Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 32

Ngakula, Bɛhɔ Zo Bɛnyia Anyuhɔlɛ Wɔ Bɛ Ɛzɔnenlɛ Ne Anzi

Ngakula, Bɛhɔ Zo Bɛnyia Anyuhɔlɛ Wɔ Bɛ Ɛzɔnenlɛ Ne Anzi

“Yɛda ɛlɔlɛ ali amaa yɛanyi wɔ adenle biala anu.”​—ƐFƐ. 4:15.

EDWƐNE 56 Fa Nɔhalɛ Ne Yɛ Wɔ Ɛdeɛ

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Ninyɛne mgbalɛ boni a ngakula dɔɔnwo ɛlimoa ɛyɛ a?

 ƐVOLƐ biala, bɛsɔne Kilisiene ngakula dɔɔnwo. Bɛzɔne wɔ ɔ? Saa bɛzɔne wɔ a, ɛnee wɔmaa ɛ mediema Kilisienema anye ɛlie yɛɛ Gyihova noko anye ɛlie! (Mrɛ. 27:11) Fa mekɛ ekyii dwenle mɔɔ ɛdawɔ mumua ne wɔhola wɔyɛ la anwo nea. Bie a wɔva ɛvolɛ dɔɔnwo wɔzukoa Baebolo ne anyebolo zo. Mɔɔ ɛzukoale la maanle ɛliele ɛlile kɛ Baebolo ne le Nyamenle Edwɛkɛ. Noko mɔɔ tɛla biala la, wɔranwu buluku nwuanzanwuanza ɛhye Kɛlɛvolɛ ne na wɔhulo ye. Ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la ɛyɛ kpole na kɛkala yemaa wɔyila ɛ nwo zo wɔmaa ye na bɛzɔne wɔ. Wɔzi kpɔkɛ kpalɛ!

2. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

 2 Ye biala anu kolaa na bɛazɔne wɔ la, bɛzɔle wɔ diedi bɛnleanle wɔ ndenle ngakyile zo. Noko ɛlɛyɛ kpanyinli la, ɛbayia sɔnea fofolɛ. Seetan babɔ mɔdenle kɛ ɔnrɛmaa ɛnrɛzonle Gyihova na yeahwe wɔ yeavi ɔ nwo. (Ɛfɛ. 4:14) Ɔnle kɛ ɛmaa ɔba ye zɔ. Duzu a baboa wɔ yeamaa wɔahɔ zo wɔali nɔhalɛ wɔamaa Gyihova na wɔali ɛnwozoyilalɛ ɛwɔkɛ ne azo a? Ɔwɔ kɛ ɛkɔ zo ‘ɛbɔ mɔdenle’ kɛ ɛbanyi wɔ sunsum nu. (Hib. 6:1) Noko kɛ ɔkɛyɛ na wɔahola wɔayɛ zɔ ɛ?

KƐ ƆKƐYƐ NA WƆANYIA ANYUHƆLƐ KƐ KILISIENENLI Ɛ?

3. Anyuhɔlɛ boni a ɔwɔ kɛ Kilisienema kɔsɔɔti nyia wɔ bɛ ɛzɔnenlɛ nzi a?

3 Wɔ yɛ ɛzɔnenlɛ nzi, ɔwɔ kɛ yɛ muala yɛdi folɛdulɛ mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo vale maanle ɔ gɔnwo mɔ diedima mɔɔ ɛnee wɔ Ɛfɛsɛse la azo. Ɔmaanle bɛ anwosesebɛ kɛ bɛyɛ Kilisienema mɔɔ ‘bɛwie nyi.’ (Ɛfɛ. 4:13) Wɔ adenle fofolɛ zo, ɛnee ɔlɛka kɛ, ‘Bɛhɔ zo bɛnyia anyuhɔlɛ.’ Kɛmɔ Pɔɔlo vale sunsum nu ɛnyilɛ totole kɛzi kakula nyi anwo la ati, ɔmaa yɛte mɔɔ ɛnee ɔlɛkile la abo. Saa awovolɛ wo bɛ ra a, bɛkulo ye na bɛ nye die ɔ nwo, noko bɛ ra ne ɛnrɛyɛ kakula dahuu. Ɔbadwu mekɛ bie la, ɔwɔ kɛ ɔgyakyi “ngakula ninyɛne ne mɔ ɛyɛlɛ.” (1 Kɔl. 13:11) Zɔhane ala a Kilisienema noko de a. Bɛsɔne yɛ a, ɔwɔ kɛ yɛkɔ zo yɛnyia anyuhɔlɛ. Maa yɛzuzu ninyɛne bie mɔ mɔɔ baboa yɛ yeamaa yɛayɛ zɔ la anwo.

