Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Asoo Ɔwɔ Kɛ Ɛnyia Anyuhɔlɛ Wɔ Sunsum Nu Ɔ?

Asoo Ɔwɔ Kɛ Ɛnyia Anyuhɔlɛ Wɔ Sunsum Nu Ɔ?

“Maa ɛ nye ɛbolo Nyamenle Edwɛkɛ ne ɛgengalɛ wɔ bagua nu, ye nolobɔlɛ nee ye ngilehilelɛ nwo.”​—1 TEM. 4:13.

EDWƐNE: 45, 70

1, 2. (a) Kɛzi Ayezaya 60:22 ɛra nu wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu ɛ? (b) Duzu a Gyihova ahyehyɛdeɛ ne foa mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la hyia nwo a?

“BƐ NUHUA ekyi biala bayɛ abusua ekpulike, Na abusua ekyi biala bayɛ maanle mumua.” (Aye. 60:22) Zɔhane ngapezo ne ɛlɛba nu wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu. Wɔ 2015 ɛzonlenlɛ ɛvolɛ ne anu, Belemgbunlililɛ nolobɔlɛma 8,220,105 a hanle edwɛkɛ ne wɔ ewiade amuala a! Ɔwɔ kɛ ngapezo ne foa mɔɔ li awieleɛ la ka Kilisienenli biala, ɔluakɛ yɛ anwuma Selɛ ne se: “Medame a mele [Gyihova] a; Ye mekɛ dwu a mebamaa yeayɛ zɔ ndɛndɛ.” Yɛle kɛ menli mɔɔ bɛde kale mɔɔ ɔlɛtia kpole la anu la, yɛnwu kɛ ɛdoavolɛ ɛyɛlɛ gyima ne ɛlɛnyia anyuhɔlɛ. Duzu a yɛ nuhua biala ɛlɛyɛ wɔ anyuhɔlɛ ɛhye anwo a? Asoo yɛlɛyɛ biala mɔɔ yɛbahola la kɛ Belemgbunlililɛ nolobɔlɛma mɔɔ bɔ mɔdenle ɔ? Mediema dɔɔnwo ɛlɛyɛ dahuu anzɛɛ adekpakyelɛ boavolɛ gyima ne bie. Asoo ɔnyɛ yɛ fɛ kɛ yɛnwu kɛ mediema dɔɔnwo ɛlɛkɔ ahɔboa wɔ ɛleka mɔɔ bɛhyia moalɛ dɔɔnwo anzɛɛ ahɔyɛ teokelase gyima ngakyile la ɔ?

2 Noko eza yɛhyia gyimayɛvoma dɔɔnwo anwo. Ɛvolɛ biala bɛte asafo kɛyɛ 2,000. Saa ɔwɔ kɛ mgbanyima 5 a sonle wɔ asafo biala mɔɔ bɛkɛde la anu a, ɛnee ɔwɔ kɛ asafo nu azonvolɛ 10,000 kola fɛta kɛ neavolɛma ɛvolɛ biala. Ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ mediema mrenyia apenle dɔɔnwo bɔ mɔdenle kɛ bɛbafɛta kɛ asafo nu azonvolɛ. Saa yɛle mrenyia anzɛɛ mraalɛ bɔbɔ a, ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye bolo “Awulae gyima ne ɛyɛlɛ nwo.”​—1 Kɔl. 15:58.

SUNSUM NU ANYUHƆLƐ​—ƆKILE DUZU?

3, 4. Sunsum nu bodane ngakyile boni mɔ a ɛbahola wɔava wɔazie ɛ nye zo a?

