Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 1

“Bɛmmamaa Bɛ Ahonle Tu, Medame A Mele Bɛ Nyamenle A”

“Bɛmmamaa Bɛ Ahonle Tu, Medame A Mele Bɛ Nyamenle A”

“Bɛmmasulo, ɔluakɛ me nee bɛ lua; bɛmmamaa bɛ ahonle tu, medame a mele bɛ Nyamenle a. Mebamaa bɛ anwosesebɛ, mebaboa bɛ.”​—AYE. 41:10.

EDWƐNE 7 Gyihova, Yɛ Anwosesebɛ

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1-2. (a) Kɛzi edwɛkɛ mɔɔ wɔ Ayezaya 41:10 la hanle adiema raalɛ Yoshiko ɛ? (b) Gyihova maanle bɛhɛlɛle edwɛkɛ zɔhane kɛ ɔboa nwane mɔ?

KILISIENENLI raalɛ nɔhavo bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Yoshiko la dele amaneɛ ɛtane bie. Ye dɔketa zele ye kɛ, ɔnrɛhyɛ ɔbawu. Kɛzi ɔyɛle ye nyɛleɛ ɛ? Yoshiko hakyele Baebolo tɛkese mɔɔ ɔ nye die nwo la, Ayezaya 41:10. (Kenga.) Akee ɔzele ye dɔketa ne kɛ ɔnzulo, ɔluakɛ Gyihova bazɔ ye nu. * Arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ mɔɔ wɔ tɛkese zɔhane anu la maanle yɛ diema raalɛ ne nyianle Gyihova anu anwodozo kpalɛ. Saa yɛlɛyia sɔnea kpole bie a, zɔhane tɛkese ne baboa yɛdayɛ noko. Amaa yɛanwu kɛzi ɔbahola yɛaboa yɛ la, bɛmaa yɛlimoa yɛzuzu deɛmɔti Nyamenle maanle Ayezaya hɛlɛle edwɛkɛ zɔhane la anwo.

2 Alimoa ne, Gyihova maanle Ayezaya hɛlɛle edwɛkɛ zɔhane vale kyekyele Dwuuma mɔɔ bɛ nee bɛ bahɔ akɛlɛzonlenlɛ nu wɔ Babelɔn la arɛle. Noko, Gyihova maanle bɛhɛlɛle bɛziele, tɛ kɛ ɔfa yeaboa Dwuuma mɔɔ bɛ nee bɛ hɔle akɛlɛzonlenlɛ nu la ala, emomu ye menli kɔsɔɔti, ɔvi mekɛ zɔhane mɔɔ ba la. (Aye. 40:8; Wlo. 15:4) Ɛnɛ, yɛde “mekɛ mɔɔ anu yɛ se la” anu, ɔti yɛhyia anwosesebɛmaanlɛ mɔɔ wɔ Ayezaya buluku ne anu la anwo yɛtɛla mekɛ biala.​—2 Tim. 3:1.

3. (a) Ɛwɔkɛ boni mɔ a wɔ Ayezaya 41:10, mɔɔ bɛkpa kɛ ɛvolɛdwɛkɛ maa 2019 a? (b) Kɛmɔti a yɛhyia anwodozo mɔɔ ɛwɔkɛ ɛhye mɔ maa yɛnyia la anwo ɛ?

3 Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu Gyihova ɛwɔkɛ ne mɔ anu nsa mɔɔ maa yɛ diedi nu mia mɔɔ wɔ Ayezaya 41:10 la anwo: (1) Gyihova nee yɛ balua, (2) ɔle yɛ Nyamenle, yɛɛ (3) ɔbaboa yɛ. Yɛhyia anwodozo edwɛkɛ * zɔhane mɔ anwo, ɔluakɛ yɛyia ngyegyelɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu kɛ Yoshiko la. Eza ɔwɔ kɛ yɛgyinla ewiade ngyegyelɛ nloa. Arane mgbanyima mɔɔ lɛ tumi kpalɛ la ɛlɛyɛ yɛ nuhua bie mɔ kpɔdekpɔde. Bɛmaa yɛzuzu anwodozo edwɛkɛ nsa ɛhye mɔ anwo ngoko.

