Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 6

Mɔɔ Baebolo Ne Maa Yɛnwu Ye Wɔ Ye Kɛlɛvolɛ Ne Anwo La

Mɔɔ Baebolo Ne Maa Yɛnwu Ye Wɔ Ye Kɛlɛvolɛ Ne Anwo La

“Kɛlɛ edwɛkɛ mɔɔ meka meahile wɔ la kɔsɔɔti wɔ buluku nu.”​—GYƐ. 30:2.

EDWƐNE 96 Nyamenle Buluku Mɔɔ Sonle Bolɛ

MƆƆ YƐBAZUKOA a

1. Duzu ati a Baebolo ne mɔɔ ɛ sa ɛha ye la maa ɛ nye die a?

 YƐYƐ Gyihova Nyamenle mo kɛ yemaa yɛ sa ɛha Baebolo ne la! Baebolo ne tu yɛ folɛ kpalɛ mɔɔ bahola aboa yɛ yeamaa yɛagyinla ngyegyelɛ mɔɔ yɛyia ye ɛnɛ la anloa kpalɛ la. Eza ɔmaa yɛnyia kenle bie anwo anyelazo kɛnlɛma. Mɔɔ hyia kpalɛ la, Gyihova ɛgyinla Baebolo ne azo ɛmaa yɛnwu ye subane ne foa ngakyile dɔɔnwo. Saa yɛdwenledwenle ye subane ngɛnlɛma ne mɔ anwo a, ɔka yɛ ahonle kpalɛ ɔmaa yɛbikye ye na yɛ nee ye nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ.​—Edw. 25:14.

2. Ndenle ngakyile boni mɔ azo a Gyihova ɛlua ɛla ɔ nwo ali ɛhile alesama a?

2 Gyihova kulo kɛ menli nwu ye. Wɔ tete ne, ɔluale ɛlalɛ, ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ yɛɛ anwumabɔvolɛma bɔbɔ anwo zo ɔlale ɔ nwo ali. (Nɔm. 12:6; Gyi. 10:3, 4) Noko saa bɛangɛlɛ ɛlalɛ, ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ anzɛɛ edwɛkɛ mɔɔ anwumabɔvolɛma hanle la bɛando ɛkɛ a, anrɛɛ kɛ ɔkɛyɛ na yɛahola yɛazukoa ɛ? Ɛhye ati a Gyihova maanle menli hɛlɛle mɔɔ ɔkulo kɛ yɛnwu ye la “wɔ buluku nu” la. (Gyɛ. 30:2) Kɛmɔ “nɔhalɛ Nyamenle ne adenle di munli” la ati, yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ, adenle ɛhye mɔɔ ɔdua zo ɔ nee yɛ di adwelie la le kpalɛ yɛɛ nvasoɛ wɔ zo.​—Edw. 18:30.

3. Duzu a Gyihova yɛle amaa yɛ sa aha Baebolo ne bie ɛnɛ a? (Ayezaya 40:8)

3 Kenga Ayezaya 40:8. Nyamenle Edwɛkɛ ne ɛmaa mrenyia nee mraalɛ adehilelɛ dɔɔnwo wɔ ɛvolɛ apenle dɔɔnwo anu. Kɛzi ɛhye holale yɛle boɛ ɛ? Bɛhɛlɛle Ngɛlɛlera ne mekɛ tendenle wɔ ninyɛne mɔɔ ɛngyɛ na azɛkye la azo ɔti edwɛkɛ mɔɔ bɛlimoale bɛhɛlɛle la anu biala ɛnle ɛkɛ ne ɛnɛ. Noko Gyihova maanle bɛnleanle edwɛkɛ nwuanzanwuanza ne azo bɛhɛlɛle bie dɔɔnwo bɛziele. Menli mɔɔ nleanle zo hɛlɛle bie la ɛnli munli ɛdeɛ, noko bɛdɔle alagye bɛhɛlɛle ye kpalɛ. Kɛ neazo la, abɔlɔba bie hanle Hibulu Ngɛlɛlera ne anwo edwɛkɛ kɛ: “Yɛbahola yɛaha ye bɔkɔɔ kɛ, tete mekɛ nu buluku biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ bɛnlea zo bɛhɛlɛ ye pɛpɛɛpɛ zɛhae a.” Ɔti ɔnva nwo kɛ Baebolo ne ɛhyɛ, bɛhɛlɛle ye wɔ ninyɛne mɔɔ ɛngyɛ na azɛkye la azo, yɛɛ menli mɔɔ nleanle zo hɛlɛle bie la ɛnli munli la, yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ edwɛkɛ biala mɔɔ yɛkenga ye wɔ Baebolo ne anu ɛnɛ la maa yɛnwu adwenle mɔɔ ye Kɛlɛvolɛ Gyihova lɛ la.

4. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

4 “Ahyɛlɛdeɛ kpalɛ biala nee ɛlolɛdeɛ biala mɔɔ di munli la vi” Gyihova ɛkɛ. (Gye. 1:17) Ahyɛlɛdeɛ kpalɛ mɔɔ Gyihova ɛva ɛmaa yɛ la anu ko a le Baebolo ne. Saa awie kyɛ yɛ debie a, ɔmaa yɛnwu kɛzi ahenle ne ze yɛ nee mɔɔ yɛhyia la. Zɔhane ala a Ahenle mɔɔ vale Baebolo ne maanle yɛ la noko de a. Saa yɛneɛnlea ahyɛlɛdeɛ ɛhye anu kpalɛ a, ɔmaa yɛnwu Gyihova anwo edwɛkɛ dɔɔnwo. Ɔmaa yɛnwu kɛzi ɔze yɛ nee mɔɔ yɛhyia la. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu kɛzi Baebolo ne maa yɛnwu Gyihova subane titili ne mɔ nsa la anwo: ye nrɛlɛbɛ, ye pɛlepɛlelilɛ nee ye ɛlɔlɛ ne. Maa yɛlimoa yɛsuzu kɛzi Baebolo ne maa yɛnwu Nyamenle nrɛlɛbɛ ne la anwo.

BAEBOLO NE MAA YƐNWU NYAMENLE NRƐLƐBƐ NE

5. Adenle ko mɔɔ Baebolo ne dua zo maa yɛnwu Nyamenle nrɛlɛbɛ la a le boni?

5 Gyihova ze kɛ, yɛhyia ye folɛdulɛ ne mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu la. Na ye nrɛlɛbɛ ne ɛyi ye ahyɛlɛdeɛ ɛhye, Baebolo ne, tɛkɛɛ. Folɛdulɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la boa menli kpalɛ. Baebolo ne kakyi sonla. Mɔɔ Mosisi hɛlɛle Baebolo mbuluku mɔɔ limoa la, ɔhanle ɔhilele Nyamenle menli ne, Yizilayɛma kɛ: “Ɔnle edwɛkɛ mgbane bie ala, emomu ɔle bɛ ngoane.” (Dit. 32:47) Bɛdabɛ mɔɔ bɛdi edwɛkɛ mɔɔ wɔ Ngɛlɛlera ne anu azo la ɛbɛlabɔlɛ wie bɛ boɛ na bɛ nye die. (Edw. 1:2, 3) Bɛhɛlɛle Nyamenle Edwɛkɛ ne la ɛhyɛ ɛdeɛ, noko ɔtɛdɛ tumi mɔɔ maa menli ɛbɛlabɔlɛ yɛ kpalɛ a. Kɛ neazo la, ɛnea edwɛkɛ mɔɔ ba toɔdoa zo mɔɔ ɔ ti ne se “Baebolo Ne Kakyi Sonla” mɔɔ wɔ jw.org azo la abo a, ɛbanwu menli mɔɔ bo 50 la ɛbɛlabɔlɛ nu edwɛkɛ mɔɔ maa yɛnwu kɛzi Baebolo ne ‘ɛlɛyɛ gyima wɔ diedima anu’ kpole la.​—1 Tɛs. 2:13.

