Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔanyia Nɔhalɛ Fanwodi La

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Wɔanyia Nɔhalɛ Fanwodi La

“Saa Ralɛ ne maa bɛ fanwodi a, bɛbanyia fanwodi amgba.”​—DWƆN 8:36.

EDWƐNE: 54, 36

1, 2. (a) Daselɛ boni a kile kɛ menli ɛlɛpele kɛ bɛbanyia fanwodi a? (b) Duzu a ɛvi nu ɛra a?

ƐNƐ, bɛta bɛka kɛ ɔwɔ kɛ bɛmaa awie biala nyia fanwodi nee nwolɛ adenle ko ne ala. Menli mɔɔ wɔ ewiade ɛleka dɔɔnwo la ɛngulo kɛ awie mɔ tinlitinli bɛ nwo zo, bu bɛ nye gua bɛ nwo zo yɛɛ eza bɛngulo kɛ bɛdi ehyia. Bie mɔ kulo kɛ bɛnyia ɛdendɛlɛ nu fanwodi, bɛkpa mɔɔ bɛkulo na bɛyɛ mɔɔ bɛdabɛ bɛkulo la. Ɔzɔho kɛ menli mɔɔ wɔ ɛleka kɔsɔɔti la kulo kɛ bɛyɛ mɔɔ bɛkulo anzɛɛ bɔ bɛ ɛbɛla kɛmɔ bɛkpondɛ la.

2 Noko, ɔnla aze kɛ menli banyia zɔhane ninyɛne ne mɔ. Wɔ gyima anzɛɛ maanyɛlɛ nu, menli dɔɔnwo tendɛ bɛ nzo abo, to nzaka, bɔbɔ bɛyɛ basabasa. Noko, asoo ninyɛne ɛhye mɔ maa bɛnyia mɔɔ bɛkpondɛ la? Fane dɔɔnwo ne ala, ɔta ɔkɔwie esiane nee ewule nu. Ɛhye maa Belemgbunli Sɔlɔmɔn edwɛkɛ mɔɔ wɔ Nolobɔvo ne 8:9 la yɛ nɔhalɛ bɔkɔɔ: “Bie mɔ lɛ tumi ɛlɛsisi bie mɔ bɛamaa bɛanwu amaneɛ.”

3. Duzu a yɛbahola yɛayɛ na yɛanyia nɔhalɛ anyelielɛ nee ahunlundwolɛ a?

3 Kilisiene ɛdoavolɛ Gyemise hanle mɔɔ fa nɔhalɛ anyelielɛ nee ahunlundwolɛ ba la anwo edwɛkɛ. Ɔhɛlɛle kɛ: “Awie mɔɔ neɛnlea fanwodi mɛla ne mɔɔ di munli la anu na ɔdi zo [la] . . . anye balie mɔɔ ɔyɛ la anwo.” (Gye. 1:25) Gyihova mɔɔ vale mɛla zɔhane mɔɔ di munli maanle la ze ninyɛne mɔɔ alesama hyia nwo amaa bɛ nye alie na bɛ kunlu adwo bɛ nwo kpalɛ la. Ɔvale debie biala mɔɔ bamaa agyalɛma mɔɔ bɛlimoa la anye alie la ɔmaanle bɛ​—nɔhalɛ fanwodi boka nwo.

MƆƆ ƐNEE ALESAMA LƐ NƆHALƐ FANWODI LA

4. Fanwodi boni a Adam nee Yive nyianle a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

4 Saa yɛkenga Mɔlebɛbo buluku ne adile nwiɔ mɔɔ limoa la a, yɛnwu kɛ Adam nee Yive nyianle fanwodi mɔɔ ɛnɛ menli kpondɛ noko bɛnnyia la​—bɛangyia ɛhwee, bɛanzulo ɛhwee yɛɛ awie antinlitinli bɛ nwo zo. Nɔhalɛ nu, ɛnee aleɛ, gyima, anwodolɛ nee ewule ɛnle ngyegyelɛ ɛmmaa agyalɛma mɔɔ limoa la fee. (Mɔl. 1:27-29; 2:8, 9, 15) Asoo ɛhye kile kɛ ɛnee fanwodi mɔɔ Adam nee Yive lɛ la ɛnlɛ ye ɛweɛne ɔ? Maa yɛnlea.