3 Kenga 1 Temɔte 3:1. Giliki yɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo ‘maa ɛ nye ɛbolo’ la kile kɛ ɛtende wɔava debie mɔɔ la anwuma la. Zɔhane edwɛkɛ ne mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo vale lile gyima la maa yɛnwu kɛ ɔhyia mɔdenlebɔlɛ na yɛanyia sunsum nu anyuhɔlɛ. Pɛ adiema nrenyia bie mɔɔ ɔlɛdwenle mɔɔ ɔbahola yeayɛ wɔ asafo ne anu la anwo nvoninli nea. Bie a kɛkala ɔnle asafo nu sonvolɛ, noko yenwu kɛ ɔwɔ kɛ ɔnyia sunsum nu subane ngakyile. Mɔɔ limoa, ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔbafɛta kɛ asafo nu sonvolɛ. Nzinlii akee ɔmaa ɔ nye da kɛ ɔbahola yeafɛta kɛ neavolɛ. Kolaa na yeayɛ asafo nu sonvolɛ anzɛɛ neavolɛ la, ɔbɔ mɔdenle kɛ ɔbahola yeafɛta na bɛava ɛzonlelilɛ bɛawula ɔ sa wɔ asafo ne anu.

4 Zɔhane ala a ɔwɔ kɛ mediema mɔɔ bɛkpondɛ kɛ bɛsonle kɛ adekpakyelɛma, Bɛtɛlema, anzɛɛ bɛboa bɛmaa bɛsisi Belemgbunlililɛ Asalo la bɔ mɔdenle kɛ bɛbadwu bɛ bodane nwo a. Bɛmaa yɛzuzu kɛzi Nyamenle Edwɛkɛ ne maa yɛ anwosesebɛ kɛ yɛnyia anyuhɔlɛ wɔ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu la anwo.

BƆ MƆDENLE NYIA ANYUHƆLƐ KPOLE WƆ SUNSUM NU

5. Kɛzi mgbavolɛ nee mbɛlɛra bahola aboa wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu ɛ?

5 Mgbavolɛ nee mbɛlɛra lɛ anwosesebɛ, yemɔti bɛbahola bɛayɛ dɔɔnwo wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu. (Kenga Mrɛlɛbulɛ 20:29.) Mgbavolɛ nee mbɛlɛra mɔɔ bɛwɔ Bɛtɛle la bie mɔ yɛ gyima wɔ ɛleka mɔɔ bɛyɛ Baebolo nee mbuluku la. Mgbavolɛ nee mbɛlɛra bie mɔ boa maa bɛsisi Belemgbunlililɛ Asalo na bɛsiezie ɛkɛ. Saa esiane bie si a, mgbavolɛ ne mɔ nee Alasevolɛ mɔɔ bɛlɛ anwubielɛ la kɔboa. Adekpakyelɛma dɔɔnwo mɔɔ bɛle mgbavolɛ nee mbɛlɛra la kɔka edwɛkɛ ne wɔ ɛleka mɔɔ wɔ moa na bɛka aneɛ gyɛne la.

6-8. (a) Kɛzi kpavolɛ ko hakyile adwenle mɔɔ ɔlɛ wɔ Nyamenle ɛzonlenlɛ nwo la ɛ, na duzu a vile nu rale a? (b) Kɛ ɔkɛyɛ na ‘yɛazɔ Gyihova yɛanlea yɛanwu kɛ ɔle kpalɛ’ ɛ?

6 Ɔda ali kɛ ɛ nye sɔ ahonle nu mɔɔ bɛfi bɛsonle Nyamenle la. Noko saa ɛte nganeɛ kɛ mɔɔ ɛnee adiema Aaron noko te nganeɛ la ɛ? Ɛnee ye awovolɛ le Kilisienema, noko ɔhanle kɛ: “Ɛnee me nye ɛnlie debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ ɛhɔlɛ nwo.” Ɛnee ɔkpondɛ kɛ ɔsonle Nyamenle wɔ anyelielɛ nu, noko ɔnnwu deɛmɔti ɔ nye ɛnlie la. Duzu a ɔyɛle a?

7 Aaron bɔle mɔdenle kɛ ɔbazukoa Baebolo ne dahuu, yeaziezie ɔ nwo kolaa na yeahɔ debiezukoalɛ na eza yeamaa mualɛ. Mɔɔ hyia kpalɛ la, ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔyɛ asɔne dahuu. Ɔnyianle anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu wɔ mekɛ mɔɔ ɔnyianle Gyihova anwo ɛhulolɛ kpole la. Aaron yɛle adekpakyelɛnli, ɔboale wɔ esiane mekɛ nu, eza ɔhɔhanle edwɛkɛ ne wɔ maanle gyɛne nu. Kɛkala Aaron ɛlɛsonle wɔ Bɛtɛle, eza ɔle asafo nu kpanyinli. Kɛzi ɔbu nzenzaleɛ mɔɔ ɔyɛle la ɛ? “Mezɔ ‘Gyihova menlea na menwu kɛ ɔle kpalɛ.’ Kɛmɔ yeyila me la ati, menwu kɛ ɔwɔ kɛ meyɛ dɔɔnwo wɔ ye ɛzonlenlɛ nu amaa meanyia nyilalɛ dɔɔnwo.”