“ME NEE BƐ LUA”

4. (a) Anwodozo edwɛkɛ mɔɔ limoa mɔɔ yɛbazuzu nwo la a le boni? (Eza nea ɔ bo ɛkɛ edwɛkɛ ne.) (b) Kɛzi Gyihova ka nganeɛ mɔɔ ɔte ɔmaa yɛ la anwo edwɛkɛ ɛ? (d) Kɛzi Nyamenle edwɛkɛ ɛhye ka wɔ ɛ?

4 Anwodozo edwɛkɛ mɔɔ Gyihova ɛlimoa ɛha la ɛne: “Bɛmmasulo, ɔluakɛ me nee bɛ lua.” * Gyihova ɛhile kɛ ɔ nee yɛ lua ɔluakɛ ɔ nye wɔ yɛ nwo yɛɛ ɔkulo yɛ. Nea kɛzi yeha nganeɛ mɔɔ ɔte ɔmaa yɛ nee ɛhulolɛ mɔɔ ɔlɛ ɔmaa yɛ anwo edwɛkɛ la. Gyihova hanle kɛ, “Bɛsonle bolɛ wɔ me nye zo, medi bɛ eni, na mekulo bɛ.” (Aye. 43:4) Tumi biala ɛnle ewiade mɔɔ bamaa Gyihova akpo ye azonvolɛ a; ye nɔhalɛlilɛ ne gyi kpundii. (Aye. 54:10) Ye ɛlɔlɛ nee ye agɔnwolɛvalɛ maa yɛnyia akɛnrasesebɛ. Ɔbabɔ yɛ nwo bane ɛnɛ, kɛ mɔɔ ɔbɔle ɔ gɔnwo Ebilam (Ebileham) anwo bane la. Gyihova zele ye kɛ: “Ebilam, mmasulo, na mebabɔ ɛ nwo bane.”​—Mɔl. 15:1.

Ɔlua Gyihova moalɛ zo, yɛbahola yɛagyinla sɔnea biala mɔɔ le kɛ azule anzɛɛ senle la anloa (Nea ɛdendɛkpunli 5-6) *

5-6. (a) Kɛzi yɛkola yɛnwu kɛ Gyihova kulo kɛ ɔboa yɛ ɔmaa yɛgyinla yɛ sɔnea ne mɔ anloa ɛ? (b) Duzu a yɛsukoa yɛfi Yoshiko neazo ne anu a?

5 Yɛze kɛ Gyihova anye die nwo kɛ ɔbaboa yɛ wɔ yɛ ngyegyelɛ kɔsɔɔti anu, ɔluakɛ yebɔ ye menli ɛwɔkɛ kɛ: “Saa bɛlua nzule buma nu a, me nee bɛ balua; bɛlua azule ne mɔ anu a, bɛnrɛmonla bɛ; saa bɛlua senle nu a, senle ne ɛnrɛyela bɛ, yɛɛ ye ɛzɔlɛ gbolamgbolam ne ɛnrɛyela bɛ.” (Aye. 43:2) Edwɛkɛ ɛhye mɔ abo kile duzu?