5. Ɔnva nwo adwenle mɔɔ menli dɔɔnwo lɛ la, duzu a menli hyia amaa bɛanyia fanwodi a?

5 Ɛnɛ, menli dɔɔnwo suzu kɛ saa bɛkola bɛyɛ debie biala mɔɔ bɛkulo la ɔnva nwo biala mɔɔ bazi la a, ɛnee ɔkile kɛ bɛlɛ fanwodi kpalɛ. The World Book Encyclopedia ne kilehile fanwodi anu kɛ, “nwolɛ adenle mɔɔ yɛlɛ yɛkpa mɔɔ yɛkulo na eza yɛdi nwolɛ gyima la.” Noko, ɔtoa zo kɛ: “Wɔ mɛla nu, saa maanle bie anli mɛla kyengye mɔɔ nwolɛ ɛngyia anzɛɛ ndelebɛbo ɛnle nu a, ɔmaa menli ne anwo tɔ bɛ.” Ɛhye kile kɛ mɛla bie mɔ anwo hyia, amaa awie biala mɔɔ wɔ maanle ne anu la ahola anyia fanwodi mɔɔ wɔ ɛkɛ la azo nvasoɛ. Kpuya ne a le kɛ: Nwane a lɛ adenle di mɛla mɔɔ fɛta, nwolɛ hyia na ndelebɛbo wɔ nu a?

6. (a) Duzu ati a Gyihova angomekye a lɛ fanwodi bɔkɔɔ a? (b) Fanwodi boni a alesama bahola anyia a, na duzu ati ɔ?

6 Ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ Gyihova Nyamenle angomekye a lɛ fanwodi bɔkɔɔ a. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ ɔdaye a ɔle Tumivolɛ Bedevinli nee Bɔvolɛ ne a. (1 Tim. 1:17; Yek. 4:11) Kakye edwɛkɛ agbɔkɛ ngɛnlɛma mɔɔ Belemgbunli Devidi vale hilehilele gyinlabelɛ kpole mɔɔ Gyihova lɛ anu la. (Kenga 1 Edwɛkɛsisilɛ 29:11, 12.) Abɔdeɛ mɔɔ wɔ anwuma nee aze la kɔsɔɔti lɛ fanwodi mɔɔ lɛ ye ɛweɛne. Ɔwɔ kɛ bɛnwu kɛ Gyihova Nyamenle ala a lɛ adenle di mɛla mɔɔ fɛta, nwolɛ hyia na ndelebɛbo wɔ nu a. Nɔhalɛ nu, ɛhye a Gyihova Nyamenle yɛle maanle alesama ɔvi mɔlebɛbo ne a.

7. Ninyɛne boni mɔ a saa yɛyɛ a ɔbamaa yɛ nye alie a?

7 Mɔlebɛbo ne, ɛnee Adam nee Yive lɛ fanwodi wɔ ndenle dɔɔnwo azo, noko bɛmaanle bɛ mɛla bie mɔ. Mɛla ɛhye mɔ bie wɔ ɛkɛ mɔɔ bɛvale bɛbɔle bɛ. Kɛ neazo la, ɛnee yɛ awovolɛ mɔɔ limoa la ze kɛ amaa bɛahɔ zo bɛadɛnla aze la, ɔwɔ kɛ bɛdie ɛnwomenle, bɛdi debie, bɛda nee mɔɔ bokɛboka nwo la. Asoo ninyɛne ɛhye mɔ mɔɔ ɛnee ɔwɔ kɛ bɛyɛ la bamaa bɛade nganeɛ kɛ bɛnlɛ fanwodi ɔ? Kyɛkyɛ, ɔluakɛ Gyihova nleanle kɛ ninyɛne ɛhye mɔ mɔɔ bɛbayɛ ye dahuu la bamaa bɛ nye alie na bɛ kunlu adwo bɛ nwo. (Edw. 104:14, 15; Nol. 3:12, 13) Nwane a anye ɛnlie kɛ ɔbalie anwoma kpalɛ yeahɔ ye nu, yeali aleɛ mɔɔ ɔ nye die nwo, na yeanyia nlafelɛ kpalɛ a? Yɛfa anyelielɛ yɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ, mɔɔ yɛnde nganeɛ kɛ bɛlɛtinlitinli yɛ nwo zo anzɛɛ ɔle adesoa a. Ɔda ali kɛ Adam nee Yive dele nganeɛ zɔhane ala.

