Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

“Maa Yɛ Nee Wɔ Ɛhɔ”

“Maa Yɛ Nee Wɔ Ɛhɔ”

“Maa yɛ nee wɔ ɛhɔ, ɔluakɛ yɛde kɛ Nyamenle nee bɛ lua.”—ZƐKALAYA 8:23.

EDWƐNE: 65, 122

1, 2. (a) Nzɔne edwɛkɛ a Gyihova hanle vanenle yɛ mekɛ ye anwo a? (b) Kpuya boni mɔ a bɛbabua wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

GYIHOVA hanle yɛ mekɛ ye anwo edwɛkɛ kɛ, “mrenya bulu vi maanle maanle ne mɔ nee aneɛ ngakyile ne mɔ anu barazɔ Dwuunli tɛladeɛ nu na bɛaha kɛ, ‘Maa yɛ nee wɔ ɛhɔ, ɔluakɛ yɛde kɛ Nyamenle nee bɛ lua.’” (Zɛkalaya 8:23) “Dwuunli” ne gyi ɛkɛ maa bɛdabɛ mɔɔ Nyamenle ɛva sunsum nwuanzanwuanza ne ɛkpokpa bɛ la. Eza bɛfɛlɛ bɛ ‘Nyamenle Yizilayɛ.’ (Galeehyeama 6:16) “Mrenyia bulu” ne a le bɛdabɛ mɔɔ bɛlɛ anyelazo kɛ bɛbadɛnla azɛlɛ ye azo dahuu la. Bɛze kɛ Nyamenle ɛyila ekpunli ɛhye anu amra mɔɔ bɛkpokpa bɛ la, na bɛnwu kɛ ɔle enililɛ kɛ bɛ nee bɛ babɔ nu azonle.

2 Kɛ mɔɔ ngapezonli Zɛkalaya hanle la, Gyisɛse noko hanle kɛ Nyamenle menli bayɛ ko. Ɔvɛlɛle menli mɔɔ bɛlɛ anyelazo kɛ bɛbadɛnla anwuma la “ekpunli ekyi” yɛɛ menli mɔɔ bɛbadɛnla azɛlɛ ye azo la ‘mboane gyɛne.’ Noko Gyisɛse hanle kɛ bɛ muala bɛbayɛ “mboane ekpunli ko” na bɛadoa ɔdaye mɔɔ ɔle bɛ “neavolɛ” la. (Luku 12:32; Dwɔn 10:16) Kɛmɔ bɛle ekpunli nwiɔ la ati, bie mɔ babiza kɛ: (1) Asoo ɔwɔ kɛ mboane gyɛne ne anu amra nwu bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la amuala aluma ɔ? (2) Kɛzi ɔwɔ kɛ menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la bu bɛ nwo ɛ? (3) Saa awie mɔɔ wɔ me asafo ne anu la bɔ ɔ bo kɛ ɔdi paano ne na yeanlo nwanye ne bie wɔ Ngakyelɛlilɛ ne abo a, kɛzi ɔwɔ kɛ mebu ye ɛ? (4) Saa menwu kɛ menli mɔɔ bɛdi paano ne na bɛno nwanye ne bie wɔ Ngakyelɛlilɛ ne abo la dodo ɛlɛkɔ ɔ nyunlu a, nzɔne ati a ɔnle kɛ memaa ɔgyegye me ɛ? Edwɛkɛ ɛhye babua kpuya ɛhye mɔ.

ASOO ƆWƆ KƐ YƐNWU MENLI MƆƆ BƐKPOKPA BƐ LA AMUALA ALUMA?