6 Gyihova ɛtɛbɔle yɛ ɛwɔkɛ ɛnɛ kɛ ɔbaye yɛ ngyegyelɛ yeavi ɛkɛ, emomu ɔnrɛmaa ngyegyelɛ mɔɔ le kɛ “azule” la ɛnrɛyi ɛnrɛva yɛ anzɛɛ sɔnea mɔɔ le kɛ “senle” la ɛnrɛyela yɛ bɔkɔɔ. Yebɔ ɛwɔkɛ kɛ ɔ nee yɛ balua, na yɛaboa yɛ yɛamaa “yɛagyinla” ngyegyelɛ zɔhane mɔ anloa. Duzu a Gyihova bayɛ a? Ɔbamaa yɛazie yɛ nwo dii amaa yɛali nɔhalɛ yɛamaa ye, bɔbɔ wɔ ewule nu. (Aye. 41:13) Ɛhye yɛle zɔ wɔ Yoshiko mɔɔ yɛlimoa yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la afoa nu. Ɔ ra raalɛ ne ka kɛ: “Yɛ nye liele kɛzi Ɔmɔ ziele ɔ nwo dii la anwo. Yɛnwunle kɛ amgba Gyihova ɛmaa yenyia anzodwolɛ. Ɔmɔ hanle Gyihova nee ye ɛwɔkɛ ne mɔ anwo edwɛkɛ hilele nɛɛsema nee wuliravolɛma kɔkpula kɛ ɔwule la. Duzu a yɛsukoa yɛfi Yoshiko neazo ne anu a? Saa yɛdayɛ noko yɛnyia Nyamenle ɛwɔkɛ ɛhye: “Me nee bɛ balua,” anu anwodozo a, ɔbamaa yɛayɛ se na yɛava akɛnrasesebɛ yɛagyinla sɔnea mɔɔ yɛbayia la anloa.

“MEDAME A MELE BƐ NYAMENLE A”

7-8. (a) Anwodozo edwɛkɛ mɔɔ tɔ zo nwiɔ mɔɔ yɛbazuzu nwo la a le boni, na duzu a ɔkile a? (b) Kɛmɔti a Gyihova zele Dwuuma mɔɔ bɛ nee bɛ hɔle akɛlɛzonlenlɛ nu la kɛ “bɛmmasulo” ɛ? (d) Edwɛkɛ boni a wɔ Ayezaya 46:3, 4 mɔɔ maanle Nyamenle menli ne ahonle dɔle bɛ azule nu a?

7 Yɛ anwodozo edwɛkɛ mɔɔ tɔ zo nwiɔ mɔɔ Ayezaya hɛlɛle la nzonlɛ: “Bɛmmamaa bɛ ahonle tu, medame a mele bɛ Nyamenle a.” Edwɛkɛ bɛmmamaa bɛ ahonle tu anzɛɛ bɛmmasulo abo kile duzu? Wɔ aneɛ mɔɔ bɛvale bɛhɛlɛle ngyɛnu ɛhye la anu, edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo ‘sulo’ la kile “kɛ ɛtoto ɛ nye kɛ debie anzɛɛ awie mɔɔ anwo yɛ ɛzulolɛ la ɛndoa wɔ a” anzɛɛ “ɛtoto ɛ nye kɛ sonla mɔɔ ɛzulolɛ ɛha ye la.”

8 Kɛmɔti a Gyihova zele Dwuuma mɔɔ bɛ nee bɛ bahɔ akɛlɛzonlenlɛ nu wɔ Babelɔn la kɛ “bɛmmasulo” ɛ? Ɔluakɛ ɛnee ɔze kɛ maanle zɔhane azo amra ahonle badu. Duzu a bamaa bɛ ahonle adu a? Saa ɛvolɛ 70 mɔɔ Dwuuma bava ayɛ ngɛkɛlɛ wɔ Babelɔn la ɛlɛkɔ awieleɛ a, Midea nee Pɛhyea sogyama mɔɔ anwo yɛ se kpalɛ la bateta Babelɔn. Ɛnee Gyihova balua ɛlɔnema ɛhye mɔ anwo zo aye ye menli ne avi akɛlɛzonlenlɛ nu wɔ Babelɔn. (Aye. 41:2-4) Mɔɔ Babelɔnma nee maanle gyɛne zo amra mɔɔ ɛnee de aze wɔ mekɛ zɔhane dele kɛ bɛ agbɔvolɛ ɛlɛba bɛ nwo zo la, bɛhanle bɛhilele bɛ nwo ngoko kɛ “Gyinla ɛ nwo!” Bɛyɛle ɛhye, amaa akɛnrasesebɛ mɔɔ bɛlɛ la amminli. Eza bɛyɛle awozonle dɔɔnwo, bɛ anyelazo a le kɛ bɛbabɔ bɛ nwo bane. (Aye. 41:5-7) Noko, Gyihova hanle Dwuuma ne ahonle dole bɛ azule nu na ɔzele bɛ kɛ: “Bɛmɛ Yizilayɛma, [bɛnle kɛ maanle mɔɔ ɛha la] bɛle me sonvolɛma . . . Bɛmmamaa bɛ ahonle tu, medame a mele bɛ Nyamenle a.” (Aye. 41:8-10) Yɛ ye nzonlɛ kɛ Gyihova hanle kɛ: “Medame a mele bɛ Nyamenle a.” Gyihova luale edwɛkɛ zɔhane azo maanle ye nɔhalɛ azonvolɛ nyianle anwodozo kɛ ɔ rɛle ɛtɛfile bɛ​—ɔtɛde bɛ Nyamenle yɛɛ bɛtɛde ye menli. Ɔzele bɛ kɛ: “Mebanlea bɛ nwo zo kpalɛ . . . na mealie bɛ ngoane.” Ɔda ali kɛ arɛlekyekyelɛ edwɛkɛ zɔhane maanle Dwuuma mɔɔ hɔle akɛlɛzonlenlɛ nu la anwosesebɛ.​—Kenga Ayezaya 46:3, 4.