8 Edwɛndolɛnli ne hanle kɛ: “Bɛdabɛ mɔɔ bɛkpondɛ [Gyihova] abo zo la ɛngyia debie kpalɛ biala anwo.” (Kenga Edwɛndolɛ 34:8-10.) Nɔhalɛ, Gyihova ɛnye bɛdabɛ mɔɔ bɛsonle ye nɔhalɛ nu la arɛle ɛndo bɛ sa nu ɛlɛ. Yɛ nuhua biala bahola ‘azɔ Gyihova anlea na yeanwu kɛ ɔle kpalɛ’ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛyɛ biala mɔɔ yɛbahola wɔ ye ɛzonlenlɛ nu la. Saa yɛfi yɛ ahonle muala anu yɛsonle Nyamenle a, ɔmaa yɛ nye die kpalɛ.

MIA Ɛ NWO NA MMAAMAA Ɛ SA NU TO

9, 10. Duzu ati a ɔwɔ kɛ ‘ɛkendɛ’ a?

9 Mekɛ mɔɔ ɛlɛdi wɔ bodane ne mɔ anwo gyima la, ɔwɔ kɛ ‘ɛkendɛ.’ (Maeka 7:7) Gyihova boa ye nɔhalɛ azonvolɛ dahuu, noko bie a ɔbamaa bɛahendɛ mekɛ kpalɛ kolaa na bɛanyia nwolɛ adenle bie mɔ. Ɔbɔle Ebileham ɛwɔkɛ kɛ ɔbawo, noko ɛnee ɔwɔ kɛ ɔnyia diedi nee abotane. (Hib. 6:12-15) Ebileham hendɛle ɛvolɛ dɔɔnwo kolaa na bɛawo Ayezeke, noko ɔ sa nu ando, yɛɛ Gyihova annye ɔ rɛle ando ɔ sa nu.​—Mɔl. 15:3, 4; 21:5.

10 Ɛhendɛlɛ ɛnla aze. (Mrɛ. 13:12) Saa yɛ sa anga mɔɔ yɛ nye la ye ade la a, ɔbahola yeamaa yɛ sa nu ado kpalɛ. Yemɔti ɔwɔ kɛ yɛfa mekɛ ne yɛsukoa kɛ yɛbanyia sunsum nu subane ngakyile. Maa yɛnlea ndenle nsa mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛayɛ ɛhye la.

11. Sunsum nu subane boni mɔ a ɔwɔ kɛ yɛnyia a, na duzu ati a nwolɛ hyia a?

11 Nyia sunsum nu subane ngakyile. Saa yɛkenga Nyamenle Edwɛkɛ ne na yɛdwenledwenle nwo a, yɛbanwu nrɛlɛbɛ, yɛanyia nwunu, ndelebɛbo yɛɛ adwenle kpalɛ. Subane ɛhye mɔ boa menli mɔɔ bɛli nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nyunlu la. (Mrɛ. 1:1-4; Tae. 1:7-9) Eza mekɛ mɔɔ yɛlɛkenga yɛ mbuluku ne mɔ la, ɔmaa yɛnwu adwenle mɔɔ Nyamenle lɛ wɔ ninyɛne bie mɔ anwo la. Mekɛ biala ɔwɔ kɛ yɛsi anyelielɛ ninyɛne, anwoziezielɛ, kɛzi yɛnea ezukoa zo yɛɛ kɛzi yɛ nee awie mɔ bali la anwo kpɔkɛ. Saa yɛfa mɔɔ yɛsukoa yɛfi Baebolo ne anu la yɛbɔ yɛ ɛbɛla a, yɛbahola yɛazi kpɔkɛ mɔɔ sɔ Gyihova anye la.

