛzi Nyamenle tumivolɛ bedevinli ne de la. (Kenga Galeehyeama 5:22, 23; Kɔl. 3:10) Saa ɛso sunsum ne ma ne a, ɛ nee awie mɔ avinli bayɛ kɛnlɛma. Yemɔti, ɛbanwu kɛ ngyegyelɛ dɔɔnwo mɔɔ kola fa adwenleadwenle ba la ɛnrɛra. Bɛmaa yɛzuzu kɛzi sunsum ne ma ne bahola aboa yɛ la anwo ekyi.

8-12. Kɛzi Nyamenle sunsum ne ma ne baboa wɔ yeamaa wɔali tɛnlabelɛ mɔɔ maa bɛdwenledwenle la anwo gyima anzɛɛ wɔahoati ɛ?

8 ‘Ɛlɔlɛ, anyelielɛ, anzodwolɛ.’ Saa ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛbu awie mɔ a, ɛbanwu kɛ ɛbahola wɔali ɛdawɔ mumua ne wɔ nganeɛdelɛ ɛtane zo. Kɛzi ɛhye le zɔ ɛ? Saa ɛda mediema ɛlɔlɛ, ahunluyelɛyelalɛ, nee enililɛ ali a, ɛbahoati tɛnlabelɛ mɔɔ fa adwenleadwenle ba la.​—Wlo. 12:10.

9 “Abotane, atiakunlukɛnlɛmayɛlɛ, kpalɛyɛlɛ.” Ɛfa folɛdulɛ ɛhye ɛdi gyima a ɔmaa anzodwolɛ ba: “Bɛyɛ atiakunlukɛnlɛma na bɛze anwunvɔne, bɛva bɛ gɔnwo mɔ ɛtane bɛhyɛ bɛ.” (Ɛfɛ. 4:32) Ɛyɛ zɔ a, ɛbazi tɛnlabelɛ mɔɔ bahola ava adwenleadwenle ara la anloa. Eza ɛbahola wɔali ngyegyelɛ mɔɔ sonla sinlidɔlɛ fa ba la anwo gyima kpalɛ.

10 “Nɔhalɛlilɛ” anzɛɛ diedi. Ɛnɛ yɛ adwenleadwenle dɔɔnwo ta fale ezukoa nee anwonyia nwo. (Mrɛ. 18:11) Ɛhye ati, Gyihova ɛlɔlɛ nu mɔɔ ɔfi ɔnea yɛ la anu diedi kpole kola boa yɛ ɔmaa yɛgyinla adwenleadwenle nloa anzɛɛ yɛkoati. Adenle boni azo? Ɛdi folɛ ɛhye mɔɔ sunsum ne maanle Pɔɔlo dule kɛ “bɛmaa bɛ kunlu ɛdwo mɔɔ bɛlɛ ye la anwo” la azo a, ɛbahoati adwenleadwenle dɔɔnwo. Pɔɔlo vale zɔle zo kɛ: “Ɔluakɛ Nyamenle ɛha ye kɛ, ‘Menrɛgyakyi bɛ ɛlɛ, yɛɛ me rɛle ɛnrɛvi bɛ fee.’ Zɔhane ati, yɛkola yɛsi yɛ kɛnra yɛka kɛ, ‘Awulae le me boavolɛ, menrɛzulo ɛhwee. Duzu yɛɛ sonla kola yɛ me a?’”​—Hib. 13:5, 6.

11 “Mɛlɛbɛnwoaze, yɛɛ bɛ nwo zo ɛhomolɛ.” Nea kɛzi ɔfɛta kɛ ɛbala subane ɛhye mɔ ali a. Ɛbahoati nyɛleɛ mɔɔ ɔbamaa ɛdawɔ mumua ne wɔadwenledwenle la, na saa ɛkoati ‘sipe, ɛkpɔlɛ, ɛya, butule nee aholoba a,’ ɔbaboa wɔ kpalɛ.​—Ɛfɛ. 4:31.