3. Nzɔne ati a yɛnrɛhola yɛnrɛnwu menli mɔɔ bɛbaboka menli 144,000 ne anwo la ɛ?

3 Asoo ɔwɔ kɛ mboane gyɛne ne anu amra nwu bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛtɛbɔ azɛlɛ ye azo la amuala aluma ɔ? Kyɛkyɛ. Nzɔne ati ɔ? Ɔluakɛ yɛngola yɛnnwu ye saa menli ɛhye mɔ amuala asa baha bɛ ahyɛlɛdeɛ ne a. [1] (Nea awieleɛ edwɛkɛ ne.) Ɔnva nwo kɛ Nyamenle ɛkpokpa bɛ kɛ bɛhɔ anwuma la, saa bɛanli nɔhalɛ a bɛ sa ɛnrɛha bɛ ahyɛlɛdeɛ ne. Seetan ze ɛhye, ɔti ɔlɛdua “Nyamenle kpɔmanvolɛma alane” nwo zo ‘yeabɛlɛbɛla’ bɛ. (Mateyu 24:24) Saa Gyihova ɛtɛmaanle Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la ɛtɛnwunle ye wienyi kɛ ɔbu bɛ kɛ bɛdi nɔhalɛ a, bɛnrɛhola bɛnrɛnwu ye saa bɛ sa baha bɛ ahyɛlɛdeɛ ne a. Gyihova a balie bɛ ado nu bɔkɔɔ anzɛɛ ɔbazɔ bɛ nloa a, bie a ɔbayɛ ɛhye kolaa na bɛawu anzɛɛ kolaa na ‘anwongyelelɛ kpole’ ne abɔ ɔ bo.​—Yekile 2:10; 7:3, 14.

Yɛ adekilevolɛ a le Gyisɛse, na ɔ ngomekye a ɔwɔ kɛ yɛtoa ye a

4. Saa yɛnrɛhola yɛnrɛnwu menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛwɔ azɛlɛ ye azo la amuala aluma a, kɛ ɔkɛyɛ na yɛ ‘nee bɛ ahɔ’ ɛ?

4 Saa mboane gyɛne ne ɛnrɛhola ɛnrɛnwu menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛwɔ azɛlɛ ye azo la amuala aluma a, kɛ ɔkɛyɛ na bɛ ‘nee bɛ ahɔ’ ɛ? Baebolo ne ka kɛ “mrenyia bulu” bazɔ “Dwuunli tɛladeɛ nu na bɛaha kɛ: ‘Maa yɛ nee ɛhɔ, ɔluakɛ yɛde kɛ Nyamenle nee bɛ lua.’” Baebolo ngyɛnu ne hanle Dwuunli ko anwo edwɛkɛ ɛdeɛ, noko kɛmɔ ɔhanle kɛ Nyamenle nee “bɛ lua” la ati, ɔkile kɛ bɛle menli dɔɔnwo. Ɛhye kile kɛ Dwuunli ne ɛnle sonla ko ala, emomu ɔgyi ɛkɛ ɔmaa bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la amuala. Mboane gyɛne ne ze ye zɔ, yemɔti bɛ nee ekpunli ɛhye bɔ nu sonle Gyihova. Ɔngyia kɛ bɛnwu awie biala mɔɔ ɔwɔ ekpunli ɛhye anu la duma na bɛadoa bɛ. Yɛ adekilevolɛ a le Gyisɛse, na ɔ ngomekye a Baebolo ne se yɛdoa ye a.​—Mateyu 23:10.

KƐZI ƆWƆ KƐ BƐDABƐ MƆƆ BƐKPOKPA BƐ LA BU BƐ NWO Ɛ?

5. Kɔkɔbɔlɛ boni a ɔwɔ kɛ menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la dwenle nwolɛ kpalɛ a, na nzɔne ati ɔ?