9-10. Duzu ati a ɔnle kɛ yɛsulo a? Maa neazo.

9 Ewiade tɛnlabelɛ mɔɔ ɛlɛsɛkye la ɛmaa menli dɔɔnwo ahonle ɛdu kpalɛ. Nɔhalɛ nu, yɛdayɛ noko yɛyia ngyegyelɛ ɛhye mɔ bie. Noko ɔnle kɛ yɛmaa yɛ ahonle tu. Gyihova ka kile yɛ kɛ: “Medame a mele bɛ Nyamenle a.” Kɛmɔti a edwɛkɛ ɛhye ati, ɔnle kɛ yɛsulo ɛ?

10 Suzu ndonwo ɛhye anwo nea: Mgbavolɛ nwiɔ, Jim nee Ben de alopile nu yɛɛ anwoma kpole bie bɔle ɔ bo kɛ ɔbɔ alopile ne a. Mɔɔ anwoma ne ɛlɛbɔ alopile ne kpole la, bɛdele amaneɛbɔlɛ bie kɛ: “Bɛmia bɛ seat belt ne anu kpalɛ, ɔluakɛ ɛleka mɔɔ yɛdwu la, alopile ne bawoso kpole.” Jim ahonle ɛdu kpalɛ. Noko alopile kavolɛ ne toa zo kɛ: “Bɛmmasulo, medame mumua ne a melɛtendɛ la.” Jim woso ɔ ti na ɔka kɛ: “Asoo edwɛkɛ kpalɛ a le ɛyeka?” Noko Jim ɛnwu ye kɛ Ben ahonle ɛtɛtule kolaa, ɔti ɔbiza ye kɛ, “Duzu ati a wɔ ahonle ɛtɛtule a?” Ben sele na ɔka kɛ: “Meze alopile kavolɛ ɛhye kpalɛ. Me papa ɔ!” Akee Ben ka kɛ: “Maa menga me papa anwo edwɛkɛ mengile wɔ. Medie medi kɛ saa ɛnwu ye nee mɔɔ ɔkola ɔyɛ la a, ɛdawɔ noko wɔ ahonle badɔ wɔ azule nu.”

11. Duzu a yɛsukoa yɛfi mgbavolɛ nwiɔ ne ndonwo ne anu a?

11 Duzu a yɛsukoa yɛfi ndonwo ɛhye anu a? Le kɛ Ben la, yɛ ahonle ɛtɛtule ɔluakɛ yɛze yɛ anwuma Selɛ Gyihova kpalɛ. Yɛze kɛ ɔbabɔ yɛ nwo bane wɔ ngyegyelɛ mɔɔ yɛyia mɔɔ le kɛ ahumu wɔ awieleɛ mekɛ ɛhye anu la anwo. (Aye. 35:4) Yɛlɛ Gyihova anu anwodozo, ɔti yɛbahola yɛazie yɛ nwo dii wɔ mekɛ mɔɔ ɛzulolɛ ɛha menli gyɛne mɔɔ wɔ ewiade la. (Aye. 30:15) Eza saa yɛka deɛmɔti yɛlɛ Nyamenle anu anwodozo la anwo edwɛkɛ yɛkile yɛ kpalɛzoamra a, ɛnee yɛlɛsukoa Ben. Ɛhye bamaa bɛdabɛ noko bɛalie bɛali kɛ, ɔnva nwo ngyegyelɛ biala mɔɔ bɛbayia la, Gyihova baboa bɛ.

