Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Kpuya Mɔɔ Vi Kengavolɛma Ɛkɛ

Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle kɛ Gyihova ɛnrɛmaa “sɔnea mɔɔ bɛnrɛhola ɔ nloa gyinla la ɛnrɛdo bɛ ɛlɛ.” (1 Kɔl. 10:13) Asoo ɛhye kile kɛ Gyihova dimoa nea sɔnea mɔɔ yɛbahola ɔ nloa gyinla la na yeava yeara yɛ nwo zo ɔ?

Suzu mɔɔ bahola avi adwenle zɛhae anu ara la anwo nea. Adiema ko mɔɔ ɔ ra nrenyia zɔle ɔ kɔme nyɛma la bizale kɛ: ‘Asoo Gyihova nwunle kɛ me nee me ye yɛbahola yɛagyinla mɔɔ yɛ ra ne yɛle la anloa ɔ? Asoo ɔrale ye zɔ ɔluakɛ Nyamenle nwunle kɛ yɛbahola yɛagyinla ɔ nloa ɔ?’ Asoo yɛbahola yɛalie yɛali kɛ Gyihova di ninyɛne mɔɔ bazi yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu la anwo gyima wɔ ndenle zɛhae azo ɔ?

Pɔɔlo edwɛkɛ ne mɔɔ wɔ 1 Kɔlentema 10:13 mɔɔ yɛzuzu nwolɛ bieko la maa yɛkola yɛka kɛ: Edwɛkɛ biala ɛnle Ngɛlɛlera ne anu mɔɔ ɔkile kɛ Gyihova dimoa nwu sɔnea mɔɔ yɛbahola yɛagyinla ɔ nloa la, na yeagyinla yemɔ azo yeakpa sɔnea mɔɔ ɔwɔ kɛ to yɛ la. Bɛmaa yɛzuzu ninyɛne nna mɔɔ maa yɛkola yɛka ye zɔ la anwo.

Mɔɔ limoa, Gyihova ɛmaa alesama fanwodi ahyɛlɛdeɛ. Ɔkpondɛ kɛ yɛkpa mɔɔ yɛbayɛ la. (Mɛla 30:19, 20; Dwɔh. 24:15) Saa yɛsi kpɔkɛ kpalɛ a, yɛbamaa Gyihova ahile yɛ adenle. (Mrɛ. 16:9) Noko saa yɛanzi kpɔkɛ kpalɛ a, nwolɛ ngyegyelɛ ne baha yɛ. (Gal. 6:7) Saa Gyihova a kpa sɔnea mɔɔ bado yɛ la a, asoo anrɛɛ ɔnrɛhile kɛ ɔlɛtietia yɛ fanwodi zo ɔ?

Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, Gyihova ɛmbɔ yɛ nwo bane ɛnvi ‘munzule mekɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla la anwo.’ (Nol. 9:11, 12) Esiane bahola ado yɛ ɔluakɛ bie a yɛnle ɛleka kpalɛ wɔ mekɛ ɛtane nu. Gyisɛse hanle tawa bie mɔɔ bule guale menli 18 bie anwo zo hunle bɛ la anwo edwɛkɛ, na ɔhilele nu kɛ ɛnee ɔnle Nyamenle ɛhulolɛdeɛ kɛ esiane zɔhane bazi. (Luku 13:1-5) Ɔnle kpalɛ kɛ yɛbanyia adwenle kɛ kolaa na esiane bie azi la ɛnee Nyamenle ɛlimoa ɛzi menli mɔɔ bawu nee menli mɔɔ banyia ngoane la anwo kpɔkɛ.

