Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Sukoa Gyihova​—Nyamenle Mɔɔ Maa Anwosesebɛ La

Sukoa Gyihova​—Nyamenle Mɔɔ Maa Anwosesebɛ La

‘Ayɛlɛyelɛ ɛha yɛ Nyamenle ne, mɔɔ maa yɛ anwosesebɛ wɔ yɛ sɔnea kɔsɔɔti anu la.’​—2 KƆL. 1:3, 4, ɔbdw.

EDWƐNE: 7, 3

1. Anwosesebɛmaanlɛ boni a Gyihova vale maanle wɔ Yidɛn atuadelɛ mekɛ ne a?

GYIHOVA ɛhile kɛ ɔle Nyamenle mɔɔ maa anwosesebɛ ɔvi mekɛ mɔɔ alesama yɛle ɛtane na bɛdɔle sinli la. Wɔ Yidɛn atuadelɛ ne anzi, ɛkɛ ne ala, ɔhanle ngapezo edwɛkɛ bie mɔɔ saa alesama mɔɔ bara nzinlii la te ɔ bo a, ɔbamaa bɛanyia akɛnrasesebɛ nee anyelazo la. Ngapezo ɛhye mɔɔ wɔ Mɔlebɛbo 3:15 la maanle alesama nyianle anyelazo kɛ bɛbazɛkye Seetan Abɔnsam nee ye gyima biala mɔɔ yeli la.​—Yek. 12:9; 1 Dwɔn 3:8.

GYIHOVA MAANLE YE TETE AZONVOLƐ ANWOSESEBƐ

2. Kɛzi Gyihova maanle Nowa anwosesebɛ ɛ?

2 Gyihova sonvolɛ Nowa dɛnlanle aze wɔ ɛtane ewiade bie anu, na ye sua nu amra ala a ɛnee sonle Gyihova a. Kɛmɔ ɛnee basabasayɛlɛ nee nla nu ɛbɛlatane ɛbu zo la ati, anrɛɛ Nowa asa nu bahola ado. (Mɔl. 6:4, 5, 11; Dwu. 6) Noko Gyihova hanle edwɛkɛ mɔɔ bamaa ye anwosesebɛ amaa ɔ nee “Nyamenle bɛ avinli ande ɛlɛ” la. (Mɔl. 6:9) Gyihova zele Nowa kɛ Ɔbazɛkye ɛtane ewiade zɔhane na ɔhanle mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ amaa ɔ nee ye abusua ne anyia ngoane la. (Mɔl. 6:13-18) Gyihova Nyamenle maanle Nowa anwosesebɛ.

3. Kɛzi Gyihova maanle Dwɔhyua anwosesebɛ ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

3 Nzinlii, bɛmaanle Dwɔhyua gyima kpole bie kɛ ɔva Nyamenle menli ne ɔhɔ Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo. Ɛnee ɔwɔ kɛ ɔdi maanle maanle mɔɔ wɔ azɛlɛ ne azo la sogyama mɔɔ anwo yɛ se la anwo zo konim. Dwɔhyua ahonle dule. Ɔti, Gyihova zele Mosisi kɛ ɔmaa Dwɔhyua anwosesebɛ. Nyamenle hanle kɛ: “Fa ɛlɔne ne wula Dwɔhyua asa anu; si ye ahonle na maa ye anwosesebɛ. Ɔluakɛ yemɔ yɛɛ ɔbali menli ne ati bɛahɔpɛ azule ne bɛahɔ ɔ nzi lɔ na yeahɔva azɛlɛ ne mɔɔ ɛ nye banwu ye la yeamaa bɛ a.” (Mɛla 3:28) Kolaa na Dwɔhyua ayɛ nwolɛ debie la, Gyihova maanle ye anwosesebɛ na ɔhanle kɛ: “Kakye kɛ meze wɔ kɛ ɛgyinla kpundii. Mmamaa wɔ ahonle tu yɛɛ mmamaa ɛ nwo bubu wɔ, ɔluakɛ medame, [Gyihova] wɔ Nyamenle ne, me nee wɔ lua ɛleka biala mɔɔ ɛkɔ la.” (Dwɔh. 1:1, 9) Anwosesebɛmaanlɛ boni ɛne!

