Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

1921—Ɛvolɛ Ɛya Ko Mɔɔ Ɛraze

1921—Ɛvolɛ Ɛya Ko Mɔɔ Ɛraze

JANUARY 1, 1921 Watch Tower ne bizale Baebolo Sukoavoma ne kɛ: “Gyima boni a la yɛ nyunlu wɔ ɛvolɛ ɛhye anu a?” Akee ɔhwenle adwenle ɔhɔle Ayezaya 61:1, 2, mɔɔ kakye bɛ kɛ ɔwɔ kɛ bɛbɔ edwɛkpa ne nolo la azo. Ɔse: “Gyihova kpokpale me kɛ menga edwɛkpa mengile bɛlɛvoma . . . kɛ membambɔ Gyihova ɛlolɛ mekɛ ne nee yɛ Nyamenle ne nzenralɛlilɛ kenle ne nolo.”

EDWƐKPAKAVOLƐMA MƆƆ LƐ AKƐNRASESEBƐ

Saa Baebolo Sukoavoma ne bahola ayɛ bɛ gyima ne a, ɔwɔ kɛ bɛnyia akɛnrasesebɛ. Bɛbabɔ “edwɛkpa” ne nolo bɛahile bɛlɛvoma yɛɛ bɛbabɔ “nzenralɛlilɛ kenle ne” nolo bɛahile amumuyɛma.

Adiema J. H. Hoskin mɔɔ de Canada la vale akɛnrasesebɛ lile daselɛ ɔnva nwo kɛ bɛdwazole bɛtiale ye la. Wɔ 1921 nyenyesuo mekɛ ne anu, ɔhɔle Methodist ɛsɔfo bie ɛkɛ. Adiema Hoskin bɔle ye adawubɔlɛ ne abo kɛ: “Ɔwɔ kɛ yɛbɔ Baebolo ne anwo adawu kɛnlɛma, na saa yɛ adwenle anyia wɔ ninyɛne bie mɔ anwo bɔbɔ a, yɛbahola yɛava yɛ adawubɔlɛ ne yɛara awieleɛ anzodwolɛ nu na yɛahɔ zo yɛayɛ agɔnwolɛma.” Noko yeamba ye zɔ. Adiema Hoskin hanle kɛ: “Mɔɔ yɛdendɛle mitini ekyi bie ala la, ɛsɔfo ne vale ɔ sa bɔle anlenkɛ ne anu ɛsesebɛ kpalɛ, na kɛmɔ ɔle neanleɛ la ati ɛnee mesuzu kɛ ɔbabɔ.”

Ɛsɔfo ne deanle nu hanle kɛ: “Duzu ati a ɛngɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛnle Kilisienema la ɛkɛ ɛngɔndendɛ ɛngile bɛ a?” Adiema Hoskin anga ɛhwee, noko mɔɔ ɔlɛkɔ la, ɔhanle ye wɔ ɔ ti anu kɛ, ‘Ɛnee mesuzu kɛ melɛtendɛ meahile bɛ nuhua ko!’

Aleɛ hyenle mɔɔ ɛsɔfo ne ɛlɛkilehile ye asɔnema ne la, ɔhanle Adiema Hoskin anwo edwɛkɛ ɛtane dɔɔnwo. Adiema Hoskin hanle kɛ: “Ɔhanle ɔhilele ye asɔnema ne kɛ mele adalɛ kpanyinli mɔɔ mera sua zɔhane azo a, na ɔwɔ kɛ bɛbɔ me etu.” Noko ɛhye ammaa ɔ sa nu ando, emomu ɔhɔle zo ɔhanle edwɛkɛ ne na menli dɔɔnwo diele ye. Ɔhanle kɛ: “Me nye liele edwɛkɛhanlɛ gyima ne mɔɔ menyɛle ye wɔ ɛkɛ ne la anwo kpalɛ. Menli ne bie bɔbɔ hanle kɛ, ‘Meze kɛ ɛle Nyamenle sonla!’ na ɛnee bɛkulo kɛ bɛnwu ye saa mehyia debie a bɛava bɛamaa me amaa me nwo angyele me.”

BƐTIANWO DEBIEZUKOALƐ NEE ABUSUA ƐZONLENLƐ

Amaa Baebolo Sukoavoma ne aboa anyelielɛma bɛamaa bɛanyia anyuhɔlɛ la, bɛyɛle Baebolo ɛzukoalɛ nwo ngyehyɛleɛ bie wɔ The Golden Age * ne anu. Bɛhɛlɛle kpuya bie mɔ mɔɔ bɛfa bɛsuzu Baebolo ne anwo la wɔ nu bɛmaanle ngakula mɔɔ awovolɛ bahola bɛ nee bɛ mra azuzu nwo a. Ɛnee awovolɛ “babiza bɛ mra kpuya ɛhye mɔ na bɛaboa bɛ bɛamaa bɛakpondɛ nwolɛ mualɛ wɔ Baebolo ne anu.” Kpuya bie mɔ le kɛ “Mbuluku dodo nyɛ a wɔ Baebolo ne anu a?” la maanle ngakula ne mɔ nwunle Baebolo ne anwo edwɛkɛ ngyikyi bie mɔ. Kpuya gyɛne le kɛ, “Asoo ɔwɔ kɛ nɔhalɛ Kilisienenli biala anye da kɛ bɛbayɛ ye kpɔdekpɔde ɔ?” la zieziele ngakula maanle bɛyɛle edwɛkpakavolɛma mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ.

