Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 32

Sukoa Gyihova​—Da Ndelebɛbo Ali

Sukoa Gyihova​—Da Ndelebɛbo Ali

“Bɛmaa menli kɔsɔɔti ɛnwu kɛ bɛlɛ ndelebɛbo.”—FEL. 4:5.

EDWƐNE 89 Tie, Di Zo, Na Nyia Nyilalɛ

MƆƆ YƐBAZUKOA a

Baka boni a ɛbayɛ a? (Nea ɛdendɛkpunli 1)

1. Adenle boni azo a ɔwɔ kɛ Kilisienema yɛ kɛ baka a? (Eza nea nvoninli ne.)

 “AHUMU ɛmbu baka mɔɔ kola bele la.” Ɛrɛlɛ ɛhye maa yɛnwu kɛ ɔhyia kɛ mbaka kola bele amaa saa ahumu ne ɛlɛtu kpole a bɛambu. Amaa Kilisienema akpazi wɔ sunsum nu la, ɔwɔ kɛ bɛkola bɛbele. Adenle boni azo? Saa yɛ tɛnlabelɛ ne kakyi a, ɔwɔ kɛ yɛyɛ nzenzaleɛ yɛɛ ɔwɔ kɛ yɛbu adwenle mɔɔ awie mɔ lɛ nee bɛ kpɔkɛzilɛ yɛfa yɛkile kɛ yɛlɛ ndelebɛbo.

2. Saa yɛ tɛnlabelɛ ne kakyi a, subane boni mɔ a baboa yɛ yeamaa yɛayɛ nzenzaleɛ a, na duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

2 Kɛ Gyihova azonvolɛ la, yɛkulo kɛ yɛda ndelebɛbo ali. Eza yɛkulo kɛ yɛda mɛlɛbɛnwoaze nee ahunluyelɛyelalɛ ali. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbanwu kɛzi subane ɛhye mɔ boale Kilisienema bie maanle bɛgyinlanle bɛ tɛnlabelɛ mɔɔ hakyile la anloa la. Eza yɛbanwu kɛzi subane ɛhye mɔ bahola aboa yɛ la. Noko mɔɔ limoa, maa yɛsukoa debie yɛvi Gyihova nee Gyisɛse mɔɔ yɛle kɛzi bɛda ndelebɛbo ali la anwo neazo mɔɔ di munli la ɛkɛ.

GYIHOVA NEE GYISƐSE LƐ NDELEBƐBO

3. Duzu a maa yɛnwu kɛ Gyihova lɛ ndelebɛbo a?

3 Bɛfɛlɛ Gyihova “Bodane ne” ɔluakɛ ɔgyi kpundii, ɔsi pi. (Dit. 32:4) Noko eza ɔlɛ ndelebɛbo. Mekɛ mɔɔ ewiade ɛhye ɛlɛkakyi la, yɛ Nyamenle ne kɔ zo yɛ nzenzaleɛ amaa yeamaa ye bodane ne ara nu. Gyihova bɔle alesama kɛ ye ɛsaso, na ɔmaanle bɛ tumi mɔɔ saa tɛnlabelɛ ne kakyi a bɛdabɛ noko bɛkola bɛyɛ nzenzaleɛ la. Yemaa yɛ ngyinlazo mɔɔ nuhua la ɛkɛ la wɔ Baebolo ne anu mɔɔ boa yɛ ɔmaa yɛsisi kpɔkɛ kpalɛ ɔnva nwo ngyegyelɛ mɔɔ bie a yɛbayia la. Gyihova mumua ne neazo nee ngyinlazo mɔɔ yeva yemaa yɛ la le daselɛ mɔɔ kile kɛ ɔle “Bodane ne” ɛdeɛ, noko eza ɔlɛ ndelebɛbo.