8. Mɛla fɔɔnwo boni a Nyamenle vale maanle yɛ awovolɛ mɔɔ limoa la ɛ, na bodane boni ati ɔ?

8 Gyihova maanle Adam nee Yive mɛla fɔɔnwo kɛ bɛwo na bɛyi azɛlɛ ne na bɛnlea zo. (Mɔl. 1:28) Asoo mɛla ɛhye ammaa bɛanyia fanwodi ɔ? Kyɛkyɛ! Ɛnee mɛla ne bamaa alesama amaa bɛ Bɔvolɛ ne bodane ara nu​—kɛ bɛmaa azɛlɛ ne amuala ayɛ paladaese, amaa menli mɔɔ di munli la adɛnla zo dahuu. (Aye. 45:18) Ɛnɛ, saa menli si kpɔkɛ kɛ bɛnrɛgya anzɛɛ bɛnrɛwo mralɛ a, ɔngile kɛ bɛdo Nyamenle mɛla. Noko, ɛhye mɔ amuala anzi menli gya wo mralɛ, ɔnva nwo ngyegyelɛ mɔɔ kpɔkɛzilɛ ɛhye fa ba la. (1 Kɔl. 7:36-38) Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ kɛ ɔde ye biala la, menli nyia anyelielɛ nee ahunlundwolɛ wɔ ye ɛyɛlɛ nu. (Edw. 127:3) Anrɛɛ Adam nee Yive bahola anyia anyelielɛ wɔ bɛ agyalɛ nee bɛ abusua asetɛnla nu wɔ mekɛ mɔɔ ɛnlɛ awieleɛ.

KƐZI NƆHALƐ FANWODI MINLINLE LA

9. Duzu ati a Nyamenle mɛla mɔɔ wɔ Mɔlebɛbo 2:17 la fɛta, nwolɛ hyia anzɛɛ ndelebɛbo wɔ nu ɛ?

9 Gyihova maanle Adam nee Yive mɛla bieko na ɔhanle mɔɔ saa bɛanli zo a ɔbavi nu yeara la wienyi ɔhilele bɛ kɛ: “Kpalɛ nee ɛtane ɛnwunlɛ baka ne, yemɔ mmadi ye ma ne bie, ɔluakɛ kenle ko ne mɔɔ ɛkɛli bie la, ɛbawu.” (Mɔl. 2:17) Asoo ɛnee mɛla ɛhye ɛnfɛta, nwolɛ ɛngyia anzɛɛ ndelebɛbo ɛnle nu ɔ? Asoo ɛnee ɔnrɛmaa Adam nee Yive ɛnrɛnyia fanwodi ɔ? Kyɛkyɛ. Baebolo nwo mbɔlɔba bie mɔ suzu kɛ Nyamenle mɛla ne tenrɛ yɛɛ ndelebɛbo wɔ nu. Kɛ neazo la, abɔlɔba ko hanle kɛ: “Adwenle mɔɔ wɔ Nyamenle mɛla mɔɔ wɔ [Mɔlebɛbo 2:16, 17] anu la a le kɛ, Nyamenle angomekye a ze mɔɔ le kpalɛ nee ɛtane maa alesama a. Amaa yeawie alesama boɛ la, ɔwɔ kɛ bɛfa bɛ nwo bɛto Nyamenle anwo zo na bɛtie ye. Saa bɛandie ye a, ɔbagyakyi bɛ yeamaa bɛazi mɔɔ le kpalɛ nee mɔɔ ɛnle kpalɛ la anwo kpɔkɛ.” Ɛhye le adesoa mɔɔ alesama mumua ne ɛnrɛhola ye soa a.

