Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 31

Yɛ Sa Nu Ɛndo!

Yɛ Sa Nu Ɛndo!

“Ɛhye ati yɛmkpo aze.”​—2 KƆL. 4:16. Nzema Baebolo

EDWƐNE 128 Gyinla Kpundii Kɔ Awieleɛ

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Duzu a ɔwɔ kɛ Kilisienema yɛ amaa bɛawie ngoane nwo ɛnriandilɛ ne a?

KILISIENEMA ɛlɛsu ngoane nwo ɛnriandilɛ. Saa yɛbɔle ɛnriandilɛ ne abo ɛhyɛ anzɛɛ bɔ zo mɔɔ yɛbɔ ɔ bo bɔbɔ a, ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛnriandi yɛkɔ awieleɛ. Folɛdulɛ mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo vale maanle Kilisienema mɔɔ wɔ Felepae la baboa yɛ amaa yɛawie yɛ ɛnriandilɛ ne. Mɔɔ ɛvoya mɔɔ limoa asafo zɔhane anu amra asa hanle Pɔɔlo kɛlata ne la, ɛnee bɛ nuhua bie mɔ ɛva ɛvolɛ dɔɔnwo ɛzonle Gyihova. Ɛnee bɛlɛsu ɛnriandilɛ ne kpalɛ, noko Pɔɔlo hakyele bɛ kɛ ɔwɔ kɛ bɛfa kpundiigyinlanlɛ bɛsu ɛnriandilɛ ne. Ɛnee ɔkulo kɛ bɛkɔ zo bɛdi ye neazo ne anzi. Ɔbɔle “mɔdenle kɛ [ɔbanyia] ahyɛlɛdeɛ ne.”​—Fel. 3:14.

2. Duzu ati a folɛdulɛ mɔɔ Pɔɔlo vale maanle Felepaema la ɛnee le ye mekɛ nu ɛdeɛ a?

2 Folɛdulɛ mɔɔ Pɔɔlo vale maanle Felepaema la ɛnee le ye mekɛ nu ɛdeɛ. Mɔɔ asafo ne bɔ ɔ bo ala la yɛɛ bɛyiale dwazotia a. Wɔ ɛvolɛ 50 Y.M., Pɔɔlo nee Saelase diele Nyamenle na bɛliele ɛsalɛdolɛ ne mɔɔ se, “pɛ nu bɛla Masidonea” la bɛdole nu. (Gyi. 16:9) Yemɔti, bɛhɔle Felepae bɛhɔbɔle edwɛkpa ne nolo. Wɔ ɛkɛ ne, bɛyiale raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Ledea la, “na Gyihova bukele ye ahonle nu ɔmaanle ɔdiele” edwɛkpa ne kpalɛ. (Gyi. 16:14) Yeangyɛ, bɛzɔnenle ɔ nee ye sua nu amra. Noko ndɛndɛ ne ala Seetan vale ngyegyelɛ rale bɛ nwo zo. Sua ne azo mrenyia bie mɔ hwenle Pɔɔlo nee Saelase hɔle maanle mgbanyima ne mɔ ɛkɛ na bɛdole bɛ ɛzonle kɛ bɛlɛgyegye awie mɔ. Yemɔti bɛbole Pɔɔlo nee Saelɛse, bɛdole bɛ efiade na nzinlii, bɛzele bɛ kɛ bɛvi sua ne azo bɛhɔ. (Gyi. 16:16-40) Asoo bɛmaanle bɛ sa nu dole? Kyɛkyɛ! Na mediema mɔɔ wɔ asafo fofolɛ ne anu la noko ɛ? Bɛdabɛ noko bɛgyinlanle kpundii! Nɔhalɛ nu, Pɔɔlo nee Saelɛse neazo kpalɛ ne maanle bɛ anwosesebɛ.

3. Duzu a Pɔɔlo nwunle ye a, na kpuya boni mɔ a yɛbazuzu nwo a?

3 Ɛnee Pɔɔlo ɛbɔ kpɔkɛ kɛ ɔnrɛmaa ɔ sa nu ɛnrɛdo. (2 Kɔl. 4:16) Ɛnee ɔze ye kɛ, saa ɔbahola yeazu ɛnriandilɛ ne yeahɔdwu awieleɛ a, ɔwɔ kɛ ɔfa ye adwenle ɔsie bodane ne azo. Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi Pɔɔlo neazo ne anu a? Yɛ mekɛ ye anu neazo boni mɔ a kile kɛ yɛbahola yɛali ngyegyelɛ biala azo konim na yɛagyinla kpundii a? Na kɛzi yɛ kenle bie anyelazo ne bahola aboa yɛ amaa yɛagyinla kpundii ɛ?