4. Subane boni a bahola aboa wɔ yeamaa wɔanyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu a? Kilehile nu. (Felepaema 1:9)

4 Maa ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la ɛyɛ kpole. Ɛkulo Gyihova kpole dɛba, noko ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa ye la bahola ayɛ kpole kpalɛ. Adenle boni azo? Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle adenle ko anwo edwɛkɛ wɔ Felepaema 1:9. (Kenga.) Pɔɔlo yɛle asɔne kɛ Felepaema “ɛlɔlɛ ne ɛyɛ kpole ɛbo zo.” Ɔti yɛ ɛlɔlɛ bahola ayɛ kpole. Saa yɛbahola yɛayɛ ɛhye a, ɔwɔ kɛ yɛnyia “nɔhalɛ ndelebɛbo nee adwenlenunwunlɛ muala.” Saa yɛnwu Gyihova kpalɛ a, ɔbamaa yɛanyia ɔ nwo ɛlɔlɛ kpole na yɛ nye alie ye subane nee ndenle mɔɔ ɔdua zo ɔyɛ ye ninyɛne la anwo kpalɛ. Ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ kɛ yɛbamaa ɔ nye alie la yɛ kpole na yɛnrɛhulo kɛ yɛbayɛ debie mɔɔ bamaa ɔ rɛle abɔ la ɛlɛ. Yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbade mɔɔ ɔkulo kɛ yɛyɛ nee kɛzi yɛbayɛ ye la abo.

5-6. Kɛ ɔkɛyɛ na ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova la ayɛ kpole ɛ? Kilehile nu.

5 Saa yɛsukoa Gyisɛse mɔɔ lale ɔ Ze subane ne bie ali pɛpɛɛpɛ la anwo debie a, ɔbamaa ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova la ayɛ kpole. (Hib. 1:3) Adenle titili mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛayɛ zɔ la a le kɛ yɛbazukoa Edwɛkpa nna ne. Saa ɛnle awie mɔɔ ɛkenga Baebolo ne kenle ko biala a, duzu ati a ɛmbɔ ɔ bo kɛkala a? Saa ɛlɛkenga Gyisɛse anwo edwɛkɛ a, fa wɔ adwenle sie ye subane ne mɔ azo. Ɛnee bɛkola bɛbikye ye; ɔhulole ngakula ngyikyi na ɔdwule bɛ. (Maake 10:13-16) Ɔmaanle ye ɛdoavolɛma ne ahonle dɔle bɛ azule nu yɛɛ saa bɛ nee ye wɔ a bɛnzulo kɛ bɛbahile bɛ adwenle. (Mat. 16:22) Wɔ adenle ɛhye azo, Gyisɛse zukoale ye anwuma Selɛ ne. Yɛkola yɛbikye Gyihova noko kpalɛ. Yɛkola yɛdua asɔneyɛlɛ zo yɛka yɛ edwɛkɛ yɛkile ye. Saa yɛlɛyɛ asɔne a, yɛbahola yɛaha yɛ ahonle nu edwɛkɛ yɛahile ye. Yɛlɛ anwodozo kɛ ɔnrɛkpo yɛ. Ɔkulo yɛ yɛɛ ɔdwenle yɛ nwo.​—1 Pita 5:7.

