Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Mgbanyima Nee Azonvolɛ​—Bɛzukoa Timote

Mgbanyima Nee Azonvolɛ​—Bɛzukoa Timote

ƐKENLE ɛvolɛ ne, wɔ ewiade amuala, bɛkpale asafo nu mgbanyima nee azonvolɛ dɔɔnwo wɔ Gyihova Alasevolɛ anu. Saa ɛle mediema mrenyia ɛhye mɔ anu ko a, ɔda ali kɛ ɛ nye die ɛzonlenlɛ nu nwolɛ adenle fofolɛ ɛhye anwo.

Noko bie a eza ɛbazulo ekyii. Jason, kpavolɛ bie mɔɔ ɔle asafo nu kpanyinli la hanle kɛ, “Mɔɔ bɛkpale me ɛkɛ ne ala la, mendele nganeɛ kɛ me gyimalilɛ fofolɛ ne yɛ se.” Mosisi nee Gyɛlɛmaya dele nganeɛ kɛ bɛnrɛhola gyima fofolɛ mɔɔ Gyihova vale maanle bɛ la yɛ. (Ade. 4:10; Gyɛ. 1:6) Saa ɛte nganeɛ zɔhane a, kɛ ɔkɛyɛ na wɔali zo na wɔanyia anyuhɔlɛ dahuu ɛ? Fa Kilisiene ɛdoavolɛ Timote kɛ neazo.​—Gyi. 16:1-3.

SUKOA TIMOTE NEAZO NE

Mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo zele Timote kɛ ɔrayɛ ɔ gɔnwo adendulɛnli la, bie a ɛnee ɔtɛnyianle ɛvolɛ 20. Alimoa ne, kɛmɔ bie a ɛnee Timote le kakula la ati, ɛnee ɔnlɛ anwodozo yɛɛ ɔhwehwenle ɔ bo aze kɛ ɔbayɛ ye gyima fofolɛ ne. (1 Tim. 4:11, 12; 2 Tim. 1:1, 2, 7) Noko, ye ɛvolɛ bulu anzi, Pɔɔlo holale hɛlɛle Felepae asafo ne kɛ: “Me nye la kɛ saa ɔyɛ Awulae Gyisɛse ɛhulolɛ a ɔnrɛhyɛ biala na meazoa Timote wɔ bɛ nwo lɔ . . . Ɔluakɛ menlɛ awie biala mɔɔ ye subane le kɛ ɔdaye” la.​—Fel. 2:19, 20.

Duzu a maanle Timote yɛle kpanyinli mɔɔ bɔ mɔdenle a? Suzu ɛzukoalɛdeɛ nsia mɔɔ wɔ ye neazo ne anu la anwo.

1. Ɛnee ɔdwenle menli nwo kpalɛ. Pɔɔlo zele Felepae mediema ne kɛ: “[Timote a] dwenle bɛ nwo kpalɛ a.” (Fel. 2:20) Nɔhalɛ nu, ɛnee Timote dwenle menli nwo. Ɔdwenlenle bɛ sunsum nu anyuhɔlɛ nwo, na ɔdule ɔ nwo ɔmaanle ɔboale bɛ.

Mmayɛ kɛ bɔɔso delava ne mɔɔ ɛleka biala mɔɔ ɔbagyinla wɔ mekɛ ne anloa anwo hyia ye tɛla adendulɛma ne mɔɔ ɔbava bɛ la. William, asafo nu kpanyinli bie mɔɔ bɛbu ye na yeva ɛvolɛ mɔɔ bo 20 yezonle la tu mrenyia mɔɔ bɛkɛkpa bɛ fofolɛ la folɛ kɛ: “Bɛhulo mediema ne mɔ. Bɛdwenle bɛ ngyianlɛ nwo bɛdɛla ngyehyɛleɛ mɔɔ bɛdi ɔ nzi pɛpɛɛpɛ la.”

