Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 22

Boa Wɔ Baebolo Sukoavoma Maa Bɛzɔne Bɛ

Boa Wɔ Baebolo Sukoavoma Maa Bɛzɔne Bɛ

“Bɛ nuhua ko biala ɛmaa bɛzɔne ye.”​—GYI. 2:38.

EDWƐNE 72 Bɔ Belemgbunlililɛ Nɔhalɛ Ne Nolo

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Duzu a bɛhanle bɛhilele menli ekpunli kpole bie kɛ bɛyɛ wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu a?

ƐNEE mrenyia nee mraalɛ ekpunli kpole bie mɔɔ bɛvi maanle ngakyile nu na bɛka aneɛ ngakyile la ɛyia. Nwanwane edwɛkɛ bie zile wɔ zɔhane kenle ne. Arɛlevilɛ nu ala, Dwuuma bie bɔle ɔ bo kɛ bɛka nyɛvolɛ mɔɔ ɛrayia ɛkɛ la aneɛ ne bie! Ɔzinle menli ne anwo, noko mɔɔ zinle bɛ nwo kpalɛ la a le edwɛkɛ mɔɔ ɛnee zɔhane Dwuuma ne ɛlɛka ahile bɛ nee edwɛkɛ mɔɔ Pita hanle hilele bɛ muala la. Edwɛkɛ mɔɔ bɛhanle la bie a le kɛ saa bɛnyia diedi wɔ Gyisɛse Kelaese anu a, bɛbahola bɛanyia ngoane. Nɔhalɛ nu, edwɛkɛ ne hanle menli ne ahonle kpole kpalɛ. Ɔti bɛbizale kɛ: “Duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a?” Pita buale bɛ kɛ: “Bɛ nuhua ko biala ɛmaa bɛzɔne ye.”​—Gyi. 2:37, 38.

Adiema nrenyia bie nee ɔ ye nee kpavolɛ bie mɔɔ lɛ Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne bie la ɛlɛsukoa debie (Nea ɛdendɛkpunli 2)

2. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a? (Nea ɔ nyunlu nvoninli ne.)

2 Mɔɔ zile bieko wɔ zɔhane kenle ne la ɛdeɛ, bɛnga. Bɛzɔnenle menli kɛyɛ 3,000 bɛmaanle bɛrayɛle Kelaese ɛdoavolɛma. Ɛnee ɛhye le ɛdoavolɛyɛlɛ gyima kpole mɔɔ Gyisɛse hanle hilele ye ɛdoavolɛma kɛ bɛyɛ la mɔlebɛbo. Bɛyɛ gyima ɛhye too yeradwu ɛnɛ. Noko ɛnɛ ɛdeɛ, ɔnle mɔɔ ɛfa dɔnehwele ekyi ɛkilehile awie ala a ɛnee bɛlɛsɔne ye. Bie a kyesɛ yɛfa siane dɔɔnwo anzɛɛ ɛvolɛ anzɛɛ mɔɔ bo ɛvolɛ la yɛkilehile sukoavo bie na yeafɛta ɛzɔnenlɛ. Saa ɛ nee awie ɛlɛsukoa Baebolo ne kɛkala a, ɛkola ɛnwu ye kɛ ɔhyia gyima ɛsesebɛ na wɔahola wɔaboa awie wɔamaa yeayɛ Gyisɛse ɛdoavolɛ. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu kɛzi ɛbahola wɔaboa wɔ Baebolo sukoavo bie wɔamaa yeayɛ ɛdoavolɛ mɔɔ bɛzɔne ye la anwo.

BOA WƆ BAEBOLO SUKOAVO MAA ƆVA MƆƆ ƆLƐSUKOA LA ƆLI GYIMA

3. Duzu a Mateyu 28:19, 20 se ɔwɔ kɛ Baebolo sukoavo yɛ na yeafɛta ɛzɔnenlɛ a?

3 Kolaa na bɛazɔne Baebolo sukoavo bie la, ɔwɔ kɛ ɔfa mɔɔ ɔlɛsukoa yeavi Baebolo ne anu la ɔyɛ gyima. (Kenga Mateyu 28:19, 20.) Saa Baebolo sukoavo ne fa mɔɔ ɔlɛsukoa la di gyima a, ɔbayɛ kɛ “nrenyia badwema” ne mɔɔ wɔ Gyisɛse ndonwo ne anu mɔɔ ɔpɛle kuma ɔmaanle ɔhɔle moa na ɔzile ye sua ne wɔ bodane zo la. (Mat. 7:24, 25; Luku 6:47, 48) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛaboa sukoavo ne yɛamaa yeava mɔɔ ɔlɛsukoa la yeayɛ gyima ɛ? Bɛmaa yɛzuzu ninyɛne nsa mɔɔ yɛbahola yɛayɛ la anwo.

4. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛaboa Baebolo sukoavo bie yɛamaa yeayɛ ye ngyikyingyikyi too yeafɛta ɛzɔnenlɛ ɛ? (Eza nea ɛlɛka “ Boa Wɔ Baebolo Sukoavo Maa Ɔva Bodane Ɔzie Ɔ Nye Zo Na Ɔdwu Nwo.”)

4 Boa wɔ sukoavo maa ɔva bodane ɔzie ɔ nye zo. Duzu ati a ɔwɔ kɛ ɛyɛ ye zɔ a? Suzu neazo ɛhye anwo: Saa ɛlɛtu adenle tendenle a, bie a ɛbagyinlegyinla ɛleka bie mɔ wɔalie ɛ menle. Na ɛhye ɛnrɛmaa ɛnrɛnwu adenle ne tendenle ne kpalɛ. Zɔhane ala a saa Baebolo sukoavo bie fa bodane mɔɔ ɔnrɛhyɛ na yɛadwu nwo la sie ɔ nye zo na ɔdwu nwo a, ɔbanwu ye kɛ ɔbahola yeabɔ mɔdenle yeafɛta ɛzɔnenlɛ a. Fa “Bodane” foa ne mɔɔ wɔ Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne anu la boa wɔ sukoavo ne maa ɔnyia anyuhɔlɛ. Bɛwie ɛzukoalɛdeɛ ko biala a, ɛ nee sukoavo ne ɛzuzu kɛzi ye bodane ne baboa ye yeamaa yeava mɔɔ yezukoa ye kɛkala la yeali gyima la anwo. Saa ɛkulo kɛ wɔ sukoavo ne fa bodane gyɛne sie ɔ nye zo a, kɛlɛ ye wɔ ɛleka mɔɔ bɛhɛlɛ “Bodane Gyɛne” la. Anrɛɛ ta dua foa ɛhye azo ɛ nee wɔ sukoavo ne ɛzuzu bodane mɔɔ ɔnrɛhyɛ na yeadwu nwo nee mɔɔ ɔbahyɛ na yeadwu nwo la anwo.

5. Kɛ mɔɔ bɛhɛlɛ ye wɔ Maake 10:17-22 la, duzu a Gyisɛse hanle hilele nrenyia sukoavolɛ bie kɛ ɔyɛ a, na duzu ati ɔ?

5 Boa wɔ sukoavo ne maa ɔyɛ nzenzaleɛ wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu. (Kenga Maake 10:17-22.) Ɛnee Gyisɛse ze kɛ, ɔbayɛ se yeamaa sukoavolɛ kɛ ɔbadɔne ɔ nwo ninyɛne kɔsɔɔti. (Maake 10:23) Noko Gyisɛse hanle hilele nrenyia ne kɛ ɔyɛ nzenzaleɛ kpole ɛhye wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ Gyisɛse hulole ye. Ɔyɛ a yɛmmaa sukoavo bie anwosesebɛ kɛ ɔva mɔɔ ɔlɛsukoa la ɔli gyima ɔluakɛ yɛte nganeɛ kɛ ɔtɛyɛle ye adwenle kɛ ɔyɛ nzenzaleɛ. Bie a ɔbalie mekɛ na menli aye subane dɛba ne agua na bɛava subane fofolɛ ne bɛawula. (Kɔl. 3:9, 10) Noko saa ɛka nwolɛ edwɛkɛ ndɛndɛ a, ɔbamaa sukoavo ne ayɛ nzenzaleɛ ndɛndɛ. Saa ɛ nee ye ka nwolɛ edwɛkɛ a, ɔbahile kɛ ɛdwenle ɔ nwo.​—Edw. 141:5; Mrɛ. 27:17.

6. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛmaa sukoavo ne kile ye adwenle a?

6 Ɔwɔ kɛ yɛbiza sukoavo ne kpuya yɛmaa ɔkile ye adwenle wɔ mɔɔ ɔlɛsukoa la anwo. Ɛhye bamaa wɔanwu kɛzi wɔ sukoavo ne te mɔɔ ɔlɛsukoa la abo nee mɔɔ ɔdie ɔdi la. Saa ɛta ɛyɛ ye zɔ a, bie a ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se kɛ ɛ nee ye bazuzu ninyɛne mɔɔ bie a ɔyɛ se ɔmaa ye kɛ ɔbalie yeado nu la anwo. Kpuya mɔɔ maa bɛkile bɛ adwenle la dɔɔnwo wɔ Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne anu. Kɛ neazo la, ɛzukoalɛdeɛ 4 ne biza kɛ: “Saa ɛfa Gyihova duma ɛfɛlɛ ye a, ɛnea a kɛzi ɔte nganeɛ ɛ?” Ɛzukoalɛdeɛ 9 biza kɛ: “Ninyɛne boni mɔ a ɛkulo kɛ ɛyɛ nwolɛ asɔne a?” Bie a mɔlebɛbo ne, wɔ sukoavo ne bahyia mekɛ na yeadwenle kɛzi ɔbabua kpuya ɛhye mɔ la anwo. Ɛbahola wɔaboa ye wɔamaa yeagyinla ngɛlɛlera ne mɔ nee nvoninli mɔɔ wɔ nu la azo yeabua kpuya ne mɔ.

7. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava awie mɔ ɛbɛlabɔlɛ nu anwubielɛ yɛali gyima kpalɛ ɛ?

7 Saa wɔ sukoavo ne nwu mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔyɛ la a, fa awie mɔ ɛbɛlabɔlɛ nu anwubielɛ maa ye anwosesebɛ maa ɔyɛ zɔ. Kɛ neazo la, saa ɔyɛ se kɛ wɔ sukoavo ne bara debiezukoalɛ dahuu a, ɛbahola wɔaye vidio ne mɔɔ ɔ ti ne se Gyihova Nleanle Memɔɔ wɔ ɛzukoalɛdeɛ 14 “Kpondɛ Dɔɔnwo” foa ne la wɔahile ye. Wɔ Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne ɛzukoalɛdeɛ dɔɔnwo anu, ɛbanwu anwubielɛ ɛhye mɔ bie wɔ “Sukoa Dɔɔnwo” anzɛɛ “Kpondɛ Dɔɔnwo” foa ne mɔ abo. * Nea boɛ na wɔanva wɔ sukoavo ne wɔantoto awie gyɛne anwo wɔanga kɛ, “Saa ɔkola ɔyɛ a, ɛdawɔ noko ɛbahola wɔayɛ.” Maa sukoavo mumua ne ɛnwu ye kɛ ɔbahola yeayɛ. Wɔmɔ ka ninyɛne titili mɔɔ boale ahenle mɔɔ wɔ vidio ne anu ɔmaanle ɔvale Baebolo ngilehilelɛ ɔlile gyima la. Bie a ɛbahola wɔaha ngɛlɛlera titili anzɛɛ debie fɔɔnwo bie mɔɔ ahenle ne yɛle la anwo edwɛkɛ. Saa ɔbayɛ boɛ a, si kɛzi Gyihova boale zɔhane sonla ne la azo.

8. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛaboa yɛ sukoavo yɛamaa yeanyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ ɛ?

8 Boa wɔ sukoavo maa ɔnyia Gyihova anwo ɛlɔlɛ. Kɛzi ɛbayɛ ye ɛ? Nea kɛ ɛbanyia nwolɛ adenle wɔaboa wɔ sukoavo ne wɔamaa yeazukoa Gyihova subane ne mɔ anwo ninyɛne dɔɔnwo. Boa wɔ sukoavo ne maa ɔde ɔ bo kɛ Gyihova le anyelielɛ Nyamenle mɔɔ boa menli mɔɔ kulo ye la. (1 Tim. 1:11; Hib. 11:6) Maa wɔ sukoavo ne ɛnwu ye kɛ saa ɔfa mɔɔ ɔlɛsukoa la ɔdi gyima a ɔbaboa ye; akee kilehile nu kile ye kɛ yemɔ kile kɛ Gyihova kulo ye. (Aye. 48:17, 18) Saa ɛlɔlɛ mɔɔ wɔ sukoavo ne lɛ maa Gyihova la yɛ kpole a, ɔbaha ye yeamaa yeayɛ nzenzaleɛ mɔɔ fɛta la.​—1 Dwɔn 5:3.