6. Duzu ati a yɛkola yɛka kɛ Baebolo ne tɛla buluku biala ɛ?

6 Buluku biala nee Nyamenle Edwɛkɛ ne ɛnzɛ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ buluku zɔhane Kɛlɛvolɛ ne, Gyihova Nyamenle, le tumivolɛ bedevinli, ɔde aze dahuu yɛɛ ɔze nrɛlɛbɛ ɔtɛla awie biala. Mbuluku dɔɔnwo mɔɔ wɔ ɛkɛ ɛnɛ la kɛlɛvolɛma ɛwu, yɛɛ mekɛ ɛlɛkɔ la ɛfa folɛdulɛ mɔɔ wɔ nu la ɛdi gyima a ɔnyɛ boɛ. Noko bɛkola bɛfa ngyinlazo mɔɔ wɔ Baebolo ne anu mɔɔ nrɛlɛbɛ wɔ nu la bɛdi gyima dahuu; yɛɛ yeboa menli mɔɔ ɛdɛnla aze mekɛ biala la. Saa yɛkenga buluku nwuanzanwuanza ɛhye na yɛdwenledwenle mɔɔ yɛsukoa la anwo a, ye Kɛlɛvolɛ ne fa ye sunsum nwuanzanwuanza ne boa yɛ maa yɛnwu kɛzi yɛbahola yɛava Baebolo ne anu folɛdulɛ yɛali gyima wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu la. (Edw. 119:27; Mal. 3:16; Hib. 4:12) Nɔhalɛ nu, Baebolo ne Kɛlɛvolɛ ne mɔɔ de aze la lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbaboa wɔ. Ɔwɔ kɛ ɛhye maa yɛnyia ɛhulolɛ kɛ yɛbagenga Baebolo ne dahuu!

Kɛzi Baebolo ne ɛmaa Gyihova menli ɛyɛ ko wɔ tete ne nee ɛnɛ ɛ? (Nea ɛdendɛkpunli 7-8)

7. Kɛzi Baebolo ne maanle Nyamenle menli ne yɛle ko wɔ tete ne ɛ?

7 Adenle kɛnlɛma bieko mɔɔ Baebolo ne maa yɛnwu Nyamenle nrɛlɛbɛ ne la a le kɛzi ɔmaa Nyamenle menli yɛ ko la. Mɔɔ Yizilayɛma hɔdwule Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne azo la, bɛdɛnlɛdɛnlanle ɛleka ngakyile. Bie mɔ yɛle fɛlɛkyevoma, bie mɔ ziele nane, yɛɛ bie mɔ noko yɛle ɛyazonlɛma. Anrɛɛ ɔnrɛyɛ se kɛ Yizilayɛma mɔɔ de ɛleka ko la baye bɛ adwenle avi bɛ mediema Yizilayɛma mɔɔ de maanle ne ɛleka gyɛne la anwo zo. Noko Gyihova yɛle ngyehyɛleɛ maanle Yizilayɛma yiale nu wɔ mekɛ ngakyile nu amaa bɛagenga ye Edwɛkɛ ne na bɛahilehile nu bɛahile bɛ. (Dit. 31:10-13; Nih. 8:2, 8, 18) Fa ye kɛ Yizilayɛnli nɔhavo bie ɛhɔdwu Gyɛlusalɛm na bie a yenwu ɔ mediema azonvolɛ mgbe dɔɔnwo mɔɔ vi maanle ne ɛleka ngakyile ɛra la, ɛnea a kɛzi ɔbade nganeɛ ɛ? Gyihova luale adenle ɛhye azo boale ye menli ne ɔmaanle bɛyɛle ko. Nzinlii mɔɔ bɛdele Kilisiene asafo ne la, ɛnee mrenyia nee mraalɛ mɔɔ ka aneɛ ngakyile na asolo bɛ dibilɛ nee bɛ ezukoa gyinlabelɛ la a wɔ nu a. Noko kɛmɔ bɛ muala bɛkulo Ngɛlɛlera ne la ati, bɛvale koyɛlɛ bɛzonlenle nɔhalɛ Nyamenle ne. Saa bɛdabɛ mɔɔ bɛrayɛ diedima la bade Nyamenle Edwɛkɛ ne abo a, kyesɛ bɛ gɔnwo mɔ diedima boa bɛ na bɛ nee bɛ bɔ nu sonle.​—Gyi. 2:42; 8:30, 31.