Bɛyɛle Baebolo nu kpuya nee mualɛ bɛmaanle bɛdabɛ mɔɔ ɛnee bɛnyia Baebolo nu ndelebɛbo dɔɔnwo la. Ɛnee mualɛ ne mɔ wɔ Studies in the Scriptures ne foa mɔɔ limoa la anu. Kengavolɛma apenle dɔɔnwo nyianle ngyehyɛleɛ ɛhye azo nvasoɛ kpalɛ, noko wɔ December 21, 1921, The Golden Age ne hanle kɛ bɛnrɛyɛ ye bieko. Duzu ati ɔ?

BULUKU FOFOLƐ BIE!

The Harp of God buluku ne

Kɛlata mɔɔ bɛhɛlɛle mukelɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ sukoavo ne kenga wɔ zo la

Ngɛlata mɔɔ kpuya wɔ zo

Mediema mɔɔ li gyima ne anyunlu la nwunle kɛ, ɔwɔ kɛ menli sukoa Baebolo ne nidizo nidizo. Ɛhye ati, bɛyele The Harp of God buluku ne wɔ November 1921. Bɛmaanle anyelielɛma mɔɔ liele buluku ne bie la vale bɛ nwo wulale Baebolo ɛzukoalɛ ngyehyɛleɛ bie anu. Ɛnee kengavolɛma mumua ne a sukoa bɛ debie a, na ɔboale bɛ ɔmaanle bɛnwunle “ngyehyɛleɛ mɔɔ Nyamenle ɛyɛ amaa yeamaa alesama dahuu ngoane la.” Ɛnee kɛzi bɛsukoa buluku ne ɛ?

Saa awie asa ka buluku ne bie a, eza bɛfa kɛlata mɔɔ bɛhɛlɛ mukelɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔkenga la wɔ zo la bɛboka nwo. Ye dapɛne bieko, bɛfa kɛlata mɔɔ kpuya ngakyile wɔ zo la bɛnwa ye, ɛnee kpuya ne mɔ gyi mukelɛ mɔɔ yegenga la azo. Akee bɛkɛlɛ mukelɛ mɔɔ ɔbagenga ye dapɛne bieko la wɔ kpuya ne mɔ awieleɛ.

Dapɛne biala, asafo mɔɔ wɔ ɛkɛ la fa kɛlata fofolɛ nwa sukoavo ne, bɛyɛ zɔ too dapɛne 12. Fane dɔɔnwo ne ala, asafo ne anu amra mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli anzɛɛ bɛngola bɛnyɛ azua nu daselɛlilɛ ne bie la a fa ngɛlata ne mɔ nwa a. Kɛ neazo la, Anna K. Gardner mɔɔ vi Millvale, Pennsylvania, U.S.A. la hanle kɛ: “Mɔɔ bɛyele The Harp of God ne la, ɔmaanle me diema raalɛ Thayle mɔɔ ɔngola tia kpalɛ la nyianle gyima dɔɔnwo. Ɛnee ɔfa ngɛlata ne mɔ mɔɔ kpuya ne mɔ wɔ zo la ɔnwa awie mɔ dapɛne biala.” Saa sukoavo ne wie Baebolo ɛzukoalɛ ngyehyɛleɛ ɛhye a, akee asafo ne anu sonla ko kɔ ye ɛkɛ kɔboa ye maa ɔsukoa Baebolo ne anu ninyɛne dɔɔnwo.

Thayle Gardner de ye abuburama ebia nu

GYIMA MƆƆ LA BƐ NYUNLU

Wɔ ɛvolɛ ne awieleɛ, Adiema J. F. Rutherford hɛlɛle asafo ne mɔ amuala kɛlata. Ɔhɛlɛle ye wɔ nuhua kɛ, “menli dɔɔnwo ɛde Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkɛ ne yɛɛ yeboa menli dɔɔnwo wɔ ɛvolɛ ɛhye anu yedɛla ɛvolɛ biala mɔɔ ɛraze ɛhɔ la.” Akee ɔvale ɔzɔle zo kɛ: “Gyima dɔɔnwo tɛbɔ ɛkɛ. Bɛmaa awie mɔ anwosesebɛ bɛmaa bɛyɛ gyima kɛnlɛma ɛhye bie.” Ɔlale ali wienyi kɛ, Baebolo Sukoavoma ne yɛle mɔɔ ɔhanle la. Wɔ 1922, bɛvale akɛnrasesebɛ bɛbɔle Belemgbunlililɛ ne nolo bɛdɛlale mekɛ biala.

^ ɛden. 9 Wɔ 1937, ɛnee bɛfɛlɛ The Golden Age ne Consolation, yɛɛ bɛvɛlɛle ye Awake! wɔ 1946.