FA WƆ BAEBOLO SUKOAVO NE KILE MEDIEMA GYƐNE

9. Kɛ mɔɔ Maake 10:29, 30 kile la, duzu a bahola aboa awie amaa yeava ninyɛne yeabɔ afɔle na bɛazɔne ye a?

9 Amaa Baebolo sukoavo bie anyia anyuhɔlɛ na bɛazɔne ye la, ɔwɔ kɛ ɔfa ninyɛne ɔbɔ afɔle. Kɛ mɔɔ ɛnee ɔwɔ kɛ sukoavolɛ ne mɔɔ yɛlimoa yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la fa nwonane afoa nu ninyɛne bɔ afɔle la, zɔhane ala a ɔwɔ kɛ Baebolo sukoavoma bie mɔ yɛ a. Saa gyima mɔɔ bɛyɛ la nee Baebolo ngyinlazo ɛnyia a, bie a ɔwɔ kɛ bɛkpondɛ gyima fofolɛ. Bie a ɔwɔ kɛ bɛ nuhua dɔɔnwo pɛ bɛ gɔnwo mɔ mɔɔ ɛngulo Gyihova la agɔnwolɛvalɛ ne anu. Bie mɔ noko, bɛ mbusuafoɔ mɔɔ bɛngulo Gyihova Alasevolɛ edwɛkɛ la bakpo bɛ. Gyisɛse hanle kɛ bie a ɔbayɛ se yeamaa menli bie mɔ kɛ bɛbava ninyɛne ɛhye mɔ bɛabɔ afɔle. Noko ɔbɔle ɛwɔkɛ kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛbali ɔ nzi la asa ɛnrɛzi aze. Bɛbanyia sunsum nu abusua mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la. (Kenga Maake 10:29, 30.) Kɛ ɔkɛyɛ na wɔaboa wɔ Baebolo sukoavo wɔamaa yeanyia ahyɛlɛdeɛ kɛnlɛma ɛhye azo nvasoɛ ɛ?

10. Duzu a ɛsukoa ɛfi Manuel anwubielɛ ne anu a?

10 Fa wɔ sukoavo ne agɔnwolɛ. Ɔhyia kɛ ɛbamaa wɔ sukoavo ne anwu kɛ ɛdwenle ɔ nwo. Duzu ati ɔ? Tie edwɛkɛ bie mɔɔ Manuel mɔɔ de Mexico la hanle la. Ɔhanle mekɛ mɔɔ ɛnee bɛ nee ye ɛlɛsukoa Baebolo ne la anwo edwɛkɛ kɛ: “Kolaa na yɛazukoa debie la, adiema ne mɔɔ ɔ nee me sukoa la biza me akpɔkɛ nu. Ɔmmaa me ahonle ɛndu na ɛnee ɔmaa meka debie biala anwo edwɛkɛ mekile ye. Mendele nganeɛ kɛ amgba ɔdwenle me nwo.”