5 Ɔwɔ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la dwenle kɔkɔbɔlɛ mɔɔ wɔ 1 Kɔlentema 11:27-29 la anwo kpalɛ. (Kenga.) Kɛzi awie mɔɔ bɛkpokpa ye la bahola ali paano ne na yeanlo nwanye ne bie “wɔ adenle mɔɔ ɛnfɛta la” azo wɔ Ngakyelɛlilɛ ne abo ɛ? Saa awie mɔɔ bɛkpokpa ye la anli nɔhalɛ, ɔsɛkye agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɔ nee Gyihova lɛ la na ɔdi paano ne bie ɔno nwanye ne bie a, ɔkile kɛ ɔmbu Gyihova. (Hibuluma 6:4-6; 10:26-29) Kɔkɔbɔlɛ ɛhye maa bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la nwu ye kɛ ɔwɔ kɛ bɛdi nɔhalɛ amaa bɛ sa “aha ahyɛlɛdeɛ ne mɔɔ le anwuma ngoane ne mɔɔ Nyamenle lua Kelaese anwo zo ɛlɛfɛlɛ” bɛ ahɔ nu la.​—Felepaema 3:13-16.

6. Kɛzi ɔwɔ kɛ menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la bu bɛ nwo ɛ?

6 Pɔɔlo zele Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la kɛ: “Mesɛlɛ bɛ, meze kɛ Awulae ɛzonlenlɛ ne ati mela efiade bɔbɔ ɛdeɛ, noko bɛbɔ ɛbɛla mɔɔ fɛta Nyamenle ɛvɛlɛlɛ ne mɔɔ yemɔti yevɛlɛ bɛ la.” Kɛzi ɔwɔ kɛ bɛyɛ ɛhye ɛ? Pɔɔlo hilehilele nu kɛ: “Dahuu bɛbɛlɛ bɛ nwo aze, bɛyɛ bɛtɛɛ na bɛnyia abotane. Bɛde bɛmaa bɛ gɔnwo mɔ ngoko ngoko wɔ ɛhulolɛ nu. Bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛkɛdɛnla anzonudwolɛ nu na bɛmaa koyɛlɛ ne mɔɔ Sunsum ne ɛva ɛmaa bɛ la ɛwoa ɛkɛ ne dahuu.” (Ɛfɛsɛsema 4:1-3) Gyihova sunsum ne boa ye azonvolɛ ɔmaa bɛbɛlɛ bɛ nwo aze, ɔmmaa bɛmmemaa bɛ nwo zo. (Kɔlɔsaema 3:12) Yemɔti bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la ɛnnyia adwenle kɛ bɛle kpalɛ bɛtɛla awie mɔ. Bɛze kɛ Gyihova ɛmmaa bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la sunsum nwuanzanwuanza ne dɔɔnwo ɛndɛla ye azonvolɛ mɔɔ bɛha la. Eza bɛnde nganeɛ kɛ bɛbahola bɛade Baebolo nu nɔhalɛ bo kpalɛ bɛadɛla awie gyɛne biala. Eza bɛnrɛha bɛnrɛhile awie biala kɛ bɛkpokpa ye yemɔti ɔbɔ ɔ bo ɔli paano ne na ɔnlo nwanye ne bie wɔ Ngakyelɛlilɛ ne abo. Emomu, bɛbɛlɛ bɛ nwo aze yɛɛ bɛze kɛ Gyihova ala a kpa menli mɔɔ bɛbahɔ anwuma la a.

7, 8. Nzɔne a Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la ɛngulo a, na nzɔne ati ɔ?

7 Menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la ze kɛ anwuma mɔɔ bɛbahɔ la le nwolɛ adenle kpole ɛdeɛ, noko bɛ nye ɛnla kɛ awie mɔ nee bɛ bali wɔ adenle titili zo. (Ɛfɛsɛsema 1:18, 19; kenga Felepaema 2:2, 3.) Eza bɛze kɛ mekɛ mɔɔ Gyihova kpokpale bɛ la, yeambɔ awie biala amaneɛ. Yemɔti saa bɛkpokpa awie, na awie mɔ anlie ye ando nu ɛkɛ ne ala bɔbɔ a, ɔnyɛ ye azibɛnwo. Eza ɔze kɛ Baebolo ne ka kile yɛ kɛ saa awie ka kɛ Nyamenle ɛmaa ye nwolɛ adenle titili bie a, ɔnle kɛ yɛdie ye yɛdi ɛkɛ ne ala. (Yekile 2:2) Kɛmɔ awie mɔɔ bɛkpokpa ye la ɛngulo kɛ awie mɔ adwenle ba ɔ nwo zo la ati, ɔnrɛha ɔnrɛhile menli mɔɔ ɔbayia bɛ wɔ mekɛ mɔɔ limoa la kɛ bɛkpokpa ye. Nɔhalɛ nu, bie a ɔnrɛbɔ awie biala amaneɛ bɔbɔ kɛ bɛkpokpa ye. Eza ɔnrɛva ninyɛne mgbole mɔɔ ɔbayɛ wɔ anwuma la ɔnrɛdu ɔ nloa anu.​—1 Kɔlentema 1:28, 29; kenga 1 Kɔlentema 4:6-8.