6 Ɛnee Gyisɛse akunlu yelɛyela ye maa awie mɔ. Ɛzoanvolɛ Mateyu hanle kɛ: “Mɔɔ ɔnwunle menli dɔɔnwo ne la, bɛ nwo yɛle ye alɔbɔlɛ, ɔluakɛ ɛnee bɛle kɛ mboane mɔɔ ɛnlɛ neavolɛ mɔɔ bɛbodɛboda bɛ na bɛgyakyi bɛ ɛkɛ ne la.” (Mat. 9:36) Na kɛzi Gyihova noko te nganeɛ ɛ? Gyisɛse hanle kɛ: “Me Ze mɔɔ wɔ anwuma la anye ɛnlie nwo kɛ ngakula ɛhye mɔ anu ko bɔbɔ kɛminli.” (Mat. 18:14) Edwɛkɛ ɛhye ka ahonle kpalɛ! Saa yɛnwu Gyisɛse kpalɛ a, ɔbamaa ɛlɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Gyihova la ayɛ kpole.

7. Saa ɛ nee Kilisienema mɔɔ bɛnyi sunsum nu la tu a, kɛzi ɔbaboa wɔ ɛ?

7 Eza saa ɛ nee mediema mɔɔ bɛnyi sunsum nu mɔɔ bɛwɔ wɔ asafo ne anu la tu a, ɔbamaa wɔanyia ɛlɔlɛ kpole wɔamaa awie mɔ na wɔanyia anyuhɔlɛ kɛ Kilisienenli. Nea kɛzi bɛ nye die la. Bɛtɛnunle bɛ nwo wɔ kpɔkɛ mɔɔ bɛzile kɛ bɛsonle Gyihova la anwo ɛlɛ. Maa bɛha anwubielɛ ngakyile mɔɔ bɛnyia wɔ Gyihova ɛzonlenlɛ nu la bie bɛhile wɔ. Saa ɔwɔ kɛ ɛsi kpɔkɛ bie mɔɔ anwo hyia la a, ka kile bɛ maa bɛboa wɔ. Kakye kɛ, “folɛdulɛma dɔɔnwo maa ɔwie menli boɛ.”​—Mrɛ. 11:14.

Kɛzi ɛbaziezie ɛ nwo wɔamaa ngakyihakyililɛ mɔɔ bɛkilehile ye wɔ sukulu la ɛ? (Nea ɛdendɛkpunli 8-9)

8. Saa wɔ adwenle nu yɛ wɔ kesee wɔ mɔɔ Baebolo ne ka la anwo a, duzu a ɛbahola wɔayɛ a?

8 Di adwenle nu keseeyɛlɛ zo. Kɛ mɔɔ yɛnwunle ye wɔ  ɛdendɛkpunli 2 ne anu la, Seetan babɔ mɔdenle kɛ ɔsi wɔ adenle amaa wɔannyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu. Adenle ko mɔɔ bie a ɔbalua zo la a le kɛ ɔbamaa wɔ adwenle nu ayɛ wɔ kesee wɔ Baebolo ngilehilelɛ bie mɔ anwo. Kɛ neazo la, wɔannea a ɔnrɛhyɛ ɛbade ngakyihakyililɛ ngilehilelɛ ne mɔɔ gua Nyamenle anwo evinli la anwo edwɛkɛ. Bie a mɔɔ ɛle kakula la wɔanva wɔ adwenle wɔangɔ ngakyihakyililɛ ngilehilelɛ ne azo, noko kɛkala mɔɔ wɔnyi la, bie a bɛlɛsukoa nwolɛ debie wɔ sukulu. Ɔbayɛ kɛ mɔɔ wɔ kilehilevolɛma ka ye wɔ ngakyihakyililɛ nwo la tɔ ɛnzolɛ nu. Noko bie a bɛtɛbɔle mɔdenle bɛtɛsuzule daselɛ mɔɔ kile kɛ Bɔvolɛ bie wɔ ɛkɛ la anwo ɛlɛ. Kakye ngyinlazo mɔɔ wɔ Mrɛlɛbulɛ 18:17 la: “Sonla mɔɔ kɛlimoa kɛha ye edwɛkɛ la, ɛnea a ye edwɛkɛ yɛ fɛ, kɔkpula kɛ ko ne noko kɛra na ɔkɛbizebiza ye edwɛkɛ la.” Kɛ anrɛɛ ɛbalie debie biala mɔɔ bɛkilehile ye wɔ sukulu wɔali la, ɔwɔ kɛ ɛnyia alagye ɛsukoa mɔɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne ka la. Yɛ neɛnleanu wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu. Ɛ nee mediema mɔɔ ɛnee bɛdie ngakyihakyililɛ bɛdi la ɛli adwelie. Maa bɛha debie mɔɔ maanle bɛliele bɛlile kɛ Bɔvolɛ bie wɔ ɛkɛ na ɔkulo yɛ la anwo edwɛkɛ bɛhile wɔ. Adwelielilɛ ɛhye mɔ bahola aboa wɔ yeamaa wɔava wɔ adwenle wɔazie mɔɔ le nɔhalɛ la azo.