8. Kɛzi Baebolo ne maa Nyamenle menli yɛ ko ɛnɛ ɛ?

8 Yɛ Nyamenle ne mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la kɔ zo dua Baebolo ne azo boa ye menli ne na ɔmaa bɛyɛ ko. Sunsum nu aleɛ mɔɔ yɛ nye die nwo kpalɛ la amuala vi Baebolo ne anu. Saa yɛyia nu wɔ debiezukoalɛ, maangyebakyi nee maanzinli nyianu ne mɔ abo a, bɛkenga Ngɛlɛlera ne na bɛkilehile nuhua bɛkile yɛ. Ɔti Baebolo ne le debie titili mɔɔ Gyihova dua zo boa ye menli maa bɛsonle “ye wɔ koyɛlɛ nu” a.​—Zɛf. 3:9.

9. Amaa yɛade Baebolo ne anu edwɛkɛ ne abo la, subane boni a yɛhyia nwo a? (Luku 10:21)

9 Suzu daselɛ bieko mɔɔ maa yɛnwu Gyihova nrɛlɛbɛ ne la anwo. Ɔmaanle bɛhɛlɛle Ngɛlɛlera ne foa dɔɔnwo wɔ adenle mɔɔ menli mɔɔ bɛlɛ bɛ nwo aze la angomekye a bahola ade ɔ bo la azo. (Kenga Luku 10:21.) Menli mɔɔ wɔ ewiade ɛleka biala la kenga Baebolo ne. Abɔlɔba bie hanle kɛ, “tɛ kɛ menli dɔɔnwo kenga Baebolo ne ala, emomu eza ɔle buluku mɔɔ bɛto bɛ rɛle aze bɛkenga ye kpalɛ a.” Noko menli mɔɔ bɛlɛ bɛ nwo aze la a amgba te mɔɔ ɔka la abo na bɛfa bɛbɔ bɛ ɛbɛla a.​—2 Kɔl. 3:15, 16.

10. Adenle bieko mɔɔ Baebolo ne maa yɛnwu Gyihova nrɛlɛbɛ ne la a le boni?

10 Yɛnwu Gyihova nrɛlɛbɛ ne mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la wɔ adenle fofolɛ zo. Gyihova ɛnva Ngɛlɛlera ne ɛngilehile yɛ kɛ ekpunli ala, emomu, eza ɔfa ɔkilehile yɛ nuhua ko biala na ɔkyekye ɔ rɛle. Saa yɛkenga Gyihova Edwɛkɛ ne a, yɛkola yɛnwu kɛ ɔdwenle yɛ nuhua ko biala anwo. (Aye. 30:21) Saa ɛlɛyia ngyegyelɛ a, fane dodo nyɛ a ɛkenga Ngɛlɛlera ne anu ngyɛnu bie mɔɔ ɔzɔho kɛ bɛhɛlɛle bɛmaanle wɔ la ɛ? Noko bɛhɛlɛle Baebolo ne mɔɔ menli mgbe dɔɔnwo bahola ade ɔ bo a. Kɛ ɔyɛle mɔɔ edwɛkɛ mɔɔ wɔ nu la le ye mekɛ nu ɛdeɛ na ɔle mɔɔ amgba ɛhyia nwo kɛkala ɛ? Ɛhye kola yɛ zɔ ɔluakɛ Baebolo ne Kɛlɛvolɛ ne ze nrɛlɛbɛ tɛla awie biala.​—2 Tim. 3:16, 17.