Mɔɔ Adam nee Yive kpale la hɔwiele munzule nu! (Nea ɛdendɛkpunli 9-12))

10. Duzu ati a fanwodi mɔɔ awie lɛ nee adenle mɔɔ awie lɛ kile mɔɔ le kpalɛ nee ɛtane la ɛnle ko ɛ?

10 Ɛnɛ, saa menli dɔɔnwo kenga mɛla mɔɔ Gyihova vale maanle Adam la a, bie a bɛbaha kɛ bɛammaa Adam anyia fanwodi anyɛ mɔɔ ɔdaye ɔkulo la. Saa bɛka ye zɔ a, ɛnee bɛlɛmaa bɛ rɛle avi kɛ, asolo fanwodi mɔɔ awie lɛ kpa mɔɔ ɔkulo nee adenle mɔɔ ɔlɛ ɔkile mɔɔ le kpalɛ nee ɛtane la. Ɛnee Adam nee Yive lɛ fanwodi kpa kɛ bɛbadie Nyamenle anzɛɛ bɛnrɛyɛ zɔ. Noko, Gyihova ala a lɛ adenle bɔkɔɔ kɛ ɔbahile mɔɔ le kpalɛ nee ɛtane la, kɛ mɔɔ ɛnee “baka ne mɔɔ maa ɛkola ɛnwu kpalɛ nee ɛtane” gyi ɛkɛ maa wɔ Yidɛn tola ne anu la. (Mɔl. 2:9) Tɛ mekɛ ne amuala a yɛze mɔɔ bavi yɛ kpɔkɛzilɛ nu ara a; yɛɛ yɛnze saa debie kpalɛ vi nu bara mekɛ biala a. Ɛhye ati a, fane dɔɔnwo ne ala yɛnwu kɛ menli fa adwenle kpalɛ si kpɔkɛ​—noko mɔɔ vi nu ba la le amaneɛnwunlɛ, esiane anzɛɛ munzule la. (Mrɛ. 14:12) Sonla sinlidɔlɛ a fa ɛhye mɔ kɔsɔɔti ba a. Gyihova luale mɛla mɔɔ ɔvale ɔmaanle Adam nee Yive la azo ɔhilele bɛ kɛzi bɛbava bɛ nɔhalɛ fanwodi ne bɛali gyima la. Kpɔkɛ boni a Adam nee Yive zile a?

11, 12. Duzu ati a debie kpalɛ anvi Adam nee Yive kpɔkɛzilɛ ne anu amba ɛ? Maa neazo.

11 Ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ Adam nee Yive andie Gyihova. Yive kpale kɛ ɔbadie Seetan ɛwɔkɛ ne: “Bɛ nye babuke na bɛayɛ kɛ ɔdaye Nyamenle la, na bɛanwu mɔɔ le kpalɛ, [bɛanwu] mɔɔ le ɛtane la.” (Mɔl. 3:5) Asoo kpɔkɛ mɔɔ Adam nee Yive zile la boale maanle bɛnyianle fanwodi dɔɔnwo ɔ? Ɔyɛ alɔbɔlɛ kɛ, yeamba ye zɔ. Bɛ kpɔkɛzilɛ ne ammaa bɛannyia mɔɔ Seetan hanle kɛ bɛbanyia la. Nɔhalɛ nu, bɛnwunle kɛ Gyihova adehilelɛ mɔɔ bɛkpole la hɔwiele munzule nu. (Mɔl. 3:16-19) Duzu ati ɔ? Ye sikalɛ a le kɛ, Gyihova ammaa alesama fanwodi kɛ bɛhile mɔɔ le kpalɛ nee ɛtane la.​—Kenga Mrɛlɛbulɛ 20:24; Gyɛlɛmaya 10:23.