“MEBAMAA BƐ ANWOSESEBƐ, MEBABOA BƐ”

12. (a) Anwodozo edwɛkɛ mɔɔ tɔ zo nsa la a le boni? (b) Duzu a Gyihova tumi ne mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ la maa yɛkakye a?

12 Anwodozo edwɛkɛ mɔɔ tɔ zo nsa mɔɔ Ayezaya hɛlɛle la ɛne: “Mebamaa bɛ anwosesebɛ, mebaboa bɛ.” Ɛnee Ayezaya ɛlimoa ɛha kɛzi Gyihova bamaa ye menli ne anwosesebɛ la anwo edwɛkɛ kɛ: “[Gyihova] lɛ tumi ɛlɛba, Ɔbava ye tumi ne yeazie ye menli ne.” (Aye. 40:10) Edwɛkɛ ɛhye kakye yɛ kɛ Gyihova le Belemgbunli mɔɔ ɔlɛ tumi kpole. Ɔvale ye tumi kpole ne ɔboale ye azonvolɛ na ɔliele bɛ wɔ tete ne, na ɔkɔ zo ɔmaa menli mɔɔ lɛ ye nu anwodozo ɛnɛ la anwosesebɛ na eza ɔbɔ bɛ nwo bane.​—Mɛla 1:30, 31; Aye. 43:10.

Akodeɛ biala mɔɔ bɛyɛ bɛtia Gyihova tumi ɛsalɛ ne la ɛnrɛyɛ kpalɛ (Nea ɛdendɛkpunli 12-16) *

13. (a) Mekɛ titili boni a Gyihova di ye ɛwɔkɛ mɔɔ se mebamaa bɛ anwosesebɛ la azo a? (b) Edwɛkɛ boni a maa yɛnyia anwosesebɛ nee anwodozo a?

13 Gyihova di ye ɛwɔkɛ mɔɔ se “mebamaa bɛ anwosesebɛ” la azo, titili saa agbɔvolɛ yɛ yɛ kpɔdekpɔde a. Ɛnɛ, wɔ maanle bie mɔ azo, yɛ agbɔvolɛ ɛlɛbɔ mɔdenle kpalɛ kɛ bɛsi edwɛkɛhanlɛ gyima ne adenle anzɛɛ bɛfa bɛ sa bɛado yɛ ahyehyɛdeɛ ne azo. Noko, yɛmmaa nyɛleɛ ɛhye mɔ ɛngyegye yɛ somaa. Gyihova ɛha anwodozo edwɛkɛ mɔɔ maa yɛnyia anwosesebɛ nee anwodozo a. Ɔbɔ yɛ ɛwɔkɛ kɛ: “Akodeɛ biala mɔɔ bɛyɛ bɛatia wɔ la ɛnrɛyɛ kpalɛ ɛlɛ.” (Aye. 54:17) Edwɛkɛ zɔhane maa yɛkakye nɔhalɛ edwɛkɛ nsa bie.