4, 5. (a) Kɛzi Gyihova maanle ye tete azonvolɛ anwosesebɛ ɛ? (b) Kɛzi Gyihova maanle ɔ Ra ne anwosesebɛ ɛ?

4 Eza Gyihova maanle ye menli anwosesebɛ kɛ ekpunli. Kɛ neazo la, ɛnee Gyihova ze kɛ Dwuuma bahyia anwosesebɛmaanlɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee bɛle ngɛkɛlɛ wɔ Babelɔn la, na ɔhanle ngapezo edwɛkɛ ɛhye ɔmaanle bɛ anwosesebɛ kɛ: “Bɛmmasulo, ɔluakɛ me nee bɛ lua; bɛmmamaa bɛ ahonle tu, medame a mele bɛ Nyamenle a. Mebamaa bɛ anwosesebɛ, mebaboa bɛ, mebava me konimlilɛ tumi ɛsalɛ ne meazɔ bɛ.” (Aye. 41:10) Nzinlii, Gyihova maanle alimoa Kilisienema anwosesebɛ, na ɔmaa yɛdayɛ noko anwosesebɛ.​—Kenga 2 Kɔlentema 1:3, 4.

5 Gyisɛse ɔ Ze maanle ye anwosesebɛ. Mɔɔ bɛzɔnenle Gyisɛse la, ɔdele ɛnelɛ bie vi anwuma kɛ: “Ɛhye a le me Ra mɔɔ mekulo ye, na melie ye medo nu a.” (Mat. 3:17) Nea kɛzi zɔhane edwɛkɛ ne maanle Gyisɛse anwosesebɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔyɛ ye ɛzonlenlɛ gyima ne wɔ azɛlɛ ye azo la!

GYISƐSE MAANLE AWIE MƆ ANWOSESEBƐ

6. Anwosesebɛmaanlɛ boni a wɔ talɛnte ɛrɛlɛ ne anu a?

6 Gyisɛse zukoale ɔ Ze na ɔmaanle awie mɔ anwosesebɛ kɛ bɛli nɔhalɛ. Ɔyɛle zɔ wɔ talɛnte ɛrɛlɛ ne mɔɔ nuhua a ɔhanle kɛ, bɛ menle ne hanle edwɛkɛ ɛhye lile akɛlɛ nɔhavo ko biala eni kɛ: “Wɔbɔ mɔdenle, akɛlɛ kpalɛ mɔɔ di nɔhalɛ! Ɛlile nɔhalɛ wɔ ninyɛne ekyi bie anu. Mebamaa wɔanlea ninyɛne dɔɔnwo azo. Nyia ɛ menle anyelielɛ ne bie.” (Mat. 25:21, 23) Edwɛkɛ ɛhye maanle ye ɛdoavolɛma anwosesebɛ kɛ bɛhɔ zo bɛva nɔhalɛlilɛ bɛzonle Gyihova!

7. Anwosesebɛmaanlɛ boni a Gyisɛse vale maanle ye ɛzoanvolɛ ne mɔ, titili Pita a?

7 Gyisɛse ɛzoanvolɛ ne mɔ zule mɔɔ le kpole wɔ bɛ avinli la anwo kpolera fane dɔɔnwo, noko Gyisɛse nyianle abotane maanle bɛ anwosesebɛ kɛ bɛbɛlɛ bɛ nwo aze na bɛyɛ azonvolɛ, tɛ mgbanyinli. (Luku 22:24-26) Pita titili, dole Gyisɛse asa nu fane dɔɔnwo. (Mat. 16:21-23; 26:31-35, 75) Noko Gyisɛse amkpo Pita, emomu ɔmaanle ye anwosesebɛ na bɔbɔ ɔmaanle ye gyima kɛ ɔmaa ɔ mediema ne mɔ anwosesebɛ.​—Dwɔn 21:16.

