Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Awovolɛ, Bɛlɛboa Bɛ Mra Bɛamaa Bɛafɛta Ɛzɔnenlɛ Ɔ?

Awovolɛ, Bɛlɛboa Bɛ Mra Bɛamaa Bɛafɛta Ɛzɔnenlɛ Ɔ?

Duzu a akee ɛlɛkendɛ a? Dwazo, maa bɛzɔne wɔ.”—GYI. 22:16.

EDWƐNE: 51, 135

1. Duzu a Kilisiene awovolɛ kulo kɛ bɛnwu ye kolaa na bɛazɔne bɛ mra a?

“SIANE dɔɔnwo pɛle nu mɔɔ ɛnee meta meka mekile me Papa nee me Mame kɛ mekulo kɛ bɛsɔne me, na ɛnee bɛ nee me ta bɔ nwolɛ adawu. Ɛnee bɛkulo kɛ bɛnwu ye kɛ meze anyebolo mɔɔ wɔ me kpɔkɛzilɛ ne anu la. Mekɛ ɛhye mɔɔ anwo hyia kpalɛ wɔ me ɛbɛlabɔlɛ nu la dwule zo wɔ December 31 1934.” Mɔɔ Blossom Brandt hanle vanenle mɔɔ zile wɔ mekɛ mɔɔ ɔzile kpɔkɛ kɛ ɔkulo kɛ bɛsɔne ye anwo la ɛne. Ɛnɛ noko, Kilisiene awovolɛ kulo kɛ bɛboa bɛ mra bɛmaa bɛsi kpɔkɛ kpalɛ. Ɛzɔnenlɛ mɔɔ bɛtu bɛsie anzɛɛ bɛmaa ɔkyɛ la bahola ava sunsum nu ngyegyelɛ ara. (Gye. 4:17) Ɔti, ɔle kpalɛ kɛ awovolɛ banlea kɛ bɛ mra ɛziezie bɛ nwo kɛ bɛbayɛ mɔɔ bɛkpondɛ bɛavi nɔhalɛ Kilisienenli ɛkɛ la, kolaa na bɛazɔne bɛ.

2. (a) Kɛmɔti a maangyebakyi zo neavolɛma bie mɔ ɛha mɔɔ gyegye bɛ la anwo edwɛkɛ a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

2 Maangyebakyi zo neavolɛma bie mɔ ɛha kɛ ɔgyegye bɛ kɛ bɛyia ngakula dɔɔnwo mɔɔ ɔka ekyi bɛnyia ɛvolɛ 20, ne mɔɔ bɛbo ekyi mɔɔ bɛnyinle wɔ Kilisienema awuke nu noko bɛtɛsɔnenle bɛ la. Fane dɔɔnwo ne ala, ngakula ɛhye mɔ kɔ debiezukoalɛ nee daselɛlilɛ. Bɛbu bɛ nwo kɛ bɛle Gyihova Alasevolɛ. Noko, debie bie ati, bɛnyila bɛ nwo zo bɛmmaa Gyihova na bɛazɔne bɛ. Kɛmɔti ɛ? Ɔyɛ a, awovolɛ ka kile bɛ kɛ bɛhendɛ. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu ninyɛne nna mɔɔ ɔti awovolɛ bie mɔ ɛmboa bɛ mra bɛmmaa bɛnfɛta ɛzɔnenlɛ la.

ASOO ME RA NE ƐNYI?

3. Duzu a ɛnee gyegye Blossom awovolɛ a?

3 Blossom awovolɛ mɔɔ yɛhanle bɛ nwo edwɛkɛ wɔ ɛdendɛkpunli mɔɔ limoa anu la ɛnee kulo kɛ bɛnwu ye saa bɛ ra raalɛ ne ze kɛzi ɛzɔnenlɛ nwo hyia nee anyebolo mɔɔ wɔ nu la a. Kɛ ɔkɛyɛ na awovolɛ anwu kɛ bɛ ra ne ɛnyi mɔɔ ɔbahola yeayila ɔ nwo zo wɔ adenle mɔɔ fɛta la azo ɛ?

4. Kɛzi Gyisɛse mɛla mɔɔ wɔ Mateyu 28:19, 20 la kola boa awovolɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛkilehile bɛ mra la ɛ?