14. Duzu ati a saa Nyamenle agbɔvolɛ teta yɛ a, ɔnzi yɛ nwo ɛ?

14 Mɔɔ limoa, kɛ Kelaese ɛdoavolɛma la, yɛ nye la kɛ bɛbakpɔ yɛ. (Mat. 10:22) Gyisɛse hanle dole ɛkɛ ne kɛ bɛbakpɔ ye ɛdoavolɛma kpalɛ wɔ awieleɛ mekɛ ne anu. (Mat. 24:9; Dwɔn 15:20) Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, ngapezonli Ayezaya bɔle kɔkɔ kɛ, yɛ agbɔvolɛ ɛnrɛkpɔ yɛ ala; eza bɛbayɛ akodeɛ biala bɛatia yɛ. Akodeɛ ɛhye mɔ bie a le nrɛlɛbɛ adenle zo mɔɔ bɛdua bɛbɛlɛbɛla menli, adalɛ mgbole nee ɛkpɔlɛ mɔɔ anu yɛ se la. (Mat. 5:11) Gyihova ɛnrɛzi akodeɛ ɛhye mɔ mɔɔ yɛ abgɔvolɛ yɛ tia yɛ la adenle. (Ɛfɛ. 6:12; Yek. 12:17) Noko ɔnle kɛ yɛsulo. Kɛmɔti ɛ?

15-16. (a) Nɔhalɛ edwɛkɛ mɔɔ tɔ zo nsa mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛkakye la a le boni, na kɛzi Ayezaya 25:4, 5 foa ɛhye azo ɛ? (b) Duzu a Ayezaya 41:11, 12 ka kɛ ɔbado yɛ agbɔvolɛ a?

15 Suzu nɔhalɛ edwɛkɛ mɔɔ tɔ zo nsa mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛkakye la anwo. Gyihova hanle kɛ “akodeɛ biala” mɔɔ bɛbayɛ bɛatia yɛ la “ɛnrɛyɛ kpalɛ ɛlɛ.” Kɛ mɔɔ bane bɔ yɛ nwo bane fi ahumu kpole nwo la, zɔhane ala a Gyihova bɔ yɛ nwo bane fi “atisesebɛma ɛtetalɛ” nwo a. (Kenga Ayezaya 25:4, 5.) Yɛ agbɔvolɛ ɛnrɛhola ɛnrɛzɛkye yɛ bɔkɔɔ.​—Aye. 65:17.

16 Gyihova eza maa anwodozo mɔɔ yɛlɛ wɔ ye nu la anu mia ɔluakɛ yemaa yɛnwu mɔɔ bado ‘menli mɔɔ bɛva yɛ nwo ɛya kpole la.’ (Kenga Ayezaya 41:11, 12.) Ɔnva nwo kɛzi yɛ agbɔvolɛ baho atia yɛ anzɛɛ kɛzi konle ne anu bayɛ se la, mɔɔ bavi nu ara ɛne: Nyamenle menli agbɔvolɛ kɔsɔɔti “ɛnrɛhola ɛhwee yɛ, yɛɛ bɛ bo zo baminli.”

KƐZI YƐNYIA GYIHOVA ANU ANWODOZO KPOLE LA

Amaa yɛanyia Gyihova anu anwodozo kpole la, ɔwɔ kɛ yɛkenga ɔ nwo debie wɔ Baebolo ne anu dahuu (Nea ɛdendɛkpunli 17-18) *

17-18. (a) Kɛzi Baebolo ɛgengalɛ kola maa ɛnyia Nyamenle anu anwodozo kpole ɛ? Maa neazo. (b) Kɛzi ɛvolɛdwɛkɛ maa 2019 mɔɔ yɛbadwenledwenle nwo la baboa yɛ ɛ?

17 Amaa yɛanyia Gyihova anu anwodozo kpole la, ɔwɔ kɛ yɛnwu ye kpalɛ. Amaa yɛanwu Nyamenle kpalɛ la, ɔwɔ kɛ yɛsukoa Baebolo ne na yɛdwenledwenle mɔɔ yɛkenga la anwo kpalɛ. Nɔhalɛ edwɛkɛ mɔɔ fale kɛzi Gyihova bɔle ye menli nwo bane wɔ tete ne la wɔ Baebolo ne anu. Kɛlɛtokɛ zɔhane maa yɛnyia anwodozo kɛ ɔbanlea yɛ ɛnɛ.