ANWOSESEBƐMAANLƐ WƆ TETE NE

8. Kɛzi Hɛzikaya maanle safohyenlema mɔɔ nea ɛlɔnema nwo zo nee Dwudama anwosesebɛ ɛ?

8 Kolaa na Gyihova Ara ne ara azɛlɛ ye azo na yeayɛ neazo mɔɔ di munli wɔ anwosesebɛmaanlɛ nu la, Gyihova nɔhalɛ azonvolɛ nwunle kɛ ɔwɔ kɛ bɛmaa awie mɔ anwosesebɛ. Mɔɔ Aseleama nwunlonwunlanle Dwudama la, Hɛzikaya boɔboale safohyenlema mɔɔ nea ɛlɔnema nwo zo nee menli ne anloa kɛ ɔmaa bɛ anwosesebɛ. “Na [ye] ɛdendɛlɛ ne manle menli ne anwosesebɛ.”​—Kenga 2 Edwɛkɛsisilɛ 32:6-8.

9. Duzu a Dwobu buluku ne kilehile yɛ wɔ anwosesebɛmaanlɛ nwo a?

9 Ɛnee Dwobu mumua ne hyia arɛlekyekyelɛ, noko ɔmaanle “arɛlekyekyevolɛma anwo anwunvɔne” nsa ne nwunle kɛ ɔwɔ kɛ bɛmaa awie mɔ anwosesebɛ. Ɔzele bɛ kɛ, saa mewɔ bɛ tɛnlabelɛ ne anu a, anrɛɛ ‘mebadendɛ meamaa bɛ anwosesebɛ, na me nloa edwɛkɛ amaa bɛ anwofofolɛ ne aha aze.’ (Dwobu 16:1-5) Awieleɛ bɔkɔɔ ne, Ɛlaehu nee Gyihova mumua ne maanle Dwobu anwosesebɛ.​—Dwobu 33:24, 25; 36:1, 11; 42:7, 10.

10, 11. (a) Kɛmɔti a ɛnee Gyɛfeta ara raalɛ ne hyia anwosesebɛmaanlɛ a? (b) Ɛnɛ noko, nwane mɔ a hyia anwosesebɛmaanlɛ a?

10 Awie bieko mɔɔ ɛnee hyia anwosesebɛmaanlɛ wɔ tete ne la a le Gyɛfeta ara raalɛ ne. Kolaa na ndɛnebuavolɛ Gyɛfeta nee Amɔnoma ahɔho la, ɔbɔle Gyihova ɛwɔkɛ kɛ saa ɔmaa ɔdi konim na ɔlɛba sua nu a, ahenle mɔɔ balimoa arayia ye la, ɔbadu ye yeamaa yeazonle Gyihova wɔ ndanlɛsua ne anu. Ɔlile konim, na ɔ ra raalɛ kokye ne vale anyelielɛ hɔyiale ye adenle. Gyɛfeta ɛbolɛ dele kpole kpalɛ. Noko, ɔlile ye ɛwɔkɛ zo na ɔvale ɔ ra raalɛ ne mɔɔ ɔnze nrenyia la ɔhɔle Hyaelo kɛ ɔzonle wɔ ndanlɛsua ne anu wɔ ye ngoane mekɛ kɔsɔɔti anu.​—Man. 11:30-35.