KƐZI PƆƆLO NEAZO NE BABOA YƐ LA

4. Ɔnva nwo tɛnlabelɛ mɔɔ ɛnee Pɔɔlo wɔ nu la, kɛzi ɔhɔle zo ɔyɛle gyima ɛsesebɛ ɛ?

4 Nea tɛnlabelɛ mɔɔ ɛnee Pɔɔlo wɔ nu wɔ mekɛ mɔɔ ɔhɛlɛle Felepaema kɛlata la. Ɛnee bɛdo ye efiade wɔ Wulomu. Ɛnee ɔnnyia adenle ɔnvinde ɔnga edwɛkɛ ne. Noko, ɔyɛle mɔɔ ɔbahola biala la ɔlile menli mɔɔ rakpɔlale ye la daselɛ na ɔhɛlɛle ngɛlata ɔmaanle asafo ngakyile mɔɔ wɔ moa la. Ɛnɛ noko, Kilisienema dɔɔnwo mɔɔ bɛha sua nu la fa nwolɛ adenle ne di menli mɔɔ bakpɔla bɛ la daselɛ. Eza bɛkɛlɛ ngɛlata mɔɔ maa anwosesebɛ la bɛmaa suamenlema mɔɔ bɛngola bɛngɔ bɛ ɛkɛ la.

5. Kɛ mɔɔ Pɔɔlo edwɛkɛ mɔɔ wɔ Felepaema 3:12-14 maa yɛnwu ye la, duzu a boale ye maanle ɔvale ye adwenle ɔziele bodane ne azo a?

5 Pɔɔlo ammaa mɔɔ yehola yeyɛ yɛɛ ye nvonleɛ dɛba ne mɔ andwehwe ye adwenle. Nɔhalɛ nu, ɔhanle kɛ ɔwɔ kɛ ɔmaa ɔ “rɛle fi ninyɛne mɔɔ wɔ [ɔ] nzi la” amaa yeahola yeadwu “ninyɛne mɔɔ wɔ [ɔ] nyunlu la anwo,” anzɛɛ yeahola yeawie ye ɛnriandilɛ ne. (Kenga Felepaema 3:12-14.) Ninyɛne boni mɔ zɛhae a anrɛɛ bahola ahwehwe Pɔɔlo adwenle a? Mɔɔ limoa, ninyɛne mɔɔ ɛnee yehola yeyɛ wɔ Dwuuma ɛzonlenlɛ nu la zonle. Noko, ɔbule ninyɛne ɛhye mɔ kɛ bɛle “ewula.” (Fel. 3:3-8) Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, yeammaa ye adwenle mɔɔ buale ye fɔlɛ wɔ Kilisienema mɔɔ ɔkpɔle bɛ anwo la ando ɔ sa nu. Yɛɛ mɔɔ tɔ zo nsa, yeande nganeɛ kɛ, mɔɔ yeyɛ yemaa Gyihova la zonle. Ɔnva nwo kɛ bɛdole Pɔɔlo efiade, bɛbole ye, bɛzile ye awolɛ, ye meli butule na ɔhyianle aleɛ nee adɛladeɛ la, ɔmaanle ye ɛzonlenlɛ gyima ne zole ma. (2 Kɔl. 11:23-27) Ɔnwunle kɛ ɔwɔ kɛ ɔbɔ mɔdenle, ɔnva nwo biala mɔɔ yehola yeyɛ anzɛɛ ngyegyelɛ biala mɔɔ yegyinla ɔ nloa la. Zɔhane ala a ɔwɔ kɛ yɛdayɛ noko yɛyɛ a.

6. ‘Ninyɛne mɔɔ wɔ yɛ nzi’ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛ rɛle fi la bie mɔ a le boni?