11. Saa yɛnyia mekɛ yɛmaa yɛ Baebolo sukoavoma a, kɛzi ɔbaboa bɛ ɛ?

11 Nyia mekɛ maa wɔ Baebolo sukoavoma kɛ mɔɔ Gyisɛse nyianle mekɛ maanle ye ɛdoavolɛma ne la. (Dwɔn 3:22) Saa ɔbayɛ boɛ a, fɛlɛ wɔ Baebolo sukoavo mɔɔ ɛlɛnyia anyuhɔlɛ la wɔ wɔ sua nu ɛ nee ye bɛli aleɛ anzɛɛ bɛnlea yɛ siane broadcasting gyimalilɛ ne bie. To ɛsalɛ fɛlɛ wɔ Baebolo sukoavo ne wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛdi ɛvoyia bie mɔɔ ɔnrɛva ɔ nwo ɔnrɛwula nu na ɔbamaa ɔ nwo ayɛ ye koonwu la, na ɔ nye balie nwolɛ kpalɛ. Kazibwe mɔɔ de Uganda la hanle kɛ: “Mɔɔ me Baebolo kilehilevolɛ ne nyianle mekɛ dɔɔnwo maanle me la, menzukoale Gyihova anwo ninyɛne dɔɔnwo membokale mɔɔ menzukoale ye wɔ yɛ debiezukoalɛ ne anu la anwo. Menwunle kɛzi Gyihova dwenle ye menli nwo nee kɛzi bɛ nye die la. Na mɔɔ ɛnee mekpondɛ la ɛne.”

Saa ɛ nee nolobɔlɛma gyɛne kɔ wɔ Baebolo sukoavo ne ɛkɛ a, ɔnrɛyɛ se ɔnrɛmaa ye kɛ ɔbara debiezukoalɛ (Nea ɛdendɛkpunli 12) *

12. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛ nee nolobɔlɛma ngakyile kɔyɛ Baebolo ɛzukoalɛ a?

12 Ɛ nee nolobɔlɛma ngakyile ɛhɔyɛ wɔ Baebolo ɛzukoalɛ ne. Ɔyɛ a yɛte nganeɛ kɛ ɔle kpalɛ kɛ yɛ ngomekye yɛbahɔyɛ yɛ Baebolo ɛzukoalɛ ne anzɛɛ yɛ nee nolobɔlɛnli ko ne ala bahɔ. Bie a yɛ nye die nwo kɛ yɛbayɛ ye zɔ, noko saa ɔyɛ na yɛfa nolobɔlɛma ngakyile yɛkɔ yɛ Baebolo sukoavo ne ɛkɛ a, ɔbaboa ye. Dmitrii mɔɔ de Moldova la hanle kɛ: “Nolobɔlɛnli biala mɔɔ me kilehilevolɛ ne nee ye rale la hilehilele ninyɛne nu wɔ adenle titili bie azo. Ɛhye boale me maanle menwunle ndenle ngakyile mɔɔ mebalua zo meava mɔɔ melɛsukoa la meali gyima la. Eza mekɛ mɔɔ limoa mɔɔ mengɔle debiezukoalɛ la, meanze nyiane dɔɔnwo ɔluakɛ ɛnee meze mediema ne mɔ dɔɔnwo dɛba.”

13. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛboa yɛ Baebolo sukoavo yɛmaa ɔba debiezukoalɛ a?

13 Boa wɔ sukoavo ne maa ɔrɛla debiezukoalɛ. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ Gyihova se ye azonvolɛ ɛyia, ɔboka yɛ ɛzonlenlɛ nwo. (Hib. 10:24, 25) Eza yɛ mediema mɔɔ wɔ asafo ne anu la le yɛ sunsum nu abusua. Saa yɛ nee bɛ kɔ debiezukoalɛ a, ɔle kɛ asɛɛ yɛ nee bɛ ɛlɛbɔ nu ali aleɛ fɛlɛko bie wɔ sua nu la. Saa ɛboa wɔ Baebolo sukoavo ɛmaa ɔba debiezukoalɛ a, ɛnee wɔboa ye wɔmaa yedu agyakɛ ko mɔɔ hyia kpalɛ mɔɔ ɔbamaa yeafɛta ɛzɔnenlɛ la. Noko bie a ɔbɔ ɔ bo yeara debiezukoalɛ a ɔbayɛ se yeamaa ye. Kɛ ɔkɛyɛ na Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne aboa wɔ sukoavo ne yeamaa yeali ngyegyelɛ mɔɔ ɔmmaa ɔngola debiezukoalɛ ba la azo ɛ?

14. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛamaa yɛ sukoavo ne anwosesebɛ yɛamaa yeara debiezukoalɛ ɛ?