9. Duzu a ɛsukoa ɛfi Melissa anwubielɛ ne anu a?

9 Neɛnleanu mɔɔ adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Melissa yɛle ye wɔ ninyɛnebɔlɛ nwo la boale ye kpalɛ. * Ɔhanle kɛ: “Kɛzi bɛkilehile ngakyihakyililɛ nu wɔ sukulu la maa ɔyɛ kɛ ɔle nɔhalɛ. Mɔlebɛbo ne, ɛnee mengulo kɛ mebayɛ nwolɛ neɛnleanu. Ɛnee mesulo kɛ mebanwu debie mɔɔ kile kɛ ngakyihakyililɛ ngilehilelɛ ne le nɔhalɛ la. Noko menwunle kɛ Gyihova kulo kɛ ɛzonlenlɛ mɔɔ yɛlɛfa yɛamaa ye la gyinla kpɔkɛ zo, ɔti menyɛle nwolɛ neɛnleanu. Mengengale Is There A Creator Who Cares About You? buluku ne nee Was Life Created? yɛɛ The Origin Of Life​—Five Questions Worth Asking brohyua ne mɔ. Ɛhye ala a ɛnee mehyia nwo a. Me kunlu anu a anrɛɛ menyɛle ye ndɛ.”

10-11. Duzu a baboa wɔ yeamaa ɛ nwo ahɔ zo ade wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a? (1 Tɛsalonaekama 4:3, 4)

10 Kpo ɛbɛlatane. Saa ɛlɛnyi a, ɛbanyia nla nwo nganeɛdelɛ mɔɔ anu yɛ se la na bie a ɔbahwehwe wɔ kɛ ɛbɔ adwɔmane ɛbɛla. Zɔhane a Seetan kulo kɛ ɛyɛ a. Duzu a baboa wɔ yeamaa ɛ nwo ahɔ zo ade wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a? (Kenga 1 Tɛsalonaekama 4:3, 4.) Ka kɛzi ɛte nganeɛ la kile Gyihova wɔ wɔ asɔneyɛlɛ nu. Ka mɔɔ ɛlɛgyegye wɔ la kile ye na sɛlɛ ye kɛ ɔmaa ɛ nwo ɛyɛ se. (Mat. 6:13) Kakye kɛ Gyihova kulo kɛ ɔboa wɔ na tɛ kɛ ɔtwe ɛ nzo. (Edw. 103:13, 14) Eza ɛbahola wɔakpondɛ moalɛ wɔavi Nyamenle Edwɛkɛ ne anu. Ɛnee ɔyɛ se ɔmaa Melissa mɔɔ yɛlimoa yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la kɛ ɔbaho yeatia ɛbɛlatane nwo adwenle mɔɔ ba ɔ ti anu la. Ɔhanle kɛ: “Baebolo ne mɔɔ mengengale ye dahuu la boale me na yeammaa me sa nu ando. Ɔhakyele me kɛ mele Gyihova ɛdeɛ na mehyia ye wɔ me ɛbɛlabɔlɛ nu.”​—Edw. 119:9.

11 Mmabɔ mɔdenle kɛ ɛdawɔ mumua ne ɛdi wɔ ngyegyelɛ nwo gyima. Ka ngyegyelɛ mɔɔ ɛlɛyia la anwo edwɛkɛ kile wɔ awovolɛ. Nɔhalɛ nu, ɔnla aze kɛ ɛbaha ninyɛne ɛhye mɔ anwo edwɛkɛ, noko ɔhyia kɛ ɛyɛ zɔ. Melissa hanle kɛ: “Menzɛlɛle Nyamenle kɛ ɔmaa me akɛnrasesebɛ, akee menganle me ngyegyelɛ ne anwo edwɛkɛ mengilele me papa na yemɔ maanle me nwo dɔle me. Meze kɛ Gyihova anye liele mɔɔ menyɛle la anwo.”

12. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔazi kpɔkɛ kpalɛ ɛ?

12 Maa Baebolo ngyinlazo ɛhile wɔ adenle. Mekɛ mɔɔ ɛlɛyɛ kpanyinli la, wɔ awovolɛ bamaa wɔ adenle bɛamaa wɔazi ɛ ti anwo kpɔkɛ. Noko ninyɛne dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ ɛtɛnyianle ɛtɛnwunle ye a. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyɛ nvonleɛ mɔɔ ɔbazɛkye ɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne la ɛ? (Mrɛ. 22:3) Adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Kari la hanle mɔɔ boale ye maanle ɔzile kpɔkɛ kpalɛ la anwo edwɛkɛ. Ɔranwunle kɛ saa ɛle Kilisienenli mɔɔ wɔnyi sunsum nu a, ɔngyia kɛ ɛnyia debie biala mɔɔ ɛbayɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la anwo mɛla. Ɔhanle kɛ: “Ɛnee ɔhyia kɛ mete ngyinlazo mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la abo na ɔnle kɛ mekpondɛ mɛla.” Saa ɛlɛkenga Baebolo ne a, biza ɛ nwo kɛ: ‘Duzu a edwɛkɛ ɛhye maa menwu ye wɔ adwenle mɔɔ Gyihova la wɔ ninyɛne nwo la anwo a? Ngyinlazo bie wɔ nu mɔɔ ɔbaboa me wɔ me nyɛleɛ nu ɔ? Saa mefa medi gyima a, kɛzi ɔbaboa me ɛ?’ (Edw. 19:7; Aye. 48:17, 18) Saa yɛkenga Baebolo ne na yɛdwenledwenle ngyinlazo mɔɔ wɔ nu la anwo a, ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se kɛ yɛbasisi kpɔkɛ mɔɔ sɔ Gyihova anye la. Mekɛ mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔanyia anyuhɔlɛ la, ɛbanwu kɛ ɔngyia kɛ ɛnyia debie biala anwo mɛla, ɔluakɛ ɛbade adwenle mɔɔ Gyihova lɛ wɔ ninyɛne nwo la abo.

Agɔnwolɛma boni a adiema raalɛ bie kpale a? (Nea ɛdendɛkpunli 13)

13. Kɛzi agɔnwolɛma kpalɛ bahola aboa wɔ ɛ? (Mrɛlɛbulɛ 13:20)

13 Kpa agɔnwolɛma mɔɔ kulo Gyihova la. Kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛnwu ye la, agɔnwolɛma mɔɔ ɛbakpa la baboa wɔ yeamaa wɔanyi sunsum nu. (Kenga Mrɛlɛbulɛ 13:20.) Ɛnee akee adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Sara la anye ɛnlie. Noko debie bie maanle ɔ nye liele bieko. Sara hanle kɛ: “Menyianle agɔnwolɛma kpalɛ wɔ mekɛ kpalɛ nu. Ɛnee me nee adiema raalɛ kakula bie bɔ nu sukoa Ɛzinzalɛ Arane ne dapɛne biala. Agɔnwolɛ fofolɛ noko boale me maanle membɔle ɔ bo kɛ memaa mualɛ wɔ debiezukoalɛ bo. Ɔlua moalɛ mɔɔ me gɔnwo mɔ vale maanle me la ati, membɔle ɔ bo kɛ meyɛ me ti anwo debiezukoalɛ na meayɛ asɔne anyebolo zo. Akee me nee Gyihova nyianle agɔnwolɛvalɛ kyengye na me nye liele bieko.”