6 Kɛ ɔkɛyɛ na yɛazukoa Pɔɔlo neazo ne na yɛamaa yɛ ‘rɛle avi ninyɛne mɔɔ wɔ yɛ nzi la’ ɛ? Bie a yɛ nuhua bie mɔ adwenle bua yɛ fɔlɛ wɔ ɛtane dɛba mɔɔ yɛyɛ la anwo. Saa zɔhane a ɔde a, fa yɛ wɔ bodane kɛ ɛbazukoa Kelaese ɛkpɔnelɛ afɔlebɔlɛ ne anwo debie. Saa yɛsukoa na yɛdwenledwenle ninyɛne zɛhae mɔɔ maa anwosesebɛ la anwo a, ɔnrɛmaa yɛ adwenle ɛnrɛgyegye yɛ wɔ yɛ nvonleɛ dɛba nwo. Yɛ adwenle ɛnrɛbua yɛ fɔlɛ wɔ ɛtane mɔɔ Gyihova ɛva ɛhyɛ yɛ la anwo. Suzu ɛzukoalɛdeɛ bieko mɔɔ yɛbahola yɛanyia yɛavi Pɔɔlo ɛkɛ la anwo nea. Bie a yɛ nuhua bie mɔ ɛva gyima mɔɔ bɛtua kakɛ kpalɛ la ɛbɔ afɔle amaa yɛava Belemgbunlililɛ ne yɛalimoa. Saa zɔhane a ɔde a, ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ ‘rɛle fi ninyɛne mɔɔ wɔ yɛ nzi la,’ ɔlua nwonane afoa nu ninyɛne zɔhane mɔ mɔɔ yɛ ti akunlu ɛnrɛra zo la azo. (Ɛdi. 11:4-6; Nol. 7:10) ‘Ninyɛne mɔɔ wɔ yɛ nzi la’ bahola ayɛ ninyɛne mɔɔ yɛyɛle anzɛɛ ngyegyelɛ ngakyile mɔɔ yɛgyinlanle ɔ nloa wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la. Ɔle zɔ, saa yɛkakye kɛzi Gyihova ɛyila yɛ na yɛdwenledwenle nwo a, ɔmaa yɛbikye yɛ Ze ne. Noko, yɛngulo kɛ yɛte nganeɛ kɛ, mɔɔ yɛyɛ la ala le kpalɛ.​—1 Kɔl. 15:58.

Ɔnle kɛ yɛmaa ninyɛne twehwe yɛ adwenle wɔ ngoane nwo ɛnriandilɛ ne anu, ɔwɔ kɛ yɛfa yɛ adwenle yɛsie bodane ne azo (Nea ɛdendɛkpunli 7)

7. (a) Kɛ mɔɔ 1 Kɔlentema 9:24-27 kile la, duzu a anwo hyia na yɛahola yɛawie ngoane nwo ɛnriandilɛ ne a? Maa ndonwo.

7 Pɔɔlo dele Gyisɛse edwɛkɛ ɛhye abo kpalɛ, ɔse: “Bɛbɔ mɔdenle kpalɛ.” (Luku 13:23, 24) Ɛnee Pɔɔlo ze kɛ ɔwɔ kɛ ɔyele ɔ nwo ɔkɔdwu awieleɛ kɛ mɔɔ Kelaese yɛle la. Yemɔti ɔvale Kilisienema ɛbɛlabɔlɛ ɔtotole ɛnriandilɛ nwo. (Kenga 1 Kɔlentema 9:24-27.) Menli mɔɔ su ɛnriandilɛ la fa bɛ adwenle sie bodane mɔɔ wɔ bɛ nyunlu la azo, na bɛmmaa ninyɛne ɛndwehwe bɛ adwenle. Kɛ ndonwo la, menli mɔɔ su ɛnriandilɛ ɛnɛ la bie mɔ kɔfa awɔdenle nee azuamgbole mɔɔ ninyɛne gyɛne kola twehwe bɛ adwenle la azo. Fa ye kɛ awie mɔɔ ɛlɛsu ɛnriandilɛ la ɛgyinla kɛ ɔnea ninyɛne mɔɔ bɛziezie ye wɔ sotɔɔ bie anu la bie. Asoo ɔbali konim? Kyɛkyɛ! Zɔhane ala yɛɛ yɛdayɛ noko ɔnle kɛ yɛmaa ninyɛne twehwe yɛ adwenle wɔ ngoane nwo ɛnriandilɛ ne mɔɔ yɛlɛsu la anu a. Saa yɛfa yɛ adwenle yɛsie yɛ bodane ne azo na yɛbɔ mɔdenle kɛ mɔɔ Pɔɔlo yɛle la a, yɛbali konim!