BAEBOLO NE MAA YƐNWU NYAMENLE PƐLEPƐLELILƐ NE

11. Kɛzi Nyamenle anyɛ nyeyenu wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛkɛlɛ Baebolo ne la ɛ?

11 Pɛlepɛlelilɛ le Gyihova subane ne bie. (Dit. 32:4) Saa awie di pɛlepɛle a, ɔkile kɛ ɔnnea sonla nyunlu, na Gyihova noko ɛnnea sonla nyunlu. (Gyi. 10:34, 35; Wlo. 2:11) Yɛnwu kɛzi ɔnyɛ nyeyenu la wɔ aneɛ ngakyile mɔɔ ɔmaanle bɛvale bɛhɛlɛle Baebolo ne la anu. Bɛvale Hibulu mɔɔ ɛnee Nyamenle menli mɔɔ wɔ ɛkɛ la anu dɔɔnwo te ɔ bo la a bɛhɛlɛle Baebolo mbuluku 39 ne mɔɔ limoa la anu dɔɔnwo a. Noko ɔkadwu ɛvoya mɔɔ limoa anu la, ɛnee menli dɔɔnwo ka Giliki, ɔti yemɔ a bɛvale bɛhɛlɛle Baebolo mbuluku 27 ne mɔɔ li awieleɛ la anu dɔɔnwo a. Gyihova ammaa bɛanva aneɛ kokye bɛangɛlɛ ye Edwɛkɛ ne. Ɛnɛ, asɛɛ menli mgbe mgbe mɔtwɛ mɔɔ wɔ azɛlɛ ye azo la ka aneɛ ngakyile dɔɔnwo. Kɛ ɔkɛyɛ na menli dɔɔnwo ahola azukoa Gyihova anwo debie ɛ?

12. Kɛzi Daneɛle 12:4 ɛra nu wɔ awieleɛ mekɛ ye anu ɛ?

12 Gyihova luale ngapezonli Daneɛle anwo zo bɔle ɛwɔkɛ kɛ, wɔ awieleɛ mekɛ ne anu, “nɔhalɛ ndelebɛbo” mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la “babu.” Menli dɔɔnwo bade ɔ bo. (Kenga Daneɛle 12:4.) Adenle ko mɔɔ kile kɛ nrɛlɛbɛ ɛhye ɛbu la a le Baebolo ne nee mbuluku mɔɔ gyi Baebolo ne azo mɔɔ bɛhile ɔ bo, bɛpelente anzɛɛ bɛva bɛgua wɛbsaete ne azo na bɛhyɛ bɛmaa menli dɔɔnwo asa ɛha bie la. Baebolo ne a le buluku mɔɔ bɛhile ɔ bo bɛhɔ aneɛ dɔɔnwo anu bɛdɛla buluku biala na bɛmaa menli dɔɔnwo asa ɛha bie wɔ ewiade a. Ɔyɛ a Baebolo mɔɔ kɔmpɛlɛ ne mɔ kile ɔ bo la bolɛ yɛ se kpalɛ. Gyihova menli ɛhile Nyamenle Edwɛkɛ ne foa bie anzɛɛ ɔ muala abo ɛhɔ aneɛ mɔɔ bo 240 la anu, na awie biala bahola anyia bie mɔɔ ɔndua ɛhwee a. Ɛhye ati, menli mɔɔ wɔ maanle kɔsɔɔti anu la ɛlɛtie “Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa” ne kolaa na awieleɛ ne ara. (Mat. 24:14) Yɛ pɛlepɛlelilɛ Nyamenle ne kulo kɛ menli dɔɔnwo kenga ye Edwɛkɛ ne amaa bɛanyia nwolɛ adenle bɛanwu ye kpalɛ. Ɔluakɛ ɔkulo yɛ kɔsɔɔti kpalɛ.