2. Ɔfa sunsum nu ninyɛne ɔdimoa. Mɔɔ Pɔɔlo fa Timote neazo ne atoto awie mɔ ɛdeɛ nwo la, ɔhanle kɛ: “Bɛdabɛ mɔɔ bɛha la amuala ɛlɛkpondɛ mɔɔ hyia bɛ la, na tɛ mɔɔ hyia Gyisɛse Kelaese la ɔ.” (Fel. 2:21) Pɔɔlo hɛlɛle ye kɛlata ne wɔ Wulomu. Ɔnwunle kɛ mediema mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la ɛlɛdwenle mɔɔ hyia bɛ la anwo. Ɔzɔho kɛ ɛnee bɛndu bɛ nwo bɛmmaa sunsum nu ninyɛne. Noko, Timote anyɛ zɔ! Mɔɔ nwolɛ adenle rale kɛ ɔbadɛlɛ edwɛkpa ne anu la, ɔlale Ayezaya subane ne bie ali, ɔhanle kɛ: “Mewɔ ɛke! Soa me.”​—Aye. 6:8.

Kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyia adwenle kpalɛ wɔ wɔ gyima nee sunsum nu gyimalilɛ nwo ɛ? Mɔɔ limoa, yɛ ngyehyɛleɛ. Pɔɔlo dule folɛ kɛ, “[Yɛnwu ninyɛne mɔɔ hyia kpalɛ la.” (Fel. 1:10) Maa Nyamenle ɛhulolɛdeɛyɛlɛ ɛhyia wɔ. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, tete ninyɛne zo. Gyakyi ninyɛne mɔɔ sɛkye mekɛ nee anwosesebɛ la ɛyɛlɛ. Pɔɔlo dule Timote folɛ kɛ: “Nriandi mgbavolɛ nu atiakunluwɔzo, na . . . di tenleneyɛlɛ, diedi, ɛlɔlɛ, nee anzodwolɛ nzi.”​—2 Tim. 2:22.

3. Ɔbɔle mɔdenle wɔ ɛzonlenlɛ nwuanzanwuanza nu. Pɔɔlo hakyele Felepaema kɛ: “Bɛze kɛzi [Timote lale] ɔ nwo ali kɛ ɔfɛta, na ɔ nee me yɛle gyima kɛ kakula nee ye papa ɔmaanle edwɛkpa ne dɛlɛle la.” (Fel. 2:22) Timote anyɛ mgbovonle. Ɔ nee Pɔɔlo bɔle nu yɛle gyima ɛsesebɛ, na ɛhye maanle bɛ agɔnwolɛvalɛ ne anu mianle.

Gyima dɔɔnwo wɔ Nyamenle ahyehyɛdeɛ ne anu ɛnɛ. Gyima zɔhane yɛ ahunlundwolɛ kpalɛ, na ɔkola ɔmaa ɛbikye ɛ mediema. Ɔti, fa yɛ wɔ bodane kɛ, dahuu ɛbayɛ “dɔɔnwo wɔ Awulae gyima ne anu.”​—1 Kɔl. 15:58.

4. Ɔvale mɔɔ ɔzukoale la ɔlile gyima. Pɔɔlo hɛlɛle Timote kɛ: “Wɔli me ngilehilelɛ, me ɛbɛlabɔlɛ, me bodane, me diedi, me abotane, me ɛlɔlɛ, me kpundiigyinlanlɛ ne anzi pɛpɛɛpɛ.” (2 Tim. 3:10) Kɛmɔ Timote vale mɔɔ ɔzukoale la yɛle gyima la ati, ɔmaanle ɔfɛtale kɛ bɛmaa ye ɛzonlelilɛ dɔɔnwo.​—1 Kɔl. 4:17.

Ɛlɛ awie mɔɔ ɛnyi sunsum nu mɔɔ ɛkulo kɛ ɛsukoa ye ɔ? Saa ɛnlɛ bie a, duzu ati a ɛmkpondɛ bie ɛ? Tom, kpanyinli bie mɔɔ ɛzonle ɛvolɛ dɔɔnwo la ka kɛ: “Asafo kpanyinli bie mɔɔ lɛ anwubielɛ la vale me agɔnwolɛ na ɔtetele me kpalɛ. Menzele ye dahuu kɛ ɔdu me folɛ na menvale ye folɛdulɛ ne menlile gyima. Ɛhye maanle menyianle anwodozo ndɛndɛ.”