KƐZI YƐBAGYINLA NGYEGYELƐ NLOA WƆ GYIHOVA ƐZONLENLƐ NU LA

8. Ngyegyelɛ nsa boni mɔ a yɛbazuzu nwo a?

8 Akee bɛmaa yɛzuzu ngyegyelɛ nsa mɔɔ bahola amaa yɛado yɛ adwenle nu la anwo. Bɛmɛ a le, anyelazo mɔɔ ɛmba nu ndɛndɛ, kpɔkɛdelɛ mɔɔ sɛkye yɛɛ ɛkpɔlɛ mɔɔ tɛnla ɛkɛ kyɛ la. Saa yɛnwu kɛzi awie mɔ ɛli ngyegyelɛ ɛhye mɔ anwo gyima la a, ɔbaboa yɛ.​—Fel. 3:17.

9. Saa mɔɔ yɛ nye la ye ade la amba nu ndɛ a, kɛzi ɔbahola yeaha yɛ ɛ?

9 Anyelazo mɔɔ ɛmba nu ndɛndɛ. Yɛ muala yɛ nye la ninyɛne mgbalɛ mɔɔ Gyihova ɛva ɛbɔ yɛ ɛwɔkɛ la ade ɛsesebɛ. Nɔhalɛ nu, mɔɔ Gyihova ngapezonli Habakɛke hanle kɛ ɔkulo kɛ Gyihova maa ɛtanelilɛ ba awieleɛ wɔ Dwuda la, Gyihova zele ye kɛ: “Kendɛ.” (Hab. 2:3) Noko akee saa yɛte nganeɛ kɛ, mɔɔ yɛ nye la ye ade la ɛlɛkyɛ somaa a, ɔbahola yeamaa yɛ mɔdenlebɔlɛ aha aze. Ɔbahola yeamaa yɛ sa nu ado bɔbɔ. (Mrɛ. 13:12) Ɛhye bie zile wɔ ɛvoya 20 ne mɔlebɛbo. Wɔ mekɛ zɔhane, ɛnee Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la dɔɔnwo anye la kɛ bɛbahɔ anwuma wɔ 1914. Kɛzi nɔhavoma ne lile bɛ anyelazo ne mɔɔ amba nu ndɛ la anwo gyima ɛ?

Royal yɛɛ Pearl Spatz anyelazo amba nu wɔ 1914, noko bɛhɔle zo bɛvale nɔhalɛlilɛ bɛzonlenle wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu (Nea ɛdendɛkpunli 10)

10. Mɔɔ agyalɛma bie anyelazo amba nu ndɛndɛ la, kɛzi bɛlile nwolɛ gyima ɛ?

10 Suzu nɔhavoma nwiɔ bie mɔɔ yiale ngyegyelɛ ɛhye bie la anwo nea. Bɛzɔnenle Adiema Royal Spatz wɔ ɛvolɛ 1908 wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee yenyia ɛvolɛ 20 la. Ɛnee ɔlɛ anwodozo kpole kɛ ɔnrɛhyɛ, ɔbanyia ye anwuma anyelazo ne. Nɔhalɛ nu, mɔɔ ɔka agyalɛ nwo edwɛkɛ yeahile Pearl wɔ 1911 la, ɔvale ɔbokale nwo kɛ: “Ɛdawɔ ɛze mɔɔ ɛlɛba arazi wɔ 1914 la. Saa yɛbagya a, ɔwɔ kɛ yɛyɛ ye ndɛndɛ!” Asoo Kilisiene agyalɛma ɛhye mɔ asa nu dole wɔ mekɛ mɔɔ bɛannyia bɛ anwuma ahatualɛ ne wɔ 1914 la ɔ? Kyɛkyɛ. Ɔluakɛ ɛnee bɛ bodane titili a le kɛ bɛyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ na tɛ ahatualɛ mɔɔ bɛbanyia ye la. Ɛnee bɛbɔ kpɔkɛ kɛ, bɛfa kpundiigyinlanlɛ bazu ngoane nwo ɛnriandilɛ ne. Amgba, Royal nee Pearl vale mɔdenlebɔlɛ nee nɔhalɛlilɛ zonlenle Gyihova wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo anu kɔkpula kɛ bɛwiele bɛ azɛlɛ ye azo gyima ne la. Nɔhalɛ nu, ɛkulo kɛ Gyihova te ye duma ne nee ye tumililɛ ne anwo na ye ɛwɔkɛ ngakyile ne mɔ ba nu. Noko kakye kɛ, Gyihova bamaa ninyɛne ɛhye mɔ ara nu wɔ ye mekɛ kpalɛ nu. Kɔkpula kɛ mekɛ zɔhane bara la, bɛmaa yɛyɛ mɔɔ yɛbahola biala la yɛzonle Nyamenle. Ɔnle kɛ yɛmaa anyelazo mɔɔ ɛmba nu ndɛndɛ la maa yɛ sa nu to anzɛɛ yɛto yɛ adwenle nu.