12 Yɛbahola yɛava awie mɔɔ ɔlɛka alopile la yɛayɛ nwolɛ neazo. Amaa yeadwu ɛleka mɔɔ ɔlɛkɔ la anzodwolɛ nu la, ɔwɔ kɛ ɔfa adenle mɔɔ alopile ne mɔ fa nu mɔɔ bɛlie bɛdo nu la azo. Adwuleso milahyinli mɔɔ bɛfa bɛdi gyima wɔ alopile nu la kola boa alopile kavolɛma maa bɛnwu adenle, eza bɛkola bɛ nee menli mɔɔ kile alopile kavolɛma adenle la di ngitanwo wɔ mekɛ mɔɔ bɛlua adenle zo la amaa bɛadwu ɛleka mɔɔ bɛlɛkɔ la. Noko, saa alopile kavolɛ bie bu ɔ nye gua adehilelɛ ne azo na ɔkɔfa adenle gyɛne zo a, esiane bahola ado ye. Kɛ alopile kavolɛ ne la, ɛnee Adam nee Yive kulo kɛ bɛdi bɛ ti anwo. Bɛkpole adehilelɛ mɔɔ Nyamenle vale maanle bɛ la. Boni a vi nu rale a? Esiane dole bɛ, na mɔɔ vi nu rale la a le ɛtane nee ewule mɔɔ bɛvale bɛrale bɛ nee bɛ bo zo amra anwo zo la. (Wlo. 5:12) Bɛ ti anwo mɔɔ bɛlile la maanle bɛminlinle nɔhalɛ fanwodi mɔɔ bɛvale bɛmaanle bɛ la.

KƐZI YƐBANYIA NƆHALƐ FANWODI LA

13, 14. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia nɔhalɛ fanwodi ɛ?

13 Bie mɔ te nganeɛ kɛ saa bɛnyia fanwodi dɔɔnwo a, ɔle kpalɛ. Noko asoo ɔle zɔ ɔ? Ɔwɔ nuhua kɛ nvasoɛ dɔɔnwo wɔ fanwodi zo; noko, saa mɛla fee ɛnle ɛkɛ a, anrɛɛ kɛzi ewiade ne bayɛ ɛ? The World Book Encyclopedia ne ka kɛ wɔ maanle bie mɔ mɔɔ bɛfa ngyehyɛleɛ bɛdi gyima kpalɛ la anu, bɛli mɛla dɔɔnwo mɔɔ maa menli kola yɛ ninyɛne bie mɔ yɛɛ mɛla mɔɔ tua ninyɛne bie mɔ ɛyɛlɛ la. Tɛ mekɛ ne amuala a ɛhye la aze a. Dwenle mɛla ngakyile mɔɔ alesama ɛli na bɛhɛlɛ yɛɛ lɔyama nee ndɛnebuavolɛma dɔɔnwo mɔɔ bɛhyia bɛ nwo amaa bɛahile mɛla ne anu na bɛanlea bɛamaa bɛali zo la anwo nea.

14 Noko Gyisɛse Kelaese hanle adenle sikalɛ mɔɔ bɛdua zo bɛnyia nɔhalɛ fanwodi la. Ɔhanle kɛ: “Saa bɛdi me edwɛkɛ zo dahuu a, ɛnee bɛle me ɛdoavolɛma amgba, na bɛbanwu nɔhalɛ ne, na nɔhalɛ ne bamaa bɛanyia fanwodi.” (Dwɔn 8:31, 32) Amaa yɛanyia nɔhalɛ fanwodi kɛ mɔɔ Gyisɛse hilele la, ɔwɔ kɛ yɛyɛ ninyɛne nwiɔ: Mɔɔ limoa, die nɔhalɛ ne mɔɔ ɔhilehilele la to nu, yɛɛ mɔɔ tɔ zo nwiɔ, yɛ ye ɛdoavolɛ. Yɛyɛ ɛhye a, ɔbamaa yɛanyia nɔhalɛ fanwodi. Duzu anwo fanwodi ɔ? Gyisɛse hɔle zo hilele nu kɛ: “Awie biala mɔɔ yɛ ɛtane la le ɛtane akɛlɛ. . . . Saa Ralɛ ne maa bɛ fanwodi a, bɛbanyia fanwodi amgba.”​—Dwɔn 8:34, 36.