12. Kɛ ɔkɛyɛ na asafo ne anu amra ahile kɛ bɛdi nɔhalɛ ɛ?

12 Di nɔhalɛ. Ɔwɔ kɛ nɔhalɛ Kilisienenli biala bɔ mɔdenle kɛ ɔbayɛ teokelase gyima biala mɔɔ bɛbava bɛamaa ye la. Kɛmɔ ɛnee Nihɛmaya le amɛnlado la ati, ɔvale gyima ɔmaanle Nyamenle menli bie mɔ. Nwane mɔ a ɔkpale bɛ a? Ɔkpale menli mɔɔ bɛsulo Nyamenle, bɛdi nɔhalɛ yɛɛ bɛkola bɛfa bɛ rɛle bɛwula bɛ nu la. (Nih. 7:2; 13:12, 13) Ɛnɛ noko, mɔɔ bɛkpondɛ bɛavi sonvolɛ ɛkɛ la a “le kɛ ɔkɛli nɔhalɛ.” (1 Kɔl. 4:2) Saa ɛyɛ wɔ gyima kpalɛ a awie biala banwu ye.​—Kenga 1 Temɔte 5:25.

13. Saa awie mɔ nee wɔ anli ye boɛ a, kɛzi ɛbahola wɔazukoa Dwosefi neazo ne ɛ?

13 Maa Gyihova ɛziezie wɔ. Saa awie mɔ nee wɔ anli ye boɛ a, duzu a ɛbahola wɔayɛ a? Bie a ɛbahola wɔaziezie edwɛkɛ ne ndɛndɛ. Noko fane dɔɔnwo ne ala, saa ɛkpondɛ kɛ ɛkile kɛ wɔ edwɛkɛ yɛ fɛ a, ɔbamaa edwɛkɛ ne azɛkye. Dwosefi amediema ne mɔ ne ye anli ye boɛ, noko yeanva bɛ nwo ɛya yeanzie ɔ kunlu. Amozii, bɛdole ye ɛzonle na bɛdole ye efiade. Noko wɔ ɛhye mɔ amuala anu, ɔmaanle Gyihova hilele ye adenle. Duzu a vile nu rale a? “[Gyihova] edwɛkɛ ne buale ye benle” anzɛɛ zieziele ye. (Edw. 105:19) Zɔhane sɔnea ne mɔ zieziele Dwosefi maanle gyima titili bie. (Mɔl. 41:37-44; 45:4-8) Saa ɛyia ngyegyelɛ mɔɔ anu yɛ se la a, sɛlɛ Nyamenle kɛ ɔmaa wɔ nrɛlɛbɛ nee anwosesebɛ na tendɛ anzɛɛ yɛ wɔ ninyɛne wɔ ɛbulɛ nu. Gyihova baboa wɔ.​—Kenga 1 Pita 5:10.

NYIA ANYUHƆLƐ WƆ DASELƐLILƐ NU

14, 15. (a) Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛnea yɛ “ngilehilelɛ ne boɛ” a? (b) Kɛzi ɛbahola wɔabɔ edwɛkpa ne nolo wɔ tɛnlabelɛ ngakyile nu ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne nee ɛlɛka “ Ɛbazɔ Adenle Gyɛne Wɔanlea Ɔ?”)

14 Pɔɔlo zele Temɔte kɛ: “Maa ɛ nye ɛbolo Nyamenle Edwɛkɛ ne ɛgengalɛ wɔ bagua nu, ye nolobɔlɛ nee ye ngilehile nwo. Nea ɛ nwo boɛ na nea wɔ ngilehilelɛ ne boɛ.” (1 Tem. 4:13, 16) Ɛnee Temɔte le Belemgbunlililɛ edwɛkpakavolɛ mɔɔ bɔ mɔdenle dɛba. Noko saa ye ɛzonlenlɛ gyima ne banyia anyuhɔlɛ a, ɔwɔ kɛ ɔnea ye “ngilehilelɛ ne boɛ.” Ɛnee ɔnle kɛ ɔmaa ɔ nye da kɛ kɛzi ɔka edwɛkɛ ne dɛba la baha menli ne ahonle. Saa ye edwɛkɛ ne baha bɛ ahonle a, ɛnee ɔwɔ kɛ ye ngilehilelɛ ne di bɛ ngyianlɛ nwo gyima. Kɛ Belemgbunlililɛ edwɛkpakavolɛma la, zɔhane a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a.