4. Maa neazo mɔɔ kile kɛ Gyihova lɛ ndelebɛbo la. (Lɛvitikɔso 5:7, 11)

4 Gyihova ndenle di munli yɛɛ ɔkile kɛ ɔlɛ ndelebɛbo. Ɔ nee alesama ɛlɛdi a, ɔnyɛ kyengye. Kɛ neazo la, suzu kɛzi Gyihova hilele kɛ ɔlɛ ndelebɛbo wɔ mekɛ mɔɔ ɔ nee Yizilayɛma lua la anwo. Yeanga kɛ ɛle sukoavolɛ o, ehyianli o, bɛ muala bɛbɔ afɔle ko ne ala. Ɔdwu mekɛ ne bie a, ɔmaa awie biala adenle ɔmaa ɔnea tɛnlabelɛ mɔɔ ɔwɔ nu la anwo na yeabɔ nwolɛ afɔle.​—Kenga Lɛvitikɔso 5:7, 11.

5. Maa Gyihova mɛlɛbɛnwoaze nee ye ahunluyelɛyelalɛ ne anwo neazo.

5 Gyihova mɛlɛbɛnwoaze nee ye ahunluyelɛyelalɛ ne maa ɔda ndelebɛbo ali. Kɛ neazo la, mɔɔ Gyihova kazɛkye amumuyɛma ne mɔɔ wɔ Sodɔm la, ɔhilele kɛ ɔbɛlɛ ɔ nwo aze. Gyihova luale ye anwumabɔvolɛma ne anwo zo maanle tenlenenli Lɔɔto adehilelɛ kɛ ɔnriandi ɔhɔ awoka ne mɔ azo. Ɛnee Lɔɔto sulo kɛ ɔbahɔ ɛkɛ. Ɔti ɔzɛlɛle Gyihova kɛ ɔmaa ɔ nee ye abusua ne ɛnriandi ɛhɔ Zowaa, sua ekyi bie mɔɔ ɛnee Gyihova kulo kɛ ɔsɛkye ɔdaye noko la azo. Anrɛɛ Gyihova bahola agyinla zo kyengye kɛ Lɔɔto ɛli Ye adehilelɛ ne mɔ azo pɛpɛɛpɛ. Noko ɔyɛle mɔɔ Lɔɔto hanle la, na yemɔ ammaa yeanzɛkye Zowaa. (Gyn. 19:18-22) Ɛvolɛ ɛya dɔɔnwo anzi, Gyihova lale ahunluyelɛyelalɛ ali hilele Nenɛvɛma. Ɔzoanle ye ngapezonli Dwona kɛ ɔhɔha ɔhile bɛ kɛ bɛbazɛkye suakpole ne nee amumuyɛma ne mɔɔ wɔ zo la. Noko mɔɔ Nenɛvɛma nlunle bɛ nwo la, Gyihova lile bɛ nwo nyane na yeanzɛkye suakpole ne.​—Dwona 3:1, 10; 4:10, 11.

6. Maa neazo mɔɔ kile kɛ Gyisɛse zukoale kɛzi Gyihova da ndelebɛbo ali la.

6 Gyisɛse zukoale kɛzi Gyihova da ndelebɛbo ali la. Bɛzoanle ye wɔ azɛlɛ ye azo kɛ ɔraha edwɛkɛ ne ɔhile “Yizilayɛ sua nu mboane mɔɔ bɛminli la.” Noko ɔlale ndelebɛbo ali wɔ mekɛ mɔɔ ɔyɛ ye gyimalilɛ ne la. Kenle ko bie, raalɛ bie mɔɔ ɔnle Yizilayɛnli la kpale ye kyɛlɛ kɛ ɔyɛ ɔ ra raalɛ bie mɔɔ “sunsum ɛtane ɛlɛgyegye” ye kpalɛ la ayile. Gyisɛse akunlu yelɛyelale ye na ɔyɛle mɔɔ raalɛ ne hanle la, ɔyɛle ɔ ra raalɛ ne ayile. (Mat. 15:21-28) Nea neazo bieko. Wɔ Gyisɛse ɛzonlenlɛ gyima ne mɔlebɛbo, ɔhanle kɛ: “Awie biala mɔɔ kpo me . . . la, medame noko mebakpo ye.” (Mt 10:33) Noko asoo ɔkpole Pita mɔɔ kpole ye fane nsa la ɔ? Kyɛkyɛ. Gyisɛse vale ye adwenle ziele kɛzi Pita ɛnlu ɔ nwo yɛɛ ye diedi ne azo. Mɔɔ bɛdwazole Gyisɛse la, ɔyele ɔ nwo ɔhilele Pita na ɔbayɛ kɛ ɔmaanle ɔnyianle anwodozo kɛ yeva ye ɛtane yehyɛ ye yɛɛ ɔkulo ye.​—Luku 24:33, 34.