4 Kenga Mateyu 28:19, 20. Kɛmɔ yɛnwunle ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ limoa anu la, Baebolo ne ɛngile ɛvolɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ awie nyia na bɛazɔne ye la. Noko, saa awovolɛ suzu mɔɔ ɛdoavolɛyɛlɛ kile la anwo a, ɔbaboa bɛ. Giliki edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo kɛ ‘bɛyɛ menli ɛdoavolɛma’ wɔ Mateyu 28:19 la kile kɛ, ɛkilehile, mɔɔ bodane ne a le kɛ ɛmaa bɛayɛ sukoavoma anzɛɛ ɛdoavolɛma. Ɛdoavolɛ a le awie mɔɔ ɔsukoa na ɔte Gyisɛse ngilehilelɛ ne abo na ɔbɔ kpɔkɛ kɛ ɔbali zolɛ la. Ɔti, ɔwɔ kɛ ɔyɛ awovolɛ kɔsɔɔti bodane kɛ bɛboa bɛ mra ɔvi bɛ mbɔdɔma nu bɛamaa bɛayɛ Kelaese ɛdoavolɛma. Noko, ɔnle kpalɛ kɛ bɛbazɔne adɔma. Baebolo ne kile kɛ ngakula mɔɔ bɛle ngyikyi bɔbɔ la kola te Baebolo nu nɔhalɛ ne abo na bɛ nye die nwo.

5, 6. (a) Duzu a mɔɔ Baebolo ne ka fale Timote anwo la maa yɛkola yɛka ye wɔ ɛzɔnenlɛ nwo a? (b) Kɛzi awovolɛ mɔɔ lɛ nwunu la bahola aboa bɛ mra kpalɛ ɛ?

5 Ɛnee Timote le ɛdoavolɛ mɔɔ vale nɔhalɛ ne yɛle ye ɛdeɛ wɔ ye ngakula nu a. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle kɛ, Timote zukoale Ngɛlɛlera ne anu nɔhalɛ ne wɔ ye ngakula nu. Ɛnee Timote papa ɛnzonle Gyihova, noko, ye mame nee ye nana boale Timote maanle ɔhulole Nyamenle Edwɛkɛ ne. Ɔti ɔnyianle diedi kpole. (2 Tim. 1:5; 3:14, 15) Mɔɔ ɔnyianle kɛyɛ ɛvolɛ 20 la, ɔfɛtale bɔbɔ kɛ bɛmaa ye gyimalilɛ titili wɔ asafo ne anu.​—Gyi. 16:1-3.

6 Nɔhalɛ nu, asolo kakula biala, yɛɛ tɛ bɛ muala a bɛnyi anzɛɛ bɛnyia sunsum nu anyuhɔlɛ wɔ mekɛ ko ne ala anu a. Ngakula bie mɔ adwenle nu ɛbuke yɛɛ bɛ nganeɛdelɛ nu yɛ se na ɔmaa bɛnyia ɛhulolɛ kɛ bɛmaa bɛazɔne bɛ. Bie mɔ ɛdeɛ, kyesɛ bɛyɛ kpanyinli ekyi na bɛafɛta bɛamaa ɛzɔnenlɛ. Ɔti, awovolɛ mɔɔ bɛlɛ nwunu la ɛntinlitinli bɛ mra kɛ bɛmaa bɛzɔne bɛ. Emomu, bɛboa kakula ko biala bɛmaa ɔnyia sunsum nu anyuhɔlɛ. Awovolɛ anye die saa kakula bie kakye edwɛkɛ mɔɔ wɔ Mrɛlɛbulɛ 27:11 la a. (Kenga.) Noko, ɔnle kɛ bɛ rɛle fi bodane mɔɔ bɛlɛ kɛ bɛmaa bɛ mra ayɛ Kilisiene ɛdoavolɛma la. Ɛhye ati, ɔwɔ kɛ awovolɛ biza bɛ nwo kɛ, ‘Asoo me ra ne lɛ ndelebɛbo mɔɔ bamaa yeayila ɔ nwo zo na bɛazɔne ye ɔ?’

ASOO ME RA LƐ NDELEBƐBO MƆƆ FƐTA?