12 Nɔhalɛ nu, ɛbahyia mɛlɛbɛnwoaze na wɔahola wɔava ɛ nwo wɔawula “Nyamenle tumi kpole ne abo” na ‘wɔava wɔ adwenleadwenle muala wɔagua ɔ nwo zo.’ (1 Pita 5:6, 7) Noko saa ɛbɛlɛ ɛ nwo aze a, ɛbanyia Nyamenle anyunlu ɛlolɛ na yeaboa wɔ. (Maeka 6:8) Saa ɛnwu kɛzi ɛde wɔ nwonane nu, adwenle nu, nee nganeɛdelɛ nu kpalɛ a, ɔnrɛmaa adwenleadwenle ɛnrɛvo ɛ nwo zo ɔluakɛ ɛbava ɛ nwo wɔado Nyamenle anwo zo.

‘BƐMMADWENLEDWENLE’

13. Mɔɔ Gyisɛse hanle kɛ: ‘Bɛmmadwenledwenle’ la, ɛnee duzu a ɔkile a?

13 Mateyu 6:34 (kenga), yɛnwu Gyisɛse folɛdulɛ ɛhye: ‘Bɛmmadwenledwenle.’ Noko, ɔbahola yeayɛ se kɛ yɛbali folɛdulɛ zɔhane azo. Mɔɔ Gyisɛse hanle kɛ: ‘Bɛmmadwenledwenle’ la, ɛnee duzu a ɔkile a? Ɔda ali kɛ, ɛnee ɔngile kɛ ɔnle kɛ Nyamenle sonvolɛ biala dwenle fee wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu; yɛnwu mɔɔ Devidi nee Pɔɔlo hanle ye wɔ edwɛkɛ ɛhye anwo la. Emomu, ɛnee Gyisɛse ɛlɛboa ye ɛdoavolɛma yeamaa bɛanwu kɛ adwenleadwenle mɔɔ ɛnfɛta anzɛɛ bo zo la ɛngola ɛnli ngyegyelɛ nwo gyima. Alehyenlɛ biala lɛ ye ngyegyelɛ, yemɔti ɔnle kɛ Kilisienema fa mɔɔ ɛpɛ nu anzɛɛ mɔɔ bara kenle bie la anwo adwenleadwenle boka kɛkala ɛdeɛ ne anwo. Saa yɛfa Gyisɛse folɛdulɛ ne yɛdi gyima a, kɛzi ɔte adwenleadwenle zo ɛ?

14. Kɛzi ɛbali ninyɛne mɔɔ wɔyɛ ye dɛba la anwo adwenleadwenle nwo gyima ɛ?

14 Adwenleadwenle ne bie vi debie mɔɔ awie kɛyɛ ye dɛba anzɛɛ yeangola ye yɛ la. Ye adwenle bahola abua ye fɔlɛ wɔ debie bie mɔɔ yeyɛ ye dɛba, bie a ɛvolɛ dɔɔnwo bɔbɔ ɛpɛ nu la anwo. Ɛnee ɔdwu mekɛ ne bie a Belemgbunli Devidi te nganeɛ kɛ ‘ye amumuyɛ ɛbo ɔ nwo zo.’ Ɔhanle kɛ: “Me ahonle nriandi me kunlu maa mekponle.” (Edw. 38:3, 4, 8, 18) Wɔ tɛnlabelɛ zɔhane anu, duzu a ɛnee nrɛlɛbɛ wɔ nu mɔɔ ɔwɔ kɛ Devidi yɛ a? Duzu a ɔyɛle a? Ɔvale ɔ nwo ɔdole Gyihova anwunvɔnezelɛ nee ye ɛtanefakyɛ zo. Ɔvale anwodozo ɔhanle kɛ: ‘Nyilalɛ ɛha sonla ne mɔɔ bɛva ye mɛladonlɛ bɛhyɛ ye la.’​—Kenga Edwɛndolɛ 32:1-3, 5.