7. Kɛ mɔɔ Felepaema 4:5 kile la, kɛzi yɛkulo kɛ awie mɔ nwu yɛ ɛ?

7 Yɛnwu ye kɛ Gyihova Nyamenle nee Gyisɛse Kelaese lɛ ndelebɛbo. Na yɛdayɛ noko ɛ? Gyihova anye la kɛ yɛbala ndelebɛbo ali. (Kenga Felepaema 4:5.) Baebolo ngilebɛbo bie hilele ngyɛnu ɛhye abo kɛ: “Die duma kɛ ɛlɛ ndelebɛbo.” Yɛbahola yɛabiza yɛ nwo kɛ: ‘Asoo menli nwu me kɛ melɛ ndelebɛbo? Anzɛɛ menli nwu me kɛ mele kyengye, me edwɛkɛ yɛ se anzɛɛ me ti yɛ se ɔ? Megyinla zo kyengye kɛ ɔwɔ kɛ awie mɔ yɛ bɛ ninyɛne kɛ mɔɔ mesuzu kɛ ɔwɔ kɛ bɛyɛ ye la ɔ? Anzɛɛ metie awie mɔ na memaa bɛnyia adenle bɛyɛ mɔɔ bɛkulo la ɔ?’ Mekɛ mɔɔ yɛlɛda ndelebɛbo ali kpalɛ la, ɛnee yɛlɛsukoa Gyihova nee Gyisɛse kpalɛ. Maa yɛzuzu ninyɛne nwiɔ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛda ndelebɛbo ali wɔ nu la anwo​—mekɛ mɔɔ yɛdayɛ mumua ne yɛ tɛnlabelɛ ne bahakyi yɛɛ mekɛ mɔɔ awie mɔ adwenle nee bɛ kpɔkɛzilɛ nee yɛ ɛdeɛ ne ɛnle ko la.

SAA TƐNLABELƐ NE KAKYI A, DA NDELEBƐBO ALI

8. Saa tɛnlabelɛ ne kakyi a, duzu a baboa yɛ yeamaa yɛala ndelebɛbo ali a? (Eza nea ɔbodwɛkɛ ne.)

8 Saa yɛ tɛnlabelɛ ne kakyi a, ɔwɔ kɛ yɛda ndelebɛbo ali na yɛdie ninyɛne bie mɔ yɛto nu. Nzenzaleɛ ɛhye mɔ bahola amaa yɛayia ngyegyelɛ mɔɔ ɔtɛbale yɛ adwenle nu ɛlɛ kɛ yɛbayia la. Bie a yɛ nwo bado yɛ arɛlevilɛ nu. Anzɛɛ saa ɛleka mɔɔ yɛde la ezukoa gyinlabelɛ anzɛɛ arane ne kakyi arɛlevilɛ nu a, ɔbahola yeamaa yɛ nwo ahyele yɛ kpalɛ. (Nol. 9:11; 1 Kɔl. 7:31) Saa bɛkakyi teokelase gyimalilɛ bie mɔɔ yɛyɛ bɔbɔ la a, ɔbahola yeazɔ yɛ yeanlea. Ɔnva nwo kɛzi ngyegyelɛ ne de la, saa yɛfa nzuzulɛ nna mɔɔ doa zo la yɛdi gyima a, yɛbahola yɛagyinla tɛnlabelɛ ne anloa kpalɛ: (1) die to nu kɛ tɛnlabelɛ ne ɛhakyi, (2) dwenle mɔɔ ɛbayɛ la anwo, (3) fa wɔ adwenle sie ninyɛne mgbalɛ zo, yɛɛ (4) yɛ ninyɛne boa awie mɔ. b Maa yɛzuzu mɔɔ zile wɔ yɛ mediema bie mɔ ɛbɛlabɔlɛ nu nee kɛzi bɛvale ɛhye bɛlile gyima na ɔboale bɛ la anwo.