8 Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la ɛnde nganeɛ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la ala a ɔwɔ kɛ bɛ nee bɛ tu a, kɛ asɛɛ bɛwɔ eku bie anu la. Eza bɛmbɔ mɔdenle kɛ bɛkpondɛ menli gyɛne mɔɔ bɛkpokpa bɛ la amaa bɛahola bɛaha bɛ ɛkpokpalɛ ne anwo edwɛkɛ anzɛɛ bɛayia kɛ ekpunli bɛazukoa Baebolo ne. (Galeehyeama 1:15-17) Saa menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la yɛ ɛhye a, koyɛlɛ ɛnrɛra asafo ne anu. Na ɔbamaa bɛaho bɛatia sunsum nwuanzanwuanza ne mɔɔ maa anzodwolɛ nee koyɛlɛ ba Nyamenle menli avinli la.​—Kenga Wulomuma 16:17, 18.

KƐZI ƆWƆ KƐ Ɛ NEE BƐ DI Ɛ?

9. Nzɔne ati a ɔwɔ kɛ ɛnea kɛzi ɛ nee menli mɔɔ bɛdi paano ne na bɛno nwanye ne bie wɔ Ngakyelɛlilɛ ne abo la boɛ ɛ? (Nea ɛlɛka “ Ɛhulolɛ Ɛnyɛ Ninyɛne Mgbane Mgbane.”)

9 Kɛzi ɔwɔ kɛ ɛ nee mediema mrenyia nee mraalɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la di ɛ? Gyisɛse zele ye ɛdoavolɛma kɛ: “Bɛ muala bɛle mediema.” Ɔdoale zo kɛ: “Awie biala mɔɔ kɛmemaa ɔ nwo zo la, bɛkɛha ye aze, na mɔɔ kɛha ɔ nwo aze la, bɛkɛmaa ye zo.” (Mateyu 23:8-12) Yemɔti ɔnrɛyɛ kpalɛ kɛ yɛbahanvo awie soma soma, saa bɔbɔ ɔle Kelaese adiema mɔɔ bɛkpokpa ye a. Saa Baebolo ne ka mgbanyima ne mɔ anwo edwɛkɛ a, ɔka kɛ yɛzukoa bɛ diedi, noko ɔnga ɔngile yɛ kɛ yɛbahola yɛamaa sonla dasanli ayɛ yɛ adekilevolɛ. (Hibuluma 13:7) Baebolo ne ka kɛ mgbanyima bie mɔ “fɛta ahatualɛ mɔnwo.” Ɛhye le zɔ ɔluakɛ bɛyɛ “gyima kpalɛ” yɛɛ “bɛbɔ Edwɛkpa ne nolo na eza bɛkilehile,” na tɛ kɛ bɛkpokpa bɛ la ati ɔ. (1 Temɔte 5:17) Saa yɛtwe adwenle yɛkɔ menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anwo zo na yɛkanvo bɛ soma soma a, yɛbamaa bɛ ti azi aze. Mɔɔ ɛnle kpalɛ fee la, bie a yɛbamaa bɛayɛ anwomemaazo. (Wulomuma 12:3) Yɛ nuhua biala ɛmkpondɛ kɛ ɔbayɛ debie mɔɔ ɔbamaa Kelaese amediema ne mɔ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la bie ayɛ nvonleɛ kpole zɛhae a!​—Luku 17:2.