5. Ɔtetele ɔ nwo dahuu. Pɔɔlo dule Timote folɛ kɛ: “Fa nyamenlezonlenlɛ kpalɛ tete ɛ nwo kɛ wɔ bodane.” (1 Tim. 4:7) Awie mɔɔ su ɛnriandilɛ la bahola anyia awie mɔɔ tete ye, noko ɔwɔ kɛ ɔdaye mumua ne ɔtete ɔ nwo. Pɔɔlo dule Timote folɛ kɛ: “Maa ɛ nye ɛbolo bagua nu ɛgengalɛ, folɛdulɛ, nee ngilehilelɛ nwo. . . . Dwenledwenle ɛhye mɔ anwo; tu ɛ nwo maa bɛ bɔkɔɔ, amaa menli kɔsɔɔti anwu wɔ anyuhɔlɛ ne wienyi.”​—1 Tim. 4:13-15.

Ɔwɔ kɛ ɛdawɔ noko ɛnyia anyuhɔlɛ wɔ ninyɛne mɔɔ ɛbɔ mɔdenle wɔ nu la anu. Nyia sunsum nu anyuhɔlɛ dahuu anzɛɛ sukoa ndenle fofolɛ mɔɔ bɛdua zo bɛyɛ ninyɛne wɔ asafo ne anu la. Eza mmadie ɛ nwo ɛdi somaa​—na ɛnyia adwenle kɛ kɛmɔ ɛlɛ anwubielɛ dɔɔnwo la ati, ɛbahola wɔali tɛnlabelɛ biala anwo gyima mɔɔ ɛnyɛ neɛnleanu kpalɛ biala a. Amaa wɔazukoa Timote la, “Nea ɛ nwo nee wɔ ngilehilelɛ ne boɛ dahuu.”​—1 Tim. 4:16.

6. Ɔvale ɔ nwo ɔdole Gyihova sunsum ne azo. Mɔɔ Pɔɔlo suzu Timote ɛzonlenlɛ gyima ne anwo la, ɔhakyele ye kɛ: “Dua sunsum nwuanzanwuanza ne mɔɔ wɔ yɛ nu la moalɛ zo nea debie kpalɛ ɛhye mɔɔ bɛva bɛwula ɛ sa nu la azo boɛ.” (2 Tim. 1:14) Amaa Timote anlea ye ɛzonlenlɛ gyima ne boɛ la, ɛnee ɔwɔ kɛ ɔfa ɔ nwo ɔto Nyamenle sunsum ne azo.

Donald, asafo nu kpanyinli bie mɔɔ ɛzonle ɛvolɛ dɔɔnwo la ka kɛ: “Ɔwɔ kɛ mgbanyima nee azonvolɛ anye die bɛ nee Nyamenle agɔnwolɛvalɛ ne anwo. Menli mɔɔ yɛ zɔ la, ‘ɔbawie bɛ boɛ.’ Saa bɛsɛlɛ Nyamenle sunsum ne na bɛda ye ma ne ali a, bɛbayɛ nyilalɛ kpole bɛamaa bɛ mediema.”​—Edw. 84:7; 1 Pita 4:11.

MAA Ɛ NYE ƐZƆ NWOLƐ ADENLE MƆƆ ƐLƐ LA

Ɔyɛ anyelielɛ kpalɛ kɛ yɛnwu mediema mrenyia dɔɔnwo mɔɔ bɛkpa bɛ fofolɛ la kɛ bɛlɛnyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu la. Jason mɔɔ yɛlimoa yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la ka kɛ: “Ɔvi mekɛ mɔɔ bɛkpale me kɛ kpanyinli la, mezukoa ninyɛne dɔɔnwo, na me anwodozo ne ɛyɛ kpole. Kɛkala, me nye die me gyimalilɛ ne anwo, na mebu ye kɛ ɔle nwolɛ adenle kpole kpalɛ!”

Ɛbahɔ zo wɔanyia sunsum nu anyuhɔlɛ ɔ? Fa yɛ wɔ bodane kɛ ɛbazukoa Timote. Na ɛdawɔ noko ɛbayɛ nyilalɛ wɔamaa Nyamenle menli.