14. Kɛzi John nyianle agɔnwolɛma kpalɛ ɛ?

14 Kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyia agɔnwolɛma mɔɔ bɛbaboa wɔ bɛamaa wɔayɛ mɔɔ le kpalɛ ɛ? John mɔɔ kɛkala le asafo nu kpanyinli la hanle kɛ: “Mɔɔ mele kakula la, ɛnee me nee awie mɔ kɔ daselɛlilɛ, ɔti ɔmaanle menyianle agɔnwolɛma kpalɛ. Ɛnee agɔnwolɛma ɛhye mɔ bɔ mɔdenle kpalɛ na bɛboale me bɛmaanle menwunle kɛzi ɛzonlenlɛ gyima ne yɛ anyelielɛ la. Menvale menyɛle me bodane kɛ mebayɛ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne bie. Eza menwunle kɛ deɛmɔti menlɛ agɔnwolɛma kpalɛ dɔɔnwo la a le kɛ ɛnee mekulo kɛ mefa menli mɔɔ me nee bɛ sɛ atipɛne la ala agɔnwolɛ. Nzinlii, eza menyianle agɔnwolɛma kpalɛ wɔ Bɛtɛle. Bɛ neazo kpalɛ ne boale me maanle memkpale ninyɛne mgbalɛ mɔɔ mebava mealielie me nye la na yemɔ maanle membikyele Gyihova.”

15. Agɔnwolɛvalɛ nwo kɔkɔbɔlɛ boni a Pɔɔlo vale maanle Timote a? (2 Timote 2:20-22)

15 Na saa ɛnwu kɛ awie bie mɔɔ wɔ asafo ne anu la ɛnle agɔnwolɛ kpalɛ ɛmmaa wɔ ɛ? Ɛnee Pɔɔlo ze kɛ menli bie mɔɔ wɔ alimoa Kilisiene asafo ne anu la ɛnlɛ sunsum nu gyinlabelɛ kpalɛ, ɔti ɔbɔle Timote kɔkɔ kɛ ɔhwe ɔ nwo ɔvi bɛ nwo. (Kenga 2 Timote 2:20-22.) Yɛ nee Gyihova agɔnwolɛvalɛ ne sonle bolɛ. Ɔnle kɛ yɛmaa awie biala sɛkye agɔnwolɛvalɛ kyengye mɔɔ yɛyɛ gyima ɛsesebɛ yɛ nee yɛ anwuma Selɛ ne ɛnyia la ɛlɛ.​—Edw. 26:4.

ƐFA BODANE ƐSIE Ɛ NYE ZO A, KƐZI ƆBOA ƆMAA ƐNYIA ANYUHƆLƐ WƆ SUNSUM NU Ɛ?

16. Bodane boni mɔ a ɔwɔ kɛ ɛfa ɛsie ɛ nye zo a?

16 Kpa bodane mɔɔ ɔbaboa wɔ la. Fa bodane mɔɔ ɔbamaa wɔ diedi nu amia na wɔanyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu la sie ɛ nye zo. (Ɛfɛ. 3:16) Kɛ neazo la, bie a ɛbazi kpɔkɛ kɛ ɛkulo kɛ ɛnyia anyuhɔlɛ wɔ kɛzi ɛyɛ ɛ ti anwo debiezukoalɛ nee Baebolo ɛgengalɛ la anu. (Edw. 1:2, 3) Anzɛɛ bie a wɔnwu kɛ, ɔwɔ kɛ ɛfi wɔ ahonle nu ɛyɛ asɔne fane dɔɔnwo. Bie a ɔwɔ kɛ ɛnea boɛ kpalɛ wɔ ninyɛne mɔɔ ɛfa ɛdielie ɛ nye nee kɛzi ɛfa wɔ mekɛ ɛdi gyima la anwo. (Ɛfɛ. 5:15, 16) Saa Gyihova nwu kɛ ɛlɛbɔ mɔdenle wɔanyia anyuhɔlɛ a, ɔ nye balie.

Bodane boni a adiema raalɛ ɛhye vale ziele ɔ nye zo a? (Nea ɛdendɛkpunli 17)