9. Kɛzi agyalɛma bie mɔɔ ɛnee bɛle edwɛkpatɛlɛvolɛma la holale gyinlanle sɔnea mɔɔ ɛnee bɛ nye ɛnla la anloa ɛ?

9 Die to nu kɛ tɛnlabelɛ ne ɛhakyi. Bɛmaanle Emanuele nee Francesca hɔle maanle gyɛne zo kɛ edwɛkpatɛlɛvolɛma. Mɔɔ bɛbɔle ɔ bo kɛ bɛsukoa ɛkɛ ne aneɛ ne na bɛanwu asafo ne anu amra kpalɛ la, COVID-19 ewulenzane ne yele ɔ ti na ɛnee ɔwɔ kɛ bɛvea sua nu. Akee Francesca mame wule arɛlevilɛ nu. Ɛnee Francesca kulo kɛ ɔnwu ye abusua ne, noko ewulenzane ne ati yeangola kɔ. Duzu a boale ye ɔmaanle ɔholale ɔgyinlanle ngyegyelɛ ɛhye mɔ amuala anloa a? Mɔɔ limoa, Emanuele nee Francesca yɛlɛ asɔne kpondɛle nrɛlɛbɛ mɔɔ bɛbava bɛagyinla kenle ko biala adwenleadwenle nloa la. Na Gyihova luale ye ahyehyɛdeɛ ne azo buale bɛ asɔneyɛlɛ ne wɔ ye mekɛ nloa. Kɛ neazo la, edwɛkɛ mɔɔ adiema nrenyia bie hanle wɔ vidio bie anu la maanle bɛ anwosesebɛ, ɔhanle kɛ: “Saa yɛdie tɛnlabelɛ fofolɛ mɔɔ yɛwɔ nu la yɛto nu ndɛndɛ a, yɛ nye balie na yɛahola yɛazonle Gyihova na yɛaboa awie mɔ noko wɔ tɛnlabelɛ fofolɛ ne anu.” c Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, bɛzile kpɔkɛ kɛ bɛkulo kɛ bɛnyia anyuhɔlɛ wɔ kɛzi bɛfa fonu bɛdi daselɛ la anu na bɛbɔle Baebolo ɛzukoalɛ ko abo bɔbɔ. Mɔɔ tɔ zo nsa, bɛliele anwosesebɛmaanlɛ nee moalɛ mɔɔ mediema mɔɔ wɔ ɛkɛ la vale maanle bɛ la bɛdole nu, na bɛ nye liele bɛ ɛlɔlɛ ne anwo. Adiema raalɛ bie mɔɔ ɛnee dwenle bɛ nwo la hɛlɛle Ngɛlɛlera ne anu edwɛkɛ sikalɛ nwanle bɛ kenle ko biala too ɛvolɛ ko. Saa yɛdayɛ noko yɛdie yɛ tɛnlabelɛ fofolɛ ne yɛto nu a, yɛ kunlu badwo mɔɔ yɛkola yɛyɛ la anwo.