Mɔɔ tɔ zo nsa, ɔwɔ kɛ yɛ nuhua biala si kpɔkɛ kɛ ɔbagyinla ye munlililɛ nu. Kakye kɛ Seetan ɛdendɛ ɛtia nɔhalɛ mɔɔ Gyihova azonvolɛ di maa ye la, ɔse saa sɔnea to yɛ a yɛnrɛli nɔhalɛ yɛnrɛmaa Gyihova. (Dwobu 1:9-11; 2:4; Yek. 12:10) Seetan se angomedi ti a yɛsonle Nyamenle a, yemɔti saa Gyihova bɔ yɛ nwo bane fi sɔnea bie mɔ anwo ɔluakɛ ɔze kɛ yɛnrɛhola ɔ nloa gyinla la ati a, asoo ɔnrɛmaa Seetan edwɛkɛ ne ɛnrɛyɛ nɔhalɛ ɔ?

Mɔɔ tɔ zo nna, ɔngyia kɛ Gyihova balimoa anwu debie biala mɔɔ bazi yɛ nwo zo la. Adwenle mɔɔ menli lɛ kɛ Nyamenle dimoa kpa sɔnea mɔɔ yɛbayia la kile kɛ ɔwɔ kɛ ɔnwu debie biala mɔɔ fale yɛ kenle bie nwo la. Noko Ngɛlɛlera ne ɛnga ye zɔ. Nyamenle kola nwu mɔɔ bazi kenle bie la. (Aye. 46:10) Noko Baebolo ne maa yɛnwu kɛ ɔyɛ nyeyenu wɔ ɛhye anu. (Mɔl. 18:20, 21; 22:12) Gyihova le ɛlɔlɛ nee tenlene Nyamenle yemɔti ɔnva ɔ nwo ɔnwulowula fanwodi mɔɔ yɛlɛ yɛsi yɛ kpɔkɛ la anu.Mɛla 32:4; 2 Kɔl. 3:17.

Yemɔti, kɛzi ɔwɔ kɛ yɛte Pɔɔlo edwɛkɛ: ‘Nyamenle ɛnrɛmaa bɛnrɛzɔ bɛ bɛnrɛnlea bɛnrɛdɛla mɔɔ bɛkɛhola la’ abo ɛ? Wɔ ɛke, tɛ mɔɔ Gyihova yɛ kolaa na sɔnea ne azi la a ɛnee Pɔɔlo ɛlɛka nwolɛ edwɛkɛ a, emomu mɔɔ ɔyɛ ye sɔnea mekɛ ne anu la ɔ. Ɛzoanvolɛ ne edwɛkɛ ne maa yɛnwu kɛ, ɔnva nwo sɔnea biala mɔɔ yɛbayia wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la, saa yɛnyia Gyihova anu anwodozo a, ɔbaboa yɛ. (Edw. 55:22) Pɔɔlo arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ ne gyi nɔhalɛ edwɛkɛ nwiɔ bie azo.

Mɔɔ limoa, sɔnea “mɔɔ to awie biala” la bie a to yɛ a. Yemɔti sɔnea mɔɔ to alesama la, bie a yɛyia a. Sɔnea ɛhye mɔ ɛmbo yɛ nwo zo—saa yɛfa yɛ nwo yɛto Nyamenle anwo zo a. (1 Pita 5:8, 9) Sɔnea mɔɔ dole Yizilayɛma wɔ fienemgbole ne anu la a ɛnee Pɔɔlo ɛlɛka nwolɛ edwɛkɛ wɔ 1 Kɔlentema 10:13 a. (1 Kɔl. 10: 6-11) Sɔnea zɔhane mɔ biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ bo sonla nwo zo anzɛɛ Yizilayɛma mɔɔ bɛdi nɔhalɛ la ɛnrɛhola ɔ nloa gyinla a. Pɔɔlo hanle ye fane nna kɛ “bɛ bie mɔ” yɛle anzosesebɛ. Ɔyɛ nyane kɛ Yizilayɛma bie lile atiakunluwɔzo ɛtane nzi la, ɔluakɛ bɛanva bɛ nwo bɛando Gyihova anwo zo.

Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, ‘Nyamenle le nɔhavo.’ Kɛzi Nyamenle nee ye menli ne luale la maa yɛnwu kɛ ɔkulo “bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye na bɛdi ye mɛla zo la.” (Mɛla 7:9) Baebolo ne maa yɛnwu kɛ Nyamenle di ye ɛwɔkɛ zo dahuu. (Dwɔh. 23:14) Nɔhalɛ mɔɔ ɔdi la ati, bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo ye na bɛtie ye la bahola anyia anwodozo kɛ saa bɛkɔ sɔnea nu a, ɔbali ɛwɔkɛ nwiɔ ɛhye mɔ azo: (1) Ɔnrɛmaa sɔnea biala ɛnrɛyɛ kpole dedee mɔɔ bɛnrɛhola ɔ nloa gyinla a, yɛɛ (2) ɔbahile “bɛ adenle yeamaa bɛavi nu.”

Gyihova ‘kyekye yɛ rɛle wɔ yɛ sɔnea kɔsɔɔti anu’

Saa sɔnea to bɛdabɛ mɔɔ bɛfa bɛ rɛle bɛwula Gyihova anu la a, kɛzi ɔkile bɛ adenle ɔmaa bɛfi nu ɛ? Nɔhalɛ nu, saa ɔle ye ɛhulolɛdeɛ a, ɔkola ɔye sɔnea ne ɔfi ɛkɛ. Noko kakye Pɔɔlo edwɛkɛ ne: “[Ɔdaye Gyihova,] ɔbamaa bɛ anwosesebɛ yeamaa bɛagyinla ɔ nloa.” Yemɔti, fane dɔɔnwo ne ala, ‘ɔkile yɛ adenle’ ɔlua mɔɔ yɛhyia nwo amaa yɛahola yɛagyinla sɔnea nloa mɔɔ ɔfa ɔmaa yɛ la azo. Ndenle mɔɔ Gyihova kola dua zo kile yɛ adenle la bie mɔ ɛne:

  • “Ɔkyekye yɛ rɛle wɔ [yɛ sɔnea] kɔsɔɔti anu.” (2 Kɔl. 1:3, 4) Gyihova kola dua ye Edwɛkɛ ne, ye sunsum nwuanzanwuanza ne, nee ngilehilelɛ ne mɔɔ akɛlɛ nɔhavo ne fa maa yɛ la azo ɔmaa yɛ adwenle nee yɛ ahonle tɔ yɛ azule nu, na yɛnyia nganeɛdelɛ kpalɛ.Mat. 24:45; Dwɔn 14:16; Wlo. 15:4.

  • Ɔkola ɔdua sunsum nwuanzanwuanza ne azo ɔkile yɛ adenle. (Dwɔn 14:26) Saa yɛyia sɔnea a, sunsum ne kola maa yɛkakye Baebolo nu edwɛkɛ nee ngyinlazo bie mɔ, amaa yɛazi kpɔkɛ kpalɛ.

  • Ɔkola ɔmaa ye anwumabɔvolɛma boa yɛ.Hib. 1:14.

  • Ɔkola ɔdua yɛ mediema diedima edwɛkɛ nee bɛ nyɛleɛ zo ɔmaa ‘bɛboa yɛ kpole kpalɛ.’Kɔl. 4:11.

Ɛnee duzu a Pɔɔlo edwɛkɛ mɔɔ wɔ 1 Kɔlentema 10:13 la abo kile a? Gyihova ɛmkpa sɔnea mɔɔ yɛbayia la ɛmmaa yɛ. Noko saa yɛyia sɔnea a, yɛbahola yɛalie yɛali kɛ: Saa yɛnyia Gyihova anu anwodozo bɔkɔɔ a, ɔnrɛmaa sɔnea mɔɔ yɛbayia la ɛnrɛyɛ mɔɔ bo sonla nwo zo; ɔbamaa yɛ anwosesebɛ dahuu yeamaa yɛagyinla ɔ nloa. Arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ boni ɛne!