Mɔɔ ɛnee Adiema Arthur Secord ɛyɛ kpanyinli bɔbɔ la, ɔbɔle mɔdenle ɔhɔle ɔ nyunlu (Nea ɛdendɛkpunli 11)

11-12. Saa yɛ kpɔkɛdelɛ ɛzɛkye bɔbɔ a, kɛzi yɛbahola yɛanyia anyuhɔlɛ ɛ? Maa neazo.

11 Kpɔkɛdelɛ mɔɔ sɛkye. Ɔwɔ kɛ menli mɔɔ su ɛnriandilɛ la te kpɔkɛ kpalɛ, noko akee ɔngyia kɛ awie nyia nwonane nu kpɔkɛdelɛ kpalɛ kolaa na yɛanyi sunsum nu. Nɔhalɛ nu, menli dɔɔnwo mɔɔ bɛ kpɔkɛdelɛ ɛzɛkye la ɛlɛbɔ mɔdenle anyi wɔ sunsum nu. (2 Kɔl. 4:16) Kɛ neazo la, Adiema Arthur Secord * mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 88 na ɔnde kpɔkɛ la vale ɛvolɛ 55 zonlenle wɔ Bɛtɛle. Nɛɛsenli bie hɔle ye ɛkpa ne anwo kɛ ɔkayɛ ye ayile. Ɔnleanle ye koonwu na ɔhanle kɛ: “Adiema Secord, mekola menwu kɛ nwonane ne ɛvɛ wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu.” Noko ɛnee tɛ mɔɔ Adiema Arthur ɛyɛ ye wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la a anwo hyia ye a. Yemɔti ɔnleanle Nɛɛsenli ne anyunlu, ɔzelele na ɔbuale ye kɛ: “Ɛɛ ɔle zɔ, noko tɛ mɔɔ yɛyɛ la a anwo hyia a, mɔɔ yɛlɛyɛ ye ɛnɛ mɔɔ kɔ la a hyia kpalɛ a.”

12 Bie a wɔva ɛvolɛ dɔɔnwo wɔzonle Gyihova, noko kɛkala wɔ kpɔkɛdelɛ ɛmmaa ɛngola dɔɔnwo yɛ kɛ dɛba ne la. Saa zɔhane a ɔde a, mmamaa ɛ sa nu to. Nyia anwodozo kɛ Gyihova anye sɔ nɔhalɛ nu mɔɔ wɔvi wɔzonle ye la. (Hib. 6:10) Kakye kɛ, tɛ dodo mɔɔ yɛyɛ ye wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la a kile kɛ yɛlɛfi ahonle muala anu yɛazonle ye a, emomu subane kpalɛ mɔɔ yɛbala ye ali na yɛayɛ biala mɔɔ yɛ anwosesebɛ bamaa adenle la a hyia a. (Kɔl. 3:23) Gyihova ze mɔɔ yɛ nuhua ko biala bahola ayɛ la, na ɔnnea ade kɛ yɛbayɛ mɔɔ bo yɛ anwosesebɛ zo la.​—Maake 12:43, 44.