10. Kɛzi adiema raalɛ ko yɛle nzenzaleɛ wɔ mekɛ mɔɔ ye tɛnlabelɛ ne hakyile bɔkɔɔ la ɛ?

10 Dwenle mɔɔ ɛbayɛ la anwo na fa wɔ adwenle sie ninyɛne mgbalɛ zo. Adiema raalɛ Christina mɔɔ vi Romania na ɔde Japan la arɛle bɔle wɔ mekɛ mɔɔ bɛgule Nrelenza asafo ne mɔɔ ɔkɔ debiezukoalɛ wɔ ɛkɛ ne la. Noko yeanva ye adwenle yeanzie mɔɔ zile la azo. Emomu, ɔzile kpɔkɛ kɛ ɔbabɔ ɔ nwo mɔdenle wɔ daselɛlilɛ nu wɔ Japanese aneɛ ne anu amaa yeayɛ biala mɔɔ ɔbahola la wɔ asafo ne anu. Ɔhanle ɔhilele raalɛ bie mɔɔ ɛnee ɔ nee ye yɛ gyima la kɛ ɔboa ye ɔmaa ɔde aneɛ ne kpalɛ. Raalɛ ne liele dole nu kɛ ɔbava Baebolo ne nee Nyia Anyelielɛ Dahuu! brohyua ne yeahile Christina Japanese. Ɔti Christina dele Japanese aneɛ ne kpalɛ yɛɛ raalɛ ne noko anye raliele nɔhalɛ ne anwo. Saa yɛdwenle mɔɔ yɛbayɛ la anwo na yɛfa yɛ adwenle yɛsie ninyɛne mgbalɛ zo a, nzenzaleɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla la bahola amaa yɛanyia nyilalɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla la.

11. Kɛzi agyalɛma bie mɔɔ bɛ nwo hyelele bɛ wɔ ezukoa afoa nu la holale gyinlanle ɔ nloa ɛ?

11 Yɛ ninyɛne boa awie mɔ. Agyalɛma bie mɔɔ de maanle mɔɔ bɛva bɛ sa bɛdo yɛ gyima ne azo anu la bɔle ɔ bo kɛ bɛyia ezukoa nwo ngyegyelɛ wɔ mekɛ mɔɔ maanle ne ezukoa wiele la. Nzenzaleɛ boni a bɛyɛle a? Mɔɔ limoa, bɛtetele ninyɛne zo. Bieko, kɛ anrɛɛ bɛbava bɛ adwenle bɛazie bɛ ngyegyelɛ ne azo la, bɛzile kpɔkɛ kɛ bɛbayɛ edwɛkɛhanlɛ gyima ne dɔɔnwo amaa bɛalua zo bɛaboa awie mɔ. (Gyi. 20:35) Kunli ne hanle kɛ: “Saa yɛyɛ dɔɔnwo wɔ ɛzonlenlɛ gyima ne anu a, ɔmmaa yɛnva mekɛ dɔɔnwo yɛndwenle ninyɛne mɔɔ ɛndenrɛ la anwo, emomu ɔmaa yɛnyia mekɛ dɔɔnwo yɛdwenle Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ɛyɛlɛ nwo.” Saa yɛ tɛnlabelɛ ne kakyi a, ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛzi ɔhyia kɛ yɛbahɔ zo yɛaboa awie mɔ la, titili ɔlua yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne azo.

12. Kɛzi ɛzoanvolɛ Pɔɔlo neazo ne bahola aboa yɛ yeamaa yɛahakyihakyi yɛ edwɛkɛ nu wɔ daselɛlilɛ nu ɛ?

12 Ɔhyia kɛ yɛkakyihakyi yɛ edwɛkɛ nu wɔ daselɛlilɛ nu. Yɛyia menli mɔɔ bɛlɛ diedi nee subane ngakyile yɛɛ menli mɔɔ bɛvi ɛleka ngakyile na asolo bɛ amaamuo la. Ɛnee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo kakyihakyi ye edwɛkɛ nu, na yɛbahola yɛazukoa ye neazo ne. Gyisɛse kpale Pɔɔlo kɛ ɔyɛ ‘ɛzoanvolɛ ɔmaa maanle maanle ne.’ (Wlo. 11:13) Ɛhye kile kɛ Pɔɔlo hanle edwɛkɛ ne hilele Dwuuma, Gilikima, mbɔlɔba, namule nu amra, arane mgbanyima yɛɛ arelemgbunli. Amaa Pɔɔlo edwɛkɛ ne aha menli ngakyile ɛhye mɔ amuala ahonle la, ‘ɔyɛle ɔ nwo debie biala ɔmaanle menli ngakyile kɔsɔɔti.’ (1 Kɔl. 9:19-23) Ɔzuzule ye tievolɛma ne amaamuo, ɛleka mɔɔ bɛvi nee bɛ diedi ne anwo na ɔhakyihakyile ye edwɛkɛ nu ɔmaanle ɔvalele bɛ tɛnlabelɛ ne anwo. Saa yɛdayɛ noko yɛbɔ yɛ nwo mɔdenle na yɛkakyihakyi yɛ edwɛkɛ nu yɛmaa ɔfale yɛ tievolɛma anwo a, yɛbanyia anyuhɔlɛ wɔ yɛ ɛzonlenlɛ gyima ne anu.