11 Ɔnva nwo kɛzi ɛnee ɛhye yɛ se maa Gyɛfeta la, bie a ɔyɛle se kpalɛ ɔmaanle ɔ ra raalɛ ne mɔɔ vile ye ɛhulolɛ nu ɔliele ye papa kpɔkɛzilɛ ne ɔdole nu la. (Man. 11:36, 37) Ɔkpole nwolɛ adenle mɔɔ ɔlɛ kɛ ɔbagya na yeawo amaa abusua ne duma nee agyadeɛ amminli la. Saa ɛnee awie hyia arɛlekyekyelɛ nee anwosesebɛmaanlɛ mekɛ zɔhane a, yemɔ a le ɔdaye. Baebolo ne ka kɛ: “Ɔrayɛle maamɛla wɔ Yizilayɛ maanle nu kɛ ɛvolɛ biala dwu a Yizilayɛ mraalɛ kɔsu Geleadenli Gyɛfeta ara raalɛ ne kenle nna.” (Man. 11:39, 40) Asoo Kilisienema mɔɔ bɛtɛgyale mɔɔ bɛfa bɛ belazinlililɛ ne bɛyɛ gyima dɔɔnwo wɔ “Awulae ninyɛne nwo” la noko ɛnfɛta nganvolɛ nee anwosesebɛmaanlɛ ɔ?​—1 Kɔl. 7:32-35.

ƐZOANVOLƐ NE MƆ MAANLE BƐ MEDIEMA ANWOSESEBƐ

12, 13. Kɛzi Pita maanle ‘ɔ mediema anwosesebɛ’ ɛ?

12 Nɔsolɛ ne mɔɔ aleɛ kye a Gyisɛse bawu la, ɔzele ɛzoanvolɛ Pita kɛ: “Saemɔn, Saemɔn, nea! Seetan kpondɛ kɛ ɔkpogya bɛ kɛ mɔɔ bɛkpogya hwiiti bɛye nwolɛ abonle la. Noko mezɛlɛ memaa bɛ amaa bɛ diedi anwie; na wɔmɔ saa ɛnu ɛ nwo ɛsia ɛba a, maa ɛ mediema ne mɔ anwosesebɛ.”​—Luku 22:31, 32.

Ɛzoanvolɛma ne ngɛlata ne mɔ maanle ɛvoya mɔɔ limoa asafo ne mɔ anwosesebɛ kpalɛ, na bɛmaa yɛdayɛ noko anwosesebɛ (Nea ɛdendɛkpunli 12-17)

13 Pita yɛle pila wɔ alimoa Kilisiene asafo ne anu. (Gal. 2:9) Ɔmaanle ɔ mediema anwosesebɛ ɔlua akɛnrasesebɛ mɔɔ ɔlale ye ali wɔ Pɛntekɔso kenle ne yɛɛ ɔ nzi la azo. Mekɛ tendenle mɔɔ ɔvale ɔyɛle ye ɛzonlenlɛ gyima ne ɛlɛkɔ ye awieleɛ la, ɔhɛlɛle ɔ mediema Kilisienema. Ɔhilehilele nu kɛ: “Mehɛlɛ bɛ edwɛkɛ ekyi kɛ mefa meamaa bɛ anwosesebɛ na meali bɛ daselɛ ɛsesebɛ kɛ ɛhye a le Nyamenle ɛlolɛ kpalɛ ne a. Bɛgyinla kpundii wɔ nu.” (1 Pita 5:12) Pita ngɛlata ne mɔ maanle ye mekɛ zo Kilisienema anwosesebɛ. Nea kɛzi yɛdayɛ mɔɔ yɛlɛkendɛ kɛ Gyihova ɛwɔkɛ ne mɔ kɛra nu la noko hyia anwosesebɛ a!​—2 Pita 3:13.

14, 15. Kɛzi Baebolo mbuluku mɔɔ ɛzoanvolɛ Dwɔn hɛlɛle la maa yɛ anwosesebɛ ɛ?

14 Ɛnee ɛzoanvolɛ Dwɔn noko le pila wɔ alimoa Kilisiene asafo ne anu. Ye edwɛkpa buluku ne mɔɔ ka Gyisɛse ɛzonlenlɛ gyima ne anwo edwɛkɛ mɔɔ yɛ anyelielɛ la ɛmaa Kilisienema mɔɔ dɛnlanle aze tete ne la kɔsɔɔti anwosesebɛ​—na ɔtɛyɛ zɔ. Ye Edwɛkpa ne ala a ka kɛ Gyisɛse hanle kɛ ɛlɔlɛ bamaa bɛanwu ye nɔhalɛ ɛdoavolɛma a.​—Kenga Dwɔn 13:34, 35.