15. (a) Duzu ati a ɔnle kɛ ɛdwenledwenle mɔɔ ɛlɛkɔ zo kɛkala la anwo ɛ? (b) Ninyɛne boni mɔ a ɛbahola wɔayɛ wɔade adwenleadwenle zo a? (Nea ɛlɛka “ Kɛzi Ɛbade Adwenleadwenle Zo La.”)

15 Ɔdwu mekɛ ne bie noko a, ninyɛne mɔɔ ɛlɛkɔ zo kɛkala la bamaa adwenleadwenle adɔ ɛ nwo. Kɛ neazo la, mekɛ mɔɔ Devidi hɛlɛle Edwɛndolɛ 55 ne la, ɛnee ɔsulo ye ngoane nwo. (Edw. 55:2-5) Noko, yeammaa adwenleadwenle anzɛkye Gyihova anu anwodozo mɔɔ ɔlɛ la. Ɔyɛle ye ngyegyelɛ ne anwo asɔne, noko eza ɔnwunle kɛ ɔwɔ kɛ ɔyɛ ninyɛne bie mɔ ɔfa ɔdi mɔɔ maa ɔdwenledwenle la anwo gyima. (2 Sa. 15:30-34) Sukoa debie fi Devidi ɛkɛ. Kɛ anrɛɛ ɛbamaa adwenleadwenle avo ɛ nwo zo la, yɛ ninyɛne mɔɔ bamaa wɔali nwolɛ gyima la, na nyia anwodozo gyakyi wɔ ngyegyelɛ ne maa Gyihova.

16. Kɛzi Nyamenle duma ne kola maa wɔ diedi nu mia ɛ?

16 Saa Kilisienenli bie dwenledwenle esiane mɔɔ bahola azi la anwo a ɔkola ɔmaa adwenleadwenle tɔ ɔ nwo. Noko, nwolɛ ɛngyia kɛ yɛkɛmaa debie mɔɔ yɛnze nwolɛ ɛhwee la kɛgyegye yɛ anzɛɛ kɛye adwenleadwenle kɛdo yɛ nwo. Duzu ati ɔ? Ɔboalekɛ fane dɔɔnwo ne ala ɛtane mɔɔ yɛsuzu kɛ ɔbazi la ɛnzi. Bieko, debie biala ɛnle ɛkɛ ne mɔɔ Nyamenle mɔɔ ɛbava wɔ adwenleadwenle muala wɔagua ɔ nwo zo la, ɛngola ye yɛ a. Ye duma ne kile kɛ “Ɔmaa Ɔyɛ Ɛkɛ.” (Ade. 3:14) Nyamenle duma ne mɔɔ ye ngilenu kɔ moa la maa yɛnyia anwodozo kɛ ɔkola ɔnea ɔmaa bɛdi bodane mɔɔ ɔlɛ ɔmaa ye azonvolɛ la anwo gyima bɔkɔɔ. Ɛbahola wɔalie wɔali kɛ Nyamenle kola maa ye nɔhavoma ahatualɛ na ɔboa bɛ ɔmaa bɛdi mɔɔ ɛpɛ nu, mɔɔ ɛlɛkɔ zo kɛkala, nee mɔɔ bara kenle bie la anwo adwenleadwenle nwo gyima.

ADWELIELILƐ MƆƆ VI AHONLE NU

17, 18. Kɛzi adwelielilɛ kpalɛ bamaa wɔagyinla adwenleadwenle nloa ɛ?

17 Debie mɔɔ tɔ zo nna mɔɔ maa yɛdi adwenleadwenle nwo gyima la a le adwelielilɛ kpalɛ, wɔ edwɛkɛ mɔɔ ɛka wɔahile awie mɔɔ ɛdie ye ɛdi la. Ɛ hu anzɛɛ ɛ ye, ɛ gɔnwo kpalɛ, anzɛɛ asafo nu kpanyinli bahola aboa wɔ. “Adwenleadwenle maa sonla yɛ basaa, na edwɛkɛ kpalɛ maa sonla di fɛlɛko.” (Mrɛ. 12:25) Edwɛkɛ nɔhalɛ mɔɔ bɛka la kola boa maa ɛnwu wɔ ngyegyelɛ na ɛdi nwolɛ gyima. Baebolo ne ka kɛ: “Adwenle ngyehyɛlɛ mɔɔ folɛdulɛ ɛnle nwo la kyea, na saa folɛdulɛma dɔɔnwo wɔ nwo a ɔwie boɛ.”​—Mrɛ. 15:22.