Kɛzi ɔwɔ kɛ ɛbu awie mɔɔ ɔdi paano ne na ɔno nwanye ne bie wɔ Ngakyelɛlilɛ ne abo la ɛ? (Nea ɛdendɛkpunli 9-11)

10. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔahile kɛ ɛbu Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la ɛ?

10 Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahile kɛ yɛbu menli mɔɔ Gyihova ɛkpokpa bɛ la ɛ? Ɔnle kɛ yɛbiza bɛ kɛzi bɛkpokpale bɛ la. Ɛhye le bɛ fealera nu edwɛkɛ mɔɔ yɛnlɛ nwolɛ adenle kɛ yɛbade a. (1 Tɛsalonaekama 4:11; 2 Tɛsalonaekama 3:11) Eza ɔnle kɛ yɛnyia adwenle kɛ bɛkpokpa bɛ hu anzɛɛ bɛ ye, bɛ awovolɛ anzɛɛ bɛ mbusuafoɔ gyɛne noko. Awie ɛnnyia ye anyelazo ne ɛnvi ye abusua nu. (1 Tɛsalonaekama 2:12) Eza ɔnle kɛ yɛbiza kpuya mɔɔ ɔbagyegye awie mɔ la. Kɛ neazo la, eza ɔnle kɛ yɛbiza awie mɔɔ bɛkpokpa ɔ hu la kɛ, kɛkala mɔɔ ɛ ngomekye a ɛbadɛnla paladaese mɔɔ ɛ hu ɛmboka ɛ nwo la, kɛzi ɛte nganeɛ ɛ? Yɛze kɛ wɔ ewiade fofolɛ ne anu, Gyihova bamaa ‘tease abɔdeɛ biala akunlu adwo ɔ nwo.’​—Edwɛndolɛ 145:16.

11. Saa yɛanganvo awie mɔ soma soma a, kɛzi ɔbabɔ yɛ nwo bane ɛ?

11 Saa yɛambu bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ la kɛ bɛ nwo hyia tɛla awie mɔ a, ɔbabɔ yɛ nwo bane. Wɔ adenle boni azo? Baebolo ne ka kile yɛ kɛ “adalɛma bie” mɔ bara asafo ne anu na bɛaha bɔbɔ kɛ bɛkpokpa bɛ. (Galeehyeama 2:4, 5; 1 Dwɔn 2:19) Eza bie a menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la bie mɔ ɛnrɛli nɔhalɛ. (Mateyu 25:10-12; 2 Pita 2:20, 21) Noko saa yɛanganvo bɛdabɛ mɔɔ bɛkpokpa bɛ, menli mɔɔ bɛlie duma anzɛɛ bɛva ɛvolɛ dɔɔnwo bɛzonle Gyihova la soma soma a, ɔnrɛmaa yɛnrɛli bɛ nzi. Akee saa menli ɛhye mɔ anli nɔhalɛ anzɛɛ bɛfi asafo ne anu a, ɔnrɛmaa yɛ diedi ɛnrɛkpo aze anzɛɛ yɛnrɛgyakyi Gyihova ɛzonlenlɛ.

ASOO ƆWƆ KƐ YƐMAA BƐ DODO NE GYEGYE YƐ?

12, 13. Nzɔne ati a ɔnle kɛ yɛmaa menli dodo mɔɔ bɛdi paano ne na bɛno nwanye ne bie wɔ Ngakyelɛlilɛ ne abo la gyegye yɛ a?

12 Ɛvolɛ dɔɔnwo mɔɔ ɛze la, menli dodo mɔɔ bɛlile paano ne na bɛnlonle nwanye ne bie wɔ Ngakyelɛlilɛ ne abo la dodo hɔle aze. Noko kenle nsa ye, ɛvolɛ biala bɛ dodo ne kɔ ɔ nyunlu. Asoo ɔwɔ kɛ yɛmaa ɛhye gyegye yɛ ɔ? Kyɛkyɛ. Bɛmaa yɛnlea deɛmɔti ɔnle kɛ yɛmaa ɔgyegye yɛ la.