7. Asoo ɔwɔ kɛ awie te Baebolo ne anu ngilehilelɛ ne kɔsɔɔti abo kolaa na bɛazɔne ye ɔ? Kilehile nu.

7 Mekɛ mɔɔ awovolɛ ɛlɛkilehile bɛ mra la, bɛkulo kɛ bɛte nɔhalɛ ne abo kpalɛ. Ndelebɛbo ɛhye baboa ngakula ne mɔ amaa bɛanyia ɛhulolɛ kɛ bɛbayila bɛ nwo zo bɛamaa Nyamenle. Noko, ɛhye ɛngile kɛ ɔwɔ kɛ awie te Baebolo ne anu ngilehilelɛ ne kɔsɔɔti abo kolaa na yeayila ɔ nwo zo na bɛazɔne ye. Ɔwɔ kɛ Kelaese ɛdoavolɛ biala kɔ zo sukoa debie wɔ ye ɛzɔnenlɛ ne anzi. (Kenga Kɔlɔsaema 1:9, 10.) Ɔti, ndelebɛbo boni a ɔwɔ kɛ ɛnyia na bɛahola bɛazɔne wɔ a?

8, 9. Duzu a yɛsukoa yɛfi Pɔɔlo nee pilizama sinzavolɛ ne edwɛkɛ ne anu a?

8 Ɛvoya mɔɔ limoa la anu abusua bie anwubielɛ ne bɛahola aboa awovolɛ. (Gyi. 16:25-33) Wɔ Pɔɔlo edwɛkpatɛlɛvolɛ adendulɛ mɔɔ tɔ zo nwiɔ la anu, ɔhɔle Felepae kɛyɛ ɛvolɛ 50 Y.M. Mɔɔ ɔ nee ɔ gɔnwo Saelase wɔ ɛkɛ la, bɛdole bɛ ɛzonle na bɛguale bɛ efiade. Nɔe ne, azɛlɛkpusulɛ kpole bie zile maanle efiade sua ne kpusule na nlenkɛ ne mɔ amuala bukebukele. Kɛmɔ ɛnee pilizama sinzavolɛ ne suzu kɛ pilizama ne ɛnriandi la ati, ɔhwenle ye dadeɛ ne kɛ ɔku ɔ nwo yɛɛ Pɔɔlo deanle nu vɛlɛle ye a. Pɔɔlo nee Saelase lile pilizama sinzavolɛ ne nee ye sua nu amra daselɛ kpalɛ. Duzu a nɔhalɛ ne mɔɔ ɛnee bɛlɛsukoa bɛavane Gyisɛse anwo la anwo anyezɔlɛ maanle bɛyɛle a? Bɛzɔnenle bɛ ndɛndɛ ne ala. Duzu a yɛsukoa yɛfi edwɛkɛ ɛhye anu a?

9 Ɔbayɛ kɛ ɛnee pilizama sinzavolɛ ne le Wulomu sogyanli mɔɔ yehɔ pɛnhyɛne. Ɛnee ɔnze Nyamenle Edwɛkɛ ne. Ɔti, amaa yeayɛ Kilisienenli la, ɛnee ɔwɔ kɛ ɔsukoa Baebolo nu mɔlebɛbo ngilehilelɛ ne, ɔte mɔɔ Gyihova kpondɛ avi ye azonvolɛ ɛkɛ la abo na ɔnyia ɛhulolɛ kɛ ɔbali Gyisɛse ngilehilelɛ ne azo. Mɔɔ ɔzukoale ye wɔ mekɛ ekyi zɔhane anu la boale ye maanle ɔnyianle ɛhulolɛ kɛ bɛzɔne ye. Ɔda ali kɛ, ɔhɔle zo ɔzukoale ninyɛne dɔɔnwo wɔ ye ɛzɔnenlɛ ne anzi. Ɔti, saa ɛ ra ka kile wɔ kɛ ɔkulo kɛ bɛsɔne ye ɔluakɛ ɔkulo Gyihova na ɔkpondɛ kɛ ɔtie ye a, duzu a ɛbayɛ a? Ɛbahola wɔamaa yeabɔ mgbanyima ne mɔ amaneɛ, amaa bɛanlea saa ɔfɛta kɛ bɛsɔne ye a. * Kɛ mɔɔ ɛdoavolɛma kɔsɔɔti mɔɔ bɛzɔne bɛ yɛ la, ɔbahɔ zo yeazukoa Gyihova bodane ne anwo debie wɔ mekɛ mɔɔ ɔde aze la, bɔbɔ dahuu.​—Wlo. 11:33, 34.