BU ADWENLE MƆƆ AWIE MƆ LƐ LA

Saa yɛlɛ ndelebɛbo a, yɛbabu adwenle mɔɔ awie mɔ lɛ la (Nea ɛdendɛkpunli 13)

13. Yɛbu adwenle mɔɔ awie mɔ lɛ la a, esiane mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ 1 Kɔlentema 8:9 la boni a ɔnrɛdo yɛ a?

13 Eza saa yɛlɛ ndelebɛbo a, ɔboa yɛ ɔmaa yɛbu adwenle mɔɔ awie mɔ lɛ la. Kɛ neazo la, yɛ mediema mraalɛ bie mɔ anye die nwo kɛ bɛbayɛ bɛ nyunlu makeup yɛɛ bie mɔ noko ɛngulo. Kilisienema bie mɔ anye die nwo kɛ bɛbanlo nza ekyi, noko bie mɔ ɛzi kpɔkɛ kɛ bɛnrɛnlo bie fee. Kilisienema kɔsɔɔti kulo kɛ bɛnyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ, noko bɛ nuhua ko biala lɛ adenle mɔɔ ɔkulo kɛ ɔdua zo ɔyɛ ɔ nwo ayile a. Saa yɛte nganeɛ kɛ yɛ ɛdeɛ ne ala a le kpalɛ na ɔwɔ kɛ mediema yɛ mɔɔ yɛyɛ la bie a, ɔbadenda awie mɔ agyakɛ anu na yɛava mgbakyemgbakyenu yeara asafo ne anu. Yɛngulo kɛ yɛyɛ zɔ ɛlɛ! (Kenga 1 Kɔlentema 8:9; 10:23, 24) Maa yɛzuzu neazo nwiɔ mɔɔ maa yɛnwu kɛzi yɛdi Ngɛlɛlera ne anu ngyinlazo zo a ɔbahola yeaboa yɛ yeamaa yɛala ndelebɛbo ali na yɛ nee awie mɔ adɛnla anzodwolɛ nu la anwo.

Saa yɛlɛ ndelebɛbo a, yɛbabu adwenle mɔɔ awie mɔ lɛ la (Nea ɛdendɛkpunli 14)