BAEBOLO NE MAA YƐNWU NYAMENLE ƐLƆLƐ NE

13. Duzu ati a yɛkola yɛka kɛ Baebolo ne maa yɛnwu Gyihova ɛlɔlɛ ne ɛ? (Dwɔn 21:25)

13 Baebolo ne maa yɛnwu kɛ ye Kɛlɛvolɛ ne subane mɔɔ tɛla biala la a le ɛlɔlɛ. (1 Dwɔn 4:8) Suzu mɔɔ Gyihova maanle bɛhɛlɛle ye wɔ Baebolo ne anu nee mɔɔ yeammaa bɛangɛlɛ la anwo nea. Ɔvale mɔɔ yɛhyia nwo amaa yɛ nee ye anyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ, yɛ nye alie kɛkala na yɛanyia dahuu ngoane la ɔmaanle yɛ. Noko, kɛ mɔɔ Gyihova kulo yɛ la ati, yeanva edwɛkɛ dɔɔnwo mɔɔ yɛngyia nwo la yeamboka nwo.​—Kenga Dwɔn 21:25.

14. Adenle boni bieko azo a edwɛkɛ mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la kile kɛ Nyamenle kulo yɛ a?

14 Eza Gyihova ɛhile kɛ ɔkulo yɛ ɔluakɛ adenle mɔɔ ɔdua zo ɔ nee yɛ di adwelie la kile kɛ ɔdi yɛ eni. Yeammaa yɛ mɛla dɔɔnwo mɔɔ kile yɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛyɛ nee mɔɔ ɔnle kɛ yɛyɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la wɔ Baebolo ne anu. Emomu, ɔdua awie mɔ ɛbɛlabɔlɛ nu edwɛkɛ, ngapezo mɔɔ yɛ anyelielɛ yɛɛ folɛdulɛ kpalɛ zo ɔboa yɛ ɔmaa yɛsisi kpɔkɛ kpalɛ. Ninyɛne ɛhye mɔ mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la ka yɛ ɔmaa yɛfi yɛ ahonle nu yɛkulo ye na yɛtie ye.

Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛdwenledwenle kɛzi Gyihova nee ye azonvolɛ lile wɔ tete ne la anwo a? (Nea ɛdendɛkpunli 15)

15. (a) Kɛzi Gyihova ɛhile kɛ ɔ nye die menli mɔɔ kenga ye Edwɛkɛ ne la anwo ɛ? (b) Wɔ nvoninli ne anu, Baebolo nu menli boni mɔ a kakula raalɛ ne, adiema kpavolɛ ne yɛɛ adiema raalɛ kpanyinli ne ɛlɛdwenledwenle bɛ nwo a? (Gyn. 39:1, 10-12; 2 Arl. 5:1-3; Luku 2:25-38)

15 Baebolo ne maa yɛnwu kɛ Gyihova dwenle yɛ nwo kpalɛ. Adenle boni azo? Kɛzi alesama te nganeɛ la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo wɔ Baebolo ne anu. Yɛkola yɛte menli mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la edwɛkɛ bo ɔluakɛ bɛle menli “mɔɔ te nganeɛ kɛ yɛdayɛ ala la.” (Gye. 5:17) Mɔɔ hyia kpalɛ la, saa yɛnwu kɛzi ɔ nee menli mɔɔ te nganeɛ kɛ yɛdayɛ la lile la a, ɔmaa yɛte ɔ bo kpalɛ kɛ “Gyihova lɛ ahunluyelɛyelalɛ yɛɛ ɔse anwunvɔne.”​—Gye. 5:11.

16. Saa yɛkenga Baebolo ne anu menli mɔɔ yɛle nvonleɛ la anwo edwɛkɛ a, duzu a ɔmaa yɛnwu ye wɔ Gyihova anwo a? (Ayezaya 55:7)