13 “Awulae ze bɛdabɛ mɔɔ bɛle ye ɛdeɛ la.” (2 Temɔte 2:19) Mediema mɔɔ bɛtia menli dodo mɔɔ bɛdi paano ne na bɛno nwanye ne bie wɔ Ngakyelɛlilɛ ne abo la ɛnze bɛ nuhua mɔɔ amgba bɛkpokpa ye la, kyesɛ Gyihova ala. Yemɔti menli mɔɔ bɛ adwenle yɛ bɛ kɛ bɛkpokpa bɛ noko bɛtɛkpokpale bɛ la boka nwo. Kɛ neazo la, nzinlii menli mɔɔ ɛnee di paano ne na bɛno nwanye ne bie la bie mɔ gyakyile. Bie mɔ noko lɛ adwenle nu anzɛɛ nganeɛdelɛ nu ngyegyelɛ na ɔmaa bɛdie bɛdi kɛ bɛ nee Kelaese bali tumi wɔ anwuma. Nɔhalɛ nu, yɛnze menli mumua ne mɔɔ bɛkpokpa bɛ mɔɔ bɛtɛbɔ azɛlɛ ye azo la dodo.

14. Kolaa na anwongyelelɛ kpole ne abɔ ɔ bo la, nzɔne a Baebolo ne ka wɔ menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anwo a?

14 Mɔɔ Gyisɛse bara kɛ ɔba yearava menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ yeahɔ anwuma la, ɛnee bɛ bie mɔ wɔ ewiade ɛleka dɔɔnwo. Baebolo ne ka kɛ Gyisɛse bamaa ye “soanvolɛma ahɔ ewiade muleɛ ne amuala azo, bɛahɔhuohua Nyamenle menli ne mɔɔ yekpa nu yeye bɛ la anloa, ɔvi ewiade ye ati yeahɔdwu ɔ bo.” (Mateyu 24:31) Eza Baebolo ne maa yɛnwu kɛ wɔ awieleɛ mekɛ ne anu, menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la dodo ne baha ekyi bie wɔ azɛlɛ ye azo. (Yekile 12:17) Noko ɔnga bɛ dodo mɔɔ baha azɛlɛ ye azo wɔ mekɛ mɔɔ anwongyelelɛ kpole ne babɔ ɔ bo la.

15, 16. Nzɔne a ɔwɔ kɛ yɛnwu ye wɔ menli 144,000 ne mɔɔ Gyihova ɛkpa bɛ la anwo a?

15 Gyihova a si mekɛ mɔɔ ɔbakpokpa awie la anwo kpɔkɛ a. (Wulomuma 8:28-30) Gyihova bɔle ɔ bo kɛ ɔkpa menli mɔɔ bɛkpokpa bɛ la wɔ Gyisɛse ewudwazo ne anzi. Ɔzɔho kɛ wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu, ɛnee bɛkpokpa nɔhalɛ Kilisienema kɔsɔɔti. Wɔ ɛvolɛ ɛya dɔɔnwo anzi, menli mɔɔ bɛhanle kɛ bɛle Kilisienema la anu dɔɔnwo anli nɔhalɛ. Noko wɔ zɔhane ɛvolɛ ne mɔ anu, Gyihova kpokpale nɔhalɛ Kilisienema ekyi mɔɔ ɛnee wɔ ɛkɛ la. Ɛnee bɛle kɛ ma kpalɛ ne mɔɔ Gyisɛse hanle kɛ ndile fifile nu la. (Mateyu 13:24-30) Wɔ awieleɛ mekɛ ye anu, Gyihova ɛlɛkɔ zo akpa menli yeamaa bɛaboka menli 144,000 ne anwo. [2] (Nea awieleɛ edwɛkɛ ne.) Yemɔti saa Nyamenle si kpɔkɛ kɛ ɔkpa menli ɛhye mɔ bie kolaa na ewiade awieleɛ ne ara a, ɔnle kɛ yɛ adwenle nu yɛ yɛ kesee. (Ayezaya 45:9; Daneɛle 4:35; kenga Wulomuma 9:11, 12, 16.) [3] (Nea awieleɛ edwɛkɛ ne.) Ɔwɔ kɛ yɛnea boɛ na yɛanyɛ yɛ ninyɛne kɛ gyimayɛvoma ne mɔɔ bɛdendɛle bɛ nzo abo wɔ kɛzi bɛ menle ne nee gyimayɛvoma mɔɔ rale amozi lile anwo la.​—Kenga Mateyu 20:8-15.