15 Nɔhalɛ mɔɔ sonle bolɛ la eza wɔ Dwɔn ngɛlata nsa ne anu. Saa yɛ sa nu to ɔlua ɛtane bie mɔɔ yɛyɛ la, na yɛkenga kɛ “Gyisɛse mogya ne te yɛ nwo fi ɛtane muala anwo” a, asoo ɔnkyekye yɛ rɛle? (1 Dwɔn 1:7) Na saa yɛ adwenle kɔ zo bua yɛ fɔlɛ a, asoo ɔnkyekye yɛ rɛle yɛɛ yɛ nye ɛnlie wɔ mekɛ mɔɔ yɛbagenga kɛ “Nyamenle le kpole tɛla yɛ ahonle” la ɔ? (1 Dwɔn 3:20) Dwɔn angomekye a hɛlɛle kɛ “Nyamenle le ɛlɔlɛ” a. (1 Dwɔn 4:8, 16) Ye ngɛlata mɔɔ tɔ zo nwiɔ nee nsa la maa Kilisienema anwosesebɛ kɛ ‘bɛlua nɔhalɛ ne anu’ dahuu.​—2 Dwɔn 4; 3 Dwɔn 3, 4.

16, 17. Kɛzi ɛzoanvolɛ Pɔɔlo maanle alimoa Kilisienema anwosesebɛ ɛ?

16 Wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu, ɛzoanvolɛ mɔɔ ɔbayɛ kɛ ɔbɔle mɔdenle ɔmaanle ɔ mediema anwosesebɛ la a le ɛzoanvolɛ Pɔɔlo. Ɔzɔho kɛ wɔ Kilisiene ɛzonlenlɛ ne mɔlebɛbo, ɛnee ɛzoanvolɛma dɔɔnwo wɔ Gyɛlusalɛm, ɛleka mɔɔ ɛnee neazo eku ne wɔ la. (Gyi. 8:14; 15:2) Kilisienema mɔɔ wɔ Dwudiya la hanle Gyisɛse anwo edwɛkɛ hilele menli mɔɔ Dwuda ɛzonlenlɛ ne ati bɛdie Nyamenle ko bɛdi la. Noko, sunsum nwuanzanwuanza ne zoanle Pɔɔlo kɛ ɔhɔli Gilikima, Wulomuma yɛɛ menli gyɛne mɔɔ bɛsonle nyamenle ngakyile la daselɛ.​—Gal. 2:7-9; 1 Tim. 2:7.

17 Pɔɔlo dule adenle hɔle ɛleka mɔɔ ɛnɛ bɛfɛlɛ ye Turkey yɛɛ Gilisi nee Yetale, na ɔtetele Kilisiene asafo dɔɔnwo wɔ menli mɔɔ bɛnle Dwuuma la anu. Kilisienema fofolɛ ɛhye mɔ “nwunle amaneɛ wɔ bɛ maanlema asa nu,” ɔti ɛnee bɛhyia anwosesebɛmaanlɛ. (1 Tɛs. 2:14) Wɔ kɛyɛ ɛvolɛ 50 Y.M., Pɔɔlo hɛlɛle asafo fofolɛ mɔɔ ɛnee wɔ Tɛsalonaeka la kɛ: “Yɛkakye bɛ muala wɔ yɛ asɔneyɛlɛ nu, na yɛyɛ Nyamenle mo dahuu, ɔluakɛ dahuu yɛkakye gyima mɔɔ bɛfa diedi bɛyɛ, gyima ɛsesebɛ mɔɔ vi ɛlɔlɛ nu nee [bɛ] abotane.” (1 Tɛs. 1:2, 3) Eza ɔdule bɛ folɛ na ɔmaanle bɛ anwosesebɛ kɛ: “Bɛhɔ zo bɛmaa bɛ nwo anwosesebɛ na bɛboa bɛ nwo ngoko.”​—1 Tɛs. 5:11.