15. Duzu ati a fanwodi ɛwɔkɛ mɔɔ Gyisɛse bɔle yɛ la bamaa yɛanyia “fanwodi amgba” a?

15 Ɔda ali kɛ fanwodi mɔɔ Gyisɛse vale bɔle ye ɛdoavolɛma ɛwɔkɛ la le kpalɛ tɛla fanwodi mɔɔ menli dɔɔnwo ɛlɛkpondɛ ye ɛnɛ la. Mɔɔ Gyisɛse hanle kɛ: “Saa Ralɛ ne maa bɛ fanwodi a, bɛbanyia fanwodi amgba” la ɛnee ɔlɛka fanwodi mɔɔ yɛbanyia ye yɛavi akɛlɛyɛlɛ nee nzisi mɔɔ alesama ɛhɔ nu la anwo edwɛkɛ​—“ɛtane akɛlɛ.” Adenle boni azo a yɛle ngɛkɛlɛ yɛmaa ɛtane a? Ɛtane maa yɛyɛ ninyɛndane. Eza ɔmmaa yɛngola yɛnyɛ mɔɔ yɛze kɛ ɔle kpalɛ la anzɛɛ yɛmbɔ yɛ nwo mɔdenle. Mɔɔ vi nu ba la a le anyezota, nyanelilɛ, amaneɛnwunlɛ yɛɛ ewule. (Wlo. 6:23) Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo nwunle kɛzi ɔyɛ nyane kɛ awie bayɛ ɛtane akɛlɛ la. (Kenga Wulomuma 7:21-25.) Saa bɛye ɛtane bɛfi ɛkɛ ne bɔkɔɔ a, yɛɛ yɛbanyia fanwodi ne mɔɔ ɛnee Adam nee Yive lɛ la bie a.

16. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia “fanwodi amgba” ɛ?

16 Gyisɛse edwɛkɛ, “saa bɛdi me edwɛkɛ zo dahuu a,” kile kɛ ɔwɔ kɛ yɛyɛ ninyɛne bie mɔ amaa yɛanyia ye fanwodi ne. Kɛ Kilisienema mɔɔ yɛyila yɛ nwo zo la, yɛkpo yɛ nwo na yɛzi kpɔkɛ kɛ yɛbali Gyisɛse mɛla nee ye ngilehilelɛ zo. (Mat. 16:24) Kɛ mɔɔ Gyisɛse bɔle ɛwɔkɛ la, yɛbanyia nɔhalɛ fanwodi wɔ mekɛ mɔɔ bɛva ɛkpɔnedeɛ ne bɛyɛ yɛ nwo gyima bɔkɔɔ la.

17. (a) Duzu a bamaa yɛ ɛbɛlabɔlɛ agyinla bodane zo na yɛanyia ahunlundwolɛ a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ bieko anu a?

17 Saa yɛdi Gyisɛse ngilehilelɛ ne azo kɛ ye ɛdoavolɛma a, yɛ ɛbɛlabɔlɛ bagyinla bodane zo na yɛ kunlu adwo yɛ nwo. Ɛhye babuke adenle amaa yɛanyia anyelazo kɛ bɛbalie yɛ bɔkɔɔ bɛavi ɛtane nee ewule akɛlɛyɛlɛ bo. (Kenga Wulomuma 8:1, 2, 20, 21.) Edwɛkɛ mɔɔ doa zo la bamaa yɛanwu kɛzi yɛbava fanwodi mɔɔ yɛlɛ ye kɛkala yɛali gyima kpalɛ amaa yɛali Gyihova, nɔhalɛ fanwodi Nyamenle ne eni dahuu la.