18 Gyihova eza dua debiezukoalɛ mɔɔ yɛyɛ ye dapɛne biala la azo ɔmaa Kilisienema gyinla bɛ adwenleadwenle nloa. Mediema mɔɔ bɛdwenle ɛ nwo na bɛkulo kɛ bɛmaa wɔ anwosesebɛ la wɔ ɛkɛ. (Hib. 10:24, 25) ‘Anwosesebɛ ɛmaanlɛ’ zɛhae kola maa ɛ nwo yɛ se wɔ sunsum nu bieko, na ɔnrɛyɛ se kɛ ɛbagyinla wɔ adwenleadwenle nloa.​—Wlo. 1:12.

Ɛ NEE NYAMENLE BƐ AGƆNWOLƐVALƐ NE BAMAA WƆ ANWOSESEBƐ

19. Duzu ati a ɛbahola wɔanyia anwodozo kɛ ɛ nee Nyamenle bɛ agɔnwolɛvalɛ ne bamaa wɔ anwosesebɛ a?

19 Asafo nu kpanyinli bie mɔɔ wɔ Canada la nwunle nvasoɛ mɔɔ wɔ zo kɛ ɔbava ye adwenleadwenle yeagua Gyihova anwo zo la. Kilehilevolɛ gyima mɔɔ ɔyɛ la maa ɔdwenledwenle, eza ɔwɔ kɛ ɔdi adwenle nu ngyegyelɛ nwo gyima. Kɛzi adiema ɛhye gyinlanle ɔ nloa ɛ? Ɔka kɛ, “Mɔɔ hyia kpalɛ la, menwu kɛ, saa memia me nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne anu a, ɔmaa menyia anwosesebɛ kpole megyinla ngyegyelɛ nloa. Moalɛ mɔɔ agɔnwolɛma kpalɛ nee sunsum nu mediema fa maa la boa wɔ ngyegyelɛ mekɛ nu. Mefi me ahonle nu meka kɛzi mete nganeɛ la mekile me ye. Me gɔnwo mɔ mgbanyima nee yɛ maangyebakyi zo neavolɛ ne boale me maanle menyianle adwenle kpalɛ. Eza memaanle dɔketama boale me, menyɛle ngyehyɛleɛ kpalɛ, yɛɛ ɛnee menyia mekɛ meda na eza mekpundikpundi me agbɔkɛ nu. Ngyikyingyikyi, akee menlile ninyɛne nwo gyima kpalɛ. Saa ninyɛne bie mɔ wɔ ɛkɛ mɔɔ menrɛhola nwolɛ gyima di a, mefa mewula Gyihova asa.”

20. (a) Kɛzi yɛfa yɛ adwenleadwenle yɛgua Nyamenle anwo zo ɛ? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ bieko anu a?

20 Ye sikalɛ nu, yɛnwu kɛ nvasoɛ wɔ zo kɛ yɛbava yɛ adwenleadwenle yɛagua Nyamenle anwo zo ɔlua asɔne mɔ yɛbayɛ, yɛagenga ye Edwɛkɛ ne na yɛadwenledwenle nwo la azo. Eza yɛzuzu nvasoɛ mɔɔ wɔ zo kɛ yɛbazo sunsum ne ma ne, yɛala kɛzi yɛte nganeɛ la ali yɛahile awie mɔɔ yɛdie ye yɛdi, na eza yɛamaa Kilisienema nyianu aboa yɛ la. Edwɛkɛ mɔɔ doa zo la bahilehile kɛzi Gyihova dua anyelazo mɔɔ yemaa yɛnyia kɛ ɔbamaa yɛ ahatualɛ la azo ɔmaa yɛ anwosesebɛ la anu.​—Hib. 11:6.