14. Saa yɛlɛsi tɛladeɛwulalɛ nee anwoziezielɛ nwo kpɔkɛ a, Baebolo ngyinlazo boni a ɔwɔ kɛ yɛfa yɛdi gyima a?

14 Tɛladeɛwulalɛ nee anwoziezielɛ. Gyihova anli adɛladeɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛwula la anwo mɛla kyengye, emomu yemaa yɛ ngyinlazo mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛdi zo a. Ɔwɔ kɛ yɛwula adɛladeɛ mɔɔ fɛta Nyamenle azonvolɛ, ɔkile kɛ yɛlɛ ndelebɛbo, yɛbɛlɛ yɛ nwo aze yɛɛ yɛlɛ “adwenle mɔɔ anu la ɛkɛ la.” (1 Tim. 2:9, 10; 1 Pita 3:3) Ɔti yɛnlua yɛ tɛladeɛwulalɛ zo yɛndwe adwenle yɛmba yɛ nwo zo. Eza Baebolo ngyinlazo baboa asafo nu mgbanyima amaa bɛdabɛ mumua ne bɛanli tɛladeɛwulalɛ nee enrinli ɛyɛlɛ nwo mɛla. Kɛ neazo la, ɛnee asafo bie anu mgbanyima kulo kɛ bɛboa mediema mgbavolɛ bie mɔ mɔɔ ɛnee bɛlɛsukoa enrinli ɛpepɛlɛ bie mɔɔ ɛdwu zo la; bɛpepɛ enrinli ne bɛmaa ɔka aze na bɛayɛ ye mgbasaka. Kɛ ɔkɛyɛ na mgbanyima ne mɔ aboa bɛ mɔɔ bɛnli mɛla bɛmmaa bɛ ɛ? Maangyebakyi zo neavolɛ ne dule mgbanyima ne mɔ folɛ kɛ bɛha bɛhile mediema mrenyia ne mɔ kɛ: “Saa ɛkɔgyinla bama ne azo na mediema ne mɔ adwenle amuala wɔ wɔ anwoziezielɛ ne azo na tɛ mɔɔ ɛlɛka la azo a, ɔkile kɛ edwɛkɛ wɔ wɔ tɛladeɛwulalɛ nee wɔ anwoziezielɛ ne anwo.” Ngilenu sikalɛ ɛhye maanle bɛlile ngyegyelɛ ne anwo gyima mɔɔ yeangyia kɛ bɛbali mɛla bie a. d

Saa yɛlɛ ndelebɛbo a, yɛbabu adwenle mɔɔ awie mɔ lɛ la (Nea ɛdendɛkpunli 15)

15. Baebolo nu mɛla nee ngyinlazo boni mɔ a ɔwɔ kɛ ɔboa yɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛsi ayileyɛlɛ nwo kpɔkɛ la ɛ? (Wulomuma 14:5)

15 Ayileyɛlɛ. Ɔwɔ kɛ Kilisienenli biala si kɛzi ɔkulo kɛ ɔyɛ ɔ nwo ayile la anwo kpɔkɛ. (Gal. 6:5) Saa Kilisienema ɛlɛkpa ayileyɛlɛ a, ɔhyia kɛ bɛdi Baebolo nu mɛla fɔɔnwo bie mɔ mɔɔ se yɛhwe yɛ nwo yɛvi mogya nee sunsum ɛtane nyɛleɛ nwo la azo. (Gyi. 15:20; Gal. 5:19, 20) Ninyɛne mɔɔ ɛha la ɛdeɛ, ɔwɔ kɛ awie biala si ɔ ti anwo kpɔkɛ. Bie mɔ ɛdeɛ, asopiti ɛhɔlɛ ala a bɛkulo a, bie mɔ noko dua ndenle gyɛne zo yɛ bɛ nwo ayile. Ɔnva nwo kɛzi yɛte nganeɛ wɔ ayileyɛlɛ bie anwo la, ɔhyia kɛ yɛbu nwolɛ adenle mɔɔ yɛ mediema lɛ kɛ bɛbakpa ndenle mɔɔ bɛkulo kɛ bɛdua zo bɛyɛ bɛ nwo ayile la. Ɛhye ati ɔwɔ kɛ yɛkakye ninyɛne nna ɛhye mɔ: (1) Nyamenle Belemgbunlililɛ ne ala a bamaa yɛanyia kpɔkɛdelɛ bɔkɔɔ a. (Aye. 33:24) (2) Ɔwɔ kɛ Kilisienenli biala ‘adwenle si ye pi’ wɔ ye ayileyɛlɛ nwo kpɔkɛzilɛ ne anwo. (Kenga Wulomuma 14:5.) (3) Yɛmbua awie mɔ ndɛne anzɛɛ yɛnyɛ debie mɔɔ ɔbadenda bɛ gyakɛ anu. (Wlo. 14:13) (4) Kilisienema da ɛlɔlɛ ali na bɛmmaa nwolɛ adenle mɔɔ bɛlɛ bɛsi bɛ ti anwo kpɔkɛ la ɛngyia bɛ ɛndɛla koyɛlɛ mɔɔ wɔ asafo ne anu la. (Wlo. 14:15, 19, 20) Saa yɛmaa ninyɛne ɛhye mɔ tɛnla yɛ adwenle nu a, yɛbabikye yɛ mediema dahuu na yɛamaa anzodwolɛ adɛnla asafo ne anu.

