Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Ngakula​—Kɛ Ɔkɛyɛ Na Bɛaziezie Bɛ Nwo Bɛamaa Ɛzɔnenlɛ Ɛ?

Ngakula​—Kɛ Ɔkɛyɛ Na Bɛaziezie Bɛ Nwo Bɛamaa Ɛzɔnenlɛ Ɛ?

“O me Nyamenle, mekulo kɛ meyɛ wɔ ɛhulolɛdeɛ.”—EDWƐNDOLƐ 40:8.

EDWƐNE: 51, 58

1, 2. (a) Kilehile deɛmɔti anyebolo wɔ ɛzɔnenlɛ nu la anu. (b) Duzu a ɔwɔ kɛ awie nwu ye kolaa na bɛazɔne ye a, na duzu ati ɔ?

ƐLE kakula mɔɔ ɛkpondɛ kɛ bɛsɔne wɔ ɔ? Ɔle enililɛ kpole kɛ ɛbamaa bɛazɔne wɔ. Kɛ mɔɔ bɛhanle ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ li ɛhye anyunlu la anu la, ɛzɔnenlɛ le kpɔkɛzilɛ mɔɔ anyebolo wɔ nu. Ɔmaa awie mɔ nwu kɛ wɔyila ɛ nwo zo wɔmaa Gyihova, kile kɛ wɔbɔ ɛwɔkɛ kɛ ɛbazonle ye dahuu na wɔamaa ye ɛhulolɛdeɛ ɛyɛlɛ ahyia wɔ wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. Kɛmɔ anyebolo wɔ ɛwɔkɛ ɛhye anu la ati, ɔwɔ kɛ ɛnyi sunsum nu, ɛnyia ɛhulolɛ kɛ ɛbayɛ zɔ na ɛnwu mɔɔ bɛnwozoyilalɛ kile la kolaa na wɔamaa bɛazɔne wɔ.

2 Noko bie a ɛte nganeɛ kɛ ɛtɛsieziele ɛ nwo ɛtɛmaanle ɛzɔnenlɛ. Anzɛɛ bie a ɛte nganeɛ kɛ ɔwɔ kɛ bɛsɔne wɔ, noko wɔ awovolɛ suzu kɛ ɔwɔ kɛ ɛkendɛ ekyi, ɛyɛ kpanyinli na ɛnyia anwubielɛ kolaa na bɛazɔne wɔ. Duzu a ɔwɔ kɛ ɛyɛ a? Mmamaa ɛ sa nu to. Emomu, fa mekɛ ne siezie ɛ nwo na ɔnrɛhyɛ ɛbahola wɔafɛta wɔamaa ɛzɔnenlɛ. Ɛhye ati, ɛbahola wɔava wɔazie ɛ nye zo kɛ ɛkpondɛ kɛ ɛnyia anyuhɔlɛ wɔ ninyɛne nsa ɛhye mɔ anu: (1) mɔɔ ɛdie ɛdi, (2) wɔ nyɛleɛ nee (3) anyezɔlɛ mɔɔ ɛda ye ali.

MƆƆ ƐDIE ƐDI

3, 4. Duzu a ngakula bahola azukoa avi Temɔte neazo ne anu a?

3 Dwenle kɛzi ɛbabua kpuya ɛhye mɔ la anwo: Duzu ati a medie medi kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ a? Duzu ati a medie medi kɛ Baebolo ne vi Nyamenle ɛkɛ a? Duzu ati a medi Nyamenle mɛla zo na menyɛ mɔɔ ewiade ne yɛ la bie ɛ? Kpuya zɔhane mɔ bamaa wɔali ɛzoanvolɛ Pɔɔlo folɛdulɛ ɛhye azo: ‘Nwu Nyamenle ɛhulolɛdeɛ kpalɛ ne mɔɔ le kpalɛ, ɔsɔ ɛnyelɛ, na ɔdi munli la.’ (Wulomuma 12:2) Duzu ati a ɔwɔ kɛ ɛyɛ ɛhye a?

Temɔte liele nɔhalɛ ne lile ɔluakɛ ɔdwenledwenlenle mɔɔ ɔzukoale la anwo na ɔliele ɔlile kɛ ɔle nɔhalɛ

4 Temɔte neazo ne bahola aboa wɔ. Ɛnee ɔze Ngɛlɛlera ne anu kpalɛ ɔluakɛ ye mame nee ye nana vale Ngɛlɛlera ne hilehilele ye. Noko Pɔɔlo zele Temɔte kɛ: “Sɔ nɔhalɛ ne mɔ mɔɔ bɛhilehile wɔ na ɛdie ɛdi ɛsesebɛ la anu.” (2 Temɔte 3:14, 15) Yemɔti Temɔte liele lile kɛ ɔbanwu nɔhalɛ ne wɔ Ngɛlɛlera ne anu. Tɛ ye mame nee ye nana a hanle kɛ ɔyɛ zɔ a, emomu ɔdwenledwenlenle mɔɔ ɔzukoale la anwo na ɔliele ɔlile kɛ ɔle nɔhalɛ.—Kenga 1 Tɛsalonaekama 5:21.

5, 6. Duzu ati ɔwɔ kɛ ɛsukoa kɛ ɛbava wɔ adwenle ne wɔali gyima wɔ wɔ ngakula nu ɛ?

5 Na ɛdawɔ noko ɛ? Bie a ɛnwunle nɔhalɛ ne la ɛhyɛ. Saa ɔle zɔ a, fa yɛ wɔ bodane kɛ ɛbadwenledwenle deɛmɔti ɛdie ninyɛne bie mɔ ɛdi la anwo. Yemɔ bamaa wɔ diedi nu amia, na ɔnrɛmaa atipɛnema ngyegyelɛ, ewiade adwenle anzɛɛ ɛdawɔ mumua ne wɔ nganeɛdelɛ ɛnrɛmaa ɛnrɛzi kpɔkɛ ɛtane.

6 Saa ɛsukoa kɛ ɛbava wɔ adwenle wɔali gyima wɔ mekɛ mɔɔ ɛtɛde kakula la a, ɛbahola wɔabua kpuya ɛhye mɔ mɔɔ ɛ tipɛnema babiza wɔ la: ‘Duzu ati a ɛdie ɛdi kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ a? Saa Nyamenle kulo yɛ a, duzu ati a ɔmaa ninyɛndane sisi a? Duzu a kile kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ dahuu a?’ Saa ɛta ɛsukoa Baebolo ne a, kpuya ɛhye mɔ ɛnrɛmaa wɔ adwenle nu ɛnrɛyɛ wɔ kesee.

7-9. Ka kɛzi “What Does the Bible Really Teach?” foa ne mɔɔ wɔ jw.org ne azo la bahola amaa anwodozo mɔɔ ɛlɛ la anu amia la.

7 Saa ɛsukoa debie kpalɛ a ɛbahola wɔabua kpuya ngakyile, wɔ adwenle nu ɛnrɛyɛ wɔ kesee yɛɛ ɛbanyia mɔɔ ɛdie ɛdi la anu anwodozo. (Gyima ne 17:11) Yɛlɛ mbuluku dɔɔnwo mɔɔ bahola aboa wɔ a. Menli dɔɔnwo ɛnwu kɛ saa bɛsukoa yɛ mbuluku mɔɔ ka yɛ Bɔvolɛ Kpole ne nee abɔdeɛ nwo edwɛkɛ la a, ɔboa bɛ kpalɛ. Eza ngakula dɔɔnwo ɛnwu kɛ “What Does the Bible Really Teach?” edwɛkɛ ne mɔ mɔɔ wɔ jw.org azo, wɔ BIBLE TEACHINGS abo la boa kpalɛ. Bɛziezie ninyɛne ɛhye mɔ kɛ bɛboa wɔ bɛmaa anwodozo mɔɔ ɛlɛ wɔ Baebolo edwɛkɛ bie mɔ anu la anu ɛmia.

8 Kɛmɔ ɛsukoa Baebolo ne la ati, bie a ɛze kpuya mɔɔ wɔ edwɛkɛ ɛhye mɔ mɔɔ wɔ BIBLE TEACHINGS abo la mualɛ ne bie mɔ dɛba. Noko asoo ɛdie ɛdi kɛ mualɛ ne le nɔhalɛ? Ninyɛne ɛhye mɔ baboa wɔ yeamaa wɔadwenle ngɛlɛlera ngakyile nwo na yeamaa wɔahɛlɛ deɛmɔti ɛdie edwɛkɛ bie mɔ ɛdi la wɔado ɛkɛ. Yemɔ baboa wɔ yeamaa wɔahola wɔahilehile wɔ diedi ne anu wɔahile awie mɔ. Saa ɛkola ɛkɔ Yintanɛte ne azo a, ɛbahola wɔalua “What Does the Bible Really Teach?” mɔɔ wɔ jw.org ne azo la azo wɔazukoa debie amaa wɔanyia anwodozo wɔ mɔɔ ɛdie ɛdi la anu.

9 Ɔwɔ kɛ ɛdawɔ mumua ne ɛsukoa ɛnwu kɛ amgba nɔhalɛ ne ɛne. Yemɔ bamaa wɔafɛta wɔamaa ɛzɔnenlɛ. Kakula ko mɔɔ ɔtɛdwule ɛvolɛ 20 la hanle kɛ: “Kolaa na meazi kpɔkɛ kɛ bɛzɔne me la, menzukoale Baebolo ne na menwunle kɛ nɔhalɛ ɛzonlenlɛ ne ɛne. Kenle ko biala, anwodozo zɔhane mɔɔ melɛ la anu mia.”

WƆ NYƐLEƐ

10. Duzu ati a ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye da kɛ Kilisienenli mɔɔ bɛzɔne ye la babɔ ye diedi ne anwo ɛbɛla ɛ?

10 Baebolo ne se: “Diedi mɔɔ gyimayɛlɛ ɛmboka nwo la le wulera.” (Gyemise 2:17) Saa ɛdie debie bie ɛdi a, ɛbala ye ali wɔ wɔ nyɛleɛ nu. Kɛ mɔɔ Baebolo ne ka la, ɛbayɛ awie ‘mɔɔ wɔ ɛbɛla nwo te saanwu na ɛtu ɛ nwo ɛmaa Nyamenle.’—Kenga 2 Pita 3:11.

11. Saa bɛka kɛ awie “ɛbɛla nwo te saanwu” a, ɔkile duzu?

11 Saa bɛka kɛ awie “ɛbɛla nwo te saanwu” a, ɔkile duzu? Saa wɔ nyɛleɛ nwo te saanwu a, ɔkile kɛ edwɛkɛ ɛnle wɔ ɛbɛlabɔlɛ nwo. Kɛ neazo la, nea siane nsia mɔɔ ɛze ɛhɔ mɔɔ ɛyiale sɔnea bie la, asoo ɛdwenlenle mɔɔ le kpalɛ nee mɔɔ le ɛtane la anwo kpalɛ? (Hibuluma 5:14) Asoo ɛkakye mekɛ titili bie mɔ mɔɔ ɛkpole sɔnea anzɛɛ ngyegyelɛ bie la ɔ? Asoo ɛyɛ neazo kpalɛ ɛmaa awie mɔ wɔ sukulu? Asoo ɛdi nɔhalɛ ɛmaa Gyihova wɔ sukulu, anzɛɛ ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛbazukoa menli mɔɔ ɛ nee bɛ kɔ sukulu la amaa bɛangolo ɛ nwo ɔ? (1 Pita 4:3, 4) Nɔhalɛ, yɛ muala yɛtɔ sinli. Ɔdwu mekɛ ne bie a, nyiane ɛzelɛ maa ɔyɛ se kɛ menli mɔɔ bɛva ɛvolɛ dɔɔnwo bɛzonle Gyihova la bahola ali awie mɔ daselɛ. Noko ɔwɔ kɛ ɔyɛ awie mɔɔ yeyila ɔ nwo zo yemaa Gyihova la fɛ kɛ ɔle Gyihova Dasevolɛ, na ɔfa ɛbɛlabɔlɛ kpalɛ ɔdi nwolɛ daselɛ.

12. Ninyɛne mɔɔ yɛyɛ yɛkile kɛ ‘yɛdu yɛ nwo yɛmaa Nyamenle’ la bie a le boni mɔ, na kɛzi ɔwɔ kɛ ɛbu bɛ ɛ?

12 Duzu a kile kɛ awie ɛdu ‘ɔ nwo ɛmaa Nyamenle’ a? Bie mɔ a le ninyɛne mɔɔ ɛyɛ wɔ belemgbunlililɛ asalo ɛkɛ, le kɛ debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ ɛhɔlɛ. Eza ninyɛne mɔɔ awie mɔ ɛnnwu ye mɔɔ bie a le yɛ fealera nu asɔneyɛlɛ yɛɛ yɛ ti anwo debiezukoalɛ la boka nwo. Awie mɔɔ yeyila ɔ nwo zo yemaa Gyihova la ɛmbu ninyɛne ɛhye mɔ kɛ bɛle adesoa. Ɔbade nganeɛ kɛ Belemgbunli Devidi mɔɔ ɔhanle kɛ: “O me Nyamenle, mekulo kɛ meyɛ wɔ ɛhulolɛdeɛ; wɔ mɛla ne wɔ me ahonle nu” la.—Edwɛndolɛ 40:8.

Kɛzi wɔ asɔneyɛlɛ de ɛ, na kɛzi ɔda ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la ali ɛ?

13, 14. Duzu a bahola aboa wɔ yeamaa ‘wɔadu ɛ nwo wɔamaa Nyamenle” a, na kɛzi ɛhye ɛboa ngakula bie mɔ ɛ?

13 Amaa wɔahola ‘wɔadu ɛ nwo wɔamaa Nyamenle’ la, ɛsuzu kpuya bie mɔ anwo a, ɔbaboa wɔ. Bie a le: “Kɛzi wɔ asɔneyɛlɛ de ɛ, na kɛzi ɔda ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la ali ɛ?” “Duzu a ɛyɛ nwolɛ asɔne a?” “Saa bɔbɔ wɔ awovolɛ angɔ daselɛlilɛ a, asoo wɔmɔ ɛkɔ?” [1] (Nea awieleɛ edwɛkɛ ne.) Kɛlɛ kɛzi ɛbuale kpuya ɛhye mɔ la to ɛkɛ. Ɛhye baboa wɔ yeamaa wɔanyia anyuhɔlɛ wɔ asɔneyɛlɛ, ɛ ti anwo debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ ɛhɔlɛ nu.

14 Ngakula dɔɔnwo mɔɔ bɛkpondɛ kɛ bɛsɔne bɛ la hɛlɛle kpuya ɛhye mɔ anwo mualɛ ne dole ɛkɛ na yemɔ ɛboa bɛ kpalɛ. Adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Tilda la hanle kɛ kpuya ɛhye mɔ anwo mualɛ mɔɔ ɔhɛlɛle ɔdole ɛkɛ la maanle ɔvale bodane ɔziele ɔ nye zo. Ngyikyi ngyikyi ɔdwule ye bodane ne anwo na ye ɛvolɛ ko anzi ɔfɛtale ɔmaanle ɛzɔnenlɛ. Adiema kakula ko mɔɔ bɛfɛlɛ ye Patrick la noko yɛle deɛ ko ne ala bie. Ɔhanle kɛ: “Ɛnee meze bodane mɔɔ gyi me nye zo a, noko mɔɔ boale me ɔmaanle membɔle mɔdenle mendwule nwo la a le kɛ mengɛlɛle mendole ɛkɛ.”

Saa wɔ awovolɛ anzonle Gyihova bɔbɔ a, asoo wɔmɔ ɛbazonle ye? (Nea ɛdendɛkpunli 15)

15. Duzu ati a ɔnle kɛ awie si kpɔkɛ maa awie wɔ bɛnwozoyilalɛ nwo a?

15 Kpuya ko noko mɔɔ hyia la a le kɛ: “Saa wɔ awovolɛ nee ɛ gɔnwo mɔ gyakyi Gyihova ɛzonlenlɛ a, asoo wɔmɔ ɛbazonle ye?” Saa ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova na bɛsɔne wɔ a, ɛ nee ye banyia agɔnwolɛvalɛ. Yemɔti tɛ wɔ awovolɛ anzɛɛ awie gyɛne ati a ɔwɔ kɛ ɛsonle Gyihova a. Wɔ ɛbɛla mɔɔ nwolɛ te saanwu nee ɛ nwo mɔɔ ɛtu ɛmaa Nyamenle la kile kɛ, ɛdie ɛdi kɛ wɔnwu nɔhalɛ ne na ɛkpondɛ kɛ ɛfa Nyamenle adehilelɛ ɛyɛ gyima. Ɔnrɛhyɛ ɛbafɛta wɔamaa ɛzɔnenlɛ.

ANYEZƆLƐ MƆƆ ƐDA YE ALI

16, 17. (a) Duzu a ɔwɔ kɛ ɔka awie ɔmaa ɔyɛ Kilisienenli a? (b) Duzu a yɛbahola yɛava yɛayɛ ɛkpɔnedeɛ ne mɔɔ yɛkile nwolɛ anyezɔlɛ la anwo neazo a?

16 Kenle ko bie, nrenyia bie mɔɔ ɔze Mosisi Mɛla ne kpalɛ la bizale Gyisɛse kɛ: “Mɛla ne boni a le titile kpalɛ kpalɛ a?” Gyisɛse buale ye kɛ: “Fa wɔ ahonle muala, wɔ ɛkɛla muala, nee wɔ adwenle muala kulo Awulae wɔ Nyamenle ne.” (Mateyu 22:35-37) Gyisɛse hilehilele kɛ saa awie kulo Gyihova a, ɔbamaa bɛazɔne ye na yeayɛ Kilisienenli. Saa ɛkpondɛ kɛ ɛlɔlɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Gyihova la anu mia a, dwenledwenle ɛkpɔnedeɛ ne mɔɔ ɔle Nyamenle ahyɛlɛdeɛ mɔɔ tɛla biala la anwo kpalɛ. (Kenga 2 Kɔlentema 5:14, 15; 1 Dwɔn 4:9, 19.) Saa ɛyɛ zɔ a, ɔbamaa wɔahile ahyɛlɛdeɛ zɔhane anwo anyezɔlɛ kpole.

17 Yɛbahola yɛahilehile ɛkpɔnedeɛ ne mɔɔ ɛbahile nwolɛ anyezɔlɛ la anu zɛhae: Fa ye kɛ ɛlɛnoma na awie ɛralie wɔ. Asoo ɛbahɔ sua nu, wɔaziezie ɛ nwo, na wɔaye wɔ adwenle wɔavi mɔɔ ahenle ɛyɛ ɛmaa wɔ la azo? Kyɛkyɛ! Mekɛ biala ɛbahile mɔɔ ahenle yɛle la anwo anyezɔlɛ! Zɔhane ala a ɔwɔ kɛ yɛkile ɛkpɔnedeɛ ne mɔɔ Gyihova nee Gyisɛse ɛva ɛmaa yɛ la anwo anyezɔlɛ a. Yɛ ngoane wɔ bɛ sa nu! Bɛlie yɛ bɛvi ɛtane nee ewule nu. Kɛmɔ bɛkulo yɛ la ati, yɛnyia anyelazo kɛ yɛbadɛnla ngoane nu dahuu wɔ Paladaese!

18, 19. (a) Duzu ati a ɔnle kɛ ɛsulo kɛ ɛbayila ɛ nwo zo wɔamaa Gyihova ɛ? (b) Kɛzi Gyihova mɔɔ ɛbazonle ye la bamaa yeawie wɔ boɛ ɛ?

18 Asoo ɛ nye sɔ mɔɔ Gyihova ɛyɛ ɛmaa wɔ la? Saa ɔle zɔ a, ɛne bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ le debie kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ a. Saa ɛyila ɛ nwo zo a ɛnee wɔbɔ Nyamenle ɛwɔkɛ kɛ ɛbayɛ ye ɛhulolɛdeɛ dahuu. Asoo ɔwɔ kɛ ɛsulo kɛ ɛbabɔ ɛwɔkɛ ɛhye? Kyɛkyɛ! Gyihova kpondɛ kɛ ɔwie wɔ boɛ, na ɔbayila menli mɔɔ bɛyɛ ye ɛhulolɛdeɛ la. (Hibuluma 11:6) Saa ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Nyamenle na bɛsɔne wɔ a, ɛnrɛli nyane wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu, emomu ɛ nye balie! Adiema nrenyia bie mɔɔ ɛli ɛvolɛ 24 mɔɔ bɛzɔnenle ye kolaa na yeadwu ɛvolɛ 13 la se: “Saa menyɛle kpanyinli na bɛazɔne me a, anrɛɛ mebade ninyɛne bo kpalɛ, noko kpɔkɛ mɔɔ menzile kɛ meyila me nwo zo meamaa Gyihova la ammaa meanva me nwo menwulowula ewiade ninyɛne ɛkpondɛlɛ nu.”

Seetan le angomedi yɛɛ ɔndwenle ɛ nwo

19 Gyihova kpondɛ kɛ ɔwie wɔ boɛ. Noko Seetan le angomedi yɛɛ ɔndwenle ɛ nwo. Saa ɛdi ɔ nzi a, ɛnrɛnyia debie kpalɛ biala. Kɛ ɔkɛyɛ na yeava debie mɔɔ ɔnlɛ bie la yeamaa wɔ ɛ? Ɔnlɛ edwɛkɛ kpalɛ biala yɛɛ eza ɔnlɛ anyelazo. Nyane ala a ɔbamaa wɔali kenle bie a, ɔluakɛ kenle bie bɛbazɛkye ye!—Yekile 20:10.

20. Duzu a kakula bie bahola ayɛ na yeahola yeayila ɔ nwo zo na bɛazɔne ye a? (Nea ɛlɛka “Moalɛ Mɔɔ Bamaa Wɔanyia Anyuhɔlɛ.”)

20 Saa ɛyila ɛ nwo zo ɛmaa Gyihova a ɛnee wɔzi kpɔkɛ kpalɛ. Wɔziezie ɛ nwo kɛ ɛbayɛ ɛhye ɔ? Saa wɔziezie ɛ nwo a, ɛnee mmasulo kɛ ɛbayila ɛ nwo zo. Noko saa ɛte nganeɛ kɛ ɛtɛsieziele ɛ nwo a, fa nzuzulɛ mɔɔ wɔ edwɛkɛ ɛhye anu la yɛ gyima amaa wɔanyia anyuhɔlɛ. Pɔɔlo zele Felepae mediema ne mɔ kɛ bɛhɔ zo bɛnyia anyuhɔlɛ. (Felepaema 3:16) Saa ɛdi zɔhane folɛdulɛ ne azo a, ɔnrɛhyɛ ɛbanyia ɛhulolɛ kɛ ɛyila ɛ nwo zo na wɔamaa bɛazɔne wɔ.

^ [1] (ɛdendɛkpunli 13) Gyimayɛlɛ mɔɔ wɔ Questions Young People Ask—Answers That Work, Volume 2 buluku ne mukelɛ 308 nee 309 la ɛboa ngakula bie mɔ.