17. Saa ɛboa awie mɔ a, kɛzi ɔbaboa ɛdawɔ noko ɛ?

17 Saa ɛboa awie mɔ a, ɔmaa ɛnyi wɔ sunsum nu. Gyisɛse hanle kɛ: “Anyelielɛ dɔɔnwo wɔ ɛmaanlɛ nu tɛla ɛlielɛ.” (Gyi. 20:35) Saa ɛfa wɔ mekɛ nee anwosesebɛ mɔɔ ɛlɛ la ɛboa awie mɔ a, ɔbamaa ɛ nye alie kpalɛ. Kɛ neazo la, ɛbahola wɔava wɔayɛ wɔ bodane kɛ ɛbaboa mgbanyinli nee menli mɔɔ bɛnde kpɔkɛ mɔɔ bɛwɔ wɔ asafo ne anu la. Bie a ɛbahola wɔaboa bɛ wɔamaa bɛahɔli gua anzɛɛ ɛbaboa bɛ wɔamaa bɛanwu kɛzi bɛbava bɛ ɛlɛtɔlɔneke ninyɛne ne mɔ bɛali gyima la. Saa ɛle adiema nrenyia a, fa yɛ wɔ bodane kɛ ɛbayɛ asafo nu sonvolɛ, mɔɔ adwenle ne a le kɛ ɛfa wɔazonle ɛ mediema. (Fel. 2:4) Eza saa ɛka Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa ne bie ɛkile menli mɔɔ bɛnle asafo ne anu la a, ɔbahile kɛ ɛkulo bɛ. (Mat. 9:36, 37) Saa ɔbayɛ boɛ a, fa yɛ wɔ bodane kɛ ɛbayɛ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne foa bie.

18. Saa ɛyɛ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne bie a, kɛzi ɔbaboa wɔ yeamaa wɔanyi sunsum nu ɛ?

18 Dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne bamaa wɔanyia nwolɛ adenle dɔɔnwo wɔanyi sunsum nu. Saa ɛyɛ adekpakyelɛnli a, ɛbahola wɔanyia nwolɛ adenle wɔahɔ Belemgbunlililɛ Edwɛkpakavolɛma Sukulu ne bie. Ɛbahola wɔahɔyɛ gyima wɔ Bɛtɛle anzɛɛ wɔayɛ teokelase suazilɛ gyima ne bie. Adiema bɛlɛra adekpakyelɛnli bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Kaitlyn la hanle kɛ: “Mediema mrenyia nee mraalɛ mɔɔ bɛlɛ anwubielɛ mɔɔ me nee bɛ hɔle daselɛlilɛ la a boale me ɔmaanle menyianle anyuhɔlɛ wɔ me ɛzɔnenlɛ ne anzi a. Bɛ neazo ne hanle me ɔmaanle menzukoale Baebolo ne kpalɛ na menyianle anyuhɔlɛ wɔ kɛzi mekilehile la anu.”

19. Saa ɛkɔ zo ɛnyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu a, nyilalɛ boni mɔ a ɛbanyia a?

19 Mekɛ mɔɔ ɛlɛkɔ zo wɔanyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu la, ɛbanyia nyilalɛ dɔɔnwo. Ɔnrɛmaa ɛnrɛzɛkye wɔ mgbavolɛ nu anwosesebɛ ne wɔ ninyɛne mɔɔ ɛngyia la anwo. (1 Dwɔn 2:17) Ɔbamaa nyanelilɛ mɔɔ vi kpɔkɛzilɛ ɛtane nu ba la akpa ɛ ti. Ɔbawie wɔ boɛ na wɔanyia nɔhalɛ anyelielɛ. (Mrɛ. 16:3) Wɔ neazo kpalɛ ne bamaa ɛ mediema diedima, ngakula nee mgbanyinli kɔsɔɔti anwosesebɛ. (1 Tim. 4:12) Mɔɔ tɛla biala la, ɛbanyia ahunlundwolɛ nee anzodwolɛ mɔɔ Gyihova anyunlu ɛlolɛ nee agɔnwolɛvalɛ kpalɛ mɔɔ yɛ nee ye lɛ la angomekye a maa yɛnyia la bie.​—Mrɛ. 23:15, 16.

EDWƐNE 88 Kilehile Me Wɔ Ndenle Ne Mɔ

^ Saa bɛsɔne ngakula a, Gyihova azonvolɛ kɔsɔɔti anye die. Noko saa bɛsɔne ɛdoavolɛma fofolɛ bɛwie a, ɔwɔ kɛ bɛkɔ zo bɛnyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu. Edwɛkɛ ɛhye baboa yɛ muala yeamaa yɛava yɛ adwenle yɛazie mɔɔ Kilisiene ngakula bahola ayɛ amaa bɛahɔ zo bɛanyi wɔ sunsum nu la azo.

^ Bɛhakyi aluma bie mɔ.