NIENWU A ƆWƆ KƐ ME RA NE KƆ SUKULU KƆDWU A?

10, 11. (a) Duzu kpɔkɛ a awovolɛ bie mɔ ɛzi a? (b) Duzu a ɔwɔ kɛ wovolɛ maa ɔkyia ye kpalɛ a?

10 Awovolɛ bie mɔ ɛnyia adwenle kɛ ɔbayɛ kpalɛ kɛ bɛbamaa bɛ mra ne mɔ azukoa nwoma kpole na bɛanyia gyima kpalɛ kolaa na bɛazɔne bɛ. Bie a ɛnee ɔle adwenle kpalɛ ɛdeɛ, noko asoo ɛhye bamaa yeawie bɛ ra ne boɛ? Asoo ɛhye nee mɔɔ yɛsukoa yɛfi Baebolo ne anu la yia? Duzu a Gyihova kulo kɛ yɛfa yɛ ɛbɛlabɔlɛ ne yɛyɛ a?​—Kenga Nolobɔvo ne 12:1.

11 Ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ ewiade ɛhye nee nuhua debie biala nee Gyihova adwenle nee ye ɛhulolɛdeɛ ɛnnyia. (Gye. 4:7, 8; 1 Dwɔn 2:15-17; 5:19) Agɔnwolɛvalɛ kpalɛ mɔɔ kakula ne nee Gyihova banyia la bahola abɔ ɔ nwo bane avi Seetan, ye ewiade ne nee ye adwenletane ne anwo. Saa awovolɛ fa nwomazukoalɛ nee gyima kpalɛ dimoa a, bɛ ra ne adwenle bayɛ ye kɛ ninyɛne mɔɔ wɔ ewiade ne anu la anwo hyia kpalɛ tɛla agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɔ nee Gyihova lɛ la. Kɛ Kilisiene awovolɛ mɔɔ bɛlɛ ɛlɔlɛ la, asoo bɛkulo kɛ ewiade ne kile bɛ mra mɔɔ ɔnea a ɔbamaa bɛ nye alie la adenle ɔ? Nɔhalɛ ne a le kɛ, saa yɛfa Gyihova yɛdimoa yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu a, yɛɛ yɛbanyia nɔhalɛ anyelielɛ na yeawie yɛ boɛ a.​—Kenga Edwɛndolɛ 1:2, 3.

NA SAA ME RA NE YƐ ƐTANE Ɛ?

12. Duzu ati a awovolɛ bie mɔ maa ɔkyɛ kolaa na bɛazɔne bɛ mra a?

12 Mɔɔ Kilisiene ninli ko kilehile deɛmɔti ɛnee ɔngulo kɛ bɛbazɔne ɔ ra raalɛ ne anu la, ɔhanle kɛ, “Ɔyɛ me nyiane kɛ mebaha kɛ, mɔɔ gyegye me la a le ɛdulɛ ngyehyɛleɛ ne.” Awovolɛ bie mɔ ɛnyia adiema raalɛ ne adwenle ne bie kɛ ɔwɔ kɛ bɛmaa kakula ne kendɛ kɔkpula kɛ ɔbayɛ kpanyinli na yeagyakyi ye ngakula nu ngoaseade ɛyɛlɛ ne kolaa na bɛazɔne ye. (Mɔl. 8:21; Mrɛ. 22:15) Bie a bɛbadwenle kɛ, ‘Saa bɛtɛsɔnenle me ra ne a, bɛnrɛhola bɛnrɛdu ye.’ Duzu ati a nzuzulɛ ɛhye le mɛlɛbɛla ɛ?​—Gye. 1:22.