Saa yɛlɛ ndelebɛbo a, yɛbabu adwenle mɔɔ awie mɔ lɛ la (Nea ɛdendɛkpunli 16)

16. Saa asafo nu kpanyinli bie nee ɔ gɔnwo mɔ mgbanyima ɛlɛdi a, kɛzi ɔbahile kɛ ɔlɛ ndelebɛbo ɛ? (Eza nea nvoninli ne.)

16 Ɔwɔ kɛ asafo nu mgbanyima yɛ kɛzi bɛda ndelebɛbo ali la anwo neazo kpalɛ. (1 Tim. 3:2, 3) Kɛ neazo la, ɔnle kɛ kpanyinli bie nyia adwenle kɛ kɛmɔ ɔle kpanyinli ɔtɛla mgbanyima mɔɔ ɛha la ati, dahuu ɔwɔ kɛ bɛdie ye nzuzulɛ bɛto nu. Ɔnwu ye kɛ Gyihova bahola ava ye sunsum ne aboa mgbanyima mɔɔ ɛha la anu biala yeamaa yeaha edwɛkɛ mɔɔ ɔbamaa bɛazi kpɔkɛ kpalɛ la. Yɛɛ saa kpɔkɛzilɛ bie ɛntia Baebolo ngyinlazo biala a, mgbanyima mɔɔ bɛlɛ ndelebɛbo la bavi bɛ ɛhulolɛ nu alie adwenle mɔɔ mgbanyima ne mɔ dɔɔnwo lɛ la ado nu, saa bɔbɔ kpɔkɛzilɛ ne hakyile a anrɛɛ bɛkulo a.

NVASOƐ MƆƆ YƐDA NDELEBƐBO ALI A YƐNYIA LA

17. Nyilalɛ boni mɔ a Kilisienema mɔɔ bɛda ndelebɛbo ali la nyia a?

17 Kilisienema da ndelebɛbo ali a, bɛnyia nyilalɛ dɔɔnwo. Yɛ nee yɛ mediema nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ yɛɛ anzodwolɛ ba asafo ne anu. Yɛ nye die Gyihova azonvolɛ mɔɔ koyɛlɛ wɔ bɛ nu la subane ngɛnlɛma nee bɛ amaamuo ngakyile ne mɔ anwo. Mɔɔ tɛla biala la, kɛmɔ yɛze kɛ yɛlɛsukoa yɛ Nyamenle Gyihova mɔɔ lɛ ndelebɛbo la ati, ɔmaa yɛ nye die.

EDWƐNE 90 Bɛmaa Yɛmaa Yɛ Nwo Anwosesebɛ

a Gyihova nee Gyisɛse lɛ ndelebɛbo, na bɛkulo kɛ yɛdayɛ noko yɛnyia subane zɔhane bie. Saa yɛlɛ ndelebɛbo a, ɔnrɛyɛ se kɛ yɛbayɛ nzenzaleɛ wɔ mekɛ mɔɔ yɛ kpɔkɛdelɛ anzɛɛ yɛ ezukoa gyinlabelɛ bahakyi la. Eza ɔbamaa yɛayɛ ninyɛne mɔɔ ɔbamaa anzodwolɛ nee koyɛlɛ adɛnla asafo ne anu la.

b Nea edwɛkɛ, “How to Deal With Change” mɔɔ wɔ 2016 Awake! No. 4 ne anu la.

c Nea Adiema Dmitriy Mikhaylov vidio ne mɔɔ boka edwɛkɛ, “Gyihova Maanle Kpɔdekpɔdeyɛlɛ Hakyile Daselɛlilɛ” anwo mɔɔ wɔ March-April 2021 Yɛ Kilisiene Ɛbɛlabɔlɛ Nee Yɛ Ɛzonlenlɛ​—Nyianu Buluku ne anu la.

d Saa ɛkpondɛ tɛladeɛwulalɛ nee anwoziezielɛ nwo edwɛkɛ dɔɔnwo a, nea Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne ɛzukoalɛdeɛ 52.