16 Baebolo ne maa yɛnwu ɛlɔlɛ mɔɔ Gyihova lɛ maa yɛ la wɔ adenle gyɛne zo. Ngɛlɛlera ne maa yɛnyia anwodozo kɛ saa yɛyɛ nvonleɛ a, yɛ Nyamenle ne ɛnrɛkpo yɛ. Yizilayɛma yɛle ɛtane fane dɔɔnwo tiale Gyihova; noko mɔɔ bɛnlunle bɛ nwo nɔhalɛ nu la, Nyamenle vale hyɛle bɛ. (Kenga Ayezaya 55:7.) Bɛmaanle alimoa Kilisienema noko nwunle Nyamenle ɛlɔlɛ ne. Sunsum ne hanle ɛzoanvolɛ Pɔɔlo ɔmaanle ɔhanle ɔhilele ɔ mediema diedima kɛ bɛva nrenyia bie mɔɔ yɛle ɛtane kpole na nzinlii ɔnlunle ɔ nwo la ɛtane ‘bɛhyɛ ye bɔkɔɔ na bɛkyekye ɔ rɛle.’ (2 Kɔl. 2:6, 7; 1 Kɔl. 5:1-5) Nea kɛzi ɔyɛ anyelielɛ kɛ Gyihova amkpo ye azonvolɛ ɔluakɛ bɛyɛle nvonleɛ la ati! Emomu, ɔvile ɛlɔlɛ nu ɔboale bɛ, ɔdenrɛdenrɛle bɛ na ɔmaanle bɛrayɛle ɔ gɔnwo mɔ bieko. Yebɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔbayɛ ye zɔhane ala yeamaa ɛtanevolɛma kɔsɔɔti mɔɔ bɛnu bɛ nwo ɛnɛ la.​—Gye. 4:8-10.

MAA Ɛ NYE ƐLIE NYAMENLE EDWƐKƐ NE MƆƆ LE “AHYƐLƐDEƐ KPALƐ” LA ANWO

17. Duzu ati a Baebolo ne le ahyɛlɛdeɛ kɛnlɛma a?

17 Gyihova ɛmaa yɛ ahyɛlɛdeɛ kɛnlɛma bie. Duzu ati a ye Edwɛkɛ ne le ahyɛlɛdeɛ kɛnlɛma a? Kɛ mɔɔ yɛnwu ye la, Baebolo ne maa yɛnwu Nyamenle nrɛlɛbɛ, ye pɛlepɛlelilɛ nee ye ɛlɔlɛ ne. Buluku ɛhye da ye ali kɛ Gyihova kulo kɛ yɛnwu ye kpalɛ. Ɔkulo kɛ yɛyɛ ɔ gɔnwo mɔ.

18. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahile kɛ yɛ nye sɔ Baebolo ne mɔɔ le Gyihova “ahyɛlɛdeɛ kpalɛ” la ɛ?

18 Yɛngulo kɛ yɛbu Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ le “ahyɛlɛdeɛ kpalɛ” la debie ekyi. (Gye. 1:17) Ɔti bɛmaa yɛhɔ zo yɛhile nwolɛ anyezɔlɛ. Yɛbahola yɛava asɔneyɛlɛ yɛagenga nuhua edwɛkɛ nwuanzanwuanza ne na yeadwenledwenle nwolɛ yɛava yɛahile nwolɛ anyezɔlɛ. Saa yɛyɛ ye zɔ a, yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ ye Kɛlɛvolɛ kpole ne bayila yɛ mɔdenlebɔlɛ zo ‘na yɛanyia Nyamenle anwo nrɛlɛbɛ.’​—Mrɛ. 2:5.

EDWƐNE 98 Ngɛlɛlera Ne Vi Nyamenle Sunsum Nu

a Baebolo ne boa yɛ maa yɛbikye Gyihova. Nyamenle nrɛlɛbɛ, ye pɛlepɛlelilɛ nee ye ɛlɔlɛ ne anwo debie boni a yɛbahola yɛazukoa yɛavi buluku nwuanzanwuanza ɛhye anu a? Mɔɔ yɛbazukoa la bahola aboa yɛ yeamaa anyezɔlɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Nyamenle Edwɛkɛ ne la ayɛ kpole na yɛanwu Baebolo ne kɛ amgba ɔle ahyɛlɛdeɛ mɔɔ vi yɛ anwuma Selɛ ne ɛkɛ a.