15 Saa yɛlɛyɛ azua nu daselɛlilɛ a, yɛnda yɛndo menli wɔ sua nu. Wɔ ɛleka bie mɔ, yɛngola yɛngɔ azua mɔɔ bɛdo nwolɛ bane la anu. Saa zɔhane a ɔde wɔ wɔ ɛkɛ ne a, ɛnee suzu ndenle ngakyile mɔɔ ɛbahola wɔalua zo wɔabɔ edwɛkpa ne nolo la anwo.

16. Kɛ ɔkɛyɛ na bagua nu daselɛlilɛ gyima ne azo ma ɛ?

16 Bagua nu daselɛlilɛ noko le adenle kpalɛ ko mɔɔ yɛdua zo yɛbɔ edwɛkpa ne nolo a. Alasevolɛ dɔɔnwo ɛlɛyɛ gyima ɛhye bie na yezo ma dɔɔnwo. Bɛka edwɛkɛ ne bɛkile menli wɔ keteke nee kale agyinlaleɛ, gua nu nee nwɔhoa ɛlilɛ ɛleka yɛɛ ɛleka ngakyile. Saa Alasevolɛ bie mɔ kpondɛ kɛ bɛka edwɛkɛ ne bie bɛkile awie a, bɛka nolobɔlɛ bie anu edwɛkɛ, bɛkanvo ɔ mra ne mɔ anzɛɛ bɛbiza ye gyima mɔɔ ɔyɛ la anwo kpuya. Saa adawubɔlɛ ne ɛlɛkɔ zo a, nolobɔlɛnli ne fa Baebolo nu edwɛkɛ bie fa nu na ɔnea kɛzi suamenle ne bayɛ ye nyɛleɛ la. Edwɛkɛ mɔɔ ahenle ne baha la maa bɛtoa Baebolo nu adawubɔlɛ ne azo.

17, 18. (a) Kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyia anwodozo wɔayɛ bagua nu daselɛlilɛ gyima ne bie ɛ? (b) Kɛzi ɛzonlenlɛ gyima ne mɔɔ ɛlɛyɛ la maa ɛye Gyihova ayɛlɛ kɛ Devidi ɛ?

17 Saa bagua nu daselɛlilɛ gyima ne yɛ se maa wɔ a, mmamaa ɛ sa nu to. Ɛnee ɔyɛ se ɔmaa adekpakyelɛnli bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Eddie mɔɔ ɔvi New York City la kɛ ɔ nee menli babɔ adawu wɔ bagua nu. Noko nzinlii, ɛnee akee ɔkola ɔka edwɛkɛ ne wɔ bagua nu. Duzu a boale ye a? Ɔse: “Me nee me ye kpondɛ kpuya nee edwɛkɛ mɔɔ menli ta ka nwolɛ edwɛkɛ la anwo mualɛ wɔ yɛ abusua ɛzonlenlɛ ne abo. Ɛnee yɛbiza Alasevolɛ gyɛne debie mɔɔ boa bɛ la.” Kɛkala, Eddie anye die bagua nu daselɛlilɛ nwo kpalɛ.

18 Saa ɛnyia anwubielɛ nee anwodozo wɔ edwɛkpa ne nolobɔlɛ nu a, wɔ sunsum nu anyuhɔlɛ ne bala ali. (Kenga 1 Temɔte 4:15.) Eza ɔbamaa wɔayeyɛ yɛ anwuma Selɛ ne kɛ Devidi la, ɔdole edwɛne kɛ: ‘Mebayɛ Gyihova mo dahuu; dahuu mebaye ye ayɛlɛ. Me ɛkɛla fa Gyihova tu ɔ nwo; [bɛlɛvoma] ɛdie na bɛli fɛlɛko.’ (Edw. 34:1, 2) Bie a wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne ati, ɔbamaa menli mɔɔ bɛlɛ ahonle kpalɛ la ara nɔhalɛ ɛzonlenlɛ nu.