Anatoly yɛɛ Lidiya Melnik vale nɔhalɛlilɛ gyinlanle sɔnea ngakyile mɔɔ anu yɛ se la anloa (Nea ɛdendɛkpunli 13)

13. Kɛzi Anatoly nee Lidiya anwubielɛ ne boa yɛ maa yɛkɔ yɛ nyunlu ɔnva nwo sɔnea ngakyile mɔɔ yɛbayia la ɛ?

13 Ɛkpɔlɛ mɔɔ tɛnla ɛkɛ kyɛ. Gyihova azonvolɛ bie mɔ ɛva ɛvolɛ dɔɔnwo ɛgyinla ɛkpɔlɛ mɔɔ anu yɛ se la anloa. Kɛ neazo la, mɔɔ Anatoly Melnik * nyianle ɛvolɛ 12 la yɛɛ bɛhyele ye papa a, bɛdole ye efiade na bɛdule ye bɛvile ye abusua ne anwo wɔ Moldova bɛhɔle Siberia mɔɔ ye tendenle bo mayɛlɛ 4,000 (km 7,000) la. Ye ɛvolɛ ko anzi, bɛdule Anatoly, ye mame, ye nana yɛɛ ye nenyia bɛhɔle Siberia. Ɔdwule mekɛ bie la, ɛnee bɛkola bɛkɔ debiezukoalɛ, noko ɛnee bɛpɛ adenle mayɛlɛ 20 (km 30) wɔ mekɛ mɔɔ ezukɔtweaba ɛlɛtɔ na ɛyɛlɛ wɔ nu kpalɛ la. Nzinlii, Adiema Melnik lile ɛvolɛ nsa wɔ efiade wɔ ɛleka mɔɔ te ɔ nwo fi ɔ ye Lidiya nee bɛ ra raalɛ mɔɔ ɛnee ɛnyia ɛvolɛ ko la anwo. Ɔnva nwo tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se mɔɔ Anatoly nee ye abusua ne yiale la, bɛhɔle zo bɛyɛle wuluwulu wɔ sunsum nu. Kɛkala, Anatoly ɛnyia ɛvolɛ 82, na ɔsonle kɛ Ɔfese Kɔmatii ne anu sonla wɔ Central Asia. Bɛmaa yɛyɛ mɔɔ yɛbahola biala la wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu kɛ mɔɔ Anatoly nee Lidiya yɛle la, na yɛhɔ zo yɛgyinla kpundii.​—Gal. 6:9.

YƐ KENLE BIE ANYELAZO NE MAA YƐ ANWOSESEBƐ

14. Duzu a Pɔɔlo nwunle kɛ saa ɔyɛ a ɔbaboa ye yeamaa yeadwu ye bodane nwo a?

14 Ɛnee Pɔɔlo lɛ anwodozo kɛ ɔbawie ɛnriandilɛ ne na yeadwu ye bodane nwo. Kɛ Kilisienenli mɔɔ bɛkpokpa ye la, ɛnee ɔ nye la “ahyɛlɛdeɛ ne, mɔɔ le anwuma ɛvɛlɛlɛ ne mɔɔ vi Nyamenle ɛkɛ” la ade. Noko, amaa ɔ sa aha ahyɛlɛdeɛ ne la, ɔnwunle kɛ ɔwɔ kɛ ɔbɔ “mɔdenle.” (Fel. 3:14) Pɔɔlo yɛle ndonwo kɛnlɛma bie vale boale Felepaema ne amaa bɛava bɛ adwenle bɛazie bɛ bodane ne azo.

15. Ndonwo boni a Pɔɔlo yɛle vale boale Felepae Kilisienema ne ɔmaanle bɛnwunle kɛ ɔwɔ kɛ bɛbɔ mɔdenle ɛ?

15 Pɔɔlo hakyele Felepaema ne kɛ bɛle maanlema wɔ anwuma. (Fel. 3:20) Duzu ati a ɛnee ɛhye anwo hyia a? Mekɛ zɔhane, ɛnee saa ɛle Wulomu maanle sonla a, ɔkile kɛ ɛgyi boɛ. * Noko ɛnee Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la ɛdeɛ ne sonle bolɛ kolaa tɛla ye, ɔluakɛ nvasoɛ dɔɔnwo wɔ zo. Saa ɛfa awie mɔɔ le Wulomu maanle sonla la ɛtoto menli mɔɔ bayɛ maanlema wɔ anwuma la ɛdeɛ ne anwo a, ɔndwu bie. Ɔlua ndelebɛbo ɛhye ati, Pɔɔlo maanle Felepaema ne anwosesebɛ kɛ “bɛbɔ bɛ ɛbɛla kɛ maanlema bɛmaa ɔfɛta Kelaese anwo edwɛkpa ne.” (Fel. 1:27, ɔbdw.) Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛwɔ ɛkɛ ne ɛnɛ la ɛlɛbɔ mɔdenle kpalɛ kɛ bɛ sa baha dahuu ngoane anyelazo mɔɔ bɛlɛ wɔ anwuma la.