14 Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne ɛzukoalɛdeɛ 10 ne baboa wɔ yeamaa wɔamaa wɔ sukoavo ne anwosesebɛ. Kolaa ne bɛaye buluku ɛhye la, bɛmaanle nolobɔlɛma mɔɔ lɛ anwubielɛ la vale nzuzulɛ ɛhye lile gyima, na bɛhanle kɛ ɔboale bɛ sukoavoma kpalɛ ɔmaanle bɛrale debiezukoalɛ. Noko mmakendɛ too ɛmaa bɛdwu ɛzukoalɛdeɛ 10 ne kolaa na wɔado ɛsalɛ wɔavɛlɛ wɔ sukoavo ne kɛ ɔrɛla debiezukoalɛ. Ka kile ye ndɛndɛ yɛɛ mmagyakyi nwolɛ edwɛkɛ ɛhanlɛ. Asolo Baebolo sukoavo ko biala nee ye ngyegyelɛ. Ɔti gua ɛ nye aze na nea kɛ ɛbanwu wɔ sukoavo ne ngyianlɛ na nea saa ɛbahola wɔaboa ye a. Saa yeamba debiezukoalɛ ɛkɛ ne ala a, mmamaa ɛ sa nu to. Nyia ɔ nwo abotane noko anrɛɛ kɔ zo ka kile ye.

BOA WƆ BAEBOLO SUKOAVO NE MAA ƆLI NINYƐNE MƆƆ KA YE ƐZULOLƐ LA AZO

15. Ninyɛne boni mɔ a bahola aha yɛ Baebolo sukoavo ne ɛzulolɛ a?

15 Ɛkakye kɛ mɔɔ ɛnee ɛkulo kɛ ɛbayɛ Gyihova Dasevolɛ la wɔ ahonle dule ekyii ɔ? Bie a ɛnee ɛte nganeɛ kɛ ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ daselɛlilɛ gyima ne bie ɛlɛ. Anzɛɛ bie a ɛnee ɛsulo kɛ wɔ mbusuafoɔ anzɛɛ ɛ gɔnwo mɔ badwazo atia wɔ. Saa ɔle zɔ a, yemɔ ɛbade wɔ Baebolo sukoavo ne edwɛkɛ bo. Gyisɛse hanle kɛ ninyɛne ɛhye mɔ bahola aha menli bie mɔ ɛzulolɛ. Noko ɔmaanle ye ɛdoavolɛma ne anwosesebɛ kɛ bɛmmamaa ɛzulolɛ si bɛ adenle kɛ bɛbazonle Gyihova. (Mat. 10:16, 17, 27, 28) Kɛzi Gyisɛse boale ye ɛdoavolɛma ɔmaanle bɛlile ɛzulolɛ zo ɛ? Na kɛ ɔkɛyɛ na wɔazukoa ye neazo ne ɛ?

16. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛatete yɛ Baebolo sukoavo yɛamaa yeaha ye diedi ne anwo edwɛkɛ yeahile awie mɔ ɛ?

16 Tete wɔ sukoavo ne ngyikyingyikyi maa ɔha ye diedi ne anwo edwɛkɛ ɔhile awie mɔ. Mɔɔ Gyisɛse zoanle ye ɛdoavolɛma ne kɛ bɛhɔha edwɛkɛ ne la, bie a bɛ ahonle dule. Noko Gyisɛse boale bɛ, ɔhilele bɛ ɛleka mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛkɔ nee edwɛkɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛka la. (Mat. 10:5-7) Kɛ ɔkɛyɛ na wɔazukoa Gyisɛse ɛ? Boa wɔ sukoavo ne maa ɔnwu mekɛ mɔɔ ɔbahola yeaha ye diedi ne anwo edwɛkɛ la. Kɛ neazo la, biza ye saa ɔze awie bie mɔɔ Baebolo ne anu nɔhalɛ fɔɔnwo bie bahola aboa ye la a. Akee boa ye maa ɔziezie kɛzi ɔbaha zɔhane Baebolo ne anu nɔhalɛ ne yeahile ahenle ne la. Saa ɔbayɛ boɛ a, bɛbahola bɛava edwɛkɛ “Bie Mɔ Ka Kɛ” nee “Bie A Awie Babiza Kɛ” foa ne mɔɔ wɔ Nyia Anyelielɛ Dahuu! buluku ne anu la bɛaziezie bɛ nwo. Saa bɛlɛsukoa a, fa wɔ adwenle sie kɛzi ɛbatete wɔ sukoavo ne wɔamaa yeava Baebolo ne yeamaa mualɛ sikalɛ la azo.

17. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛava Mateyu 10:19, 20, 29-31 yɛaboa yɛ Baebolo sukoavo yɛamaa yeava ɔ nwo yeado Gyihova anwo zo ɛ?

17 Boa wɔ sukoavo ne maa ɔva ɔ nwo ɔdo Gyihova anwo zo. Gyisɛse hanle hilele ye ɛdoavolɛma ne kɛ Gyihova baboa bɛ ɔluakɛ Ɔkulo bɛ. (Kenga Mateyu 10:19, 20, 29-31.) Maa wɔ sukoavo ne ɛde ɔ bo kɛ Gyihova baboa ɔdaye noko. Ɛbahola ɛ nee ye ayɛ bodane mɔɔ yeva yezie ɔ nye zo la anwo asɔne wɔava wɔaboa ye wɔamaa yeava ɔ nwo yeado Gyihova anwo zo. Franciszek mɔɔ de Poland la hanle kɛ: “Ɛnee ahenle mɔɔ ɔ nee me sukoa la ta ka bodane mɔɔ gyi me nye zo la anwo edwɛkɛ wɔ ye asɔneyɛlɛ nu. Mɔɔ menwunle kɛ Gyihova ɛbua ye asɔneyɛlɛ ne mɔ la, ndɛndɛ ne ala membɔle ɔ bo kɛ meyɛ asɔne. Menwunle kɛzi Gyihova boale me wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔwɔ kɛ mesɛlɛ adenle wɔ me gyima fofolɛ ne anu mekɔ debiezukoalɛ nee nyianu la.”

18. Kɛzi Gyihova te nganeɛ wɔ Kilisienema mɔɔ ɛlɛyɛ ngilehilelɛ gyima ne la anwo ɛ?

18 Gyihova dwenle yɛ Baebolo sukoavoma anwo kpalɛ. Ɔ nye sɔ gyima ɛsesebɛ mɔɔ Kilisienema mɔɔ yɛ ngilehilelɛ gyima ne la yɛ boa menli bɛmaa bɛbikye ye la, na ɔkulo bɛ kpalɛ. (Aye. 52:7) Saa ɛnlɛ Baebolo sukoavo kɛkala bɔbɔ a, ɛbahola ɛ nee nolobɔlɛma gyɛne ahɔyɛ bɛ Baebolo ɛzukoalɛ ne na wɔava wɔaboa Baebolo sukoavoma wɔamaa bɛanyia anyuhɔlɛ na bɛafɛta ɛzɔnenlɛ.

EDWƐNE 60 Ɔle Bɛ Ngoane Nwo Edwɛkɛ

^ ɛden. 5 Edwɛkɛ ɛhye bahilehile kɛzi Gyisɛse boale awie mɔ maanle bɛrayɛle ye ɛdoavolɛma nee kɛzi yɛbahola yɛazukoa ye la anu. Eza yɛbazuzu kɛzi yɛbava buluku fofolɛ ne mɔɔ ɔ ti ne se Nyia Anyelielɛ Dahuu! la yɛali gyima la anwo. Bɛyɛ buluku ne mɔɔ ɔbaboa yɛ Baebolo sukoavoma yeamaa bɛanyia anyuhɔlɛ na bɛazɔne bɛ a.

^ ɛden. 7 Eza ɛbahola wɔanwu awie mɔ ɛbɛlabɔlɛ nu anwubielɛ ne mɔ bie wɔ (1) Gyihova Alasevolɛ Neɛnleanu Buluku ne anu. Nea edwɛkɛtile “Baebolo,” akee nea “Nvasoɛ Mɔɔ Wɔ Zo,” na eza nea “‘Baebolo Ne Kakyi Sonla’ (edwɛkɛ mɔɔ ɔta ɔba Ɛzinzalɛ Arane nu)” anzɛɛ (2) wɔ JW Library®, kɔ media foa ne na nea “Edwɛkɛbizebizalɛ Nee Anwubielɛ” abo.

^ ɛden. 62 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Adiema nrenyia bie nee ɔ ye nee kpavolɛ bie ɛlɛsukoa debie. Ɔ nee mediema ngakyile kɔyɛ Baebolo ɛzukoalɛ ne wɔ mekɛ gyɛne nu.