18 Kɛ neazo la, pɛ kɛzi Ayezaya maa yɛnwu kɛ Gyihova babɔ yɛ nwo bane la anwo nvoninli nea. Ɔhanle kɛ Gyihova le mboaneneavolɛ yɛɛ Nyamenle azonvolɛ le mboane mralɛ. Ayezaya hanle ye wɔ Gyihova anwo kɛ: “Ɔbaboɔboa mboane mralɛ ne anloa yeadedɛ bɛ ɔ sa zo. Ɔbavia bɛ ɔ kɛnra azo.” (Aye. 40:11) Saa yɛnwu kɛ Gyihova tumi ɛsalɛ ne wɔ yɛ nwo zo a, ɔmaa yɛte nganeɛ kɛ yɛlɛ banebɔlɛ na yɛ ahonle tɔ yɛ azule nu. Amaa yɛazie yɛ nwo dii ɔnva nwo ngyegyelɛ mɔɔ yɛyia la, akɛlɛ nɔhavo nee nrɛlɛbɛvolɛ ne ɛkpa Ayezaya 41:10 kɛ ɛvolɛdwɛkɛ maa 2019, ɔse, “Bɛmmamaa bɛ ahonle tu, medame a mele bɛ Nyamenle a.” Dwenledwenle anwodozo edwɛkɛ zɔhane anwo. Ɔbamaa wɔ anwosesebɛ yeamaa wɔagyinla ngyegyelɛ mɔɔ ɛbayia la anloa.

EDWƐNE 38 Ɔbamaa Wɔayɛ Se

^ ɛden. 5 Yɛ ɛvolɛdwɛkɛ maa 2019 maa yɛnwu ninyɛne nsa mɔɔ yemɔti ɔwɔ kɛ yɛsie yɛ nwo dii saa bɔbɔ ninyɛndane sisi wɔ ewiade ne anu anzɛɛ wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu a. Edwɛkɛ ɛhye bahilehile ninyɛne nsa zɔhane anu na yeaboa yɛ yeamaa yɛade yɛ adwenleadwenle zo na yɛanyia Gyihova anu anwodozo kpalɛ. Dwenledwenle ɛvolɛdwɛkɛ ne anwo. Ɛbahola a kye gua ɛ ti anu. Ɔbamaa wɔagyinla ngyegyelɛ mɔɔ la ɛ nyunlu la anloa.

^ ɛden. 3 EDWƐKƐ MƆƆ BƐHILEHILE NU: Anwodozo edwɛkɛ le nɔhalɛ edwɛkɛ anzɛɛ ɛwɔkɛ mɔɔ kile kɛ adenle biala azo edwɛkɛ bie bara nu. Anwodozo mɔɔ Gyihova maa yɛnyia la kola te yɛ adwenleadwenle zo.

^ ɛden. 4 Bɛva edwɛkɛkpɔkɛ “Bɛmmasulo” bɛli gyima fane nsa wɔ Ayezaya 41:10, 13, yɛɛ 14. Ngyɛnu ɛhye mɔ eza vale edwɛkɛkpɔkɛ “Me” (mɔɔ gyi ɛkɛ ne maa Gyihova) la lile gyima. Duzu ati a Gyihova vale ye sunsum ne boale Ayezaya maanle ɔvale “Me” ɔlile gyima fane dɔɔnwo ɛ? Ɔyɛle zɔ ɔvale ɔzile nɔhalɛ edwɛkɛ bie azo​—saa yɛbahola yɛali ɛzulolɛ zo konim a, kyesɛ yɛnyia Gyihova anu anwodozo.

^ ɛden. 52 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Abusua bie anu amra yia sɔnea wɔ gyima nu, bɛ kpɔkɛdelɛ nwo, ɛzonlenlɛ gyima ne yɛɛ wɔ sukulu nu.

^ ɛden. 54 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Kpolisima ɛhɔvinde Alasevolɛ mɔɔ ɛyia wɔ adiema bie sua nu la anwo zo, noko bɛ ahonle ɛtɛtule.

^ ɛden. 56 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Abusua Ɛzonlenlɛ mɔɔ yɛyɛ ye dahuu la maa yɛkola yɛgyinla kpundii.