NEAZO EKU NE MAA YƐ ANWOSESEBƐ

18. Kɛzi ɛvoya mɔɔ limoa neazo eku ne maanle Felepe anwosesebɛ ɛ?

18 Ɛvoya mɔɔ limoa neazo eku ne maanle bɛdabɛ mɔɔ bɛle neavolɛma yɛɛ Kilisienema kɔsɔɔti anwosesebɛ. Mɔɔ edwɛkpakavolɛ Felepe hanle Gyisɛse anwo edwɛkɛ hilele Samɛleama la, neazo eku ne anu amra boale ye kpalɛ. Bɛzoanle bɛ nuhua nwiɔ, Pita nee Dwɔn kɛ bɛhɔyɛ asɔne bɛmaa diedima fofolɛ ne amaa bɛanyia sunsum nwuanzanwuanza. (Gyi. 8:5, 14-17) Nea kɛzi ɛhye maanle Felepe nee zɔhane mediema ne mɔ mɔɔ bɛle fofolɛ la anwosesebɛ kɛ neazo eku ne ɛboa bɛ a!

19. Kɛzi kɛlata ne mɔɔ neazo eku ne hɛlɛle hɔmaanle alimoa Kilisiene asafo ne la boale bɛ ɛ?

19 Nzinlii, ɛnee ɔwɔ kɛ neazo eku ne si kpɔkɛ mɔɔ anwo hyia. Asoo ɛnee ɔwɔ kɛ bɛpɛ Kilisienema mɔɔ bɛnle Dwuuma la mrenyia zo, kɛ mɔɔ Mosisi Mɛla ne maa Dwuuma yɛ la ɔ? (Gyi. 15:1, 2) Mɔɔ bɛzɛlɛle sunsum nwuanzanwuanza ne ɛkɛ adehilelɛ na bɛzuzule Ngɛlɛlera ne anwo bɛwiele la, mediema ne mɔ zile kpɔkɛ kɛ nwolɛ ɛngyia bieko, na bɛhɛlɛle nwolɛ kɛlata bɛhɔmaanle asafo ne mɔ. Neazo eku ne agyakɛ anu gyinlavolɛma vale kɛlata ne hɔmaanle asafo ne mɔ. Boni a vile nu rale a? “Mɔɔ bɛgengale bɛwiele la, bɛlile fɛlɛko kpole wɔ anwosesebɛmaanlɛ ne anwo.”​—Gyi. 15:27-32.

20. (a) Ɛnɛ, kɛzi Neazo Eku ne maa yɛ kɔsɔɔti anwosesebɛ ɛ? (b) Kpuya boni a bɛbabua ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu a?

20 Ɛnɛ, Gyihova Alasevolɛ Neazo Eku ne maa Bɛtɛle mbusua ne anu amra, dahuu ɛzonlenlɛ gyima titilima mɔɔ wɔ azɛlɛsinli ne anu yɛɛ nɔhalɛ Kilisienema mɔɔ wɔ ewiade amuala la anwosesebɛ. Na mɔɔ ɛvi nu ɛra la le kɛ ɛvoya mɔɔ limoa la ɛdeɛ ne​—bɛdi fɛlɛko kpole wɔ anwosesebɛmaanlɛ ne anwo! Bieko, wɔ 2015, Neazo Eku ne yɛle Sia Bɛla Gyihova Ɛkɛ brohyua ne, na yemaa menli dɔɔnwo mɔɔ wɔ ewiade amuala la anwosesebɛ kpole kpalɛ. Noko, asoo bɛdabɛ mɔɔ bɛle neavolɛma la ala a ɔwɔ kɛ bɛsukoa Gyihova wɔ anwosesebɛmaanlɛ nu a? Yɛbanwu kpuya zɔhane mualɛ ne wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu.