Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Ɛzɔnenlɛ—Nwolɛ Hyia Maa Kilisienema

Ɛzɔnenlɛ—Nwolɛ Hyia Maa Kilisienema

Ɛzɔnenlɛ . . . noko ɛlɛdie bɛ ngoane.”​—1 PITA 3:21.

EDWƐNE: 52, 41

1, 2. (a) Saa Kilisiene awovolɛ bie mɔ amra kulo kɛ bɛsɔne bɛ a, kɛzi bɛyɛ bɛ nyɛleɛ ɛ? (b) Kɛmɔti a bɛbiza ɛzɔnenlɛma saa bɛyila bɛ nwo zo bɛmaa Gyihova ɛ? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

ƐNEE Maria awovolɛ ɛlɛnea ye wɔ mekɛ mɔɔ ɔ nee mediema gyɛne mɔɔ bɛkazɔne bɛ gyi ɛkɛ la. Ɔvale ɛnelɛ kpole ɔbuale kpuya nwiɔ mɔɔ tendɛvolɛ ne bizale la. Yeangyɛ bɛzɔnenle ye.

2 Ɔyɛle Maria awovolɛ fɛ kɛ bɛ ra raalɛ ne ɛyila ɔ nwo zo ɛmaa Gyihova na bɛzɔne ye la. Noko, alimoa ne ɛnee edwɛkɛ bie mɔ gyegye ye mame. Ɔbizale ɔ nwo kɛ: ‘Asoo Maria le kakula somaa mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛsɔne ye ɔ? Asoo ɔze anyebolo mɔɔ wɔ mɔɔ ɔlɛyɛ la anu? Asoo ɔbayɛ kpalɛ kɛ mebamaa yeahendɛ ekyii ɔ?’ Kpuya ɛhye mɔ a awovolɛ dɔɔnwo mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la amra kulo kɛ bɛsɔne bɛ a bɛbiza bɛ nwo a. (Nol. 5:5) Ye biala anu, bɛ nwo zo ɛyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ le debie mɔɔ anwo hyia kpalɛ wɔ Kilisienenli ɛbɛlabɔlɛ nu.​—Nea ɛlɛka, “ Wɔyila Ɛ Nwo Zo Wɔmaa Gyihova Ɔ?

3, 4. (a) Kɛzi ɛzoanvolɛ Pita ndonwo ne kile kɛ ɛzɔnenlɛ nwo hyia ɛ? (b) Kɛmɔti a yɛkola yɛfa ɛzɔnenlɛ yɛtoto Nowa mekɛ zo ɛlɛne ɛbobɔlɛ ne anwo a?

3 Mɔɔ ɛzoanvolɛ Pita ka ɛzɔnenlɛ nwo edwɛkɛ la, ɔhwenle adwenle ɔhɔle ɛlɛne ne mɔɔ Nowa bobɔle la azo kɛ: “Ɛzɔnenlɛ mɔɔ le kɛ ɛhye la noko ɛlɛdie bɛ ngoane kɛkala.” (Kenga 1 Pita 3:20, 21.) Ɛnee ɛlɛne ne le daselɛ mɔɔ kile kɛ, Nowa ɛdu ɔ nwo ɛmaa kɛ ɔbayɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ a. Nowa vale nɔhalɛlilɛ yɛle gyima ne mɔɔ Gyihova vale maanle ye la. Nɔhalɛ nu, Nowa nyɛleɛ mɔɔ hilele kɛ ɔlɛ diedi la liele ɔ nee ye abusua ne ngoane wɔ Azuyilɛ ne anu. Duzu a yɛsukoa yɛfi Pita ndonwo ne anu a?

4 Kɛ mɔɔ ɛlɛne ne maanle menli nwunle kɛ Nowa lɛ diedi la, zɔhane ala a menli mɔɔ bɛsɔne bɛ wɔ alasevolɛ nyunlu la di daselɛ a. Ɔkile duzu? Ɔkile kɛ Kilisiene ɛdoavolɛ bie ɛyila ɔ nwo zo ɛmaa Gyihova ɔlua diedi mɔɔ ɔlɛ ye wɔ Gyisɛse ewudwazo ne anu la ati. Ɛdoavolɛma mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo la bɛlɛ bɛ nwo aze yɛ gyima mɔɔ Nyamenle se bɛyɛ la, kɛ mɔɔ Nowa yɛle la. Kɛ mɔɔ bɛliele Nowa ngoane wɔ Azuyilɛ ne anu la, zɔhane ala a saa bɛlɛsɛkye ɛtane ewiade ɛhye a, bɛbalie nɔhavoma mɔɔ bɛzɔne bɛ la ngoane ne a. (Maake 13:10; Yek. 7:9, 10) Ɛhye maa bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ nwo kyia kpole kpalɛ. Awie mɔɔ kyɛ ɛzɔnenlɛ nwo la fa dahuu ngoane mɔɔ ɔbanyia la to esiane nu.

5. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

5 Kɛmɔ yɛnwu kɛ ɛzɔnenlɛ nwo hyia la ati, ɔwɔ kɛ yɛnwu kpuya nsa ɛhye mɔ mualɛ. Duzu a Baebolo ne ka ye wɔ ɛzɔnenlɛ nwo a? Duzu a ɔwɔ kɛ awie yɛ kolaa na bɛazɔne ye a? Duzu ati a ɔwɔ kɛ Kilisiene kilehilevolɛ maa kɛzi ɛzɔnenlɛ nwo hyia la tɛnla ye adwenle nu kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛkilehile ɔ ra anzɛɛ Baebolo sukoavo gyɛne la ɛ?

MƆƆ BAEBOLO NE KA YE WƆ ƐZƆNENLƐ NWO LA

6, 7. (a) Nwane mɔ a Dwɔn zɔnenle bɛ a? (b) Ɛzɔnenlɛ titili boni a Dwɔn lile nwolɛ gyima a?

6 Dwɔn Sɔnevolɛ ne a le awie mɔɔ limoa mɔɔ yɛkenga ɔ nwo edwɛkɛ wɔ Baebolo ne anu kɛ ɛnee ɔsɔne menli a. (Mat. 3:1-6) Menli mɔɔ nlunle bɛ nwo wɔ Mosisi Mɛla ne mɔɔ bɛanli zolɛ la a bɛmaanle Dwɔn zɔnenle bɛ a. Noko, awie bie mɔɔ Dwɔn zɔnenle ye mɔɔ anwo hyia kpalɛ la ɛdeɛ, ɛnee tɛ ɔ nwo mɔɔ yenlu la ati a bɛzɔnenle ye a. Dwɔn nyianle nwolɛ adenle titili kɛ ɔzɔnenle Gyisɛse, Nyamenle dasanli Ralɛ mɔɔ di munli la. (Mat. 3:13-17) Gyisɛse anyɛ ɛtane mɔɔ ɔti ɔwɔ kɛ ɔnu ɔ nwo a. (1 Pita 2:22) Ye ɛzɔnenlɛ ne kile kɛ yedu ɔ nwo yemaa kɛ ɔyɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ.​—Hib. 10:7.

7 Mɔɔ Gyisɛse yɛ ye ɛzonlenlɛ gyima ne wɔ azɛlɛ ye azo la, ye ɛdoavolɛma noko zɔnenle awie mɔ. (Dwɔn 3:22; 4:1, 2) Kɛ mɔɔ Dwɔn yɛle la, ɛzɔnenlɛ ɛhye mɔ le sɛkɛlɛneɛ mɔɔ kile kɛ ahenle ɛnlu ɔ nwo kɛ yeanli Mosisi Mɛla ne azo la. Noko mɔɔ Gyisɛse wule na bɛdwazole ye la anzi, bodane mɔɔ ɔti bɛbazɔne ye ɛdoavolɛma la bahakyi.

8. (a) Mɛla boni a Gyisɛse vale maanle ye ɛdoavolɛma wɔ ye ewudwazo ne anzi a? (b) Kilehile kɛzi Kilisienema ɛzɔnenlɛ nwo hyia la anu.

8 Wɔ ɛvolɛ 33 Y.M., Gyisɛse mɔɔ bɛdwazo ye la yele ɔ nwo hilele menli mɔɔ bo 500 mɔɔ mrenyia nee mraalɛ mɔɔ bie a ngakula boka nwo la. Ɔbayɛ kɛ mekɛ zɔhane a ɔhanle kɛ: “Yemɔti, bɛhɔ, bɛyɛ maanle maanle kɔsɔɔti anu menli me ɛdoavolɛma, bɛzɔne bɛ wɔ Selɛ ne, Ralɛ ne nee sunsum nwuanzanwuanza ne duma nu, bɛhilehile bɛ bɛmaa bɛli ninyɛne kɔsɔɔti mɔɔ meha mehile bɛ la azo.” (Mat. 28:19, 20; 1 Kɔl. 15:6) Nɔhalɛ nu, ɔbayɛ kɛ mɔɔ Gyisɛse hanle kɛ bɛyɛ menli ɛdoavolɛma la, ɛnee ye ɛdoavolɛma dɔɔnwo wɔ ɛkɛ. Ɔti, Gyisɛse hanle kɛ ɔwɔ kɛ bɛsɔne awie biala mɔɔ kulo kɛ ɔyɛ ye ɛdoavolɛ anzɛɛ fa ye gyɛnvayile ne la. (Mat. 11:29, 30) Ɔwɔ kɛ awie biala mɔɔ kulo kɛ ɔsonle Nyamenle kpalɛ la die to nu kɛ Nyamenle ɛlɛdua Gyisɛse anwo zo ali ye bodane nwo gyima. Yemɔ anzi, bɛbahola bɛazɔne ahenle. Ɛhye ala a bayɛ nzule nu ɛzɔnenlɛ mɔɔ Nyamenle die to nu a. Daselɛ dɔɔnwo wɔ Baebolo ne anu mɔɔ kile kɛ, wɔ ɛvoya mɔɔ limoa la anu, Kelaese ɛdoavolɛma fofolɛ dele kɛzi ɛzɔnenlɛ nwo hyia la abo. Ɔti bɛammaa yeangyɛ na bɛazɔne bɛ.​—Gyi. 2:41; 9:18; 16:14, 15, 32, 33.

MMAKYƐ NWO

9, 10. Ɛzɔnenlɛ nwo debie boni a yɛsukoa yɛfi Yiteyopeanli ne nee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo ɛkɛ a?

9 Kenga Gyima ne 8:35, 36. Fa Yiteyopeanli ne mɔɔ vale ɔ nwo wulale Dwuuma ɛzonlenlɛ nu mɔɔ ɔhɔzonlenle wɔ Gyɛlusalɛm na ɛnee ɔlɛsia yeahɔ sua nu la kɛ neazo. Gyihova anwumabɔvolɛ maanle Felepe hɔlile ye daselɛ, na Felepe hanle “Gyisɛse anwo edwɛkpa ne ɔhilele ye.” Kɛzi Yiteyopeanli ne yɛle ye nyɛleɛ ɛ? Mɔɔ nzinlii ɔyɛle la lile daselɛ kɛ ɔ nye sɔ nɔhalɛ ne mɔɔ yezukoa la. Ɔnyianle ɛhulolɛ kɛ ɔbali Gyihova ngyehyɛleɛ zo, ɔti yeangyɛ nwolɛ fee na yeamaa bɛazɔne ye.

10 Neazo mɔɔ tɔ nwo nwiɔ la a le Dwuunli nrenyia bie mɔɔ ɛnee ɔkpɔ Kilisienema la. Bɛwole ye wɔ maanle mɔɔ bɛyila bɛ nwo zo bɛmaa Nyamenle la anu. Noko, Nyamenle kpole Dwuuma ne, ɔluakɛ bɛandie ye. Ɛnee Sɔɔlo die di kɛ Dwuuma ɛlɛsonle Nyamenle wɔ adenle kpalɛ zo, ɔti ɔkpɔle Kilisienema ne. Noko, kenle ko, Gyisɛse mɔɔ bɛdwazo ye mɔɔ Sɔɔlo dwenle kɛ yewu la dendɛle hilele Sɔɔlo vi anwuma. Kɛzi Sɔɔlo yɛle ye nyɛleɛ ɛ? Ɔmaanle Kilisiene ɛdoavolɛ Ananayase boale ye. Baebolo ne ka ye wɔ nrenyia ɛhye anwo kɛ: “Na ɔdwazole ɔmaanle bɛzɔnenle ye.” (Gyi. 9:17, 18; Gal. 1:14) Bie a wɔnwu kɛ Dwuunli nrenyia zɔhane a bɛravɛlɛle ye ɛzoanvolɛ Pɔɔlo la. Nwu ye kɛ, mɔɔ Sɔɔlo dele ɔ bo kɛ Nyamenle ɛlɛdua Gyisɛse anwo zo ali ye bodane nwo gyima la, ɔmaanle bɛzɔnenle ye ndɛndɛ.​—Kenga Gyima ne 22:12-16.

11. (a) Duzu a ka Baebolo sukoavoma ɛnɛ ɔmaa bɛsɔne bɛ a? (b) Saa bɛsɔne awie a, kɛzi yɛte nganeɛ ɛ?

11 Zɔhane ala a ɔde wɔ Baebolo sukoavoma anwo ɛnɛ a, saa bɔbɔ bɛle ngakula anzɛɛ mgbanyinli a. Menli mɔɔ lɛ diedi na bɛ nye die Baebolo nu nɔhalɛ ne anwo kpalɛ la lɛ ɛhulolɛ kɛ bɛbayila bɛ nwo zo na bɛamaa bɛazɔne bɛ. Nɔhalɛ nu, ɛzɔnenlɛ ɛdendɛlɛ ne le debie titili mɔɔ anwo hyia wɔ maanzinli nee maangyebakyi nyianu biala abo a. Gyihova Alasevolɛ anye die saa Baebolo sukoavo bie fa nɔhalɛ ne na ɔsi kpɔkɛ kɛ bɛzɔne ye a. Asoo Kilisiene awovolɛ anye ɛnlie kɛ bɛbanwu kɛ bɛ mra boka ɛdoavolɛma fofolɛ mɔɔ bɛkazɔne bɛ la anwo ɔ? Wɔ 2017 ɛzonlenlɛ ɛvolɛ ne anu, menli mɔɔ bo 284,000 “mɔɔ bɛ subane kile kɛ bɛfɛta” la vale nzule nu ɛzɔnenlɛ yɛle bɛ nwo mɔɔ bɛdu bɛmaa Gyihova la anwo sɛkɛlɛneɛ. (Gyi. 13:48) Ɔda ali kɛ, zɔhane ɛdoavolɛma fofolɛ ne te ɔ bo kɛ ɛzɔnenlɛ nwo hyia maa Kilisienema. Noko, duzu a ɛnee ɔwɔ kɛ bɛyɛ kolaa na bɛazɔne bɛ a?

12. Duzu a ɔwɔ kɛ Baebolo sukoavo yɛ kolaa na bɛazɔne ye a?

12 Kolaa na bɛazɔne Baebolo sukoavoma la, ɔwɔ kɛ bɛnwu Nyamenle anwo nɔhalɛ ne, bodane mɔɔ ɔlɛ ɔmaa alesama nee azɛlɛ ne yɛɛ mɔɔ Yeyɛ amaa yɛalie alesama la. (1 Tim. 2:3-6) Diedi zɛhae maa sukoavo ne kpo nyɛleɛ mɔɔ Nyamenle kyi la na ɔfa Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ ɔbɔ ye ɛbɛla. (Gyi. 3:19) Ɛhye anwo hyia, ɔluakɛ, saa awie yila ɔ nwo zo maa Gyihova na ɔkɔ zo ɔyɛ ninyɛne mɔɔ ɔkyi la a, ɔnrɛlie ɔ nwo zo ɛyilalɛ ne ɔnrɛdo nu. (1 Kɔl. 6:9, 10) Noko, saa awie fa Gyihova ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo ne mɔɔ kpogya la bɔ ye ɛbɛla a, ɛnee ɔtɛwiele. Awie mɔɔ ɔkulo kɛ ɔdi tenleneyɛlɛ nzi la ɔwɔ kɛ kɔ debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ dahuu na ɔkilehile awie mɔ. Gyisɛse hanle kɛ ye nɔhalɛ ɛdoavolɛma bayɛ gyima ɛhye. (Gyi. 1:8) Saa ɛdoavolɛ fofolɛ yɛ ninyɛne ɛhye mɔ wie a, ɔkola ɔdua asɔneyɛlɛ zo ɔyila ɔ nwo zo ɔmaa Gyihova na ɔmaa bɛsɔne ye wɔ dasevolɛma anyunlu ɔfa ɔyɛ ɔ nwo zo ɛyilalɛ ne anwo sɛkɛlɛneɛ.

MAA BAEBOLO SUKOAVO NE ƐVA ƐYƐ YE BODANE

Asoo ɛkakye kɛzi ɛzɔnenlɛ nwo hyia la na ɛka nwolɛ edwɛkɛ ɛkile wɔ sukoavo ne ɔ? (Nea ɛdendɛkpunli 13)

13. Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ Baebolo kilehilevolɛma kakye kɛ saa awie bayɛ Kilisienenli a ɔwɔ kɛ bɛsɔne ye ɛ?

13 Mekɛ mɔɔ yɛlɛboa yɛ mra nee Baebolo sukoavoma gyɛne yeamaa bɛayɛ ninyɛne ɛhye mɔ mɔɔ anwo hyia la, ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ saa awie bayɛ nɔhalɛ ɛdoavolɛ a ɔwɔ kɛ bɛsɔne ye. Saa yɛkakye ɛhye a, yɛbaha nwolɛ edwɛkɛ kpalɛ yeahile yɛ sukoavoma. Yɛnrɛgyakyi kɛ yɛbaha kɛzi bɛnwozoyilalɛ nee ɛzɔnenlɛ nwo hyia la anwo edwɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ fɛta la anu. Nɔhalɛ nu, yɛkulo kɛ yɛ mra nee Baebolo sukoavoma gyɛne pele dwu ɛzɔnenlɛ nwo!

14. Duzu ati a ɔnle kɛ yɛtinlitinli awie kɛ ɔmaa bɛzɔne ye ɛ?

14 Nɔhalɛ nu, ɔnle kɛ awie biala tinlitinli kakula anzɛɛ Baebolo sukoavo kɛ ɔmaa bɛzɔne ye. Gyihova ɛngulo ye zɔ. (1 Dwɔn 4:8) Emomu, mekɛ mɔɔ yɛlɛkilehile menli ɛhye mɔ la ɔwɔ kɛ yɛmaa bɛnwu kɛzi ɔhyia kɛ bɛ nee Nyamenle banyia agɔnwolɛvalɛ la. Anyezɔlɛ mɔɔ sukoavo ne banyia yeamaa nɔhalɛ ne nee ɛhulolɛ mɔɔ ɔbanyia kɛ ɔyɛ debie biala mɔɔ bɛkpondɛ bɛavi nɔhalɛ Kilisienema ɛkɛ la baha ye yeamaa bɛazɔne ye.​—2 Kɔl. 5:14, 15.

15, 16. (a) Yɛlɛ ɛvolɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ awie nyia na bɛazɔne ye ɔ? Kilehile nu. (b) Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ bɛsɔne awie kɛ Gyihova Alasevolɛ ne mɔ anu ko, saa bɔbɔ bɛzɔne ye dɛba wɔ ɛzonlenlɛ gyɛne nu a?

15 Yɛnlɛ ɛvolɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ awie di na bɛazɔne ye a. Asolo kɛzi sukoavo biala nyia sunsum nu anyuhɔlɛ la. Bɛsɔne menli dɔɔnwo wɔ bɛ ngakula nu, na bɛkɔ zo bɛdi nɔhalɛ bɛmaa Gyihova. Bie mɔ yɛ mgbanyinli kpalɛ na bɛazukoa Baebolo nu nɔhalɛ ne na bɛamaa bɛazɔne bɛ. Bie mɔ bɔbɔ ɛbo ɛvolɛ 100!

16 Bɛzɔnenle raalɛ kpanyinli ko mɔɔ ɛlɛsukoa Baebolo ne la dɛbadɛba wɔ asɔne ngakyile nu, ɔti ɔbizale ye Baebolo kilehilevolɛ ne saa ɔhyia kɛ bɛsɔne ye bieko a. Sukoavo ne nee ye kilehilevolɛ ne zuzule ngɛlɛlera titili bie mɔ anwo wɔ Baebolo ne anu. Sukoavo ne nwunle mɔɔ Baebolo ne ka la, ɔti yeangyɛ ɔmaanle bɛzɔnenle ye. Ɔnva nwo kɛ ɛnee ɔka ekyi ɔnyia ɛvolɛ 80 la, yeande nganeɛ kɛ ɛzɔnenlɛ nwo ɛngyia ye. Nɔhalɛ nu, saa awie lɛ Gyihova ɛhulolɛdeɛ ne anwo nɔhalɛ ndelebɛbo a, ɔbalie ye ɛzɔnenlɛ ne yeado nu. Ɔti, saa bɛzɔne ɛdoavolɛma fofolɛ dɛba wɔ ɛzonlenlɛ bie anu a, ɔwɔ kɛ bɛsɔne bɛ bieko kɛ Gyihova Alasevolɛ.​—Kenga Gyima ne 19:3-5.

17. Duzu ati a ɔfɛta kɛ awie dwenle kenle mɔɔ bɛbazɔne ye la anwo kpalɛ ɛ?

17 Kenle mɔɔ bɛkɛzɔne awie la le mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔmaa ɔ nye die kpalɛ. Eza ɔle mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔfa ɔdwenle ninyɛne nwo kpalɛ. Ɔhyia gyima ɛsesebɛ na awie ahola ali ɔ nwo zo ɛyilalɛ ɛwɔkɛ ne azo. Ɔti a Gyisɛse vale Kilisiene ɛdoavolɛyɛlɛ totole amaneɛnwunlɛ baka nwo la. Gyisɛse ɛdoavolɛma ‘mɔɔ bɛde aze la ɛndɛnla aze ɛmmaa bɛ nwo bieko, emomu bɛtɛnla aze bɛmaa mɔɔ ɔwule ɔmaanle bɛ na bɛdwazole ye la.’​—2 Kɔl. 5:15; Mat. 16:24.

18. Kpuya boni mɔ a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu a?

18 Maria mame dwenlenle ninyɛne dɔɔnwo anwo wɔ mekɛ mɔɔ ɔbizale kpuya mɔɔ wɔ edwɛkɛ ɛhye mɔlebɛbo la. Saa ɛle awovolɛ a, bie a wɔbiza ɛ nwo kɛ: ‘Asoo amgba ɔfɛta kɛ bɛsɔne me ra ne? Asoo me ra ne ze Gyihova mɔɔ ɔbamaa yeayila ɔ nwo zo yeamaa Nyamenle ɔ? Ɔwɔ kɛ me ra ne kɔ sukulu kpalɛ na ɔnyia gyima kolaa na bɛazɔne ye ɔ? Na saa bɛsɔne me ra ne na ɔyɛ ɛtane kpole ɛ?’ Yɛbazuzu kpuya ɛhye mɔ anwo wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu, eza yɛbanwu kɛzi Kilisiene awovolɛ bahola anyia adwenle kpalɛ wɔ ɛzɔnenlɛ nwo la.