16 Tɛ menli mɔɔ bɛbahɔ anwuma la amuala a boka ‘akɛlɛ nɔhavo nee nrɛlɛbɛvolɛ’ ne anwo a. (Mateyu 24:45-47) Gyihova nee Gyisɛse ɛlɛdua menli ekyi nwo zo ahilehile anzɛɛ amaa menli dɔɔnwo aleɛ, kɛ mɔɔ ɔyɛle ye wɔ ɛzoanvolɛ ne mɔ mekɛ zo la. Wɔ ɛzoanvolɛ ne mɔ mekɛ zo, Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anu ekyi bie ala a ɔmaanle bɛhɛlɛle Kilisienema Giliki Ngɛlɛlera ne a. Ɛnɛ noko, Kilisienema mɔɔ bɛkpokpa bɛ la anu ekyi bie a ɔle bɛ gyima kɛ bɛbamaa Nyamenle menli “aleɛ wɔ mekɛ ne anloa” a.

17. Nzɔne a wɔzukoa wɔvi edwɛkɛ ɛhye anu a?

17 Nzɔne a yɛzukoa yɛvi edwɛkɛ ɛhye anu a? Gyihova ɛzi kpɔkɛ kɛ ɔbamaa ye menli dɔɔnwo anyia dahuu ngoane wɔ azɛlɛ ye azo, na bɛdabɛ mɔɔ bɛ nee Gyisɛse bali tumi la bahɔ anwuma. Gyihova bayila ye azonvolɛ kɔsɔɔti, “Dwuunli” ne yɛɛ “mrenyia bulu” ne, na ɔkpondɛ kɛ bɛ muala bɛdi mɛla ko ne ala azo na eza bɛdi nɔhalɛ. Ɔwɔ kɛ bɛ muala bɛbɛlɛ bɛ nwo aze. Ɔwɔ kɛ bɛ muala bɛbɔ nu bɛsonle ye wɔ koyɛlɛ nu. Eza ɔwɔ kɛ bɛ muala bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛbamaa anzodwolɛ adɛnla asafo ne anu. Mekɛ mɔɔ yɛlɛbikye awieleɛ ne kpalɛ la, bɛmaa yɛ muala yɛhɔ zo yɛzonle Gyihova na yɛdoa Kelaese kɛ mboane ekpunli ko.

^ [1] (ɛdendɛkpunli 3) Kɛ mɔɔ Edwɛndolɛ 87:5, 6 kile la, bie a kenle bie Nyamenle bamaa yɛanwu bɛdabɛ mɔɔ bɛ nee Gyisɛse ɛlɛdi tumi wɔ anwuma la aluma.​—Wulomuma 8:19.

^ [2] (ɛdendɛkpunli 15) Gyima ne 2:33 maa yɛnwu kɛ Gyisɛse boka nwo a bɛkpokpa awie a, noko Gyihova a to ɛsalɛ fɛlɛ zɔhane sonla ne a.

^ [3] (ɛdendɛkpunli 15) Saa ɛkpondɛ nwolɛ edwɛkɛ dɔɔnwo a, nea “Questions From Readers” mɔɔ wɔ The Watchtower, May 1, 2007, mukelɛ 30-31 la.