NYIA SUNSUM NU ANYUHƆLƐ FA YE NYAMENLE AYƐLƐ

19. Duzu ati a saa tɛnlabelɛ mɔɔ Gyihova sonvolɛ bie wɔ nu la ɛmmaa ɔngola ɔnyɛ dɔɔnwo bɔbɔ a ɔwɔ kɛ ɔmaa ɔ nye die ɛ?

19 Eza Devidi dole edwɛne kɛ: “O [Gyihova], ɛ sa anloa gyima kɔsɔɔti bayɛ wɔ mo, Nyamenle menli ne amuala baye wɔ ayɛlɛ! Bɛbaha wɔ belemgbunlililɛ ne anyunlunyia nwo edwɛkɛ, na bɛaha wɔ tumi ne anwo edwɛkɛ. Bɛbamaa menli anwu wɔ tumi nyɛleɛ ne mɔ, nee wɔ belemgbunlililɛ ne anyunlunyia ne kɛnlɛma.” (Edw. 145:10-12) Zɔhane edwɛkɛ ne da kɛzi Gyihova nɔhalɛ Alasevolɛ kɔsɔɔti te nganeɛ la ali. Noko saa anwodolɛ anzɛɛ kpanyinliyɛlɛ ɛmmaa ɛngola ɛnyɛ dɔɔnwo wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anu ɛ? Dahuu kakye kɛ edwɛkpa ne mɔɔ ɛbɔ ye nolo ɛkile menli mɔɔ bɛnea wuliravolɛma nee awie mɔ la ye yɛ Nyamenle ne ayɛlɛ. Saa wɔ diedi ne ati bɛdo wɔ efiade a, bie a saa ɛnyia nwolɛ adenle a ɛkola ɛka wɔ diedi ne anwo edwɛkɛ, na yemɔ maa Gyihova anye die kpalɛ. (Mrɛ. 27:11) Saa ɛwɔ abusua mɔɔ bɛnle ɛzonlenlɛ ko anu, noko ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛbayɛ wɔ sunsum nu ninyɛne dahuu a, ɔdaye noko ɔmaa Gyihova anye die. (1 Pita 3:1-4) Saa tɛnlabelɛ mɔɔ ɛwɔ nu la ɛnle kpalɛ bɔbɔ a, ɛbahola wɔaye Gyihova ayɛlɛ na wɔanyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu.

20, 21. Saa bɛva gyima dɔɔnwo bɛwula ɛ sa wɔ Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anu a, kɛ ɔkɛyɛ na wɔaboa awie mɔ ɛ?

20 Saa ɛkɔ zo ɛnyia sunsum nu anyuhɔlɛ a, Gyihova bayila wɔ. Saa ɛyɛ nzenzaleɛ wɔ wɔ mekɛ anzɛɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a, ɛbahola wɔayɛ dɔɔnwo wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anu na wɔaboa awie mɔ wɔamaa bɛanyia anyelazo. Bieko, saa ɛnyia sunsum nu anyuhɔlɛ na ɛtu ɛ nwo ɛmaa a, ɔbaboa ɛ mediema diedima kpalɛ. Eza kɛmɔ ɛbɔ mɔdenle wɔ asafo ne anu la ati, ɔbamaa awie mɔ mɔɔ bɛkulo Gyihova la ahulo wɔ, bɛali wɔ eni na bɛaboa wɔ.

21 Saa yɛva ɛvolɛ dɔɔnwo anzɛɛ ekyi bie yɛzonle Gyihova bɔbɔ a, yɛ muala yɛbahola yɛanyia anyuhɔlɛ wɔ ye ɛzonlenlɛ nu. Noko kɛ ɔkɛyɛ na Kilisienema mɔɔ bɛnyi sunsum nu la aboa bɛdabɛ mɔɔ bɛle fofolɛ la bɛamaa bɛanyia anyuhɔlɛ ɛ? Yɛbazuzu zɔhane edwɛkɛ ne anwo wɔ edwɛkɛ bieko anu.