16. Kɛ mɔɔ Felepaema 4:6, 7 ka la, saa yɛbadɛnla aze dahuu wɔ anwuma o anzɛɛ azɛlɛ ye azo o, duzu a ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛyɛ a?

16 Saa yɛbadɛnla aze dahuu wɔ anwuma o anzɛɛ paladaese azɛlɛ zo o, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbadwu zɔhane bodane ne anwo. Ɔnva nwo tɛnlabelɛ biala mɔɔ yɛwɔ nu la, ɔnle kɛ yɛnea yɛ nzi; yɛɛ ɔnle kɛ yɛmaa debie biala si yɛ adenle wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu. (Fel. 3:16) Bie a yɛbade nganeɛ kɛ, mɔɔ yɛ nye la ye ade la ɛhyɛ somaa anzɛɛ yɛ kpɔkɛdelɛ ɛlɛsɛkye. Bie a yɛva ɛvolɛ dɔɔnwo yɛgyinla ɛkpɔlɛ mɔɔ anu yɛ se la anloa. Kɛ ɔde ye biala la, ‘mmadwenle debie biala anwo.’ Emomu, fa wɔ nzɛlɛlɛ yɛɛ modolɛ to Nyamenle anyunlu, na ɔbamaa wɔanyia anzodwolɛ ne mɔɔ bo ndelebɛbo muala azo la.​—Kenga Felepaema 4:6, 7.

17. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu a?

17 Kɛ mɔɔ awie mɔɔ ɛlɛsu ɛnriandilɛ la mia ɔ nwo wɔ mekɛ mɔɔ ɛnriandilɛ ne ɛlɛba awieleɛ la, bɛmaa yɛdayɛ noko yɛva yɛyɛ yɛ bodane kɛ yɛbawie ngoane nwo ɛnriandilɛ ne. Bɛmaa yɛyɛ mɔɔ yɛbahola biala la kɛ yɛbanyia ninyɛne ngɛnlɛma mɔɔ bɛva bɛbɔ yɛ ɛwɔkɛ la. Duzu a yɛbahola yɛayɛ amaa yɛ sa nu ando na yɛahɔ yɛ nyunlu dahuu a? Edwɛkɛ mɔɔ doa zo la bamaa yɛanwu mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛfa yɛdimoa yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu amaa yɛayɛ “ninyɛne mɔɔ hyia kpalɛ la.”​—Fel. 1:9, 10.

EDWƐNE 79 Kilehile Bɛ Maa Bɛgyinla Kpundii

^ ɛden. 5 Ɔnva nwo ɛvolɛ dodo mɔɔ yɛva yɛzonle Gyihova la, ɔwɔ kɛ yɛnyia anyuhɔlɛ kɛ Kilisienema. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo maanle ɔ mediema Kilisienema anwosesebɛ kɛ bɛmmamaa bɛ sa nu to! Kɛlata mɔɔ ɔhɛlɛle ɔmaanle Felepaema la bamaa yɛ anwosesebɛ amaa yɛagyinla kpundii wɔ ngoane nwo ɛnriandilɛ ne anu. Edwɛkɛ ɛhye baboa yɛ amaa yɛanwu kɛzi yɛbava Pɔɔlo edwɛkɛ ne mɔɔ vi sunsum nu yɛayɛ gyima la.

^ ɛden. 11 Nea Adiema Secord ɛbɛlabɔlɛ nu edwɛkɛ, “My Part in Advancing Right Worship,” mɔɔ wɔ The Watchtower, June 15, 1965 anu la.

^ ɛden. 13 Nea Adiema Melnik ɛbɛlabɔlɛ nu edwɛkɛ, “Taught From Childhood to Love God,” mɔɔ wɔ Awake!, October 22, 2004 anu la.

^ ɛden. 15 Kɛmɔ ɛnee Felepae wɔ Wulomu tumililɛ bo la ati, ɛnee Felepaema le Wulomu maanlema. Yemɔti, ndonwo mɔɔ Pɔɔlo vale lile gyima la boale ye tievolɛma.