13. Saa bɛanzɔne awie a, ɔkile kɛ ɔnrɛbu mgbonda ɔnrɛhile Gyihova ɔ? Kilehile nu.

13 Nɔhalɛ nu, awovolɛ ɛngulo kɛ bɛsɔne bɛ ra kolaa na kakula mumua ne aziezie ɔ nwo kɛ ɔyila ɔ nwo zo yeamaa Gyihova. Noko, ɔnle kpalɛ kɛ bɛbanyia adwenle kɛ kɛmɔ bɛtɛsɔnenle kakula ne la ati, ɔnrɛbu mgbonda biala ɔnrɛhile Gyihova. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ, mgbonda mɔɔ yɛbabu yɛahile Gyihova la ɛngyi ɛzɔnenlɛ zo. Emomu, saa kakula ne ze mɔɔ Gyihova kulo nee mɔɔ ɔngulo la a ɔbabu mgbonda yeahile Nyamenle. (Kenga Gyemise 4:17.) Ɔti, awovolɛ mɔɔ lɛ nwunu la ɛndo bɛ mra asa nu kɛ bɛmmamaa bɛsɔne bɛ, emomu bɛdabɛ mumua ne bɛyɛ neazo kpalɛ. Bɛbɔ mɔdenle kɛ ɔvi kakula ne adɔma nu, bɛbamaa yeanyia ɛhulolɛ kɛ ɔbava Gyihova ɛbɛlabɔlɛ nwo ngyinlazo mɔɔ kpogya la yeabɔ ye ɛbɛla. (Luku 6:40) Ɛhulolɛ ɛhye mɔɔ ɔbanyia la babɔ ɔ nwo bane, ɔluakɛ ɔbamaa yeayɛ mɔɔ Gyihova kulo la.​—Aye. 35:8.

AWIE MƆ KOLA BOA

14. Kɛzi mgbanyima bahola aboa awovolɛ wɔ mɔɔ bɛlɛyɛ la anwo ɛ?

14 Kɛ sunsum nu mboaneneavolɛma la, asafo nu mgbanyima bahola aboa awovolɛ, ɔlua sunsum nu bodane mɔɔ bɛbaha nwolɛ edwɛkɛ kpalɛ la azo. Adiema raalɛ ko mɔɔ yɛle adekpakyelɛ ɛvolɛ 70 nee ɔ nzi la hakyele kɛzi adwelie mɔɔ ɔ nee Adiema Charles T. Russell lile la nyianle ɔ nwo zo tumi mekɛ mɔɔ ɛnee yenyia ɛvolɛ nsia ala la. Ɔka kɛ, “Ɔvale mitini 15 ɔ nee me zuzule sunsum nu bodane mɔɔ meva mezie me nye zo la anwo.” Nɔhalɛ nu, edwɛkɛ kpalɛ mɔɔ maa anwosesebɛ la kola boa awie kpalɛ. (Mrɛ. 25:11) Mgbanyima bahola amaa awovolɛ nee bɛ mra aboa wɔ gyimalilɛ bie ɛyɛlɛ nu wɔ Belemgbunlililɛ Asalo ɛkɛ, na bɛanlea ngakula ne mɔ ɛvolɛ nee bɛ mɔdenlebɔlɛ nwo bɛamaa bɛ gyima.

15. Kɛzi asafo ne anu amra noko bahola amaa ngakula anwosesebɛ ɛ?

15 Asafo ne anu amra bahola aboa, ɔlua anyelielɛ mɔɔ bɛbahile ye wɔ ngakula ne mɔ anwo la. Debie mɔɔ kile kɛ bɛlɛnyia sunsum nu anyuhɔlɛ mɔɔ yɛbayɛ ye nzonlɛ la boka nwo. Kakula bie vile ye ahonle nu maanle mualɛ kɛnlɛma anzɛɛ nyianle gyimalilɛ wɔ dapɛne avinli debiezukoalɛ ngyehyɛleɛ ne anu ɔ? Kakula bie ɛhola ɛgyinla ye diedi ne anwo sɔnea nloa anzɛɛ ɛnyia nwolɛ adenle bie ɛli daselɛ wɔ sukulu ɔ? Maa ɛ nwo ɛyɛ ndɛ kanvo ye. Duzu ati a ɛnva ɛnyɛ wɔ subane kɛ kolaa na debiezukoalɛ ne abɔ ɔ bo anzɛɛ bɛkpɔne a, ɛ nee kakula bie babɔ adawu wɔava wɔahile kɛ ɛ nye die mɔɔ ɔlɛyɛ la anwo ɛ? Ɔlua ndenle ɛhye mɔ nee gyɛne zo, ngakula ne mɔ banwu kɛ bɛboka “nyianu kpole ne” anwo.​—Edw. 35:18.

BOA Ɛ RA MAA ƆFƐTA ƐZƆNENLƐ

16, 17. (a) Kɛzi ɛzɔnenlɛ fale awie kenle bie anyelazo nwo ɛ? (b) Anyelielɛ boni a Kilisiene awovolɛ kɔsɔɔti kulo kɛ bɛnyia a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

16 Ngakula mɔɔ bɛfa “Gyihova folɛdulɛ nee ye ngilehilelɛ” bɛtete bɛ la le nwolɛ adenle kpole mɔɔ Kilisiene awovolɛ ɛnyia a. (Ɛfɛ. 6:4; Edw. 127:3) Wɔ tete Yizilayɛ, bɛyila ngakula ne mɔ anwo zo bɛmaa Gyihova wɔ mekɛ mɔɔ bɛkɛwo bɛ la. Noko yɛ mra ne mɔ ɛnle zɔ. Yeanga ye zɔ, bɛnva ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ yɛmaa Nyamenle nee nɔhalɛ ne la bɛnwo. Ɔwɔ kɛ awovolɛ fa yɛ bɛ bodane kɛ ɔvi kenle ko ne ala mɔɔ bɛkɛwo kakula ne la, bɛbaboa ye bɛamaa yeayila ɔ nwo zo na bɛazɔne ye kɛ Gyihova sonvolɛ. Duzu bieko a anwo hyia kpalɛ tɛla ɛhye a? Awie biala mɔɔ ɔbayila ɔ nwo zo, yeazɔne na yeava nɔhalɛlilɛ yɛazonle Nyamenle la, bɛbayɛ ye nzonlɛ bɛamaa ngoanelielɛ wɔ anwongyelelɛ kpole ne mɔɔ ɛlɛba la anu.​—Mat. 24:13.

Ɔwɔ kɛ awovolɛ fa yɛ bɛ bodane kɛ bɛboa bɛ ra bɛamaa yeayɛ ɛdoavolɛ (Nea ɛdendɛkpunli 16, 17)

17 Mɔɔ Blossom Brandt zile kpɔkɛ kɛ ɔkulo kɛ bɛsɔne ye la, ɛnee ye awovolɛ mɔɔ bɛsulo Nyamenle la kulo kɛ bɛnwu ye kɛ ɔfɛta kɛ ɔfa ɔ nwo ɔwula deɛ ɛhye mɔɔ anwo hyia kpole kpalɛ la anu. Mɔɔ bɛnwunle kɛ ɔfɛta la, bɛliele ye kpɔkɛzilɛ ne bɛdole nu. Nɔsolɛ ne mɔɔ aleɛ kye a bɛbazɔne ye la, ye papa yɛle debie kɛnlɛma bie. Blossom ka kɛ: “Ɔmaanle yɛ kɔsɔɔti yɛhotole na ɔyɛle asɔne. Ɔhanle ɔhilele Gyihova kɛ ɔ nye ɛlie kpɔkɛ mɔɔ ɔ ra raalɛ ekyi ne ɛzi ɛyila ɔ nwo zo yemaa Ye la anwo kpalɛ.” Wɔ ɛvolɛ mɔɔ bo 60 la anzi, Blossom hanle kɛ: “Ɛbalie wɔali kɛ, wɔ ɛvolɛ dɔɔnwo mɔɔ bara la anu, me rɛle ɛnrɛvi zɔhane nɔsolɛ ne ɛlɛ!” Ɔrɛla ye kɛ, bɛdabɛ awovolɛ noko banyia anyelielɛ nee ahunlundwolɛ kɛ bɛ mra bayila bɛ nwo zo na bɛazɔne bɛ kɛ Gyihova azonvolɛ.

^ ɛden. 9 Awovolɛ nee bɛ mra bahola azuzu edwɛkɛ mɔɔ wɔ Questions Young People Ask​—Answers That Work, Volume 2, m. 304-310 la anwo. Eza nea “Kpuya Ɛleka” mɔɔ wɔ April 2011 Yɛ Belemgbunlililɛ Gyima, m. 2 la.